Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-538-2015.pdf
PDF · 80.51 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/538/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcov 1. W.. K. B., bytom v B., T. Č.. XX, 2. A. W., bytom v N., I. Č.. XXXX/XX, 3. T. W., bytom v B. C. Č.. XX, zastúpení JUDr. Emíliou Haberovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Fialková 3593/5 proti žalovanému: V. Š. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., B. X, o vypratanie nehnuteľnosti a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.3.2015 č.k. 20C 52/2014-182 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti parc. KN-C č- XXX, parc.KN-C č. XXX/X, parc.KN-C č. XXX kat.územia A., zapísané na LV č. XXXX a parc. KN-E č. XXXX kat.územia A., zapísanú na LV č. XXXX a odstrániť maringotku z parcely KN-C č. XXXX/ X kat. územia A. v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcov, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať hore uvedené parcely, ktorých sú podielovými spoluvlastníkmi.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia sú vedení ako podieloví spoluvlastníci uvedených parciel zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat.územia A.. Žalobcovia výzvou zo dňa 17.12.2003 vyzvali žalovaného na vypratanie hore uvedených parciel a zároveň aby odstránil všetok odpad z uvedených parciel, nakoľko tieto užíva neoprávnene a bez ich súhlasu. Súd ďalej vychádzal z dohody o prenájme 66-árovej roli parc.č. XXX v B. uzatvorenej 2.2.1985 K. W. a W. Š. I. na základe ktorej medzi menovanými poskytla vlastníčka 66-árovú roľu do prenájmu na rok 1985 a nájomník W. Š. I. mal zaplatiť dohodnutú ústnu čiastku a okrem toho mal poskytovať aj zeleninu a to každý týždeň podľa potreby vlastníčky W.. Na základe uvedeného zistenia a po vykonanom dokazovaní výsluchom svedkov mal súd za preukázané, že žalovaný vstúpil na predmetné pozemky žalovanej v roku 2013 a vykonával tam určité činnosti aj keď so svojou činnosťou následne prestal, avšak na týchto pozemkoch zanechal tieto v stave takom, že zasadil tam určité plodiny, ktoré na týchto pozemkoch ostali a vlastne nedal ich do stavu užívaniaschopného. Navyše na parcelu č. XXX/X priviezol maringotku a ubytoval tam svojho priateľa, ktorý tam býva aj v súčasnej dobe. Keďže žalovaný týmto spôsobom zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov, ktoré v prospech žalobcov svedčí v zmysle výpisov z listov vlastníctva a nebol preukázaný opak, súd vychádzajúc z ust. § 126 ods. 1 Obč. zákonníka žalobe vyhovel, keďže bolo potrebné ochraniť vlastnícke právo žalobcov pred konaním žalovaného, ktorý
svojvoľne vstúpil na predmetné nehnuteľnosti a bez ich súhlasu tam vykonával určité činnosti, aby sa týchto činnosti do budúcnosti zdržal a vypratal tieto nehnuteľnosti na vlastné náklady.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa vôbec nezakladá na žiadnom pravdivom údaji, ani na žiadnom objektívnom zistení. Žalobcovia poskytovali súdu v písomnej aj ústnej forme proti nemu iba 100% nepravdivé údaje, ktoré sudca úmyselne prehliadol. Sudca vec prejednávajúci JUDr. Marek Kotora celý čas nadržiaval žalobcom tak, že nevhodne zasahoval a ovplyvňoval pojednávanie v prospech žalobcov. Bezdôvodne odmietol vypočuť 20 jeho cenných svedkov. Títo svedkovia sú očitými svedkami celého jeho konania a života. Považuje sa za skutočného vlastníka sporných pozemkov. Ďalej v odvolaní namietal, že v konaní navrhol zaarchivovať zvukový záznam ako dôkaz prvého pojednávania pre druhé pojednávanie. Sudca odmietol jeho návrh a nezaarchivoval zvukový záznam a ako súvisiaci dôkaz ho nevyužil. Na pojednávaní poskytol dôkazy, že od roku 1983 až do roku 1993 bol skutočným užívateľom pozemku. Teda nie jeho otec, ale iba on bol vždy užívateľom sporných pozemkov. Vzhľadom na uvedené, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci navrhol rozsudok zrušiť.
5. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že odvolanie žalovaného je účelové a nedôvodné a sú toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol v merite veci na základe objektívneho rozhodnutia všetkých právne relevantných dôkazov predložených v konaní, preto navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalovaný neoprávnene ruší žalobcov v užívaní ich vlastníctva, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak mu uložil povinnosť vypratať sporné parcely. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
8. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov užíva oprávnene.
9. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.
10. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že vlastník má právo na ochranu proti každému, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.
11. V prejednávanej veci s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX kat. územia A. je zrejmé, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parciel KN-C XXX, KN-C XXX/X a KN-C XXX a KN-E XXX (XXXX). Žalovaný v konaní nepreukázal, že je vlastníkom sporných parciel, resp. ich má v oprávnenej držbe, preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaný zasiahol do výkonu vlastníckeho práva žalobcov, ak užíval sporné parcely bez právneho dôvodu.
12. Za dôvodnú nemožno považovať námietku žalovaného, ani ohľadom jeho tvrdenia, že súd v konaní nevypočul ním navrhnutých 20 svedkov, lebo ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozhodnutia, uvedených svedkov súd nevypočul, nakoľko ním navrhnutí svedkovia mali vypovedať ohľadom skutočnosti, ktoré sa netýkali predmetu konania, t.j. vypratania sporných parciel. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak nevykonal dokazovanie žalobcom označenými svedkami, lebo je zrejmé, že sa jedná o dokazovanie nadbytočné, teda dôkazy ktoré nie sú významné z hľadiska prejednávanej veci. Je preto daná právomoc súdu rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.).
13. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, ak v konaní nepreukázal, že je vlastníkom resp. oprávneným nájomcom sporných parciel, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
14. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. o výške, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
15. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).