Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/246/2007

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému K. O.Ó., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. Z. G. XXXX/XX, V. N., Š. Q. N. o vymoženie 3.830,58 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjakom, Exekútorský úrad Košice, Murgašova 3 pod sp. zn. EX 282/07 takto

rozhodol:

Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú a z a s t a v u j e ju.

O trovách exekúcie r o z h o d n e po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený dňa 12. 3. 2007 podal u súdneho exekútora JUDr. Sidorjaka návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť od povinného sumu 3.830,58 eura s príslušenstvom na základe zmenkového platobného rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V dňa 18. 1. 2006 pod sp. zn. 1 Zm 920/05-8. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie.

2. Oprávnený, plniac si tým povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním datovaným dňa 18. 1. 2016. Uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o revolvingovej pôžičke uzatvorenej dňa 10. 2. 2005 pod č. 4568575055, ktorou oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému pôžičku vo výške 2.987,45 eura. Za poskytnutie pôžičky sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 911,17 eura, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie pôžičky za celú dobu poskytnutia pôžičky. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie pôžičky. Pôžička mala byť splácaná v 18 mesačných splátkach po 165,97 eura. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 8. 11. 2005 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená istina vo výške 2.489,55 eura a nárok na zmluvné pokuty v súhrnnej výške 1.672,97 eura. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy vystavil povinný vlastnú blankozmenku. V čase vystavenia zmenky právny poriadok nezakazoval zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou.

3. Podľa § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.“

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

V § 53 odseku 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 sa nachádza demonštratívny výpočet zmluvných podmienok, ktoré sa bez ďalšieho považujú za neprijateľné a s ohľadom na právny následok vyjadrený v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj za neplatné. Tento výpočet nemožno považovať za uzavretý, čo znamená, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať aj iné dojednanie tvoriace súčasť uzavretej zmluvy, pokiaľ spĺňa materiálne hľadisko, t.j. vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenia zákona je pritom potrebné vykladať a aplikovať tak, aby boli konformné so znením a účelom komunitárneho práva uplatňovaného v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa čl. 6 ods. 1. smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 1 písm. q) prílohy smernice za nekalú podmienku možno považovať dojednanie, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

4. Exekučným titulom je v danom prípade zmenkový platobný rozkaz súdu, preto možno konštatovať, že v sporovom konaní si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zastaviť exekúciu podľa citovaného ustanovenia možno len za súčasného splnenia nasledovných predpokladov: a) exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, b) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a c) exekučný titul vykazuje nedostatky z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. K záveru, že podmienka pod písm. a) je naplnená, súd dospel už pri skúmaní podmienok aplikácie prechodného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

5. Súd zmluvu o revolvingovej pôžičke uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 10. 2. 2005 považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú za podmienok bližšie určených v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Bez ohľadu na to zmluvu tiež treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Rovnaký záver platí aj pri skúmaní postavenia zmluvných strán pri uzatvorení zmluvy. Z obsahu uzavretej zmluvy totiž nevyplýva, že by povinný ako dlžník do zmluvného vzťahu s oprávneným vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto ho treba považovať za spotrebiteľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdu je naopak z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

6. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi konania následne súd skúmal, či právny poriadok umožňoval v rozhodnom čase zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Je potrebné súhlasiť s oprávneným, že v čase uzavretia zmluvy ešte nebol účinný zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý obmedzil zabezpečenie nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenkou alebo šekom, preto sa uvedená právna úprava v tomto prípade neuplatní. Pokiaľ bola vystavená zmenka v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nedošlo k vystaveniu zmenky v rozpore s vtedy platným právom. Podľa právnej úpravy § 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z. z. ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že v prípade porušenia tejto povinnosti zodpovedá za spôsobenú škodu. Možno teda zhrnúť, že zabezpečenie pôžičky zmenkou v čase uzavretia zmluvy neobmedzoval ani nevylučoval žiadny právny predpis.

7. Súd následne skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či zmluva alebo jej niektoré ustanovenia nevykazujú rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, na ktorý v sporovom konaní nebolo prihliadnuté. V sporovom konaní bolo návrhu oprávneného vyhovené v celom rozsahu. Súd spotrebiteľský charakter právneho vzťahu zabezpečeného zmenkou neskúmal. V sporovom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľný charakter zmluvnej podmienky podľa čl. 4 ods. 1 zmluvných dojednaní, podľa ktorej zmluvná odmena za poskytnutie pôžičky (911,17 eura) je splatná ku

