Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/296/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: P. Q., nar. XX. XX. XXXX, Q. M. XX, O., o vymoženie sumy 358,49 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/200/2005 a u súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Szabóovej (r. W.), Nám. Á. Vámbéryho 5249/13B, Dunajská Streda pod sp. zn. Ex 279/05, o odvolaní oprávneného zo dňa 27. 05. 2016 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 2. mája 2016 č. k. 8Er/200/2005-43, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, proti výroku o priznaní súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Szabóovej trov exekúcie v sume 105,61 eur a proti výroku o uložení povinnosti oprávnenému zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Szabóovej v sume 105,62 eur o d m i e t a .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení konania p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd návrh oprávneného zo dňa 27. 05. 2016 na prerušenie konania z a m i e t a .

IV. Povinný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil, súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Szabóovej priznal trovy exekúcie v sume 105,61 eur a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Szabóovej v sume 105,62 eur.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 103, § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanovení § 22 ods. 2, § 24, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica N 300/2005, NZ 2832/2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Bratislave dňa 23. 01. 2015.

4. Dňa 25. 05. 2009 predložil oprávnený súdu prvej inštancie návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Pôvodný súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že návrh na zmenu súdneho exekútora je dispozičným právom oprávneného a zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 180,94 eur. Súd prvej inštancie

uznesením zo dňa 26. 05. 2010 č. k. 8Er/200/2005-15 návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 22. 06. 2010 doručila súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová v lehote podanie - odvolanie, návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia o trovách exekúcie k č. k. 8Er/200/2005-15, v ktorom sa odvolala proti uzneseniu a žiadala, aby súd o doterajších trovách rozhodol a vydal doplňujúce uznesenie o trovách exekúcie na základe už vyčíslených trov exekúcie v celkovej výške 180,94 eur. Predmetné uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Nakoľko proti rozhodnutiu o zmene exekútora, odvolanie nie je prípustné, v zmysle § 374 ods. 4 OSP rozhodoval o zmene súdneho exekútora opätovne sudca.

5. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, preto súd prvej inštancie preskúmal exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica N 300/2005, NZ 2832/2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Bratislave dňa 23. 01. 2005 a zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 19.04.2004 zmluvu o úvere. Veriteľ (t. j. oprávnený v tomto konaní) sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (t. j. povinnému v tomto konaní) úver v sume 12.000,- Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 21.600,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na „spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov na celý môj majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu) a jej príslušenstva“.

6. Povinný neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, preto bola dňa 23. 01. 2005 bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica. Za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 14.423,- Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 10.800,- Sk. Zároveň v mene povinného vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 08. 11. 2004 do zaplatenia splatí v lehote do 02. 02. 2005, pričom v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou s tým, aby táto zápisnica bola použitá ako exekučný titul.

7. Podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou bolo, či splnomocnenie bolo platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici bolo platným právnym úkonom. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, bolo koncipované široko a všeobecne. Bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. To znamená, že povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať. Potom ani nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo.

8. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na rozpor záujmov povinného a "ním zvoleného" zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 12. 2011 č. k. 2 Cdo 263/2010 poukázal na ďalšiu zásadnú skutočnosť, a to, že povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jednej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Vzhľadom na uvedené došlo k rozporu záujmov splnomocneného zástupcu

a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor spočíval v tom, že zástupca povinného bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici, a tá tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu.

9. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli byť z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil takto „splnomocnený zástupca“ v mene splnomocniteľa, nadobudnuté právne účinky pre osobu, v mene ktorej „konal“. Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

10. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora a rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil.

11. O trovách exekúcie súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Szabóovej rozhodol súd prvej inštancie podľa § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2, 3, § 22 ods. 1, 2, § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov tak, že súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie v sume 105,61 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného.

12. Súdna exekútorka Mgr. Katarína Szabóova vyčíslila trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 180,94 eur spolu s DPH.

