Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-383-2008.pdf
PDF · 67.67 KB
Case nature
Subarea
35Er/383/2008
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: A. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX, XXX XX E., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Štefan Šviderský, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, pod sp.zn. EX 2929/2010, takto
rozhodol:
I. Exekúciu voči povinnému vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
II. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov n e p r i z n á v a ..
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 02.05.2008, a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 29.05.2008, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Štefan Šviderský.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.07.2016 žiadal súdny exekútor exekúciu zastaviť, nakoľko povinný zomrel a exekučné konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Súd z predloženého písomného dôkazu - uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 15D/42/2008 zo dňa 26.05.2008, ktorým bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť povinného, zistil, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania a to dňa 10.01.2008, pričom exekučné konanie začalo dňa 02.05.2008. Na základe tohto oznámenia súd považuje za dokázané, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania a preto rozhodol o neprípustnosti exekučného konania a o jej zastavení na základe ustanovenia § 57 ods. 1, písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 36 ods. 2 EP, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
Podľa ust. § 7 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa ust. § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).
Podľa ust. § 61 C. s. p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak ten komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 161 ods. 2 C. s. p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V danom prípade je preukázané, že predmetné exekučné konanie sa začalo voči osobe, ktorá smrťou stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti ešte pred samotným začatím exekučného konania, t.j. pred tým ako súdny exekútor mohol začať vykonávať exekúciu. Smrťou povinného zanikla spôsobilosť byť účastníkom konania, t.j. ako subjekt práva neexistuje a vykonanie exekúcie proti subjektu z právneho hľadiska neexistujúcemu nie je možné.
Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné, aby súdny exekútor pokračoval vo výkone exekúcie vedenej proti povinnému, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania ešte pred začatím exekučného konania, pretože by išlo o konanie contra legem, a preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vyhlásil exekúciu voči povinnému za neprípustnú a exekúciu voči povinnému zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko v podaní súdneho exekútora súdny exekútor uviedol, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje, o trovách exekúcie rozhodol súd tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Na základe uvedeného súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a teda exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).
V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.