Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/263/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľky: G. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXXX, X. Q. X. proti J. Y., nar. X.X.XXXX, bytom X. S. XX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, na základe odvolania J. Y., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/324/2015-44 zo dňa 3. mája 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku o vyživovacej povinnosti tak, že J. Y., nar. X.X.XXXX je p o v i n n ý s účinnosťou od 19.11.2015 platiť navrhovateľke výživné v sume 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšnej časti (nad 100 eur a do 300 eur) návrh navrhovateľky zamieta.

Zmeškané výživné za obdobie 19.11.2015 do 3.5.2016 v sume 549,68 eur povoľuje J. Y., nar. X.X.XXXX splácať po 15 eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu na určenie výživného za obdobie od 1.9.2014 do 18.11.2015.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil J. Y., nar. X.X.XXXX (ďalej len „otcovi navrhovateľky“) povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od 19.11.2015. 2.Vychádzal zo skutočnosti, že od roku 2014 do roku 2016 nebolo rozhodované o vyživovacej povinnosti k navrhovateľke, nakoľko v čase rozvodu manželstva rodičov už bola dospelá. Aktuálne je študentkou strednej školy a to v maturitnom ročníku, má zvýšené výdavky na štúdium v súvislosti so zakupovaním literatúry, školských pomôcok, stužkovou, prijímacími pohovormi na vysokú školu. Zároveň je v biologickom veku, kedy má zvýšené výdavky na hygienu, ošatenie, kozmetiku, kultúrne a športové podujatia. Z vyjadrenia otca vyplýva, že navrhovateľke dával výživné len keď požiadala, a to vo výške 20 až 40 eur. Ďalej okresný súd skutkovo ustálil, že matka býva s deťmi v mestskom byte, výdavky na bývanie predstavujú 250 eur, elektrina 50 eur. Deti by sa chceli stravovať v škole, avšak pre nedostatok financií sa stravujú doma. Matka má od septembra 2015 takmer nulový príjem, žije iba z prídavkov, ide o neúnosnú situáciu. Pokiaľ žili s otcom v spoločnej domácnosti, zažívali teror, otec sa opíjal, bol agresívny.

3.Nadväzne pri aplikácii § 62 ods. 2, 4 a § 75 ods. 1 (citovaných v napadnutom rozsudku) zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) dospel súd prvej inštancie k záveru, že minimálne od roku 2014 otec navrhovateľky zotrváva v nevhodnom spôsobe života, v požívaní alkoholických nápojov. V dôsledku toho nie je spôsobilý zamestnať sa natrvalo, prišiel o zamestnanie a teda i príjem pre plnenie

vyživovacej povinnosti. Bolo totiž preukázané, že k rozviazaniu pracovného pomeru s menovaným došlo buď v skúšobnej dobe, alebo pre požívanie alkoholických nápojov, alebo z jeho vlastnej iniciatívy, čo nemohol súd vyhodnotiť inak, ako skutočnosť, že odporca sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku. Preto považoval za potrebné vychádzať z možností a schopností výživou povinnej osoby získať zárobok v takej výške, aby zabezpečil plnenie svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Na opísaný spôsob života totiž nemôžu doplácať maloleté deti (správne plnoleté dieťa - pozn. odvolacieho súdu), resp. matka detí, ktorá si dlhodobo plní svoj vyživovaciu povinnosť.

4.Na opísanom základe následne pre účely stanovenia výživného vychádzal okresný súd z príjmu 615,82 eur mesačne, ktorý J. Y. dosahoval u zamestnávateľa IMPA Žilina, kde pracovný pomer ukončil dohodou bez uvedenia dôvodu. V danej spojitosti tiež (súd ) argumentoval, že v osobe otca navrhovateľky ide o mladého človeka v produktívnom veku, zdravého, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté deti, môže sa preto uchádzať o zamestnanie aj na území ČR, resp. v rámci Európskej únie.