13. Po nahliadnutí do časovej špecifikácie trov exekúcie súd prvej inštancie zistil, že súdna exekútorka si sumu 66,40 eur (10 hodín) nevyúčtovala v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky. Súd prvej inštancie nepovažoval tieto náklady za účelne vynaložené trovy exekúcie, preto ich súd súdnej exekútorke nepriznal. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 48/2008 zo dňa 28. 10. 2008, rozhodujúcim kritériom pre určenie odmeny súdneho exekútora je počet hodín účelne vynaložených na exekúciu, a to na úkony bezprostredne smerujúce k účelnému vymáhaniu nároku. Náhrada za administratívne práce je pritom v zmysle § 25 citovanej vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd prvej inštancie exekútorke nepriznal odmenu za čas prijatia návrhu a vypracovania žiadosti o udelenie poverenia (60 min), za čas vypracovania upovedomenia o začatí exekúcie (60 min), za čas vypracovania exekučného príkazu (zrážkami zo mzdy - 60 min a zrážkami z iných príjmov - 60 min), za čas vypracovania upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 2x (po 60 min), za čas vypracovania príkazu na začatie exekúcie 2x (po 60 min), pretože získanie poverenia na vykonanie exekúcie odmeňované paušálnou sumou v sebe zahŕňa aj vypracovanie žiadosti a doručenie upovedomení ako i príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov odmeňované paušálnou sumou v sebe zahŕňa aj ich vypracovanie, odmena by tak súdnemu exekútorovi bola priznaná duplicitne. Súd prvej inštancie priznal exekútorke sumu 3,32 eur za každý úkon, a to za získanie poverenia, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 2x (zrážkami z iných príjmov a zrážkami zo mzdy), príkazu na začatie exekúcie 2x (zrážkami z iných príjmov a zrážkami zo mzdy) a exekučného príkazu 2x (zrážkami z iných príjmov a zrážkami zo mzdy). Súd prvej inštancie exekútorke nepriznal odmenu za čas vynaložený na vyúčtovanie trov exekúcie, pretože exekútor je v zmysle § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Rovnako súd prvej inštancie nepriznal odmenu za čas vynaložený na zaslanie exekučného spisu, nakoľko nejde o úkon potrebný k účelnému vymáhaniu nároku.

14. Súd prvej inštancie na základe toho priznal exekútorke odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 a 2 citovanej vyhlášky vo výške 8 x 3,32 eur, teda 26,56 eur, čo činí 31,87 eur vrátane DPH.

15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. sú stanovené úkony odmeňované paušálnou sumou. Tu si súdna exekútorka uplatnila celkovú sumu 49,80 eur (zisťovanie majetku povinného 9x Sociálna poisťovňa, 1x DI, 1x zamestnávateľ, zisťovanie účtu povinného 2x DÚ, zisťovanie bydliska povinného 2x

zamestnávateľ). Paušálna odmena bola stanovená v súlade s citovaným ustanovením vyhlášky, preto súd prvej inštancie priznal súdnej exekútorke požadovanú odmenu za úkony odmeňované paušálnou sumou vo výške 49,80 eur, čo predstavuje sumu 59,76 eur vrátane DPH.

16. Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky vyčíslila súdna exekútorka sumou 35,85 eur titulom poštovných nákladov. Súd prvej inštancie nepriznal súdnej exekútorke titulom poštovného také hotové výdavky, ktoré jej evidentne vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (poštovné za doručovanie takých listín, ku ktorým je doručenka pripojená v inom exekučnom spise). Súd prvej inštancie priznal exekútorke hotové výdavky za doručenie: upovedomenia o začatí exekúcie 3x, exekučného príkazu 5x, čo predstavuje sumu 3 x 41 Sk, 3 x 44,- Sk a 2 x 48,- Sk (poštovné zistené z pripojených nedoručených zásielok), t. j. 11,65 eur, po započítaní DPH 13,98 eur.

17. Celkovo predstavovali trovy exekúcie spolu sumu vo výške 105,61 eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného, nakoľko v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekučný súd bol toho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a to tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na to, že neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

18. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a zároveň namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Zdôraznil, že zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu a tento príkaz nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaný na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi a zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby postupom podľa § ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Odlišné zaobchádzanie so žalobcom (oprávneným) nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného tvrdil, že bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Exekučný súd ako súd prvého stupňa svojím rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Zdôraznil, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka a žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere svojho

odvolania oprávnený uviedol, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie.

19. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

- ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 02. 05. 2016 č. k. 8Er/200/2005-43 (ktoré vydal sudca súdu prvej inštancie) v časti o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora (I. výrok), v časti o priznaní súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Szabóovej trov exekúcie v sume 105,61 eur (III. výrok) a v časti o uložení povinnosti oprávnenému zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Szabóovej v sume 105,62 eur (IV. výrok), proti ktorým odvolanie nebolo prípustné, a preto bolo potrebné jeho odvolanie zo dňa 27. 05. 2016 proti vyššie označenému uzneseniu v časti I, III. a IV. výroku odmietnuť podľa ust. § 386 písm. c/ CSP.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal podané odvolanie proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení konania (II. výrok) bez nariadenia odvolacieho pojedávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti II. výroku napadnutého uznesenia nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 02. 05. 2016 v časti II. výroku podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa v danej veci začalo dňa 14. 04. 2005, kedy bol súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej doručený návrh oprávneného zo dňa 08. 04. 2005 na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie udelil dňa 29. 04. 2005 súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 23. 01. 2005 pod sp. zn. N 300/2005, NZ 2832/2005. Písomným podaním zo dňa 18. 05. 2009 oprávnený navrhol zmenu súdneho exekútora z Mgr. Kataríny Baňarovej na JUDr. Rudolfa Krutého. Súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová si v podaní zo dňa 18. 06. 2009 vyúčtovala trovy exekúcie v sume 180,94 eur, na náhradu ktorých navrhla zaviazať oprávneného. Súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal dňa 26. 05. 2010 uznesenie č. k. 8Er/200/2005-15, v ktorom vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Proti tomuto uzneseniu podala súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová odvolanie. Dňa 02. 05. 2016 sudca súdu prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil, priznal súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Szabóovej trovy exekúcie v sume 105,61 eur a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Szabóovej v sume 105,62 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

21. Podľa § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

22. Podľa § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

23. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

24. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

25. Podľa § 243b ods. 1, 3 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

26. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len .

27. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

29. Dôvodom, pre ktorý odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného proti I., III. a IV. výroku uznesenia exekučného súdu zo dňa 02. 05. 2016, ktoré vydal sudca súdu prvého stupňa bola skutočnosť, že ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 (ktoré bolo potrebné aplikovať v predmetnej veci na rozhodovanie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora - I. výrok uznesenia) výslovne neustanovovalo, že odvolanie je prípustné v prípade rozhodovania exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013 do 30. 06. 2016 (ktoré bolo potrebné aplikovať na rozhodovanie o trovách exekúcie - III. a IV. výrok uznesenia) ustanovovalo, že proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ust. § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie (teda ani odvolanie).

Režim rozhodovania o odvolaní proti trovám exekučného konania novým spôsobom upravila novela Exekučného poriadku (zák. č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) v znení účinnom od 01. 11. 2013, a to v ust. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého bolo potrebné v predmetnej veci postupovať. Sudca súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení zo dňa 02. 05. 2016 správne a s poukazom na ust. § 202 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 poučil účastníkov konania o neprípustnosti odvolania proti I., III. a IV. výroku tohto uznesenia. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom.

30. K odvolaniu oprávneného proti II. výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri tomto rozhodovaní

správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe zastavenia konania a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v časti II. výroku ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 08. 2005, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, nakoľko exekučné konanie začalo dňa 14. 04. 2005. 31. Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 23. 01. 2005 spísanú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 300/2005, NZ 2832/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 19. 04. 2004) uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 14.423,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 10.800,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 08. 11. 2004 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 19. 04. 2004, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.

32. Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Exekúciu by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.

33. V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho advokát Mgr. Tomáš Kušnír, na základe splnomocnenia udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 19. 04. 2004. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 19. 04. 2004 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Plnomocenstvo zo dňa 19. 04. 2004 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

34. K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 19. 04. 2004 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto skutočnosť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

35. Súd prvej inštancie ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 23. 01. 2005 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa ust. § 57 Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a konanie musí byť zastavené, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo základným zásadám exekučného konania.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

37. V súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania, odvolací súd dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5), ak osobitný zákon neustanovuje inak. K návrhu oprávneného zo dňa 27. 05. 2016 (ktorý je súčasťou podaného odvolania) na prerušenie exekučného konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, odvolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že preskúmaním tohto návrhu oprávneného nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť tomuto návrhu vyhovieť. Prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1, psím. b/, veta druhá OSP bolo možné len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd a nie účastník konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 07. 1996 v konaní pod sp. zn. 2 Cdo 47/1996).

38. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučoval použitie ustanovení OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, ktoré umožňovali súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok bol vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016 zákonom osobitným, kde platí zásada „lex specialis derogat legi generali“, t. j. iba ak Exekučný poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platili ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej veci možnosť prerušenia

exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok (§ 36 ods. 5), ktorým je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť prerušenia konania ani podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016.

39. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že povinný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

40. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.