Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-620-2015.pdf
PDF · 90.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/620/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: G. F. nar. XX. U. XXXX, bytom T. I. č. X, zastúpeného advokátom: JUDr. Ľubomír Poruban, Trenčín, Jilemnického 2, proti žalovanej: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o 1.125,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 2. júla 2015 č. k. 2C/437/2008-308 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania žalovanej a náhrady trov konania štátu m e n í tak, že žalovanej a štátu nepriznáva náhradu trov konania.
Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o náhradu škody vo výške 1.125,04 eur, spôsobenej žalobcovi na motorovom vozidle pri dopravnej nehode 5. mája 2007 (cenu opravy poškodenia motorového vozidla na základe faktúry č. 2007/081 vo výške 4.642,77 eur uhradil žalobca a po vyplatení poistného plnenia sa domáhal rozdielu, pretože škoda mala byť likvidovaná ako parciálna, nie totálna, presahujúca podľa záveru žalovanej 90% všeobecnej hodnoty vozidla). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 298,52 eur, pozostávajúcu z cestovných náhrad 49,72 eur (spotreba 11,57 l x cena pohonných hmôt 1,528 eur/l a základná náhrada 32,04 eur), v súvislosti s účasťou na pojednávaní 10. septembra 2013 a vo výške 48,80 eur (spotreba 11,57 l x cena pohonných hmôt 1,449 eur/l a základná náhrada 32,04 eur), v súvislosti s účasťou na pojednávaní 7. januára 2014, spolu 98,52 eur; ako i z náhrady znalečného vo výške 200 eur (suma vyplatená z preddavku zloženého žalovanou). Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 37,70 eur (na účet Okresného súdu Skalica), predstavujúcu znalečné vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu prvej inštancie súdnemu znalcovi. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, § 148 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Vecne zdôvodnil späťvzatím žaloby žalobcom v plnom rozsahu, s ktorým dispozitívnym úkonom žalovaná súhlasila, preto súd konanie zastavil. Zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, pričom nebolo preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené správaním žalovanej. Procesným následkom bol potom vznik povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania protistrane, teda žalovanej. Obdobne aj štátu prislúchalo právo náhrady trov proti žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania, pričom z obsahu spisu nevyplývala existencia predpokladov pre oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca v časti o povinnosti zaplatiť náhradu trov konania žalovanej, ako i štátu, navrhujúc jeho zmenu nepriznaním náhrady trov konania žalovanej, alternatívne vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky zvláštne okolnosti prípadu pri rozhodovaní o náhrade trov. Podľa čl. IX. bod 5 zmluvného dojednania, ktoré bolo súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, žalovaná mala za totálnu škodu považovať poškodenie motorového vozidla v rozsahu, ak náklady na opravu presiahnu 90% všeobecnej ceny motorového vozidla, ktorú si určila sama žalovaná a jej oprávnenosť nikdy nespochybňovala (5.260,77 eur). Po siedmich rokoch od škodovej udalosti však žalovaná navrhla znalecké dokazovanie na určenie výšky všeobecnej hodnoty motorového vozidla, pričom súdny znalec určil všeobecnú cenu (4.261 eur) nižšiu, čím zasiahol do nárokov žalobcu, ktorý za zmenených okolností nemal dôvod zotrvávať na podanej žalobe (po celý čas vychádzal z relevantnej sumy poskytnutej priamo žalovanou). Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nezohľadnenie spotrebiteľského charakteru sporu, v ktorom veľký finančný ústav stojí proti bežnému spotrebiteľovi, ktorý bol fakticky vylúčený z možnosti zjednať zmluvu s iným obsahom. Súd by nemal priznávať mechanicky celú náhradu trov konania, ale mal by skúmať všetky možnosti odchylného riešenia, aplikujúc ustanovenie § 150 O. s. p. (slúžiacemu práve k odstráneniu neprimeranej tvrdosti). Špecifickosť prípadu odôvodňuje aplikáciu uvedeného ustanovenia, ktorého výnimočnosť spočíva v okolnostiach tejto veci a ako i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Súd prvej inštancie ako orgán súdnej ochrany bol povinný skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa ex offo, aj s ohľadom na postavenie žalobcu ako spotrebiteľa. Nebolo prihliadané ani na osobné, majetkové, zárobkové a sociálne pomery účastníkov konania, ako ani na okolnosti vedúce účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Žalobca je osobou vyššieho veku a jeho ekonomická situácia je citeľne rozdielna v porovnaní so žalovanou, ktorá sa špecializuje na tento typ konaní (zloženie preddavkov na trovy znaleckého dokazovania sú pre ňu minimálne ťaživé). Žalobca pri podaní žaloby vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla určenej žalovanou, ktorú navrhol preskúmať ešte pred začatím súdneho konania. Žalovaná však nereagovala a po viacerých pojednávaniach neočakávane navrhla nariadenie znaleckého dokazovania. Znalecký posudok potom objektívne zmenil postoj žalobcu k uplatnenému nároku, ktorého ďalšie uplatňovanie by nebolo hospodárne ani účelné. Nemal však možnosť predvídať výsledok znaleckých záverov a preto mu späťvzatie žaloby nemožno klásť za vinu. Žalobca zvažoval primeranú možnosť úspechu a venoval patričnú pozornosť tiež sledovaniu premlčacej lehoty. Do konania ale vstupoval s údajmi (predovšetkým všeobecnej hodnoty vozidla), ktorú mu poskytla žalovaná a o ktorých výške odmietla rokovať. Nepreberal preto na seba neadekvátne riziko a preto mu nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania v takej miere, ktorá by odôvodňovala mechanické aplikovanie ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p.. Žalovaná pritom s návrhom na znalecké dokazovanie prišla až po niekoľkých rokoch od začatia konania a nie pri prvom úkone, ktorý jej patril. