Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/192/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. D. D. F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, dieťa rodičov: matky W. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XXX a otca D. D., F.. XX.XX.XXXX, T. Č. S., T., F. X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9P/38/05 - 48 zo dňa 22.07.2005 a to tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. D. D. F.. XX.XX.XXXX zo sumy 46,47 EUR (1.400,- Sk) mesačne na sumu 70,- EUR mesačne, počnúc od 01.07.2015, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. D. za obdobie od 01.07.2015 do 31.08.2016 v celkovej výške 700,- EUR je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky v mesačných splátkach po 20,- EUR spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

Súd návrh v matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 07.07.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.07.2015 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. D. zo sumy 1.400,- Sk na sumu 250,- EUR mesačne s účinnosťou od 01.07.2015 zo splatnosťou vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9P/38/05 - 48 zo dňa 22.07.2005 súd znížil výživné na mal. deti pochádzajúce z jej manželstva a to na mal. syna D. na sumu 1.400,- Sk. Od tohto obdobia došlo k podstatným zmenám v zabezpečení pomerov mal. detí. V danom období mal. syn Jozef bol 5-ročným dieťaťom. V júni 2015 ukončil ôsmy ročník základnej školy v Gelnici. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa sa zvýšili v každej oblasti. Maloletý aktívne sa venuje futbalu a hrá za FC Gelnica - Mária Huta. Pravidelne mu zakupuje športové oblečenie a obuv, maloletý sa zúčastňuje zápasov, s tím súvisia zvýšené výdavky na cestovanie a vreckové. Venuje sa aj bicyklovaniu, v zime korčuľovaniu a iným športovým aktivitám. Otec sa so synom nekontaktuje od rozvodu manželstva, neprispieva ani nad rámec výživného a vyživovaciu povinnosť si neplní. K podstatným zmenám došlo aj tým, že starší synovia už dospeli a sú samostatní a otcovi odpadla vyživovacia povinnosť. K podstatným zmenám došlo aj na jej strane a stala sa invalidnou dôchodkyňou a tým sa znížil jej príjem. Pred dvomi rokmi bola operovaná, teraz je dlhodobo práceneschopná. S otcom maloletého nie je v kontakte. Jej príjmom je invalidný dôchodok a prídavky na deti. Okrem mal. D. má vyživovaciu povinnosť k synovi D.F. P. F.. XX.XX.XXXX. Zo svojho príjmu si mesačne platí lieky, pravidelne chodí do Košíc k odborným lekárom a tiež aj na rehabilitácie mimo bydliska.

3. K návrhu sa vyjadril otec maloletého, písomným podaním zo dňa 04.03.2016, v ktorom uviedol, že on o žiadnom návrhu na zvýšenie výživného nevedel a nič mu nebolo doručené. Matka maloletého celé roky súd zavádza a klame, nakoľko má na neho kontakt a aj adresu jeho trvalého pobytu. Celé roky mu nechce dať číslo účtu, aby mu to zjednodušilo platbu výživného a platenie zloženkou z ČR na Slovensko je pre neho drahé, matka maloletého mu všetko komplikuje a vyhráža sa mu, pri tom uvádza, že sa nevedia dohodnúť, no sama nič pre to neurobila a ani neurobí. Výška výživného 250,- EUR je pre neho neprípustná, jeho príjem je ďaleko nižší a má aj vyživovaciu povinnosť voči svojej mal. dcére z druhého manželstva J. D. F.. XX.XX.XXXX.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca cestou dožiadaného súdu v Českej republike, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým rodným lisom maloletého (čl. 2), rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX z 2.12.2014 o priznaní invalidného dôchodku matke maloletého (čl. 4 spisu), s odborným posudkom o invalidite matky od Sociálnej poisťovne zo dňa 19.11.2014 (čl. 7-9), výpisom zo živnostenského registra v SR na otca maloletého (na čl. 19), správou ÚPSVaR pracovisko Gelnica z 14.09.2015 (čl. 23), správami daňového úradu Nitra (čl. 24 čl. 81), správami ÚPSVaR SNV z prešetrenia pomerov u maloletého dieťaťa (čl. 26, čl. 82), správou zamestnávateľa otca spoločnosti Billa, spol. s r.o. (čl. 39), správami Okresní správy sociálního zabezpečení, správou Městského úřadu Vodňany (čl. 54), so spisom sp.zn. 12Cd/28/2016 dožiadaného Okresního soudu Strakonice, ako aj pripojenými súdnymi spismi tunajšieho súdu a to sp.zn. 6C/97/2003, sp.zn. 11P/56/2010, sp.zn. 9P/38/2005, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6C/97/03 - 19 zo dňa 13.11.2003 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a na čas po rozvode boli mal. deti, medzi iným aj mal. D., zverené do výchovy matky. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2003.

6. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9P/38/05 - 48 zo dňa 22.07.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2005 tunajší súd znížil výživné zo strany otca na mal. deti, a to k v tom čase maloletému synovi T. zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 1.800,- Sk, k v tom čase maloletému A. zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 1.600,- Sk a k mal. D. zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 1.400,- Sk mesačne, počnúc od 01.03.2005.

7. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že súd tak rozhodol po tom, čo mal preukázané, že v uvedenom období otcovi mal. D. pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére z jeho terajšieho manželstva. Príjmom jeho manželky bol len rodičovský príspevok a podľa správ daňového úradu otcovi aj výrazne klesol jeho príjem z jeho vtedajšej podnikateľskej činnosti. V r. 2002 jeho priemerný čistý zisk činil 15.617,- Sk, v roku 2003 činil 40.483,- Sk, kým v r. 2004 len 1.511,- Sk mesačne. Tiež mal súd zistené, že v tom čase mal otec maloletého u firmy Plank Trnava hrubý príjem v mesiaci apríl a máj 2005 vo výške 12.870,- Sk a 20.930,- Sk. Podľa vtedajšieho vyjadrenia otca u tejto firmy prestal pracovať, z dôvodu nevýhodných finančných podmienok. V čase rozhodovania súdu otec pracoval s hrubým príjmom okolo 5.000,- Sk týždenne. V tom čase bol aj vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá ešte nebola skolaudovaná. Matka maloletého v tom čase bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dňa 02.04.2005 uzavrela manželstvo a jej manžel v tom čase dosahoval čistý príjem 7.377,- Sk mesačne.

8. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletého a jeho rodičov, matka maloletého je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý v r. 2015 poberala vo výške 150,30 EUR mesačne a v r. 2016 vo výške 151,30 EUR mesačne. Podľa odborného posudku o invalidite, vypracovaného Sociálnou poisťovňou, má obmedzenú schopnosť vykonávať práce, kedy môže vykonávať prácu len v prostredí bez značnej fyzickej záťaže a teda len ľahšie práce a nevhodná je pre ňu práca vo výškach. Na trhu práce môže byť zaradená, nie však na jej pôvodnom pracovisku a podľa výroku uvedeného posudku je invalidnou pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

9. Matka spolu s mal. D. a svojim manželom a dvoma t.č. dospelými synmi T. I. A. a jej ďalším maloletým dieťaťom, D. P., F.. XX.XX.XXXX, podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica z prešetrenia pomerov, bývajú v rodinnom dome, v ktorom má maloletý vytvorené vhodné podmienky pre svoj všestranný rast a vývoj. Podľa účastníckej výpovede matky jej príjmom sú tiež prídavky na deti v sume 47,04 EUR mesačne. Jej terajší manžel je zamestnaný, avšak poberá len minimálnu mzdu. Ako vyplynulo z jej účastníckej výpovede spoločne splácajú hypotéku, ktorú si brali na

zakúpenie rodinného domu v sume 200,- EUR mesačne, uhrádzajú inkaso v sume 130,- EUR mesačne a tiež musia 3 x krát ročne zakupovať drevo na kúrenie v sume 350,- EUR za jedno dovezené auto dreva.

