Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/42/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcov: 1/ P.. A. Q., nar. XX.XX.XXXX a 2/ R. Q., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K. XX, C., obaja zast. JUDr. Viliamom Vadňalom, advokátom, Lubinská 18, Bratislava a žalovaného: PENZIÓN OÁZA s.r.o., IČO: 36 738 239, Hajdóczyho 19, Trnava, zast. HALADA advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, o zaplatenie 6.591,09 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie sa v časti o zaplatenie 180,49 eur s príslušenstvom a v časti 9% ročného úroku z omeškania od 1.3.2012 do 5.3.2012 zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 429,60 eur s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 6.3.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 69,92 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 24.5.2012 domáhali voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť im žalovanú sumu s príslušenstvom a priznať náhradu trov konania. V žalobe tvrdili, že medzi stranami vznikol nájomnou zmluvou z 1.9.2010, v znení jej dodatku z 18.10.2011, záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého žalobcovia ako prenajímatelia dali žalovanému ako nájomcovi do nájmu nebytový priestor na prízemí poschodového obytného domu na Z. ulici XX v C., súpisné číslo X/XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. C. - K. Z., pričom žalovaný sa zaviazal žalobcom platiť mesačne dohodnuté nájomné vo výške 800 eur a od 1.10.2011 vo výške 700 eur. Zároveň sa žalovaný v zmysle predmetnej nájomnej zmluvy zaviazal uhrádzať správcovi domu H-PROBYT, s.r.o., Povraznícka 4, Bratislava, náklady za dodávku tepla, teplej a studenej vody zálohovo v sume 170 eur, pričom spotrebu plynu a elektrickej energie sa žalovaný zaviazal uhrádzať priamo ich dodávateľom. Keďže žalovaný neplatil dohodnuté nájomné v pravidelných mesačných platbách od novembra 2010 vôbec alebo len sčasti, bol žalobcami listom z 12.2.2012 vyzvaný na úhradu dlhu celkovo vo výške 6 200 eur do 29.2.2012. Prenajímatelia listom z 20.2.2012 odstúpili od nájomnej zmluvy k 29.2.2012. Žalovaný sa po odstúpení od zmluvy a vyprataní nebytového priestoru neodhlásil z odberu elektrickej energie, preto žalobcovia uhradili dodávateľovi ZSE Energia a.s. za obdobie mesiacov január, február a marec roku 2012 za odber elektriny po 207,03 eur za každý mesiac, teda spolu 621,09 eur, zaplatenia ktorej sumy sa tiež domáhali od žalovaného spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1.3.2012 do zaplatenia.

2. Dňa 25.9.2014 tunajší súd rozsudkom č.k. 26C/42/2012-269 žalobe v časti o zaplatenie istiny 5.170 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodovanie o trovách konania si ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.9.2010 a jej dodatku č. 1

za prenajatý nebytový priestor platiť dohodnuté mesačné nájomné 800 eur od 1.9.2010 a 700 eur od 1.10.2011. Nájomný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený 29.02.2012. Žalovaný platil nájomné nepravidelne, počas konania uznal, že na nájomnom bol žalobcom dlžný 5.170 eur. Od uvedenej sumy súd nemohol odpočítať platbu 4.565 eur, ako to navrhoval žalovaný, pretože žalovaný počas konania nepreukázal, že by išlo o jeho platbu nájomného z uzavretej zmluvy, ale naopak bolo preukázané, že išlo o zaplatenie dlhu svedkyne P. O. na nájomnom, za prenájom tej istej nehnuteľnosti v dobe pred žalovaným, i keď peniaze odovzdal žalobcom žalovaný. Zamietnutie žaloby vo zvyšku súd prvej inštancie odôvodnil tak, že sumu 621,09 eur (3x207,03eur) ako nedoplatok za dodávku elektriky za 1/2012, 2/2012 a 3/2012 žalobcovia plnili dodávateľovi elektrickej energie bez právneho dôvodu, pretože zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný ako nájomca bude uhrádzať spotrebu plynu a elektrickej energie priamo ich dodávateľom, preto na strane žalovaného nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, keďže on neprijal plnenie, ale na strane dodávateľa elektrickej energie, ktorý prijal plnenie od žalobcov bez právneho dôvodu.