5. Zároveň sa súd prvej inštancie zaoberal výdavkami otca navrhovateľky konkrétne uplatnenými v konaní vedenom tamojším súdom pod sp. zn. 6P/18/2015. Primárne zdôraznil že v zmysle § 62 ods. 5 ZoR má výživné prednosť pred inými výdavkami otca, preto neuznal výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. K takým patria predovšetkým výdavky na nadmerné požívanie alkoholických nápojov, čo vyplýva z vyjadrenia zamestnávateľa ako aj z rozvodového konania. Taktiež nezohľadnil tvrdené náklady na dopravu do zamestnania a na pracovné pohovory vo výške 200 eur mesačne, keď je zrejmé, že je nezamestnaný a o prácu sa pripravuje sám. Výdavky na lieky vo výške 25 eur otec navrhovateľky nepreukázal žiadnym potvrdením lekára o tom, že je chorý, resp. na aké ochorenie sú nevyhnutné takéto výdavky. Za absolútne nezapočítateľný považoval súd výdavok na telefón vo výške 100 eur za situácie, kedy na každé z maloletých detí platí výživné po 40 eur. Rovnako v konaní nie je preukázaný výdavok rodičom v sume 100 eur. Poukázal tiež na výpoveď otca, ktorá namietal, že matka má zisk z podnikania, avšak na otázku súdu, prečo sám nepodniká, uviedol, že „v tejto dobe sa neoplatí podnikať“.

6. Zhrnúc konštatované východiská a s prihliadnutím aj na vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky (hoci aktuálne plnenú naturálnym spôsobom - osobnou starostlivosťou o dcéru), považoval okresný súd za primerané určiť otcovi navrhovateľky povinnosť platiť výživné v sume 150 eur mesačne.

7.Nakoľko ide o výživné na plnoleté dieťa, súd prvej inštancie pri použití § 65 ods. 3 ZoR návrh na určenie výživného za obdobie pred jeho podaním zamietol.

8.Napokon okresný súd vyčíslil zmeškané výživné za obdobie od 19.11.2015 do 3.5.2016 v celkovej výške 1.050 eur a umožnil ho otcovi navrhovateľky splácať v mesačných splátkach po 10 eur pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

9. O trovách konania rozhodol (bez uvedenia aplikovaných noriem a bez odôvodnenia - pozn. odvol. súdu) súd prvej inštancie tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

10.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec navrhovateľky a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na nové konanie. Zdôraznil, že pri stanovenej výške výživného mu nezostane ani životné minimum, ktoré je v tom čase 198,09 eur a bez pomoci rodičov by nedokázal platiť výživné pre maloleté deti. Navrhovateľke je schopný a ochotný platiť 30 eur mesačne.

11.Odvolateľ tiež namietal, že nie je pravdivým záver o nevhodnom spôsobe jeho života. Dôvodom, že nemohol plniť svoju povinnosť bolo správanie manželky, ktorá robila všetko možné, aby ho dostala z bytu. Nesúhlasil ani s tvrdením, že matka navrhovateľky platí za bývanie mesačne 250 eur, nakoľko v mesiaci jún činí dlh voči bytovému družstvu 4.623 eur.

12.Napokon otec navrhovateľky súdu vytýkal, že nereagoval na jeho oznámenie o výške príjmu zo súčasného zamestnania, do ktorého nastúpil 7.3.2016. Zároveň argumentoval, že pred nástupom do zamestnania bol nezamestnaný od 1.1.2014 do 12.11.2015. V období od 8.4.2015 do 24.5.2015 pracoval na dohodu u zamestnávateľa G. X., ktorý mu do dnešného dňa nevyplatil dohodnutú sumu, na základe čoho v uvedenej dohode nepokračoval. Dôvodom ukončenia dohody bolo teda nevyplatenie dohodnutej sumy za práce a nie porušenie pracovnej disciplíny. Od 13.11.2015 pracoval prostredníctvom agentúry

Start People s.r.o. do 19.1.2016. Pokiaľ ide o príjem za rok 2015, tento bol skutočne 552,08 eur, zatiaľ čo príjem 921,15 eur bol za rok 2014. Pravdou tiež nie je, že bol zamestnancom spoločnosti IMPA Žilina, s.r.o., čo mieni na pojednávaniach preukázať doložením pracovných zmlúv.

13.Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 2 v spojení s § 34 , po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 2, § 7 a § 156 v spojení s § 359 v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 2 v spojení s § 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 (z tohto titulu nedotknutým ponechal samostatný a odvolaním nenapadnutý výrok o zamietnutí návrhu na určenie výživného za obdobie od 1.9.2014 do 18.11.2015) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 2 v spojení s § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 388 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15.Odvolacia námietka o nepravdivosti konštatovania okresného súdu ohľadne nevhodného spôsobu života otca navrhovateľky (z pohľadu vytvorenia podmienok pre riadne plnenie vyživovacej povinnosti) ostáva len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia a v kontexte východísk - správy zamestnávateľa a rozvodového spisu - na ktorých je záver súdu prvej inštancie založený, nemôže obstáť.