10. Pokiaľ ide o otca maloletého, ten t.č. žije v Českej republike podľa jeho účastníckej výpovede ako aj správy Městského úřadu Vodňany v prenajatom rodinnom vidieckom dome spolu so svojou terajšou manželkou a ich spoločnou dcérou J. D., F.. XX.XX.XXXX. Za uvedený prenájom uhrádza mesačne čiastku 7.000,- Kč, za elektrickú energiu čiastku 6.000,- Kč a raz ročne hradí domový odpad v sume 1.300,- Kč. Podľa zistení dožiadaného súdu v Českej republike nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností v Českej republike a ani osobného motorového vozidla, vlastní akurát nákladný príves vlastnej výroby, ktorý podľa jeho vlastného vyjadrenia nemá žiadnu hodnotu. Podľa správy Městského úřadu Vodňany má v užívaní automobil iného majiteľa k pracovným účelom.

11. V období od 21.05.2007 do 15.08.2011 bol otec zamestnaný v spoločnosti Billa spol. s r.o., Říčany u Prahy, u ktorého zamestnávateľa podľa jeho písomnej správy pracovný pomer ukončil dohodou, bez uvedenia dôvodu. V období mesiacov november a december 2010 dosahoval u tohto zamestnávateľa priemernú čistú mzdu vo výške 22.092,- Kč a v období od januára 2011 do augusta 2011 vrátane vo výške 20.434,- Kč mesačne. T.č. je zamestnaný od 21.04.2015 v spoločnosti IMARTEP Drahonice s.r.o., kde za obdobie mesiacov január až máj 2016 mu bola vyplácaná čistá mesačná mzda vo výške 8.810,- Kč a v mesiaci jún 2016 vo výške 9.002,- Kč. Podľa písomného vyjadrenia tohto zamestnávateľa otec na základe pracovného úrazu vidí len na jedno oko, čo mu obmedzuje jeho pracovný výkon, je vedený ako spoľahlivý zamestnanec, avšak v súčasnej dobe jeho zamestnávateľ eviduje na jeho osobu exekúcie vo výške cca 800.000,- Kč. Podľa účastníckej výpovede otca spolu so svojou súčasnou manželkou sú zadlžený celkovou čiastkou 4.000.000,- Kč. Podľa správy Městského úřadu Vodňany k 29.12.2015 tento svoj dlh uvádzal vo výške 1.500.000,--Kč a tvorilo ho neuhradené sociálne a zdravotné poistenie. Jeho manželka podľa uvedenej správy mala dlh v celkovej výške 1.000.000,--Kč.

12. Manželka otca maloletého mala pôvodne podľa jeho účastníckej výpovede ako aj správy Městského úřadu Vodňany pracovať na JZD Netonice ako dojička s priemerným mesačným príjmom vo výške 12.000,- Kč, od marca 2016 tento pracovný pomer ukončila a v apríli 2016 nastúpila do nového zamestnania ako skladníčka u spoločnosti Auto Šefčík Vodňany, avšak otec mal. dieťaťa sa nevedel vyjadriť k výške jej príjmu.

13. Otec maloletého je na Slovensku naďalej vedený ako živnostník, na základe výpisu zo živnostenského listu, s miestom podnikania Obec Pastuchov, avšak podľa správ Daňového úradu Nitra, kontaktné miesto Kollárovo za obdobie r. 2010 - 2015 nepodal žiadne daňové priznanie z príjmov fyzických osôb z tejto jeho podnikateľskej činnosti. Podľa jeho účastníckej výpovede na Slovensku skutočne podnikal, avšak v r. 2004 mal úraz a preto túto činnosť zrušil. Zároveň uviedol, že si zriadil živnostenskú činnosť na stavebné práce aj v Českej republike na IČO: 03 51 5729, kedy mal ísť pracovať do Nemecka, avšak nakoniec z toho vzišlo, túto činnosť nevykonával, akurát sa ďalej zadlžil, kedy mu vznikol dlh na sociálnom poistení vo výške 7.500,- Kč a na zdravotnom poistení vo výške 6.500,- Kč. V súčasnej dobe má výkon tejto živnostenskej činnosti v ČR podľa výpisu zo živnostenského registra prerušený na obdobie od 21.04.2015 do 31.12.2025.

