Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-21-2016.pdf
PDF · 83.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci maloletých detí S. P., nar. XX.XX.XXXX a L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné za účasti rodičov B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., P. XX a C. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., C. X, zast. JUDr. Alenou Matýsovou, Štúrova 1903/38, Humenné o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 10P/302/2014-135 zo dňa 18.5.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd v Humennom (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti S. a L. P. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Matku zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého S. a maloletého L. sumou po 27,13 Eur mesačne na každého z nich a zamietol návrh matky na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Taktiež napadnutým rozsudkom zamietol námietku zaujatosti podanú voči znalkyni zo strany matky. 2. Predmetné rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil skutočnosťou, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloleté deti sú od januára 2016 v starostlivosti otca, ktorý sa o nich stará, najmä maloletého L. odprevádza do školy, navštevuje s ním odborných lekárov, spolupracuje so školou. Kolízny opatrovník potvrdil, že odkedy je maloletý v starostlivosti otca došlo k zlepšeniu v škole, dobehol zameškané učivo, nemusí opakovať prvý ročník a do školy chodí rád. Otec poskytuje maloletým deťom potrebnú starostlivosť aj za pomoci svojich rodičov, naopak u matky je jej rodičovské správanie nezrelé a nie je schopná deti pripraviť na vlastnú cestu do života a k výchove svojich detí potrebuje pomoc a usmerňovanie. Súd prvej inštancie poukázal na to , že starší syn účastníkov konania sa sám rozhodol bývať s otcom, ktorý aj keď býva so svojimi rodičmi je s ich pomocou schopný zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. Matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletých detí sumou po 27,13 Eur mesačne s prihliadnutím na to, že jej jediným príjmom je invalidný dôchodok. 3. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania nakoľko jedná sa o konanie o veciach maloletých detí. 4. Zamietnutie námietky matky maloletých detí voči pribranému znalcovi odôvodnil súd prvej inštancie tak, že nezistil dôvody pre vylúčenie znalkyne. Matka námietku podala až po uplynutí lehoty a po vypracovaní znaleckého posudku s ktorým nebola spokojná. K namietaniu znalkyne došlo zrejme z dôvodu, že znalecký posudok nevyznel v prospech matky, pričom vo svojom vyjadrení táto neuviedla žiadne vážne dôvody pre vylúčenie znalca.
5. Súd prvej inštancie poukázal na znalecký posudok matky vypracovaný v rozvodovom konaní ohľadom jej osobnosti hlavne na to, že z jej strany chýba citová väzba na deti a o týchto sa vyjadruje ako by sa jednalo o cudzie osoby. 6. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí. Namietala, že už v roku 2014 podala návrh na určenie otcovstva k maloletému S., pričom nezaplatením súdneho poplatku došlo k zastaveniu konania. Otec, napriek tomu, že vedel, že poberá len 175 Eur invalidného dôchodku sa nezaujímal o to, čo koľko stojí. Poukázala na to, že bola zamestnaná v mesiacoch november a december a deti ani S. ani L. netrpeli tým, že by nemali čo jesť. Otec si pritiahol S. k sebe aj tým, že v čase keď ona pracovala odhlásil S. z matematického krúžku a prihlásil ho na svoje krúžky, pričom mu nasľuboval hory doly. Nie je pravdou, že maloletý S. utiekol od nej, celý čas bol pri nej a riadne platila jeho stravu, taktiež mu nakúpila všetko, čo potrebuje. Následne matka uviedla skutočnosti týkajúcej sa trávenia voľného času ako aj poukázala na situáciu v rodine, najmä na svokrovcov, ktorí ju chcú pripraviť o všetko, nenávidia ju, sú skúpi a zákerní. Bola na dovolenke s otcom svojich detí aj lietadlom, čo oni nie. Svokra so svokrom ju chcú využívať na to, aby im vyvárala a piekla, resp. jej babka nakoľko oni spohodlneli a chcú šetriť. Svokrovci sú naučení riešiť všetko cez peniaze. 7. Kolízny opatrovník sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, že navrhol potvrdil rozsudok Okresného súdu v Humennom ako vecne správny. Poukázal na to, že nemá vedomosť o konaní na Okresnom súde v Humennom vo veci zapretia otcovstva proti maloletému S. P., pričom v písomnom vyjadrení matka poukazuje na majetkové pomery a na nevysporiadané vzťahy medzi ňou, otcom maloletých detí a jeho rodičmi. Toto odvolanie je chaotické a zamerané na dokázanie domnelého hostilného správania sa svokrovcov voči jej osobe. 