Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cpr-4-2013.pdf
PDF · 111.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Cpr/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobkyne Ľ. X., A. XX.XX.XXXX, W. Q. L., N. XXX/X, zastúpenej splnomocnenkyňou JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Holíči, Námestie sv. Martina 3A proti žalovanej MARI, s.r.o., so sídlom v Skalici, Predmestie 76/2468, zastúpenej splnomocnencom ŘEHÁK & TISOŇ spol. s r.o. so sídlom na Komenského 437/62 v Skalici o zaplatenie sumy 1.234,22-eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa 14.10.2013 na Okresnom súde Skalica žalobu, ktorou navrhla zaviazať žalovaného rozsudkom zaplatiť jej sumu 1234,22-eur s 0,02% úrokom z omeškania denne od 12.9.2013 do zaplatenia. Navrhla zaviazať žalovaného v jej prospech aj na náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa podala žalobu na tom skutkovom základe, že medzi ňou a žalovanou bola dňa 31.8.2010 uzavretá pracovná zmluva. Dňa 1.9.2010 žalobkyňa ako zamestnanec nastúpila do práce a dňa 1.9.2010 so žalovanou uzatvorila Dohodu o hmotnej zodpovednosti. Jej mesačná mzda bola dohodnutá vo výške 307,70-eur, ktorá podľa právneho predpisu platila do 31.12.2010. Právnym predpisom v roku 2011 bola minimálna mzda stanovená vo výške 317,-eur a v roku 2012 vo výške 327,20-eur. S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 4 Zákonníka práce v konaní žiadala, aby jej bol priznaný nárok na doplatenie mzdy vo výške 1,2 násobku minimálnej mzdy z dôvodu, pre podľa prílohy č. 1 Zákonníka práce, písm. b) prílohy sa za druhý stupeň náročnosti považujú práce spojené s hmotnou zodpovednosťou a žalovaná jej rozdiel nevyplácala. Mzda žalobkyne mala byť v roku 2010 vo výške 369,24-eur, v roku 2011 vo výške 380,40-eur a v roku 2012 vo výške 392,64-eur. Pracovný pomer žalobkyne u žalovanej skončil 30.4.2012 dohodou. Záväzky žalovanej z pracovnoprávneho vzťahu boli riešené stranami mimosúdne tak, že došlo medzi stranami k Dohode o sporných nárokoch, podpísanej stranami 11.9.2013. Žalovaná sa zaviazala podľa tejto dohody vyplatiť žalobkyni v hotovosti 1.234,22-eur, v tom aj náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ktorú mal žalovanej vyplatiť splnomocnený zástupca žalovanej, ktorý sumu žalobkyni nevyplatil. Z dôvodu, že nedošlo k vyplateniu sumy, podala žalobkyňa žalobu na súd. K nárokom uviedla, že nie sú medzi stranami sporné, žalovaná ich uznala.
3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Nespochybňovala, že medzi ňou a žalobkyňou došlo k uzavretiu a skončeniu pracovného pomeru podľa tvrdení žalobkyne, nespochybňovala ani uzavretie Dohody o sporných nárokoch dňa 11.9.2013. Uviedla vo vyjadrení, že pred uzatvorením dohody bol splnomocnený
zástupca žalovanej oboznámený žalovanou s tým, že žalovanej bol doručený U.. B. F., súdnym exekútorom príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z 22.8.2013, ktorým exekútor prikázal spoločnosti MARI s.r.o., aby od doručenia príkazu nevyplatila pohľadávku povinnej Ľ. X.Č.. Žalovanej bol doručený exekučný príkaz z 23.8.2013, ktorým exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorú má povinná Ľ. X. voči jej dlžníkovi MARI s.r.o.. Išlo o exekučnú vec vedenú na Exekútorskom úrade Skalica sp. zn. EX 77/2011, začatej na základe vykonateľného exekučného titulu na plnenie - platobný rozkaz č. XRob/XX/XXXX-XX z 20.4.2009, ktorým súd uložil povinným T. O. a Ľ. X. zaplatiť oprávnenej Československej obchodnej banke a.s. Bratislava sumu 3.812,40-eur s príslušenstvom. Vo vyjadrení žalovanej sa uvádza, že po podpise Dohody o sporných nárokoch v kancelárii advokátky žalobkyne žalobkyňa nepoprela pohľadávku banky, uviedla, že o jej existencii má vedomosť a tvrdila, že príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz jej boli doručené. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 108 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, povinná stratila právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. Po potvrdení žalobkyňou pohľadávky banky, splnomocnenec žalovaného telefonoval exekútorovi, informoval ho, že má splatný záväzok voči povinnej, má doručený exekučný príkaz a je pripravený splniť povinnosť uloženú v exekučnom príkaze exekútora poukázať pohľadávku Ľ. X. na účet súdneho exekútora. Súdny exekútor oznámil zástupcovi žalovanej, že môže splniť záväzok aj priamo v kancelárii exekútora. Splnomocnenec žalovanej v deň podpisu dohody sumu 1234,22-eur odovzdal exekútorovi v jeho kancelárii. Zo strany exekútora mu bol vystavený príjmový pokladničný doklad. Žalovaná splnila svoj záväzok vyplývajúci jej z dohody o sporných nárokoch a ak má žalobkyňa za to, že exekútor konal v rozpore s právnymi predpismi, odkazoval žalobkyňu na podanie žaloby, smerujúcej proti exekútorovi. Žalobu navrhla žalovaná zamietnuť a priznať jej od žalobkyne trovy konania.
