Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-22-2016.pdf
PDF · 106.26 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Barana v právnej starostlivosti súdu o maloletú M. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky Y.. V. S., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., A. X, v konaní právne zastúpenej JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 11, a otca H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., I. XX, v konaní právne zastúpeného JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Veselá 5, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva jej rodičov, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P/174/2013-271 zo dňa 18.04.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú M. S., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň, otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň, pričom súd prvej inštancie určil za deň odovzdávania maloletej piatok o 16:00 hod., otcovi uložil povinnosť maloletú v stanovený čas prevziať v bydlisku matky a matke v bydlisku otca, každému z rodičov uložil povinnosť v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť. Vyslovil tiež, že každý z rodičov bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Súd prvej inštancie výživné zo strany rodičov neurčil. Tiež vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, čo predchádzajúci jeho rozsudok bol odvolacím súdom zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po doplnení dokazovania a citujúc ustanovenie § 24 ods. 1,2,4 § 75 ods. 1 zák. o rodine a § 113 ods. 1 O.s.p., konštatoval, že v predmetnom konaní výrok o rozvode manželstva je právoplatný, preto zostalo upraviť pomery k maloletej na čas po rozvode. Poukazujúc na právoplatné rozhodnutie vo veci 30P/201/2014 o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti (na čas do rozvodu manželstva rodičov), ktoré bolo potvrdené Krajským súdom. Konštatoval, že iba v prípade, ak by mal preukázané, že striedavá starostlivosť u maloletej je nedôvodná a nie je v jej záujme a v jej prospech, mohol by zmeniť doterajší spôsob starostlivosti o maloletú. Takéto skutočnosti však preukázané nemal. Uviedol, že maloletá vie, čo je striedavá starostlivosť a túto akceptuje. Má pozitívny citový vzťah k obom rodičom a títo majú predpoklady pre výchovu a starostlivosť o maloletú. Matka maloletej sa mala vyjadriť, že s otcom nepotrebuje komunikovať o záležitostiach týkajúcich sa jej dcéry, keďže má za to, že jej rozhodnutia sú pre dcéru najlepšie. Uvedené vyplynulo zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb, ktorý odporučil hlavne u matky psychologickú pomoc vo forme výchovného opatrenia, aby matke bolo ozrejmené, že nie je
jediným rodičom dieťaťa, a že pri výchove musí spolupracovať aj s druhým rodičom. Matka opätovne vystavila maloletú psychologickému vyšetreniu, aby mala k dispozícii znalecký posudok, ktorý podľa súdu prvej inštancie iba potvrdzuje doterajšie závery existujúceho znaleckého posudku vo veci. Rovnako uviedol, že matka nepreukázala ďalšie dôkazy, ktoré by spochybňovali trvajúcu striedavú starostlivosť. Ňou navrhované ďalšie dokazovanie vyžiadaním správ od školy, detského lekára, zamestnávateľa otca, opatrovníka a ďalšie vyhodnotil ako neúčelné predlžovanie konania, preto ich zamietol. Striedavá starostlivosť u maloletej prebieha od novembra roku 2015, odkedy mala dostatok času získať alebo navrhnúť dôkazy. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že od posledného rozhodnutia vo veci v konaní o úprave pomerov maloletej sa vo výchovných pomeroch otca nič nezmenilo. Aj Krajský súd v Prešove vychádzal z toho, že práca otca napriek zmenám neznamená prekážku pre nariadenie striedavej starostlivosti a že u otca sú vhodné východné podmienky, nie je tu preto dôvod na získavanie ďalších takýchto dôkazov v súčasnosti. Ak je otec v práci alebo má iné povinnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje jeho matka. Ide o blízku osobu maloletej a jej priameho predka. Ak matka spochybňovala starostlivosť otca kvôli tomu, že dieťa je občas v starostlivosti starej matky, poukázal na to, že matka starostlivosť o maloletú umožňuje svojim tetám, teda nie priamym príbuzným. Súd prvej inštancie nespochybnil starostlivosť matky o maloletú pre túto okolnosť a nevidel dôvod spochybňovať starostlivosť otca z rovnakého dôvodu. 3. Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd prvej inštancie vychádzal z toho, že obaja rodičia majú predpoklady pre výchovu maloletej, obaja majú záujem o výchovu maloletej a u maloletej je vek vhodný na jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti vylučujúce nariadenie tohto spôsobu starostlivosti o dieťa a keďže je súd viazaný názorom odvolacieho súdu, nemohol ani opätovne nariadiť zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, za súčasného určenia širokého styku otca. Nariadil teda striedavú starostlivosť v týždenných intervaloch tak, ako funguje doteraz. Už na pojednávaní kolízny opatrovník avizoval, že z jeho pohľadu je potrebné u rodičov nariadiť výchovné opatrenie, v ktorom by odborník pracoval s rodičmi, najmä matkou, na zlepšení vzájomnej komunikácie tak, aby to bolo na prospech maloletej, ale aj oboch rodičov. Za týmto účelom opatrovník uviedol, že podá na tunajší súd podnet na začatie konania o nariadenie takéhoto výchovného opatrenia. Súd prvej inštancie zároveň pri rozhodovaní prihliadol na to, že striedavá starostlivosť funguje už takmer pol roka a nie je žiadny dôvod meniť takýto spôsob starostlivosti o maloletú. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že u účastníkov boli hlavnou príčinou rozvratu vzťahu ako manželov rozdielne pohľady na životné situácie, teda to, čo je u ľudí prirodzené. Prekonávanie týchto rozdielov je dennodennou úlohou v manželstve. Účastníci ju v manželstve nezvládli, neznamená to však pre nich, že by túto úlohu už nemali. Keďže majú spoločné dieťa, musia sa to v záujme maloletej naučiť, ale teraz už každý sám. 4. Rozhodnutie súd prvej inštancie o tom, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia, odôvodnil ustanovením § 151 ods.1 O.s.p. 5. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletej. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie uviedol, že je viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, ktorým bol pôvodný rozsudok zrušený. Jeho závery nemožno považovať za právny názor, podľa ktorého je maloletú M. potrebné zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Rovnako neobstojí ani tvrdenie, že matka maloletej má snahu oddiaľovať rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Takéto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v samotnom jeho procesnom priebehu. Maloletá je toho času právoplatne zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na základe rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 30P/201/2014-83 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23CoP/316/15. Snahou matky je vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej so zohľadnením záujmov maloletej. Súd prvej inštancie však nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Jej nesúhlas s formou striedavej osobnej starostlivosti má relevantné dôvody, ktorými sa však prvostupňový súd odmietol zaoberať, resp. vykonať dokazovanie na ich preukázanie. S poukazom na ustanovenie § 153 ods. 1,2, § 120 ods. 1,2 a § 81 ods. 1 O.s.p. mal prvostupňový súd vykonať všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci samej bez ohľadu na to, či tieto dôkazy rodičia maloletého dieťaťa navrhli alebo nie. Bolo povinnosťou prvostupňového súdu skúmať, či takáto forma úpravy práva a povinností rodičov k maloletej M. S. je na prospech jej fyzického a duševného vývoja. Akýkoľvek iný postup prvostupňového súdu je nezákonný. Je preto irelevantné tvrdenie prvostupňového súdu, že matka mala dostatok času získať správy od ošetrujúcej lekárky, zo školy, navrhnúť ďalšie dôkazy, lebo tieto má zabezpečiť súd z vlastnej iniciatívy a až po ich zadovážení a preskúmaní, či doterajšie trvanie striedavej osobnej starostlivosti je na prospech maloletého dieťaťa, mal rozhodnúť vo veci. Uvedené dôvody sú samy o sebe právnym základom pre zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a vrátenie predmetnej právnej veci na ďalšie konanie. V ďalšom poukázala na to, že ak prvostupňový súd v predmetnej veci poukázal na rozhodnutie Krajského súdu vo veci
vedenej na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 30P/201/2014, v predmetnej právnej veci uplynulo obdobie cca 6-tich mesiacov a bolo potrebné skúmať, či takáto forma úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa osvedčila, či otcovi maloletého dieťaťa zamestnanie nebráni v plnom rozsahu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce zo striedavej osobnej starostlivosti, či táto je na prospech zdravotného stavu maloletého dieťaťa, či má stará matka zo strany otca maloletého dieťaťa vytvorené všetky predpoklady pre starostlivosť o túto v čase, keď otec plní pracovné povinnosti, či výkon práv a povinností vyplývajúcich zo striedavej osobnej starostlivosti nevplýva negatívne na správanie maloletej a či práve zhoršenie zdravotného stavu maloletej nie je v priamej súvislosti s výkonom práv a povinností vyplývajúcich zo striedavej osobnej starostlivosti. Doplnenie dokazovania výsluchom znalcov Y.. N. a T.. J. by si prvostupňový súd doplnil „obraz“ o skutočnom priebehu, ako aj „výsledkov“ striedavej osobnej starostlivosti. Došlo by k objasneniu tvrdenia znalca, že otec maloletej v záťažových podmienkach sa necháva strhávať k adaptívnejším formám správania, kedy sa do popredia dostávajú črty hnevlivosti a kritičnosti. Práve znalecký posudok T.. J. zachytáva skutkový stav u maloletého dieťaťa a je aktuálnym v čase rozhodnutia v tejto veci. Prvostupňový súd sa nemôže zbavovať povinností skúmať uvedené skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a odvolávať sa na zistený stav existujúci v čase rozhodovania v konaní Okresného súdu Prešov, pod sp. zn. 30P/201/2014. Bez vykonania takéhoto dokazovania nie je možné v predmetnej veci zákonne meritórne rozhodnúť. Navrhla preto napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 6. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že komunikácia medzi oboma rodičmi je aj po niekoľkých návštevách na RPPS Prešov nevyhovujúca a je potrebné naďalej na nej pracovať. Striedavá osobná starostlivosť prebieha na základe vzájomnej komunikácie medzi rodičmi maloletého dieťaťa a dohodách. Podľa ich vedomostí majú obaja rodičia vytvorené vhodné podmienky pre maloletú M., avšak ich komunikácia, dohody a určitý vzájomný rešpekt absentuje naďalej. S prihliadnutím na znalecký posudok č. 89/2014 a jeho závery optimálny interval striedavej osobnej starostlivosti je 1:1. Maloletá M. má dostatok vedomostí o striedavej osobnej starostlivosti a neformulovala žiadne negatíva ani pozitíva tejto starostlivosti. Neželá si dlhší ako týždenný interval striedania. Navrhli, aby maloletá M. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s potrebou, aby obaja rodičia navštevovali Referát poradensko-psychologických služieb v Prešove a spolupracovali so psychologičkou, na zlepšení vzájomnej komunikácie. 7. K odvolaniu matky maloletej sa vyjadril otec maloletej tak, že konajúci súd vykonal dostatočné dokazovanie a zo skutkových a právnych zistení vyvodil správny právny záver. Poukázal na to, že dieťa je v striedavej starostlivosti oboch rodičov od novembra 2015, kedy sa nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by negatívnym spôsobom ovplyvnili dcéru alebo aby takáto starostlivosť nebola v jej záujme. Ani nový znalecký posudok, ktorý dala vypracovať matka maloletej, sa v zásade neodlišuje od zistení znalkyne Y.. N. N.. V oboch prípadoch je konštatované, že obaja rodičia majú predpoklady pre riadnu výchovu dcéry. To, že otec je odlišný od matky je samozrejme a prirodzené, lebo má predstavovať určitú autoritu. Otec je povahovo vybavený všetkými predpokladmi na riadnu výchovu dcéry, spolupracuje s rodičmi, ktorý mu pomáhajú zvládnuť starostlivosť o dcéru. Aj matka spolupracuje so svojimi tetami, ktoré jej tiež pomáhajú zvládať časove starostlivosť o dcéru. Dcéra sa v škole dobre učí, nemá žiadne problémy, je zdravá a nevyskytujú sa u nej žiadne problémy či už zdravotného rázu alebo psychického, čo svedčí, že bola zvolená správna forma starostlivosti o dcéru. Matka je nespokojná s tým, že aj otec sa podieľa rovnako na výchove a preto navrhuje vykonať ďalšie zbytočné dôkazy. Aj závery znaleckého posudku znalkyne uvádzajú, že obidvaja rodičia sú duševne zdravý a bez toho, aby zistila nejaké známky závažnej osobnostnej psychopatológie, ktorá by mohla ovplyvniť negatívnym spôsobom realizáciu rodičovskej role, bola posudzovaná osobnosť rodičov. Rovnako vzťah maloletej M. je rovnako silný a pozitívny tak k matke, ako aj k otcovi. Znalkyňa zistila, že otec sa vie plnohodnotne o dcéru postarať. Aj znalec T.. J. konštatoval, že osobnosti oboch rodičov sú zdravé a rodičovsky kompletné. Je pravdou, že medzi rodičmi nevládne široká komunikácia, čo v prípade rozvodu nemožno očakávať. Otec má záujem komunikovať s matkou čo sa týka dieťaťa, ale táto sa obsiahlejšie komunikácii vyhýba, no to, že matka s otcom spolu nemajú riadnu komunikáciu, nemá zlý vplyv na dieťa. Maloletá M. nie je nejako ukrátená a jej potreby sú zabezpečované riadne a k spokojnosti dieťaťa. To matka nesúhlasí so zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti a preto sa snaží robiť prieky, ale to nemá negatívny vplyv na maloletú. Zo správania rodičov je zrejmé, že majú obidvaja dieťa rovnako radi a že sú schopní a ochotní v tom smere aj v budúcnosti viesť komunikáciu vo vzťahu k potrebám a záujmom dieťaťa. Otec má dcéru rád a neurobí nič, čo by dieťaťu mohlo čo i len znepríjemňovať pobyt u neho. S matkou sa vie dohodnúť vecne, v záujme potrieb dieťaťa. Vykonanie ďalšieho dokazovania preto nie je potrebné. Navrhol preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, ďalej len „CSP“, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné. 9. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dhohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.). 10. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v konaní o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (§ 25 ods. 2 zákona o rodine). 11. Pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodného zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine). 