14. Otec má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu mal. dieťaťu, mal. J., ktorá v školskom roku 2015/2016 navštevovala 5. ročník základnej školy. Výživné vo vzťahu k tejto dcére rozhodnutím súdu nemal určené, nakoľko sa o ňu osobne stará spolu so svojou manželkou, zdravotný stav tohto dieťaťa je dobrý, náklady na toto dieťa predstavuje cestovné autobusom vo výške 6,- Kč za jednu cestu, obedy vo výške 40,- Kč denne a ďalšie výdaje týkajúce sa jej krúžkov a návštevy hry na klavír vo výške 1.000,- Kč na polrok.

15. Podľa správ Českej správy sociálního zabezpečení, otcovi nie je vyplácaný žiadny dôchodok a ani žiadna štátna sociálna dávka z uvedenej inštitúcie.

16. Rozsudkom Okresného súdu v Strakoniciach sp.zn. 18T/79/2016 - 201 zo dňa 20.06.2016 bol otec uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 196 ods. 1 Českého trestného zákonníka, ktorého sa mal dopustiť vo vzťahu k mal. Jozefovi, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní ôsmich mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov a uložením povinnosti, aby uhradil dlžné výživné podľa svojich síl.

17. Podľa správy súdneho exekútora E.. O.. S. P., proti otcovi maloletého sa vedie exekučné konanie pod sp.zn. Ex XXXX/XX, pričom ku dňu 13.07.2016 boli zo strany otca v priebehu tohto exekučného konania na úhradu dlžného výživného na mal. D. resp. aj na jeho dospelých súrodencov T. I. A. D., uhradené platby a to dňa 10.11.2008 vo výške 2.655,51 EUR, dňa 10.11.2008 vo výške 663,88 EUR, dňa 02.10.2008 vo výške 3.053,84 EUR, dňa 02.06.2009 vo výške 956,- EUR, dňa 16.10.2014 vo výške 186,- EUR. V r. 2016 boli zrealizované podľa tejto správy platby dňa 19.05. vo výške 70,- EUR za máj 2016 a dňa 29.06. vo výške 70,- EUR za mesiac jún 2016, kedy uvedené platby boli realizované priamo k rukám matky maloletého, pričom z dokladov predložených otcom ako aj vyjadrenia matky na poslednom pojednávaní je zrejmé, že okrem týchto dvoch posledných úhrad otec uhradil v roku 2016 tiež dňa 12.07.2016 sumu 70,- EUR a dňa 15.08.2016 sumu 70,- EUR.

18. Maloletý D. v školskom roku 2015/2016 bol žiakom 9-tého ročníka základnej školy, ktorú ukončil a od septembra 2016 nastupuje na Strednú odbornú školu automobilovú do Košíc. Venuje sa futbalu, bicyklovaniu a korčuľovaniu, je aktívnym členom FC Gelnica, je v období dospievania, kedy zvýšený dôraz kladie na svoj zovňajšok, oblečenie a záujmy. Stal sa mu úraz, s čím súviseli tak isto zvýšené výdavky na zabezpečenie základných potrieb.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

23. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

24. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

28. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

33. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

34. Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

35. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala.

36. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn 9P/38/05 - 48 zo dňa 22.07.2005. Táto podstatná zmena pomerov nastala ako na strane maloletého dieťaťa, tak aj na strane otca maloletého, a v neposlednom rade aj na strane matky maloletého.