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že v ustanovení § 150 ods. 1 O. s. p. sa uvádzajú dôvody hodné osobitného zreteľa vo všeobecnej rovine s tým, že ustálenie týchto dôvodov je vecou posúdenia súdu v konkrétnom prípade. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je aj okolnosť, či úspešný účastník konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patrí. Minimálne v časti preddavkov na trovy znaleckého dokazovania nemal súd priznať ich náhradu. Trovy žalovanej vynaložené na pojednávaní 10. septembra 2013 neboli vynaložené účelne. Opísané okolnosti prípadu odôvodňujú rovnaký postup súdu aj v prípade priznanej náhrady trov konania štátu vo výške 37,70 eur.
3. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
4. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
6. Všeobecne platí, že pokiaľ len jedna procesná strana zaviní zastavenie konania (a preto o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté) vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Súd prvej inštancie správne konštatoval zavinenie žalobcu na zastavení konania, keďže vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu (nebolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním žalovaného). Súd prvej inštancie bol však povinný skúmať, či vo veci neexistujú osobitné okolnosti, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti o náhrade trov konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP (§ 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z. z. v znení neskorších predpisov, účinného do 30. júna 2016) vo výnimočných prípadoch, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, umožňuje účastníkovi, ktorý by mal inak právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznať. Ide o prípady, kedy povinnosť nahradiť trovy konania sa javí ako neprimeraná tvrdosť. Preto posúdenie súdu musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
7. Pri skúmaní, či sú dané dôvody hodné osobitné zreteľa súd prihliada k majetkovým, sociálnym a osobným pomerom všetkých účastníkov konania (teda nielen povinného ale aj náhradou trov konania oprávneného účastníka). Rovnako významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli žalobcu k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v konaní, ako i ďalšie individuálne okolnosti prípadu, relevantné z hľadiska aplikácie dotknutého ustanovenia.
8. V danom prípade bolo primárne dôležité posúdenie okolností vedúcich žalobcu k podaniu žaloby, ktorého vozidlo bolo poškodené pri dopravnej nehode, bez akéhokoľvek spoluzavinenia (podľa záznamu z dopravnej nehody z 5. mája 2007, vyhotovenej Okresným dopravným inšpektorátom v Trenčíne, došlo k nárazu iného vozidla do prednej časti mimo cestu odstaveného vozidla žalobcu). Podľa oznámenia o poistnom plnení žalovanej z 11. júna 2007, ktoré žalobca pripojil k žalobe, všeobecná hodnota poškodeného vozidla žalobcu bola žalovanou vyčíslená na sumu 5.260,77 eur. Podľa zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie čl. IX. „Plnenie poisťovne“ (na ktoré poukazovala žalovaná) poisťovňa považuje škodu za totálnu, ak poškodenie motorového vozidla bolo v rozsahu, že náklady na opravu presiahli 90% všeobecnej ceny motorového vozidla, t. j. v tomto prípade sumu 4.734,69 eur.
9. Žalobca zaplatil za opravu poškodenia vozidla (na základe faktúry č. 2007/081) sumu 4.642,77 eur, teda ktorá nepresahovala 90% všeobecnej ceny motorového vozidla stanovenej žalovanou.
10. Následne po vyplatení časti poistného plnenia žalovanou (z havarijného poistenia vo výške 2.472,48 eur) a poistného plnenia poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (vo výške 1.045,24 eur), domáhal sa žalobca predmetnou žalobou vyplatenia rozdielu poistného vo výške 1.125,05 eur.
11. Žalovaná (po vstupe do konania, uznesením súdu prvej inštancie z 21. októbra 2010 č. k. 2C/437/2008-96, právoplatné 9. decembra 2010) až v písomnom vyjadrení z 3. septembra 2013 uviedla odlišnú výšku všeobecnej hodnoty vozidla (4.966,48 eur), v dôsledku čoho náklady na opravu poškodeného vozidla žalobcu presiahli 90%. Následne v ďalšom priebehu konania (hoci žalobca v písomnom vyjadrení zo 7. októbra 2013 opätovne poukazoval na všeobecnú hodnotu vozidla určenú samotnou žalovanou v júni 2007 vo výške 5.260,77 eur), žalovaná navrhla na súdnom pojednávaní dňa 7. januára 2014 vykonanie znaleckého dokazovanie. Znaleckým posudkom č. 8/2015 z 26. januára 2015 bola stanovená všeobecná hodnota vozidla žalobcu vo výške 4.261 eur (v dôsledku čoho náklady na opravu presahovali 90% všeobecnej hodnoty vozidla žalobcu).
