Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cr/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci žalobcu J. E., P.. XX. XX. XXXX, Y. E. XXXX/XX, O. D., proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24. 11. 2015, sp. zn. SR01095/15, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 31. 12. 2015, žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 6, zo dňa 24. 11. 2015, sp. zn. SR 01095/15, ktorým mu bola uložená povinnosť uhradiť sumu 275,50 eur, úrok z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 299,92 eur od 20. 06. 2010 do 17. 02. 2014, zo sumy 279,92 eur od 18. 02. 2014 do 13. 08. 2014, zo sumy 249,92 eur od 14. 08. 2014 do 17. 10. 2014, zo sumy 219,92 eur od 18. 10. 2014 do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 27,09 eur, náklady na inkasné konanie vo výške 50,63 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 71,94 eur (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Žiadal priznať aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 02. 12. 2015, pričom zo strany žalovaného, ani rozhodcovského súdu, mu nikdy neboli doručené žiadne listiny, žiadna žaloba na vyjadrenie a podanie žalobnej odpovede, ani nijaké iné písomnosti. O priebehu a výsledku rozhodcovského konania sa preto dozvedel až z tohto rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci žalobca namietal, že rozhodcovský súd neaplikoval na dotknutý právny vzťah ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom nesprávne konštatoval, že Zmluvu o úvere zo dňa 11. 11. 2008 uzavrel ako podnikateľ. Žalobca tvrdil, že zo strany právneho predchodcu žalovaného mu bola na podpis predložená formulárová zmluva, obsah ktorej nijako nemohol ovplyvniť. Poskytovateľ úveru v zmluve uviedol, že tento je poskytnutý na nákup tovaru, avšak žiaden tovar, ani kancelársku techniku si z tohto úveru neobstarával. Bezpečným preukázaním skutočnosti, či sa účel uvedený v Zmluve zhoduje so skutočným účelom, nemôže byť len všeobecný údaj v uzavretej Zmluve. Právny predchodca žalovaného použil pri poskytnutí úveru predtlač Zmluvy, určenú pre podnikateľské subjekty, čo považoval žalobca za účelové, s cieľom odvrátiť možnosť jeho obrany ako spotrebiteľa a vylúčenie režimu spotrebiteľského práva. V tomto smere poukázal na rozpor so Smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, nakoľko takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky. Pokiaľ ide o Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 04. 09. 2013, táto mu bola špekulatívne a v rozpore so zákonom predložená na podpis,

a preto sú tieto listiny absolútne neplatné pre ich hrubý rozpor s dobrými mravmi. Tvrdil, že mu boli tieto dokumenty zaslané na podpis, ale on ich nikdy nepodpísal, ani spätne podpísané nezaslal žalovanému. Preto spochybnil všetky nároky, ktoré si žalovaný uplatnil na základe týchto listín. Takýto postoj je v rozpore s dobrými mravmi a zámer dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpisom dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach je nekalou obchodnou praktikou. Preto je takéto uznanie dlhu právne neúčinné. V rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keďže ako účastníkovi rozhodcovského konania mu nebola doručená žaloba a následne nemal možnosť v rozhodcovskom konaní podať žalobnú odpoveď, alebo inak obhajovať svoje záujmy. Tvrdil, že rozhodcovská zmluva mu bola predložená na podpis ako vopred predtlačený formulár, navyše túto nikdy nepodpísal. Žalobca odôvodnil podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku ustanovením § 40 ods. 1 písm. a/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 03. 08. 2016, namietal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu, nakoľko žalobca nebol účastníkom rozhodcovského konania pod sp. zn. SR 01095/15. Žalobca navyše neuviedol jedinú relevantnú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tvrdil, že rozhodcovská zmluva je platnou dohodou o tom, že všetky spory, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., alternatívne pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Znamená to, že rozhodcovskou zmluvou nebola dlžníkovi uložená povinnosť domáhať sa riešenia sporu výhradne pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva bola samostatným dokumentom a jej uzavretie nebolo v žiadnom prípade podmienkou uzavretia dohody o uznaní dlhu. Žalovaný vyslovil názor, že predmetná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním dlžník nemal možnosť oboznámiť. Vyslovil názor, že dlžník po tom, ako sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy ako aj dotazníka, ktorý v jednoduchých tézach osvedčuje zrozumiteľnosť a vážnosť vôle dlžníka uzavrieť dohodu o uznaní, ako aj rozhodcovskú zmluvu, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. V zmysle uvedeného žalovaný nesúhlasil s podaným žalobným návrhom, nakoľko neboli splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a navrhol žalobu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe, tvrdil, že sa nejednalo o pôžičku na kancelársku techniku a peniaze dostal v hotovosti. Skutočnosť, že v Zmluve o pôžičke je uvedený ako podnikateľ odôvodnil tým, že sa ho na to zrejme pýtali. Nepamätal si však už okolnosti, za akých bola táto Zmluva uzavretá, pričom bol držiteľom preukazu Quatro.