37. Maloletý bol v školskom roku 2015/2016 žiakom 9. ročníka základnej školy a od septembra 2016 nastupuje na Strednú odbornú školu . Naproti tomu pri rozhodovaní súdu o vyživovacej povinnosti otca na neho rozsudkom sp.zn. 9P/38/05 - 48 zo dňa 22.07.2005 maloletý sa blížil veku 5 rokov (mal ich mať v novembri uvedeného obdobia). V prípade maloletého teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích, či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

38. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, , ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery

inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť požiadavky na zvýšenie výživného pre maloletého, keďže naposledy bolo výživné na maloletého určené v roku 2005 a od tej doby uplynulo už takmer 11 rokov. Na maloletého tak museli objektívne vzrásť náklady súvisiace s návštevou školy a k tomu treba prirátať ďalšie náklady ako na stravu doma, oblečenie, obuv, hygienu, ktorá vzhľadom na vek maloletého toho času predstavuje nie nezanedbateľnú položku, prípadne náklady na kultúrne vyžitie.

39. Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

40. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.

41. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

43. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

44. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

45. Na strane otca maloletého došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov, ktorá podľa názoru súdu spočívala v zániku jeho ďalších vyživovacích povinností a v preukázaní schopnosti dosahovať vyšší príjem. Otec maloletého pri poslednej úpravy výživného poukazoval na to, že dosahuje príjem vo výške 5.000,- Sk v hrubom týždenne a z tohto ním deklarovaného príjmu súd vychádzal aj pri určovaní mu výživného vo výške 1.400,- Sk na maloletého a zároveň pri určení výživného aj na jeho ďalších dvoch, v tom čase neplnoletých synov a to k T. v sume 1.800,- Sk a k A. v sume 1.600,- Sk, pri rešpektovaní skutočnosti, že v tom času už mal vyživovaciu povinnosť k mal. dcére J.. Podľa prepočítacieho kurzu na menu EURO (t.j. 1,- EUR = 30,126 Sk k 01.01.2009, tak uvedený príjem otca v mene EURO predstavoval čiastku cca 663,88 EUR mesačne v hrubom (t.j. 5.000,- Sk týždenne x 4 týždne = 20.000,--Sk = 663,88 EUR pri vyššie uvedenom kurze). Určené výživné predstavovalo čiastku 46,47 EUR (v zmysle uvedeného prepočítacieho kurzu).

46. V súčasnosti otec maloletého je zamestnaný a podľa potvrdení jeho súčasného zamestnávateľa dosiahol za obdobie mesiacov január až máj 2016 čistý príjem vo výške 8.810,- Kč mesačne (čo v

prepočte na menu EURO pri kurze dňa 19.08.2016 , ktorý je 1,- EURO = 27,103 CZK predstavuje sumu cca 326,03 EUR) a v mesiaci jún 2016 vo výške 9.002,- Kč, (čo v prepočte na menu EURO pri kurze dňa 19.08.2016, ktorý je 1,- EURO = 27,103 CZK predstavuje sumu cca 333,14 EUR). Otec však podľa potvrdení jeho predchádzajúceho zamestnávateľa spoločnosti Billa spol. s r.o., Říčany u Prahy bol schopný v minulosti dosahovať aj vyšší príjem, keď u tohto zamestnávateľa v roku 2011 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 20.434,- Kč mesačne (čo v prepočte na menu EURO pri kurze dňa 19.08.2016, ktorý je 1,- EURO = 27,103 CZK predstavuje sumu cca 756,20 EUR), pričom podľa správy tohto zamestnávateľa k ukončeniu zamestnania s otcom došlo dohodou, bez uvedenia dôvodu.

47. V tejto súvislosti súd, ako už bolo vyššie uvedené konštatuje, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). To dieťa, ktoré zatiaľ vzhľadom na svoj vek si nevie zabezpečiť svoju výživu samo. Pokiaľ povinný rodič - v tomto prípade otec, neprejavuje absolútne žiaden záujem o dieťa a celková výlučná starostlivosť je len na rodičovi, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, potom povinný rodič musí rátať s tým, že táto absencia vo výchove dieťaťa musí byť kompenzovaná aspoň primeraným finančným plnením.

