Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43C-150-2012.pdf
PDF · 63.21 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/150/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, pr. zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podaním zo dňa 07.11.2014 navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci vylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Okrem iného argumentoval najmä tým, že otvoreniu pojednávania musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky zámeny namietaného súdu a osoby domnelého zákonného sudcu, ktorý je vo veci doposiaľ povolaný rozhodovať. Je totiž neodňateľným právom žalobcu, aby o jeho žalobe rozhodol v prvom stupni samosudca, u ktorého nie sú žiadne pochybnosti o predpojatosti. Takýto právny stav, deklarujúci nevylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, nastáva až právoplatného rozhodnutia súdu. Právo na nestranného sudcu je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces, ktorý je zaručený nielen ústavou, ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Posudzovanie dôvodnosti námietky musí byť nielen reštriktívne ak by sa vôbec malo vyskytovať a v podstate, aj keď si zákonný sudca myslí, že námietka je prima facie neodôvodnená, mal by vec predložiť nadriadenému súdu. Inak je reálna hrozby porušenia ústavného práva na nestranného sudcu.
2. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 3. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
5. Ustanovenie § 164 C.s.p. umožňuje súdu fakultatívne, nie obligatórne, prerušiť konanie ak prebieha také konanie, v ktorom sa rieši otázky významná pre rozhodnutie súdu. Na rozdiel od obligatórneho prerušenia (§ 162 ods. 1 písm. a) C.s.p.) tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne. Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší.
6. Súd nemá za to, že je také konanie, ktoré by bolo dôvodom prerušenia tohto konania. Nie je totiž preukázané, že konanie na Ústavnom súde prebieha. V návrhu na prerušenie konania nie je uvedená spisová značka konania Ústavného súdu, pod akou má byť vedené. Ďalej na fotokópií sťažnosti (prílohy návrhu na prerušenie) adresovanej Ústavnému súdu nie je podacia pečiatka podateľne Ústavného súdu, ktorá by preukazovala, že sťažnosť na ňom bola skutočne podaná a súčasne žalobca neuvádza ani nepreukazuje iné dôkazy o podaní resp. doručení uvedenej sťažnosti na Ústavný súd. Keďže žalobca nepreukázal, že prebieha konanie, ktoré môže byť dôvodom prerušenia podľa § 164 C.s.p. súd rozhodol tak, že návrh na prerušenie konania zamietol.
7. Súd zároveň dodáva, že i v prípade skutočného podania sťažnosti na Ústavný súd, nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 164 C.s.p., nakoľko v tomto konaní sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej škody a nemajetkovej ujmy a zo sťažnosti nevyplýva, že by sa v nej riešila prejudiciálna otázka, pre vyriešenie ktorej by mal tunajší súd počkať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. (§ 363 C.s.p.)