Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/208/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: GEOINFOS s.r.o., so sídlom Račianska 109/B, 831 05 Bratislava, IČO: 31 371 400, zastúpeného zástupcom LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému v 1/ rade: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, žalovanému v 2/ rade: Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/33/2016-62 zo dňa 21. júna 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/33/2016-62 zo dňa 21. júna 2016 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podaným na okresný súd dňa 27.05.2016 žalobca žiadal, aby súd nariadil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 4500UO6102 zo dňa 21.07.2006 v znení jej dodatkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, obec Trstená, k.ú. W. H. S., vedenom Okresným úradom Tvrdošín, katastrálnym odborom, pre okres Tvrdošín a ďalej žiadal zdržať sa vykonania dražby k týmto nehnuteľnostiam až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že v konaní vo veci samej sa mieni domáhať určenia neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku žalovaného v 1/ rade zo zmluvy o hypotekárnom úvere z dôvodu, že ich podpísali osoby, ktoré neboli oprávnené v mene žalobcu konať (správne malo byť uvedené v mene žalovaného v 1/ rade konať). Okresný súd poukázal na ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. a na predpoklady pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia či už pred začatím konania podľa ust. § 74 O.s.p. alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.), ktoré predpoklady sú nevyhnutné pre dočasnú úpravu právnych pomerov účastníkov alebo zabránenie ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, ďalej osvedčenie nároku žalobcu (nároku, ktorý má byť predmetom konania vo veci samej), pričom súčasne musí byť splnená vhodnosť a primeranosť navrhovaného predbežného opatrenia (aby predbežné opatrenie nespôsobilo neprimeranú ekonomickú prípadne inú ujmu, čo je potrebné posudzovať so zreteľom k tvrdenému a v potrebnej miere osvedčenému právu, ktorému sa má navrhovaným spôsobom poskytnúť ochrana). Spoločným znakom predbežných opatrení vydaných ako pred začatím konania vo veci samej a rovnako aj v priebehu takého konania, je ich predbežný - dočasný charakter, t.j. že sa nimi upravujú právne (nielen faktické) pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie vo veci samej. Predbežné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe. Predbežným opatrením sa zásadne nemá poskytovať ochrana v takom rozsahu, aký má byť predmetom konania vo veci samej. Okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol predovšetkým z dôvodu nepreukázania nevyhnutnosti dočasnej úpravy

pomerov účastníkov navrhovaným spôsobom. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo zrejmé, v čom má byť potenciálna hrozba konania žalovaných, resp. žalovaného v 1/ rade, výsledkom ktorého je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi a tiež osvedčenie jeho nároku. Celé odôvodnenie návrhu žalobcu, pokiaľ ide o preukázanie nevyhnutnosti dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, spočívalo len v jeho všeobecnom tvrdení ohľadne možného podania žaloby, ktorou by sa domáhal neplatnosti uzavretých zmlúv z dôvodu, že za žalovaného v 1/ rade ich mohla uzatvoriť osoba, ktorá na to nebola oprávnená, a ku ktorému doposiaľ nepristúpil. Tvrdená absolútna neplatnosť právneho úkonu je len hypotetická a podľa názoru okresného súdu neosvedčuje nárok žalobcu, ktorému má byť poskytnutá ochrana v podobe dočasnej úpravy právnych pomerov, ale ide skôr o oddialenie výkonu záložného práva, ktorý začal realizovať žalovaný v 1/ rade. Keďže žalobca z nevyhnutných predpokladov pre vydanie predbežného opatrenia nepreukázal nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní namietal, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Okresný súd svoj záver nedostatočne odôvodnil. Nemožno dôvodiť zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia skutočnosťou, že žalobca len deklaroval podanie návrhu na začatie konania, ktorým sa bude domáhať určenia neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku žalovaného v 1/ rade zo zmluvy o hypotekárnom úvere, pokiaľ k podaniu takéhoto návrhu nepristúpil. Práve súd, ktorý rozhoduje o predbežnom opatrení, v prípade, že predbežné opatrenie nariadi, súčasne uloží žalobcovi, aby v lehote, ktorú mu stanoví, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde a v prípade, ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, vydá uznesenie o začatí konania. Uvedené tvrdenie súdu prvej inštancie je však bezpredmetné, pretože žalobca medzičasom pristúpil k iniciovaniu súdneho konania, ktorým sa domáha určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5Cb/45/2016. Žalobca nesúhlasil s argumentom okresného súdu, že ním tvrdená absolútna neplatnosť právneho úkonu je len hypotetická. Súd prvej inštancie, pokiaľ koná o nariadenie predbežného opatrenia, nie je oprávnený sa vyjadrovať k otázke platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, keďže táto otázka bude predmetom konania vo veci samej. Pri každej požiadavke, ktorá smeruje k ochrane vlastníckeho práva, potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci. Táto potreba v prípade ochrany vlastníckeho práva je totiž daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby zúčastnenej v konaní na jeho počiatku, v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej žalobou vo veci samej nemohol viesť k vyznačeniu nového stavu v katastri, nakoľko by tomu mohol zabrániť práve nedostatok účastníctva v konaní aj tej osoby, na ktorú by niektorý z účastníkov ešte pred zrelosťou príslušného rozhodnutia súdu na jeho zápis v katastri nehnuteľností previedol vlastnícke právo tak, že by tu v čase potreby vyznačenia stavu vlastníckych práv na základe rozhodnutia súdu vo veci samej už ako vlastník figurovala iná - tretia osoba (Krajský súd v Trnave uznesenie zo dňa 24.11.2010, sp. zn. 10Co/355/2010).