4. Žalobkyňa na žalobe trvala. Tvrdila, že povinnosť žalovanej z dohody vyplatiť jej žalovanú sumu nezanikla. Namietala, že exekútor pochybil, keď vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky na jej mzdu, žalovaná pochybila, keď exekútorovi vyplatila celú čiastku. Exekútor mal podľa žalobkyne zraziť zo mzdy žalobkyne čiastku iba do výšky 1/3.
5. Žalovaná sa v spore bránila, že ak by ako dlžník povinnej neuposlúchla príkaz exekútora, mohol by ho napadnúť oprávnený v exekučnej veci podľa § 109 Exekučného poriadku.
6. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyni vznikol u žalovanej pracovný pomer a nebolo sporné, že zanikol dňa 30.4.2012. Ďalej nebolo sporné, že strany dňa 11.9.2013 podpísali dohodu o uspokojení nárokov. Sporné bolo, či záväzok žalovanej z dohody o sporných nárokoch z 11.9.2013 zanikol alebo trvá.
7. Súd sa oboznámil s Dohodou o sporných nárokoch z 11.9.2013. Podľa dohody ju strany uzavreli v súlade s ustanovením § 32 a nasl. Zákonníka práce a v zmysle tohto ustanovenia sa dohodli, že si upravia svoje sporné nároky vyplývajúce zo skončeného pracovného pomeru. V dohode o sporných nárokoch je uvedené, že nie je sporné, že pracovný pomer žalobkyne skončil u žalovanej dňom 30.4.2012. Za žalovanú konal splnomocnenec ŘEHÁK & TISOŇ spol. s r.o. Skalica a žalovaná sa zaviazala pri podpise dohody zaplatiť žalobkyni sumu 1234,22-eur ako nedoplatok mzdy žalobkyne za dobu od 1.9.2010 do 30.4.2012, čo predstavovalo sumu 992,26-eur a aj nedoplatok na náhrade mzdy žalobkyne za nevyčerpanú dovolenku v trvaní 19 dní, čo predstavovalo záväzok žalovanej vyplatiť žalobkyni 241,96-eur. Celkom 1234,22-eur sa zaviazala žalovaná žalobkyni vyplatiť pri podpise dohody. Strany sa dohodli, že riadnym splnením záväzkov podľa dohody zanikajú všetky ich práva a povinnosti, nároky, pohľadávky a záväzky vyplývajúce z pracovného pomeru, zo skončenia pracovného pomeru aj z dohody o hmotnej zodpovednosti. Žalobkyňa súhlasila, potvrdila, že ak splní žalovaná svoje záväzky ohľadom tých nárokov, ktoré sú vyjadrené v dohode, nebude vznášať voči žalovanej žiadne ďalšie peňažné, nepeňažné nároky z pracovného pomeru, nebude ich uplatňovať započítaním, súdnou cestou alebo iným spôsobom, žalovaná potvrdila, že nemá voči žalobkyni žiadne peňažné alebo nepeňažné nároky z pracovného pomeru.
8. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
9. Podľa § 32 Zákonníka práce účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.
10. Druhá časť ZP upravuje otázky pracovného pomeru. Podľa § 60 ods. 1 a 2 ZP ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom, podľa ods. 2 Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
11. Podľa § 585 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať, ods. 2 ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku., ods. 3 doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
12. Žalobkyňa tvrdila, že jej nárok na zaplatenie žalovanej sumy vyplýva z Dohody o sporných nárokoch z 11.9.2013, podľa účastníkov dohody uzavretej podľa § 32 Zákonníka práce. Súd je tohto názoru, že vzhľadom na nespornosť, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného zanikol dňom 30.4.2012, nemohli žalobkyňa a žalobca po skončení pracovného pomeru uzavrieť dohodu s obsahom úpravy ich sporných nárokov z pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, jeho prvej časti, pretože pracovný pomer a právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou, t.j. nároky z pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom vzhľadom na ustanovenia Zákonníka práce v bode 8 a 10 rozsudku zanikli skôr ako bola medzi nimi uzavretá dohoda o sporných nárokoch. Strany sporu považovali dohodu z 11.9.2013 za platnú a k tomuto záveru dospel aj súd. Posudzujúc písomný prejav vôle účastníkov, zachytený v listine z 11.9.2013, účastníkmi nazvanej dohoda o sporných nárokoch má súd za to, že ide o dvojstranný právny úkon, stranami urobený podľa § 34 Občianskeho zákonníka, v súlade s ustanoveniami § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 40 ods. 1 a 3 OZ. Podľa ustanovenia § 34 OZ sa právnym úkonom rozumie právne relevantný prejav vôle, t.j. taký prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Strany prejavili vôľu upraviť si vzájomné práva a povinnosti voči sebe, ktoré im vznikli zo skončeného pracovného pomeru s tým právnym následkom, že podľa obsahu uzavreli dohodu o urovnaní podľa § 585 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a dohodli sa na vyrovnaní nároku žalobkyne na doplatení mzdy a nároku na vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku žalobkyne podľa bodu 7 rozsudku. Prejavy vôle, tým aj právne úkony účastníkov sú urobené v dohode takým spôsobom, že nevzbudzujú pochybnosti o skutočnostiach, ktoré mali účastníci právneho vzťahu v úmysle prejaviť a právne úkony sú vo forme, majú obsahové náležitosti, ktoré sú predpísané v § 585 OZ. V konaní bola predložená písomná pracovná zmluva, z ktorej vyplýval záväzok žalovanej platiť žalobkyni mzdu v dohodnutej výške a dohoda o urovnaní má tiež písomnú formu, v písomnej zmluve je aj odkaz na nárok na dovolenku. Podstatou urovnania je odstránenie právnej neistoty medzi účastníkmi záväzkového vzťahu, ktorá vyplýva zo spornosti a pochybnosti ich práv a na druhej strane tým aj povinností a nahradenie doterajšieho sporného záväzku novým, týchto nedostatkov zbaveným záväzkom. Podľa obsahu dohody strán, výpovede žalobkyne nepochybne mali za príčinu spornosti výšku nároku na mzdu žalobkyne a výšku nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku žalobkyne a išlo o práva a povinnosti vzniknuté z pracovného pomeru. U urovnania (transakcie) ide o zmluvu, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Predmetom urovnania môže byť každý záväzok, ktorého niektorý prvok alebo stránka je sporná alebo pochybná. Urovnaním sa zo záväzkového vzťahu strán odstraňuje to, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, a to nie vyšetrením a zistením skutočného stavu sporného prvku v ich vzťahu, ale zrušením záväzku, ktorý má nedostatky, a jeho nahradením novým záväzkom.
13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Z doteraz uvedeného vyplýva ( body 11,12), že na základe platnej dohody strán došlo k vzniku práva žalobkyne na zaplatenie sumy 1234,22-eur a povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni túto sumu, podľa bodov 13. a 14. rozsudku mala žalobkyňa voči žalovanej pohľadávku a žalovaná ako dlžník mala peňažný záväzok.
16. Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
17. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne, ods. 2 dlh musí byť splnený riadne a včas.
18. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná nesplnila svoj záväzok v čase, na ktorý sa zaviazala v dohode, t.j. po podpise dohody. Žalovaná sa bránila, že jej dlh voči žalobkyni, resp. záväzok zanikol tým, že ako dlžník plnil za žalobkyňu, v exekučnom konaní za povinnú. Splnením sa realizuje hospodársky dôvod, pre ktorý vznikol záväzkový právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. K splneniu dlhu dochádza jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorým veriteľovi poskytuje predmet splnenia s úmyslom splniť svoj dlh. Podľa § 559 ods. 2 OZ má dlžník povinnosť splniť dlh včas, v prípade strán sporu bol určený dohodou strán, po podpise dohody, splatnosť záväzku nastala dňa 11.9.2013. Povinnosťou žalovanej ako dlžníka bolo splniť to, čo bolo predmetom platného záväzku v zmysle ustanovenia § 494. Žalovaná ale tvrdila, že nemohla splniť dlh tým, že by odovzdala peňažnú čiastku žalobkyni, nakoľko jej v tom bránil skutočnosť, ktorá nastala podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku.
19. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola povinnou vo veci oprávneného Československá obchodná banka a.s. so sídlom v Bratislave, Michalskej ul. č. 18. Z pripojeného spisu súdneho exekútora U.. B. F. so sídlom Exekútorského úradu Q. X., L. X sp. zn. EX 77/2011 bolo zistené, že na základe poverenia Okresného súdu Skalica zo dňa 25.2.2011 začal exekútor pre oprávneného vymáhať od povinných Ľ. X. Y. T. O. na základe súdom priznanej pohľadávky z právoplatného platobného rozkazu OS Skalica č.k. 5Rob23/2008 z 20.4.2009 pohľadávku vo výške 3.772,06-eur s príslušenstvom (úrokmi a úrokmi z omeškania), na návrh oprávneného trovy základného a trovy exekučného konania. Z tohto spisu mal súd za zistené, že žalovanej bol dňa 23.8.2013 doručený príkaz z 22.8.2013 na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorý žalovaná prevzala 23.8.2013, bolo exekútorom vydané upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie na meno povinnej (žalobkyne) prikázaním iných peňažných pohľadávok z 22.8.2013, ktorý žalovaná prevzala do vlastných rúk 10.9.2013. V exekučnom spise je viacero exekučných príkazom vydaných exekútorom, v ktorých v roku 2012 vydal príkazy na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a na vykonanie exekúcie pohľadávky z účtov v bankách. Exekučným príkazom, ktorým exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a nariadil podľa § 64, 105 a nasl. EP exekúciu prikázaním pohľadávky voči dlžníkovi MARI s.r.o. Skalica na základe pracovno- právnych vzťahov dlžníkovi povinnej (žalovanej) exekútor prikázal, aby po doručení tohto exekučného príkazu poukázal na konkrétny účet exekútora sumu vo výške pohľadávky povinnej ( v spore strán žalobkyne). Z exekučného spisu je zrejmé, že exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie pre žalovanú na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky dňa 22.8.2013, žalovaná ho prevzala 23.8.2013 do vlastných rúk. V spise je založené plnomocenstvo žalovanej - splnomocniteľa dané pre spoločnosť ŘEHÁK & TISOŇ s.r.o., so sídlom Komenského 437/62 v Skalici - splnomocnenca z 3.9.2013, aby splnomocniteľa zastupoval vo všetkých právnych vzťahoch, aj vo veciach nárokov týkajúcich sa a vyplývajúcich z pracovného pomeru, založeného pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi splnomocniteľom a Ľ. X.. Podľa plnomocenstva bol splnomocnenec oprávnený aj uzatvoriť so žalobkyňou dohodu a vyplatiť jej nedoplatok na mzde a nedoplatok na náhrade mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Žalovaná v konaní predložila potvrdenie o prijatí sumy exekútorom vystavenou dňa 11.9.2013, kópia sa nachádzala aj v exekučnom spise.
20. Podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( v skratke exekučný poriadok alebo EP):
- § 37 ods. 1 účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor,
- § 41 ods. 1 exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok,
- § 46 ods. 1 exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie,
- § 46 ods. 3 plnenie exekútorovi má rovnané účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému. Splnenie dlhu preukáže povinný písomným potvrdením o splnení dlhu alebo jeho časti podľa § 36 ods. 10 alebo exekútor poukázaním prijatých plnení oprávnenému, podľa § 243b ods. 1,2 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013,
- § 62 exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone,
- § 63 ods. 1 ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu,
- § 64 spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti,
- § 65 exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti,
- prvého oddielu USPOKOJENIE PRÁV NA PEŇAŽNÉ PLNENIE - exekúcia zrážkami zo mzdy a iných príjmov - § 66 ods. 1, 2 a 3 Exekútor poverený vykonaním exekúcie a) upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného, b) prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému, ods. 2 Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie platiteľovi mzdy do vlastných rúk, ods. 3 . povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok,
- § 68 zrážky zo mzdy a z iných príjmov možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva,
- Druhý diel - exekúcia prikázaním pohľadávky - § 93 ods. 1 exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať a) prikázaním pohľadávky z účtu v banke, b) prikázaním iných peňažných pohľadávok, c) postihnutím iných majetkových práv,
- Exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok - § 105 ods. 1 a 2 Exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému, ods. 2 takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti,
- § 106 ods. 1 a 2 exekútor poverený vykonaním exekúcie a) prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") nevyplatil túto pohľadávku povinnému, b) upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému zakáže, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie, akokoľvek nakladal so svojou pohľadávkou až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva, ods. 2 exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie dlžníkovi povinného do vlastných rúk,
- § 108 ods. , 2 a 3 povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie, ods. 2 ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, len čo sa stane splatnou, ods. 3 . výplatou oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.