16.Skutkovým zisteniam - ukončenie pracovného pomeru dohodou bez uvedenia dôvodu - zodpovedá tiež úvaha okresného súdu, v zmysle ktorej len v dôsledku svojho konania sa otec navrhovateľky dostal do situácie, kedy súd z hľadiska relevantnej právnej úpravy nemôže jeho konanie hodnotiť inak, než ako bezdôvodné sa vzdanie príjmu a následne musí vychádzať z takého príjmu, aký by dosahoval, keby sa zamestnania bezdôvodne nevzdal.

17.Nadväzne platí, že aplikácia inštitútu potencionality (§ 75 ods. 1 ZoR) - ako osobitného rodinnoprávneho inštitútu, ktorého cieľom je kompenzovať postavenie slabšieho subjektu v rodinnoprávnom vzťahu (v danom prípade výživou odkázanej osoby) a to tak, že umožňuje hodnotiť nielen reálne dané okolnosti a pomery, ale za určitých podmienok aj vychádzať z domnienky existencie určitých skutkových okolností (prednosť pred princípom fakticity) - je v okolnostiach súdenej veci v plnej miere opodstatnená a súd prvého stupňa náležite vychádzal z ustáleného príjmu otca navrhovateľky vo výške 615,82 eur, ktorý príjem dosahoval naposledy u spoločnosti IMPA Žilina. V konaní pred súdom prvej inštancie otec navrhovateľky potvrdil (č.l. 17 spisu - zápisnica o pojednávaní konanom dňa 2.2.2016), že bol zamestnancom uvedenej spoločnosti. Túto okolnosť potvrdzuje/preukazuje aj vyjadrenie spoločnosti IMPA Žilina na výzvu súdu ohľadne ukončenia pracovného pomeru s otcom navrhovateľky, ako i výstup z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 12 spisu). Pokiaľ teda otec navrhovateľky v odvolacom konaní tvrdil, že predloží dôkazy o tom, že nebol zamestnancom tejto spoločnosti, odhliadnuc od skutočnosti, že takéto dôkazy stále (ani v štádiu odvolacieho konania) nepredložil (resp. ich ani neoznačil), ide o tvrdenie vyvrátené výsledkami vykonaného dokazovania.

18.Na vyššie ustálenom určujúcom závere o opodstatnenosti aplikácie inštitútu potencionality nič nemenia jednotlivé námietky odvolateľa vo vzťahu k jeho neskorším pracovným pomerom. V rámci nich totiž odvolateľ dosahoval nižší príjem, súd prvej inštancie preto v súlade s opísanými právnymi závermi správne/opodstatnene vychádzal z ustáleného príjmu vo výške 615,82 eur. Pre úplnosť však odvolací súd k týmto námietkam poznamenáva, že:

- pokiaľ dôvodom ukončenia pracovného pomeru malo byť nevyplatenie mzdy, bol otec navrhovateľky povinný náležite postupovať v zmysle pracovno-právnych predpisov a podať žalobu o zaplatenie svojich mzdových nárokov, čím bol zároveň povinný ochraňovať aj nároky svojho dieťaťa

- je v rozpore s obsahom spisu tvrdenie odvolateľa, že okresný súd nereagoval na jeho oznámenie o výške príjmu zo súčasného zamestnania, o ktorom mal súd na pojednávaní informovať. Uvedená informácia (ani listinný dôkaz) nevyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní, pričom obsah protokolácie otec navrhovateľky nenamietal.

19.Zároveň však - aj v prípade aplikácie inštitútu potencionality - platí, že naplnenie odôvodnených potrieb detí je možné len do tej miery, akú dovoľujú pomery výživou povinnej osoby. Takéto chápanie

kritéria určenia výživného plne korešponduje (aj) so zákonom stanoveným oprávnením detí podieľať sa na životnej úrovni rodiča (§ 62 ods. 2 veta druhá ZoR). 20.S poukazom na takto vymedzené východiská považoval odvolací súd za potrebné znížiť určenú vyživovaciu povinnosť otca a za adekvátne ustáleným skutkovým okolnostiam a zákonným kritériám považoval výživné v sume 100 eur mesačne. Vo zvyšnej časti (do sumy 300 eur) návrh navrhovateľky zamietol.

21.Vzhľadom na zmenu výšky bežného výživného krajský súd zmenil napadnutý rozsudok aj vo výroku o zameškanom výživnom. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.11.2015 do 3.5.2016 predstavuje sumu 549,68 eur (5 celých mesiacov po 100 eur + alikvótny podiel za časť za mesiaca november 2015

- 40 eur a časť mesiaca máj 2016 - 9,68 eur). Túto čiastku otcovi navrhovateľky povolil splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.

22.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je podľa § 421 ods. 1 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.