3. Žalobca mal za to, že boli splnené všetky zákonom požadované predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia a dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ktorá dôvodnosť je zrejmá a je preto potrebné žalobcovi poskytnúť súdnu ochranu nariadením predbežného opatrenia. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáha určenia neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku žalovaného v 1/ rade zo zmluvy o hypotekárnom úvere. Žalovaný v 1/ rade preukázateľne pristúpil k realizácii záložného práva k nehnuteľnostiam, čo považuje žalobca za nevyhnutné, aby bol ešte pred rozhodnutím vo veci samej vydaním predbežného opatrenia zabezpečený pokojný stav v tejto veci, a to do vyriešenia právnych vzťahov medzi účastníkmi konania súdnou cestou, pretože v prípade neupravenia vzájomných vzťahov medzi účastníkmi by bolo vážne ohrozené právo žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva. Nariadením predbežného opatrenia spočívajúceho v povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, nevznikne žalovanému v 1/ rade žiadna ujma, pretože jeho súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nezmení, jeho záložné právo naďalej platí a je len dočasne pozastavený jeho výkon. Žalobca uviedol, že súčasne žiada, aby bolo žalovanému v 2/ rade ako dražobníkovi poverenému vykonaním dražby uložená povinnosť zdržať sa vykonania dražby, pretože v prípade realizácie dražby, prípadne udelením príklepu na dražbe, sa sťaží postavenie žalobcu. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia a žiadal nariadiť

predbežné opatrenie na základe zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že sa žalovanému v 1/ rade až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej nariadi zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 4500U06102 zo dňa 21.07.2006, v znení jej neskorších dodatkov, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Tvrdošín, katastrálnym odborom, pre okres: Tvrdošín, Obec: TRSTENÁ, katastrálne územie: W. H. S., a to pozemky v špecifikácii ako sú vyjadrené v odvolacom návrhu žalobcom, spolu s uložením povinnosti žalovanému v 2/ rade, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zdržať sa vykonania dražby k týmto vyjadreným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Tvrdošín, katastrálnym odborom, pre okres: Tvrdošín, Obec: TRSTENÁ, katastrálne územie: W. H. S. s tým, že žalovaný v 1/ a žalovaný v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

5. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa ust. § 471 ods. 1 predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

8. Je nepochybné, že konanie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania o veci samej bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a rovnako okresný súd napadnutým uznesením rozhodoval v čase platného znenia Občianskeho súdneho poriadku, pričom návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Vzhľadom k postupu a rozhodnutiu okresného súdu je zrejmé, že žalobcom navrhované predbežné opatrenie nebolo nariadené, ale návrh žalobcu bol zamietnutý. Krajský súd poukazuje na ust. § 474 CSP, z ktorého vyplýva, že Civilný sporový poriadok nadobúda účinnosť dňom 01. júla 2016, preto bol povinný vychádzať z tohto právneho predpisu, a to Civilného sporového poriadku za súčasného zohľadnenia zákonných podmienok, za ktorých konal a rozhodoval okresný súd, keď návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

9. Pre posúdenie odvolacích dôvodov žalobcu a zhodnotenie, či boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, požadovaného žalobcom, bolo potrebné tak za právnej úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, ako aj podľa Civilného sporového poriadku vyhodnotiť, či takéto predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) je potrebné nariadiť, pre ktoré nariadenie sa vyžaduje, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, t.j. naliehavosť pre úpravu pomerov alebo pre prípad, ak je obava, že môže byť ohrozená exekúcia. Tak za stavu Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého konal a rozhodoval okresný súd, ako aj za právneho stavu Civilného sporového poriadku sa pre nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyžaduje splnenie podmienok, ktorými je naliehavosť v bezodkladnosti úpravy pomerov, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Úprava pomerov, ako aj obava, že exekúcia bude ohrozená, vyžaduje naliehavosť pre takúto úpravu pomerov alebo pre obavu exekúcie, ktorá má viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia súdom.

10. Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že táto naliehavosť, resp. nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov sporových strán navrhovaným nariadením predbežného opatrenia žalobcom nebola preukázaná, resp. osvedčená, keďže žalobca nevyjadril, v čom má byť potenciálna hrozba konania žalovaných, resp. žalovaného v 1/ rade, výsledkom ktorého je, resp. má byť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu a tiež (ne)osvedčenie jeho nároku. To, čo je zákonnou podmienkou k nariadeniu predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), a to bezodkladnosť - naliehavosť úpravy pomerov alebo naliehavosť - bezodkladnosť nariadenia predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, sa k tejto zákonnej podmienke okresný súd v napadnutom uznesení dostatočným spôsobom vyjadril. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je síce stručné, avšak výstižným spôsobom sa vyjadroval okresný súd k nepreukázanej zákonnej podmienke podaného návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, keď nebola osvedčená nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov sporových strán nariadením predbežného opatrenia za konštatovania neosvedčenia potenciálnej hrozby, ktorá má konaním žalovaných na strane žalobcu v rovine nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy vzniknúť. Okresný súd na základe podaného návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, v ňom obsiahnutých tvrdení konštatoval, že nebola osvedčenosť zákonnej podmienky k nariadeniu predbežného opatrenia práve v neosvedčení nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov sporových strán a neosvedčenosti ujmy ako bezprostredne hroziacej na strane žalobcu, za súčasného neosvedčenia nároku žalobcu. Stručnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia neznamená vždy a zákonite nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pokiaľ v ňom je obsiahnutý záver okresného súdu k zákonným podmienkam v danej veci navrhovaného predbežného opatrenia žalobcom. V podstate okresný súd neposudzoval nárok vo veci samej, ale riešil, či pre procesno-právny inštitút predbežného opatrenia sú alebo nie sú osvedčené zákonné podmienky k vyhoveniu takéhoto návrhu. Ak okresný súd stručným spôsobom sa vyjadril, že tieto zákonné podmienky tu neboli osvedčené, splnené, tak potom krajský súd ako súd odvolací mal spôsobilý predmet svojho konania, posudzovania, a to súdne rozhodnutie, ktoré bolo riadnym spôsobom odôvodnené, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

11. K vecnej správnosti postupu okresného súdu sa poukazuje na samotný návrh žalobcu zo dňa 25.05.2016 a v ňom obsiahnuté tvrdenia v rovine opísaného skutkového stavu, v rámci ktorého sa odkazuje na dva rozhodujúce právne úkony, a to Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 4500UO06102 uzavretú dňa 21.07.2006 medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade v znení dodatkov a na Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 4500UO06102/N01 zo dňa 21.07.2006, uzavretú medzi žalovaným v 1/ rade v pozícii záložného veriteľa a obchodnou spoločnosťou BCI Kontakt, s.r.o., so sídlom Skácelova 2a, 612 00 Brno - Královo Pole čp. 1253, v zmluvnej pozícii záložcu s tým, že výlučným vlastníkom založených nehnuteľností sa následne stal žalobca, pričom vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu bol povolený dňa 12.09.2006 pod č. V-1316/2006. Ďalej žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že žalovaný v 1/ rade poskytol žalobcovi hypotekárny úver, ktorý žalobca pravidelne splácal žalovanému v 1/ rade, avšak sa dostal do omeškania s úhradou predpísaných mesačných splátok, z ktorého titulu bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru ku dňu 24.06.2015 a písomnosťou zo dňa 14.07.2015 bolo oznámené začatie výkonu záložného práva, keď bolo žalobcovi oznámené, že žalovaný v 1/ rade pristupuje k začatiu výkonu záložného práva podľa ust. § 151l Občianskeho zákonníka. Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukázal na to, že je spochybnené konanie v mene žalovaného v 1/ rade, t.j. je spochybnené, že za žalovaného v 1/ rade konala osoba oprávnená, čo pri obligatórnej náležitosti písomnej formy zmluvy má za následok absolútnu neplatnosť takejto zmluvy, pričom za stavu oznámenia pristúpenia k realizácii záložného práva k nehnuteľnostiam toto považoval v súhrne za stav, ktorý podľa žalobcu si vyžaduje nariadenie predbežného opatrenia, aby bol zabezpečený pokojný stav veci do vyriešenia právnych vzťahov medzi sporovými stranami súdnou cestou, preto ak sa tieto vzájomné vzťahy neupravia nariadením predbežného opatrenia (neodkladným opatrením), tak dôjde k vážnemu ohrozeniu práva žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva. Krajský súd opätovne preto poukázal na tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže pochybnosti o oprávnenosti, resp. neoprávnenosti konania žalovaného v 1/ rade nie sú osvedčením naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia, resp. potreby bezodkladného upravenia pomerov medzi žalobcom a žalovanými nariadením predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) z dôvodu, že v podstate od kalendárneho roku 2006, ku ktorému sa datujú úkony zmluvy o hypotekárnom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, sa podľa týchto úkonov žalobcom koná. Žalobca tieto úkony akceptoval a podľa zmluvy o hypotekárnom úvere, tak ako aj sám uvádzal, konal, splácal jednotlivé splátky úveru, preto jeho pochybnosť, ktorú získal v kalendárnom roku 2015 - 2016 o neoprávnenosti konania osôb za žalovaného v 1/ rade pri týchto právnych úkonoch, nemohla byť vyhodnotená ako zákonná podmienka osvedčenosti jeho nároku, ktorá je zákonnou úpravou vyžadovaná pre úpravu pomerov podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd správne skonštatoval neosvedčenie nároku, za ktorého stavu potom nie je možné pristúpiť k dočasnej a bezodkladnej úprave pomerov nariadením predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia).