21. Žalobkyňa sa mýli, ak namietala, že žalovaná pochybila, pokiaľ vyplatila exekútorovi ako dlžníčka povinnej celú sumu, vyplývajúcu z dohody strán. Exekučný poriadok, teda zákon presne stanovuje úlohy exekútora, jeho postup pri vykonávaní exekúcie a u otázky, či exekútor mohol alebo nemohol prijať celú sumu súd poukazuje na spôsoby vykonania exekúcie s ohľadom na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie a tiež aký majetok alebo majetkové práva patriace povinnému možno postihnúť exekúciou. Žalobkyňa mala peňažnú pohľadávku, ktorá bola jej majetkovým právom, vzniknutú podľa pracovnoprávnych predpisov. Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Ide o peňažné plnenie, poskytované za prácu a za dobu trvania pracovného pomeru, súd tu vychádza z ustanovení § 118 až 135 Zákonníka práce. Všetky tam upravené práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa ohľadom mzdy, vzniku na
jej nárok, výpočet, splatnosť mzdy, sú naviazané na skutočnosť, že nárok na mzdu ako odmena za vykonanú prácu má charakter mzdy po dobu trvania pracovného pomeru. Po jeho skončení ako to bolo aj v prípade žalobkyne, napriek tomu, že vzniklo v súvislosti so mzdou alebo iným nárokom, vzniknutým za dobu trvania pracovného pomeru ako napríklad náhradou mzdy za nevyčerpanú dovolenku sa stáva mzda po jej splatnosti majetkom, hnuteľnou vecou, ktorej hodnotu možno vyjadriť a bola vyjadrená v dohode v peniazoch a môže byť tak pohľadávkou ako aj prostriedkom na splnenie záväzku. Bez toho, aby súd v sporovom konaní strán preskúmaval správnosť alebo zákonnosť postupu exekútora, je potrebné vo veci žalobkyne a žalovaného uviesť, že Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach predpokladá, akým spôsobom možno nadobudnúť majetok a od spôsobov sa odvíja aj exekútorom zvolený spôsob vykonania exekúcie po ním vykonanom šetrení ohľadom majetkových pomerov povinného. Vykonanie exekúcie exekútorom spôsobmi ustanovenými v § 63 ods. 1 EP v prípade žalobkyne, keďže bol podkladom na exekúciu exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, bolo možno vykonať podľa písm. a) ustanovenia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov iba v prípade, pokiaľ by bola žalovaná v pracovnom alebo obdobnom pomere, čo v čase vzniku splatnej pohľadávky žalobkyne splnené nebolo, pretože pracovný pomer žalobkyne u žalovanej skončil pred podpísaním dohody o urovnaní. Žalobkyňa nebola zamestnancom žalovanej a žalovaná nebola jej zamestnávateľom. V čase nastatia splatnosti pohľadávky žalobkyne a záväzku žalovaného, vzniknutého z dohody o urovnaní neprichádzal preto do úvahy postup podľa EP ohľadom vykonávania zrážok žalobkyne zo mzdy. Nemožno preto prisvedčiť žalobkyni, že exekútor mal zrážať žalobkyni ako v exekučnom konaní účastníčke - povinnej alebo žalovaná poukázať exekútorovi iba to, čo dovoľuje právny predpis, upravujúci výšku zrážky zo mzdy pri výkone exekúcie. Žalobkyňa mala voči žalovanej pohľadávku splatnú 11.9.2013, žalovaná mala z dohody z 11.9.2013 záväzok, ktorý s poukazom na opísané skutočnosti v bode 19. rozsudku ju staval do postavenia dlžníčky žalobkyne z dohody o urovnaní, v exekučnom konaní povinnej. S poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 a 2 EP, na 108 ods. 2 a 3 EP súd uzavrel, že žalobkyni zaniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy od žalovanej a žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom ak žalobkyňa tvrdila, že žalovaná nebola oprávnená odovzdať exekútorovi čiastku uvedenú v dohode, toto je jednoznačne vyvrátené plnomocenstvom udeleným žalovanou splnomocniteľovi, opísanom v bode 19. s následkom podľa § 46 ods. 3 EP, nakoľko plnenie žalovanej cez splnomocnenca exekútorovi má rovnané účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému. Žalovaná sa ako dlžník povinnej oslobodila od svojej povinnosti vyplatiť dlh, čo bolo zistené aj z potvrdenia, vydaného exekútorom vo veci EX 77/2011.
22. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Žalovaná mala v spore plný úspech, preto súd rozhodol, že jej priznáva nárok na náhradu trov konania a v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania sa bude rozhodovať v zmysle bodu 22.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.