3. Na odvolanie oboch strán sporu Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom sp.zn. 23Co/732/2014 zo 14.3.2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti potvrdil a v žalobcami napadnutej časti iba o zaplatenie 610,09 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré plnili za žalovaného dodávateľovi elektriky, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s povinnosťou doplniť dokazovanie v tom smere, či žalobca skutočne dodávateľovi elektrickej energie zaplatil žiadanú sumu 610,09 eura, prečo sa od žalovaného domáha plnenia aj za marec 2012, keď sám tvrdí, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi zanikol 29.02.2012. Od žalovaného je potrebné zisťovať, z akého dôvodu nesúhlasí so zaplatením tejto sumy. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné sa zaoberať aj vyúčtovaním dodávky elektrickej energie dodávateľom elektriky a zisťovať, či dodávateľ za uvedené obdobie, kedy bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným nevyúčtoval žalovanému preplatok, ktorý by poskytol žalobcom ako osobám, ktorí sa prihlásili na odber elektriky po žalovanom (ak sa prihlásili). Ak súd zistí, že žalobcovia 1/ a 2/ plnili dodávateľovi elektriky za žalovaného (za obdobie existencie záväzkového vzťahu medzi účastníkmi založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.2010), žalobe žalobcov vyhovie (v rozsahu poskytnutého plnenia za žalovaného), ak zistí že neplnili, žalobu v tejto časti zamietne.

4. Predmetom konania ostal nárok žalobcov na zaplatenie 610,09 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré plnili za žalovaného dodávateľovi elektriky.

5. Súd vo veci doplnil dokazovanie, vypočul žalobcov na pojednávaní dňa 24.8.2016 a rozhodol bez prítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol vec rozhodnúť na základe predložených dôkazov, oboznámil sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci. 6. Zo zmluvy o nájme nebytového priestoru z 1.9.2010 (v texte aj „nájomná zmluva“) súd zistil, že od tohto dňa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“), ako prenajímatelia prenajali žalovanému ako nájomcovi nebytový priestor na prízemí poschodového obytného domu na Z. ulici XX v C., súpisné číslo X/XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. C. - K. Z., pričom žalovaný sa zaviazal žalobcom platiť mesačne dohodnuté nájomné vo výške 800 eur a podľa dodatku č. 1 k zmluve z 18.10.2011 vo výške 700 eur od 1.10.2011. Podľa čl. V bod 4 nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca bude uhrádzať spotrebu plynu a elektrickej energie priamo ich dodávateľom. 7. Z potvrdení Slovenskej sporiteľne, a.s. súd zistil, že dňa 5.3.2012 žalobca 1/ poukázal na účet ZSE sumu 414,06 eur ako nedoplatok za elektriku za žalovaného za mesiace január a február 2012, teda 2 x 207,03 eur a dňa 21.3.2012 poukázal žalobca 1/ na účet ZSE sumu 207,03 eur ako nedoplatok za elektriku za mesiac marec 2012. 8. Ku dňu 29.2.2012 dali žalobcovia žalovanému výpoveď z nájmu nebytového priestoru, čo je zrejmé z výpovede zo dňa 12.2.2012, doručenej žalovanému 13.2.2012. 9. Zo žiadosti o ukončenie zmluvy na dodávku elektriny z 19.3.2013 súd zistil, že nebytový priestor na Z. ulici XX v C. na základe zrušenia nájomnej zmluvy prestal dňa 29.2.2012 užívať nájomca Penzión Oáza s.r.o., ktorý odmietol podať žiadosť o ukončenie odberu elektriny. Žalobcovia v žiadosti uviedli, že od 1.3.2012 nebytový priestor užíva nový nájomca Z. C., X. XX, C. a čaká na uzatvorenie zmluvy o dodávke elektrickej energie. 10. Z vyúčtovacej faktúry ZSE Energia a.s. č. 7010380228 súd zistil, že za zúčtovacie obdobie od 1.1.2012 do 5.3.2012 bola vyúčtovaná žalovanému za spotrebu elektrickej energie suma 465,75 eur. 11. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 4.9.2014 vyjadril k dlhu vzniknutému z nájomného vzťahu medzi stranami ohľadom elektrickej energie tak, že z vyúčtovacej faktúry vyplýva, že spotreba za 3 mesiace