12. Nezanedbateľnou skutočnosťou, v priebehu konania, je aj vyhodnotenie poistnej udalosti poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá kvantifikovala predmetnú škodu na vozidle ako parciálnu, nie ako totálnu (písomné podanie Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z 23. júla 2009), pričom rozdielnym spôsobom likvidácie škody dvomi poisťovňami sa zaoberal v priebehu dokazovania aj súd prvej inštancie (opakovanou výzvou z 2. septembra 2010, na ktorú žalovaná reagovala až písomným podaním 21. mája 2012), vzhľadom na spôsob výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla.
13. S poukazom na uvedené podanie žaloby, ako i vedenie sporu voči žalovanej, bolo dôsledkom spôsobu likvidácie poistnej udalosti žalovanou ako zmluvnou poisťovňou žalobcu a jej opakovane nesprávne stanovenou všeobecnou hodnotou vozidla (prvotnou sumou 5.260,77 eur pred podaním žaloby a v priebehu konania sumou 4.966,48 eur), odlišnou od výšky škody ustálenej znaleckým posudkom. Naviac poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vyhodnotila škodu na motorovom vozidle zhodne so žalobcom (kvalifikujúc ju ako parciálnu nie totálnu). Žalobcovi ako poškodenému subjektu preto nemožno vytýkať podanie žaloby a vedenie sporu voči žalovanej, ktorá vo vzťahu k žalobcovi ako zmluvnému partnerovi (z hľadiska hmotnoprávnych a procesnoprávnych vzťahov ako slabšia strana sporu), nepostupovala kvalifikovane a s odbornou starostlivosťou. Zmluvní partneri poisťovne dôvodne predpokladajú, že disponuje odbornými vedomosťami v súvislosti so stanovením všeobecnej hodnoty motorového vozidla. V danom prípade tak trovy konania spojené so znaleckým posudkom privodila žalovaná, ktorá pri likvidácii poistnej udalosti, pred podaním žaloby, mohla a mala stanoviť správnu všeobecnú hodnotu vozidla.
14. Žalovaná ako strana sporu nariadenie znaleckého dokazovania aj navrhla, na rozdiel od žalobcu, ktorý výslovne s jej dôkazným návrhom nesúhlasil (písomné podanie zo 7. októbra 2013). Zohľadňujúc vyššie uvedené okolnosti vedúce žalobcu k uplatneniu predmetného nároku v súdnom konaní (najmä nesprávne stanovená výška všeobecnej hodnoty vozidla žalovanou, od ktorej záviselo posúdenie výšky poistného plnenia), ako i postoj účastníkov v priebehu konania (predovšetkým finálny dôkazný návrh žalovanej na znalecké dokazovanie), mechanická aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), bez prihliadania na tieto preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, by predstavovala nespravodlivé usporiadanie procesných vzťahov medzi účastníkmi konania. V dôsledku toho by došlo k neprípustnému prenosu povinností poisťovacieho subjektu na klienta, ktorý má súčasne postavenie spotrebiteľa, voči ktorému má povinnosť konať s náležitou odbornou starostlivosťou, aj pri stanovovaní všeobecnej hodnoty vozidla, ktorú povinnosť nemožno spravodlivo požadovať od klienta. Z hľadiska procesnej ekonomiky a predchádzania súdnym sporom sa javí žiadúcou aj potreba aktívneho prístupu a záujmu poisťovne spolupracovať s klientom práve v spornej oblasti (stanovenia všeobecnej hodnoty vozidla), s cieľom vyhnúť sa nákladom spojeným so znaleckým dokazovaním (ktorým sa spotrebiteľ prirodzene snaží predísť).
15. Prihliadajúc na osobné a majetkové pomery účastníkov konania možno konštatovať, že nepriznaním náhrady trov nebude žalovaná dotknutá natoľko, ako by bol náhradou trov zaťažený žalobca. Bola preto namieste aplikácia ustanovenia § 257 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p.), pretože aplikácia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. (v napádanom rozhodnutí) bola v príkrom rozpore s účelom tohto náhradového ustanovenia.
16. Existencia vyššie konkretizovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa rovnako odôvodňovala nepriznanie náhrady trov konania i štátu (znalečné vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu vo výške 37,70 eur súdnemu znalcovi), vychádzajúc z okolností vedúcich žalobcu k uplatneniu nároku.
17. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania žalovanej, ako i náhrady trov konania štátu, zmenil podľa § 388 CSP (náhradu trov nepriznal), keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ako ani na jeho zrušenie.
18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na jeho úspech v odvolacom konaní.
19. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <..
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.