4. Zástupca žalovaného v prednese na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení a žalobu žiadal zamietnuť.

5. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

7. Podľa § 151 CSP,

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

8. Žalobca označil ako dôkaz na preukázanie uplatneného nároku iba rozhodcovský rozsudok. Žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol vykonať. Na výzvu súdu však, ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, žalovaný predložil originál Zmluvu o pôžičke č. 8112814848 zo dňa 11. 11. 2008 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“), originál Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach číslo spisu (ACC) 2766532 zo dňa 04. 09. 2013 (ďalej len „Dohoda“), Rozhodcovskú zmluvu číslo spisu

(ACC) 2766532 zo dňa 04. 09. 2013 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“) a Dotazník číslo spisu (ACC) 2766532 zo dňa 04. 09. 2013 (ďalej len „Dotazník“). Súd si ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku zabezpečil fotokópiu rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu Združenia arbitráže a mediácie, sp. zn. SR 01095/15 (ďalej len „rozhodcovský spis“).

9. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (1) Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

10. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský súd neprihliadol na skutočnosť, že Zmluvu o pôžičke uzatváral ako spotrebiteľ a pokiaľ ide o Dohodu a Rozhodcovskú zmluvu tvrdil, že tieto listiny nepodpísal. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca uzavrel dňa 11. 11. 2008 so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok, ako klient, Zmluvu o pôžičke, v ktorej bol označený iba údajmi podľa živnostenského registra, t. j. obchodným menom, právnou formou, IČO, DIČ, dátumom založenia, predmetom podnikania. Takisto adresa sídla bola totožná s údajmi v živnostenskom registri. Predmetom financovania pôžičky bol tovar - kancelárska a výpočtová technika Orange notebook v kúpnej cene 458,21 eur a dohodnutých bolo 36 splátok po 15,67 eur. Žalobca potvrdil, že uvedenú Zmluvu podpísal v kolónke „klient“ a jeho podpis sa nachádza aj v kolónke „prevzatie tovaru“. Vzhľadom na takto koncipovanú zmluvu, jednoznačné označenie klienta, jednoznačné označenie predmetu financovania pôžičky a skutočnosť, že žalobca uvedenú listinu podpísal preukazujú, že žalobca pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca v čase uzatvárania Zmluvy o pôžičke a aj doteraz, podniká na základe živnostenského oprávnenia s tým, že predmetom podnikania, okrem iného, je montáž okien a dverí, ktorý údaj bol vyznačený aj v Zmluve po pôžičke. Dňa 04. 09. 2013 bola uzavretá Dohoda, Rozhodcovská zmluva aj Dotazník. Tieto uzatvoril žalovaný so žalobcom, ako dlžníkom, pričom žalobca vo všetkých troch listinách bol označený údajmi podľa živnostenského registra, teda IČO-m a miestom podnikania. Predmetom Dohody bolo uznanie záväzku zo Zmluvy o pôžičke, pričom dlžná suma bola vyčíslená na 299,92 eur, ostatné príslušenstvom 37,58 eur, náklady na inkasné konanie 50,63 eur a úroky z omeškania 18,25 eur zo sumy 299,92 eur od 20. 06. 2010 do dňa splatnosti poslednej splátky. V bode 3 Dohody bola dojednaná mesačná splátka po 20,- eur, prvá splátka splatná 20. 10. 2013. Žalobca nenamietal, že v kolónke „podpis dlžníka“ je jeho podpis. Zároveň bola uzavretá dňa 04. 09. 2013 aj Rozhodcovská zmluva, predmetom ktorej bolo dojednanie, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (OSP). Rozhodcovským súdom sa pre účely tejto Zmluvy rozumel Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, alebo rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o., Mlynská 2, Košice. Žalobca síce tvrdil, že podpis na Rozhodcovskej zmluve a na Dotazníku, nie je jeho podpisom, ale na preukázanie tohto svojho tvrdenia nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, pričom ako jedinú výhradu uviedol, že „prečo by chodil takýto dohodu podpisovať do Ružomberka“.

11. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že návrh navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o. mu bol doručený 06. 10. 2015. Súčasťou spisu bola Dohoda o postúpení pohľadávky, uzavretá medzi Consumer Finance Holding, a. s., ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s. r. o., ako postupníkom, dňa 07. 03. 2013, odovzdávajúci a preberací protokol z ktorého vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní odporcovi) vo výške 299,92 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ pre účely rozhodcovského konania predložil Zmluvu o pôžičke, Všeobecné obchodné podmienky, Prehľad splátok a úhrad, Dohodu, Rozhodcovskú zmluvu a Dotazník. Súčasťou rozhodcovského spisu je aj oznámenie EOS KSI Slovensko zo dňa 16. 10. 2014 o odstúpení od Dohody o splátkach, výpis zo živnostenského registra. Stály rozhodcovský súd dňa 09. 10. 2015 pod sp. zn. SR 01095/15 vydal uznesenie, ktorým zaslal žalovanému návrh na začatie rozhodcovského konania a vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia predložil Stálemu rozhodcovskému súdu písomnú žalobnú odpoveď. Uvedené uznesenie, spolu so žalobou a ďalšími listinnými dôkazmi, bolo zaslané žalovanému J. E. doporučene do vlastných rúk poštovou zásielkou s tzv. opakovaným doručením. Podľa údajov pošty zásielka bola doručovaná adresátovi 26. 10. 2015, 27. 10. 2015, kedy bola aj uložená a 18. 11. 2015 bola vrátená adresátovi - Stálemu rozhodcovskému súdu. Rozhodcovský súd rozhodol rozsudkom zo dňa 24. 11. 2015, ktorý bol žalovanému J. E. doručený dňa 03. 12. 2015. J. E. doručil dňa 15. 12. 2015 rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie, že pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke nekonal v rámci predmetu svojho podnikania, ale ako fyzická osoba, spotrebiteľ. Vzhľadom na jednoznačné označenie klienta a obsah celej zmluvy, nie je možné ani širokým výkladom dospieť k záveru, že žalobca pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Potom Zmluva o pôžičke nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy.

13. Ako ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca uviedol, že nepodpísal Rozhodcovskú zmluvu.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení platnom ku dňu 04. 09. 2013, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo vzniknú v určitom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 prvá veta zákona č. 244/2002 Z. z. (1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

16. Súd disponoval v tomto konaní rozhodcovskou zmluvou, ktorá bola vypracovaná v písomnej forme a bola podpísaná dňa 04. 09. 2013. Žalobca síce spochybnil pravosť podpisu v kolónke „podpis dlžníka“, ale toto svoje tvrdenie nepreukázal. Z predložených dôkazov vyplýva, že Dohoda, Rozhodcovská zmluva aj Dotazník boli vypracované tzv. prepisom, nakoľko bod 1 všetkých troch listín, obsahujúci označenie dlžníka, je vyhotovený len na prvopise, t. j. na Dohode a na ďalšie dve listiny tento údaj bol len pretlačený. Všetky tri listiny však obsahujú vlastnoručný podpis dlžníka (nejedná sa teda len o pretlačený podpis z prvej strany), pričom žalobca nevylúčil, že podpis na Dohode je jeho podpisom. Táto skutočnosť potom nepriamo svedčí o tom, že aj na ďalších dvoch listinách, hlavne na Rozhodcovskej zmluve, sa nachádza podpis žalobcu. Dokazovaním bolo vyvrátené aj ďalšie tvrdenie žalobcu, t. j., že nebol upovedomený o rozhodcovskom konaní. Z rozhodcovského spisu totiž vyplýva, že predseda predsedníctva Stáleho rozhodcovského súdu uznesením zo dňa 09. 10. 2015 ustanovil na rozhodnutie v danej veci rozhodcu JUDr. Michala Rašla, o čom bol žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) upovedomený uznesením zo dňa 09. 10. 2015, ktoré mu bolo zasielané spolu s uznesením obsahujúcim žalobu a výzvu na vyjadrenie. Rozhodcovský súd konal pri doručení v súlade s vtedy platnou právnou úpravou, keď uvedené listiny zaslal Vladimírovi Poliakovi doporučenou zásielkou do vlastných rúk na adresu uvedenú v živnostenskom registri, pričom v úložnej dobe si adresát zásielku nevyzdvihol. V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní sa preto zásielka považuje za doručenú.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalobca nepreukázal žiadne dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd preto žalobu zamietol.

18. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa § 255 ods. 1 (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd v zmysle citovanej právnej úpravy priznal náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.