48. Z vyššie prezentovaných skutočností je zrejmé, že v schopnostiach otca bolo dosahovať aj vyšší príjem než je ten, ktorý dosahuje v súčasnosti a z ktorého by vedel pokryť svoj vyživovaciu povinnosť, ako k mal. D., tak aj k jeho ďalšiemu nezaopatrenému dieťaťu, maloletej dcére.

49. Navyše otcovi od poslednej úpravy výživného na maloletého D. odpadla vyživovacia povinnosť k ďalším dvom, toho času už dospelým synom, zo vzťahu s matkou maloletého, a to k T. v sume 1.800,- Sk a k A. v sume 1.600,- Sk. Táto pôvodná vyživovacia povinnosť na tieto deti pritom otcovi bola určovaná v čase, kedy súd bral už na zreteľ jeho v súčasnej dobe naďalej trvajúcu vyživovaciu povinnosť k jeho dcére.

50. Pokiaľ ide na otcom poukazované zadlženie na úhradách sociálneho a zdravotného poistného, súd tieto skutočnosti nebral v úvahu ako relevantné okolnosti, ktoré by prípadne mali brániť v možnosti zvýšiť výživné na maloletého syna. Tieto podlžnosti totiž nie je možné považovať za náklady, ktoré by boli mali predchádzať otcovu vyživovaciu povinnosť k jeho deťom a súd ich hodnotí ako neprimerané majetkové riziko, na ktoré v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine musí prihliadať a hodnotiť na ťarchu otca, ako povinného rodiča. Inými slovami tento náklad súd nemôže hodnotiť ako náklad, ktorý by mal maloletého syna ukracovať na výživnom vo výške, v ktorej by ho inak otec bol schopný uhrádzať. Podľa platnej právnej úpravy vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, a zároveň vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu predchádza akúkoľvek inú vyživovaciu povinnosť k iným osobám, ktoré by prípadne aj boli odkázané výživou na otca.

51. Taktiež na strane matky maloletého došlo k zmene jej pomerov, kedy tejto sa zhoršil zdravotný stav, ktorý ju obmedzil v možnosti zabezpečovania si príjmu bežnou prácou, jej príjmom sa stal invalidný dôchodok a tak musí vynakladať oveľa väčšie úsilie na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého syna v rámci ňou realizovanej osobnej starostlivosti o neho. Aj jej síce odpadla vyživovacia povinnosť k synom k T. a k A., avšak zároveň jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. D. P..

52. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že otec toho času má ešte jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného na syna D. na sumu 70,- EUR mesačne, na ktorú ho zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a v prevyšujúca časti súd návrh matky zamietol.

53. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 01.07.2015, t.j. odo dňa, ako to žiadala matka maloletého, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ

však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

54. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil. V čase, od ktorého si uplatňovala návrh už relevantné zmeny pomerov na strane maloletého a v konečnom dôsledku aj otca nastali, takže bolo možné rozhodovať o navrhnutom zvýšení a to za celý mesiac júl 2015 počnúc od ktorého matka žiadala o zvýšenie výživného.

55. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého D. za obdobie od 01.07.2015 do 31.8.2016 na sumu 70,- EUR, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie a to vo výške 700,- EUR, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- EUR spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

56. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace júl 2015 až august 2016 vrátane v sume 70,- EUR, čo spolu predstavovalo sumu 980,- EUR. (70,- EUR mesačne x 14 mesiacov). Vzhľadom k tomu, že podľa vyjadrenia matky, ako otcom predložených dokladov, otec za uvedené obdobie od 01.07.2015 do 31.08.2016 uhradil výživné na syna vo výške po 280,- EUR (t.j. po 70,- EUR mesačne za mesiace máj, jún, júl a august 2016) za každý mesiac uvedeného obdobia vrátane mesiaca jún 2016, súd od takto novourčeného výživného odrátal toto zaplatené výživné, a následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca v sume 700,- EUR (t.j. 980,- EUR - 70,- EUR x 4 mesiace).

57. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.08.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac august 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

58. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

59. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

60. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.