dňu poskytnutia pôžičky. O túto čiastku bola pôžička reálne poskytnutá povinnému znížená. Zmluvná odmena mala aj podľa názoru oprávneného tvoriť odplatu za poskytnutie pôžičky a predstavovala úrok za jej poskytnutie. Úrok je formou výnosu finančného kapitálu. V prípade úverových vzťahov ide o cenu získania úverovaných finančných prostriedkov. Úroky sa vždy platia zo sumy, ktorá bola dlžníkovi poskytnutá. Aj samotná definícia spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z.) vychádza z toho, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov. Pojem poskytnutie je potrebné vykladať ako aktívne konanie v podobe reálneho prevedenia úverovaných prostriedkov do dispozičnej sféry dlžníka. Model používaný oprávneným postráda akékoľvek ekonomické opodstatnenie a je spôsobilý vyvolať mylnú domnienku dlžníka o primeranosti zmluvnej odplaty za poskytnutie pôžičky (úveru). Zmluvná odmena totiž predstavuje v porovnaní s „nominálnou“ výškou pôžičky v sume 2.987,45 eura úrokovú sadzbu 30,50 % za celé 18 - mesačné obdobie splácania pôžičky, t. j. 20,33 % p. a. Rovnaká zmluvná odmena vo vzťahu k reálne vyplatenej čiastke 2.076,28 eura však predstavuje úrokovú sadzbu 43,88 % za celé obdobie splácania, t. j. 29,25% p. a.. Možnosť povinného efektívne zhodnotiť výhodnosť predloženého návrhu zmluvy bola takto značne obmedzená. Ide o neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je súčasne v rozpore aj s dobrými mravmi. Nakoľko úroky sú súčasťou nákladov zohľadnených pri výpočte RPMN, je zjavné, že v zmluve uvedený údaj o RPMN vo výške 4 % je nesprávny, keďže ročná percentuálna miera nákladov musí byť nevyhnutne vyššia ako ročná úroková sadzba úveru. Klamlivé alebo nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nemôže mať za následok splnenie si zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaja v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nesprávny údaj o RPMN spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na uvedený rozpor so zákonom v sporovom konaní nebolo prihliadnuté.

8. Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi aj dojednanie o sankciách zahrnuté do článku 12.1, 12.2, 12.3 a 12.4 zmluvy. Podľa článku 12.1. zmluvy v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa zmluvy je dlžník povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,2% z výšky splátky za každý deň omeškania. Podľa článku 12.2. zmluvy v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky o viac ako 15 dní po termíne splatnosti vznikol veriteľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5 % zo splátky. Podľa článku 12.3. v prípade omeškania presahujúceho 30 dní vznikol dodatočný nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10% z výšky splátky. Nakoniec podľa článku 12.4. zmluvy vznikol nárok veriteľa na ďalšiu zmluvnú pokutu v rozsahu 50 % nominálnej výšky pôžičky v prípade omeškania so splnením záväzkov podľa článku 11 písm. a) zmluvy - t. j. nezaplatením všetkých záväzkov, ktoré sa stali predčasne splatnými okrem iného v dôsledku omeškania dlžníka s úhradou splátky. Súd má za to, že kumulatívne dojednanie viacerých sankcií, ktoré sa viažu na porušenie rovnakej právnej povinnosti splácať prevzatý úver riadne a včas, je neprimerane tvrdé voči dlžníkovi ako spotrebiteľovi, najmä pri zohľadnení výšky zmluvnej pokuty, ktorá v prípade, ak sa stane predčasne splatným celý zvyšok úveru, predstavuje v súhrne 50 % z nominálnej hodnoty úveru, avšak až 71,94 % v porovnaní s reálne vyplatenou výškou pôžičky. Ide o neprimerane vysokú sankciu spojenú s porušením zmluvnej povinnosti, najmä ak takéto porušenie povinnosti splácať úver riadne a včas môže byť sankcionované ešte aj úrokmi z omeškania. K týmto sa žiada dodať, že ustanovenie o dojednaní úrokov z omeškania vo výške 0,2% denne z dlžnej čiastky je extrémne nevyvážené a poškodzujúce spotrebiteľa, pretože umožňuje dodávateľovi dosiahnuť plnenie presahujúce dlžnú istinu už za 500 dní. Články 12.1, 12.2, 12.3 a 12.4 zmluvy preto súd pokladá za rozporné s dobrými mravmi a z tohto dôvodu za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

9. Nakoľko v sporovom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej (typovej) zmluve, ako ani na rozpor uplatneného nároku so zákonom a s dobrými mravmi, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

10. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia s poukazom na § 251 ods. 4 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 3 O. s. p., keďže v súčasnosti nemá k dispozícii vyčíslenie trov exekúcie. Rozhodovanie o trovách exekúcie osobitným uznesením je prípustné aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 6/2010, dostupného na webovej stránke tohto súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s. p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.