bola 465,75 eur od 1.1.2012 do 5.3.2012 a podľa tvrdení žalobcov by mali zaplatiť 3 x 207,03 eur, čo je viac ako bola skutočná spotreba elektrickej energie. Žalovaný mal za to, že ak by súd posúdil nárok žalobcov na zaplatenie dlhu na elektrike ZSE za žalovaného ako bezdôvodné obohatenie, mal by žalovaný zaplatiť len sumu rovnajúcu sa skutočnej spotrebe za dobu trvania nájmu. 12. Žalobcovia na pojednávaní dňa 24.8.2016 uviedli, že trvajú na priznaní reálnej spotreby elektrickej energie žalovaným za dva mesiace, a to január a február 2012, dokedy trval nájomný vzťah medzi stranami. Úhradu elektriky za marec 2012 a úroky od 1.3.2012 do 5.3.2012 nežiadali priznať, v tomto rozsahu zobrali žalobu späť a žiadali konanie zastaviť. Zdôraznili, že oni s elektrárňami neboli v žiadnom vzťahu. Keď písomne požiadali o ukončenie odberu, elektrárne s tým nesúhlasili a potvrdili, že to môže vykonať iba žalovaný. Žalobcovia nemajú vedomosť o tom, či bol ZSE vyúčtovaný preplatok alebo nedoplatok, lebo faktúra bola doručená na adresu žalovaného. Žalobcom žiadny preplatok elektriky neprišiel. 13. Žalobca môže vziať žalobu späť (§ 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“). 14. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 ods. 2 . 15. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie (§ 146 ods. 1 . 16. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaného v priebehu konania, že mu vznikla povinnosť zaplatiť iba za skutočný odber elektrickej energie počas trvania nájmu, súd predpokladal, že so späťvzatím žaloby vo zvyšnej časti, teda za obdobie marca 2012, súhlasí, preto konanie v časti o zaplatenie 180,49 eur (610,09 eur mínus reálna spotreba elektriky za 1/2012 a 2/2012) zastavil. Zastavil konanie i v časti úrokov od 1.3.2012 do 5.3.2012, lebo k úhrade dlhu za žalovaného došlo žalobcami až dňa 5.3.2012, teda od nasledujúceho dňa 6.3.2012 bol žalovaný prvýkrát v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia. 17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 19. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 20. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa citovaného ustanovenia je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Ten, kto plnil záväzok iného, má právo požadovať neoprávnený majetkový prospech iba od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil (porovnaj R 1/1979). 21. Medzi stranami nebolo sporné, že v zmluve o nájme nebytového priestoru zo dňa 1.9.2010 sa v článku V bod 4 okrem iného dohodli, že žalovaný ako nájomca bude uhrádzať spotrebu elektrickej energie priamo jej dodávateľovi. Počas doby nájmu, t. j. od 1.9.2010 do 29.2.2012 bolo teda povinnosťou žalovaného platiť za dodávku elektrickej energie rovno jej dodávateľovi. Ak si žalovaný svoju povinnosť nesplnil a namiesto žalovaného plnili veriteľovi žalobcovia, títo sa podľa citovaného § 454 Občianskeho zákonníka mohli domáhať plnenia, zodpovedajúceho takému plneniu titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré poskytli dodávateľovi elektriky za žalovaného a správne sa svojho nároku domáhali od toho, za koho sa plnilo (žalovaný) a nie od toho, komu sa plnilo (ZSE). 22. Z vyúčtovacej faktúry za obdobie od 1.1.2012 do 5.3.2012 (65 dní) mal súd za preukázané, že skutočná spotreba elektrickej energie žalovaným za toto obdobie predstavovala sumu 465,75 eur, čo zodpovedá dennej spotrebe 7,16 eur a dvojmesačnej spotrebe za 1/2012 a 2/2012 - kedy trval zmluvný vzťah medzi stranami - v sume 429,60 eur (7,16 eur x 60 dní), ktorú čiastku súd priznal žalobcom a vyhovel ich žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo plnili elektrárňam dlh za žalovaného. Žalobcom nebol poskytnutý žiadny preplatok na elektrike, ktorý by sa započítal do vyúčtovania. 23. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

25. Podľa § 3 citovaného nariadenia vlády SR v znení účinnom k 31.1.2013, je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia a žalobcom tak vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd im ich priznal z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po jej zaplatení za žalovaného, teda od 6.3.2012 do zaplatenia v uplatnenej výške 9% ročne, lebo základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 6.3.2012 vo výške 1%.

27. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 1 a 2 .

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 .

29. Vzhľadom na čiastočný úspech strán v spore súd rozhodol, že strana s väčším úspechom má voči protistrane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,92% zodpovedajúcom pomeru jej úspechu k predmetu konania vo výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

30. K percentuálnemu výpočtu súd dospel nasledovne: predmetom konania bolo zaplatenie istiny 6.591,09 eur. Žalobe bolo vyhovené prvým rozsudkom v časti 5.170 eur a vo zvyšku (o zaplatenie 1.421,09 eur) sa žaloba zamietla. Z toho zvyšku suma 610,09 eur ostala predmetom konania a ostatná časť (1.421,09-610,09=811eur) bola právoplatne zamietnutá. Zo zostávajúcej časti bolo vyhovené žalobe o zaplatenie 429,60 eur a zastavenie konania v časti o zaplatenie 180,49 eur zavinili žalobcovia. Žalobcovia boli teda úspešní v časti predmetu konania 5.170 eur, priznaných prvým rozsudkom a v časti predmetu konania 429,60 eur, priznaných v poradí druhým rozsudkom vo veci, spolu 5.599,60 eur, čo predstavuje 84,96% (5.599,60x100:6.591,09) úspech žalobcov a 15,04% (100-84,96) úspech žalovaného v konaní, teda čistý úspech žalobcov zodpovedá nároku na náhradu trov konania v rozsahu 69,92% (84,96-15,04). O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.