8. Otec sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 9. Odvolací súd v dôsledku podaného odvolania vec prejednal v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a 380 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p. ) pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 10. Po preskúmaní rozsudku ako aj obsahu spisu a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. 11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je presvedčivé, jasné a výstižne sa vysporiadava s podstatnými tvrdeniami sporových strán. 12. Po zhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli zabezpečené v spise vrátane znaleckého posudku, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že je dôvodné zveriť maloleté deti S. a L. P. do osobnej starostlivosti otca. V prvom rade je dôležité rešpektovať záujem detí. Tento stojí nad všetkými inými záujmami vrátane záujmu rodiča, teda aj matky. V každom konaní, v ktorom sa rozhoduje vo veciach starostlivosti o maloletého, je nutné konať vždy v záujme dieťaťa a brať do úvahy napĺňanie jeho potrieb istoty a bezpečia. V tomto štádiu vychádzajúc z vykonaných dôkazov je takýmto výchovným prostredím výchovné prostredie otca. Z pripojených správ nepochybne vyplýva to, že starší syn sa sám rozhodol žiť s otcom v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi pričom vzhľadom na jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť s poukazom na jeho vek ako aj na charakterové vlastnosti, ktoré vyplývajú z posudkov je nutné rešpektovať takéto rozhodnutie dieťaťa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Taktiež zo spisu nepochybne vyplývajú skutočnosti, ktoré preukázali, že po tom, čo mladší syn prešiel do osobnej starostlivosti otca došlo k pozitívnym zmenám v jeho správaní, hlavne čo sa týka školskej dochádzky ako aj školských výsledkov. 13. Vychádzajúc z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, je dôvodné aby bol záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí a je v záujme maloletých detí aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie aby ich výchova smerovala pozitívnemu rozvoju ich osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol ich majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované ich práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa ako aj v iných právnych predpisoch. Tento cieľ podľa názoru odvolacieho súdu je viac dosiahnuteľný v situácií, kedy budú deti zverené do osobnej starostlivosti otca. Napriek tomu, že tento vytvára vhodné rodinné prostredie hlavne za pomoci svojich rodičov je toto výchovné prostredie nepochybne vhodnejšie než výchovné prostredie matky ako to vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania, ale aj ostatných dôkazov založených v spise. Z týchto dôvodov považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. 14. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok matky, k týmto odvolací súd uvádza, že ani jedna zo spomínaných skutočností, ktoré matka uviedla v odvolaní nie je podstatným tvrdením vo vzťahu k výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nie je spornou skutočnosťou to, či maloleté deti v čase, keď boli v jej osobnej starostlivosti trpeli hladom alebo iným spôsobom o nich nebolo postarané, no nepochybne je nutné prihliadnuť na to, ktoré výchovné prostredie je vhodnejšie
pre deti a pri porovnaní týchto kritérií je vhodnejším výchovným prostredím pre maloleté deti prostredie u otca. Ostatné skutočnosti uvedené v odvolaní vo vzťahu k určitým antipatiám medzi matkou a rodičmi otca nie sú relevantnými skutočnosťami pre preskúmavanie zo strany odvolacieho súdu. 15. Pokiaľ sa týka skutočností , na ktoré poukazuje matka, že nesúhlasí so znaleckým posudkom, z obsahu spisu bolo zistené, že matka nenavrhla kontrolný znalecký posudok, pričom samotné námietky vznášané z jej strany voči osobe znalca v žiadnom prípade relevantne neodôvodnila, ako to správne konštatuje súd prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd má za to, že ani jej námietka nesúhlasu so závermi znaleckého posudku, nie je spôsobilá privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozsudku s poukazom na skutočnosť, že znalecké dokazovanie je len jedným z dôkazov, ktoré v spise celkovo poukazujú na to, že výchovné prostredie otca je priaznivejšie pre výchovu maloletých detí. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 386 ods.1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. nakoľko ide o konanie o veciach maloletých detí. 17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.