12. S účinnosťou od 01.07.2010 bola novelou zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine zavedená striedavá osobná starostlivosť. Zákon teda umožňuje rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti rodičov k maloletému dieťaťu. Takéto rozhodnutie však musí byť v prvom rade v prospech maloletého dieťaťa. Dieťa má totiž právo na oboch rodičov. Zavedenie striedavej starostlivosti do právneho poriadku preto vychádza zo znenia Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru musí byť vynaložené maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom rodičovskej starostlivosti musí byť najlepší záujem dieťaťa. 13. Dohovor o právach dieťaťa vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v čl. 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa deti, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Aj Listina základných práv a slobôd v čl. 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 14. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a ak to nie je možné, tak toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantné len vtedy, ak je založené na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovuje (pozri nález Ústavného súdu ČR z 23.02.2010, sp. zn. II.ÚS/1206/09). 15. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa rozhodol v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy po správnom zistení skutkového stavu. Z vykonaných dôkazov nevyplýva, aby na strane otca boli zistené také okolnosti, ktoré vylučujú maloletú M. zveriť aj do jeho osobnej starostlivosti. Záver o vhodnej striedavej osobnej starostlivosti rodičov vo vzťahu k maloletej M. vyplýva jednak zo znaleckých posudkov, zo záverov zistení kolízneho opatrovníka, ako aj z vyjadrenia maloletej. Ani znalecký posudok,
ktorý predložila matka do spisy, ktorý vyhotovil znalec T.. Y. J. nie je dôvodom na zamietnutie návrhu otca na striedavú starostlivosť rodičov vo vzťahu k maloletej M.. Z jeho záverov vyplýva, že nie sú ani u jedného z rodičov také psychologické obmedzenia, ktoré by zneschopňovali riadne vychovávať svoje dieťa a riadne si plniť rodičovské povinnosti. Tieto predpoklady majú obaja rodičia na rovnakej úrovni. Ak aj znalec poukázal na zlú komunikáciu medzi obidvoma rodičmi, odvolací súd uvádza, že neschopnosť komunikácie rodiča s druhým rodičom môže byť teoreticky dôvodom na to, aby dieťa bolo zverené tomu rodičovi, ktorý je schopný komunikovať. Nekomunikácia medzi rodičmi, resp. zlá komunikácia medzi rodičmi nemôže však poprieť záujem dieťaťa byť v starostlivosti oboch rodičov, ak u rodičov sú na to vytvorené vhodné podmienky. Teda iba taký nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný, ktorý je založený na dôvodoch spôsobilých intenzívnym spôsobom negatívne zasiahnuť do záujmu dieťaťa. Nesúhlas vyplývajúci z dôvodov, ktoré nemajú negatívny vplyv na záujem dieťaťa, nemôže súd akceptovať. Z priebehu konania je možné vycítiť práve takýto nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou maloletej M. S.. Ani ďalší záver znaleckého posudku vyhotoveného T.. Y. J., že striedavá starostlivosť maloletej veľmi nevyhovuje z dôvodu, že sa musí každý týždeň sťahovať od jedného rodiča k druhému a vybaľovať, v žiadnom prípade nie je dôvodom na zamietnutie návrhu otca na striedavú starostlivosť k maloletej. Iba ak by u otca boli zistené také nedostatky, ktoré by jednoznačne vylučovali striedavú starostlivosť, bolo by na mieste striedavú starostlivosť neurčovať. Ak ďalej znalec tvrdí, že vzájomné napádanie sa rodičov u maloletej aktuálne nevykazuje známky neurotického vývinu, pokiaľ však rodičia budú vo vzájomných útokoch pokračovať, nie sú v budúcnosti vylúčené tieto negatívne psychické zmeny u maloletej, je potrebné konštatovať, že nielen otec, ale aj matka maloletej musia sa správať v záujme maloletej tak, aby v budúcnosti nedošlo u maloletej k negatívnym psychickým zmenám. 16. Odvolací súd uvádza, že z doteraz vykonaného dokazovania bolo možné ustáliť potrebu striedavej starostlivosti u rodičov vo vzťahu k maloletej M.. V konaní neboli preukázané také okolnosti, ktoré by u otca maloletej vylučovali jeho striedavú starostlivosť. Uvedené závery jednoznačne vyplývajú tak zo zistení ÚPSVaR Prešov a rovnako nie je možné tieto závery spochybniť ani po vyhodnotení znaleckého posudku č. 9/2016 znalca T.. Y. J., ktorý matka do spisu predložila. Aj odvolaciemu súdu vykonávanie ďalších dôkazov sa javí byť nadbytočným, lebo bolo možné rozhodnúť na základe doteraz vykonaného dokazovania. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd, ako súd druhej inštancie napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správe potvrdil postupom podľa § 387 CSP. 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na § 470 ods. 1, 2 CSP. Aj o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.