12. Naliehavosť, bezodkladnosť úpravy pomerov tu nebola splnená ani z titulu neosvedčenia ujmy, ktorá by mala nastať na strane žalobcu práve nenariadením predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Aj v štádiu konania pred krajským súdom zo spisového materiálu vyplývalo len oznámenie žalovaného v 1/ rade o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.07.2015 (č.l. 42 a 45 spisu). Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, len upovedomuje žalobcu o tom, že bude pristúpené k výkonu záložného práva, pričom za týmto oznámením, ešte v zmysle ust. § 151m Občianskeho zákonníka nasledujú ďalšie úkony, t.j. že samotné oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.07.2015 bezprostredne nevedie k realizácii, výkonu záložného práva, a preto ani z tohto oznámenia nevyplýva naliehavosť, bezodkladnosť k úprave pomerov medzi žalobcom a žalovanými navrhovaným nariadením predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) žalobcom. Krajský súd poukazuje na to, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaným v 1/ rade je zo dňa 14.07.2015 (č.l. 42 - 45 spisu), pričom žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal na Okresný súd Námestovo dňa 27.05.2016. Z týchto vyjadrených dátumov potom nemožno mať osvedčené, že samotný úkon oznámenia o začatí výkonu záložného práva bezprostredne smeruje a je úkonom, z ktorého vyplýva reálnosť priamej hrozby vzniku ujmy na strane žalobcu, pokiaľ by nedošlo k dočasnej úprave pomerov práve vyhovením návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Potreba nariadenia predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) tu nebola osvedčená. Z úkonu oznámenia o začatí výkonu záložného práva v podaní žalovaného v 1/ rade zo dňa 14.07.2015 len vyplýva, že sa žalobcovi zo strany žalovaného v 1/ rade ako veriteľa oznamuje právo postupovať spôsobom uvedeným podľa ust. § 151l Občianskeho zákonníka, a to spôsobom výkonu záložného práva, predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, čo však samo o sebe tento úkon neznamená to, že uvedené právo žalovaný v 1/ rade aj využije.

13. Tak, ako vecne správne okresný súd skonštatoval vo väzbe k poskytnutým tvrdeniam žalobcu v podanom návrhu, nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, za situácie, ak sa nenariadi predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) v zmysle návrhu žalobcu. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca neosvedčil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Žalobca neosvedčil, že mu reálne, bezprostredne a priamo hrozí ujma v prípade nenariadenia predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Ak okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené. Krajský súd dodáva, že okresný súd nemal osvedčené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v tom čase podľa platného O.s.p. a odvolací súd nemal splnené zákonné podmienky na zmenu rozhodnutia okresného súdu a nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 CSP.

14. Pokiaľ okresný súd nerozhodoval o trovách konania, následne ani krajský súd ako súd odvolací nerozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.