Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-461-2015.pdf
PDF · 91.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5C/461/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa M. I., G.. XX.XX.XXXX, K. I.Í. XX, M. B., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. XXX, B. - otcovstvo ktorého má byť určené a maloletej P. I.U., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Č.. XXX, B. je otcom maloletej P. I., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z matky M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Č.. XX.
II. Ohľadne práv a povinností rodičov k maloletej P. I., G.. XX.XX.XXXX súd schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení:
Maloletá P. sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, M. I., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
M. B. je povinný prispievať na výživu maloletej P. mesačne výživné vo výške 90,- € mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 03.11.2015.
Zameškané výživné za obdobie od 03.11.2015 - 31.08.2016 vo výške 900,- € je M. B. oprávnený zaplatiť v splátkach po 15,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. M. B. je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na určenie otcovstva vo výške 66,- € na účet Okresného súdu Revúca do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. M. B. je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 185,96 € na účet Okresného súdu Revúca do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 03.11.2015 domáhala určenia otcovstva k mal. P. I., nar. XX.XX.XXXX. Za otca maloletej označila M. B., nar. XX.XX.XXXX.
Muž, otcovstvo ktorého malo byť v konaní určené, M. B., v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že má pochybnosti o otcovstve, pretože matka dieťaťa nechcela na matričnom úrade uviesť priezvisko otca, preto chce aby sa to vyšetrilo a súhlasí s krvnými testami. Vzhľadom na to, že navrhovateľka už aj počas vzťahu s potenciálnym otcom aj potom viedla taký spôsob života, ktorý je v partnerskom vzťahu neakceptovateľný, trval na tom, aby bol vykonaný znalecký posudok na určenie otcovstva.
Dokazovanie vo veci súd vykonal listinnými dôkazmi a to rodným listom mal. dieťaťa, znaleckým posudkom č. 8/2016 vypracovaným znalkyňou z odboru genetika, analýza DNA, RNDr. Angelikou Vasiľovou, správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v domácnosti navrhovateľky, správmi a potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca o príjmoch navrhovateľky, potvrdeniami zamestnávateľa muža, ktorého otcovstvo malo byť v konaní určené o výške jeho mesačného príjmu za obdobie apríl a máj 2015 a júl 2015 až júl 2016, potvrdením Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ Revúca a listinnými dôkazmi preukazujúcimi výšku mesačných výdavkov muža, ktorého otcovstvo malo byť v konaní určené a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že M. B. je biologický otec mal. P. I., pretože má vo svojom genotype všetky alely, ktoré biologický otec musí mať. Genotypová zhoda M. B. voči mal. P. je vo všetkých STR polymorfizmoch.
Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine mal. dieťaťa mal súd preukázané, že starostlivosť o mal. P. od jeho narodenia zabezpečuje jej matka - navrhovateľka. Navrhovateľka s mal. P. býva v spoločnej domácnosti s jej rodičmi - starými rodičmi mal. P.. Rodina obýva 3 izbový byt s príslušenstvom, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov. Byt je kompletne zariadený na spôsob obývacej izby, detskej izby, spálne, kuchyne a sociálneho zariadenia. Matka mal. dieťaťa má spolu so sestrou a mal. P. k dispozícii detskú izbu. Maloletá P. má k dispozícii detskú postieľku, detský kočík, dostatok oblečenia aj hračiek. V domácnosti je zavedená voda aj elektrina, nachádzajú sa v nej bežné elektrospotrebiče. Hygiena bývania je na veľmi dobrej úrovni. Kolízny opatrovník šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti navrhovateľky o mal. P..
Z vyjadrenia M.G. B. vyplynulo, že žije v spoločnej domácnosti v Revúcej so svojou súčasnou priateľkou, ktorá je tehotná. V súčasnosti prerába rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve jeho otca, kde sa chce spolu s priateľkou a ich budúcim spoločným dieťaťom nasťahovať.
Ohľadne príjmu navrhovateľky mal súd zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca preukázané, že do 31.12.2015 bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 € a prídavkov na jedno dieťa vo výške 23,52 €.
Výdavky na mal. P. predstavujú bežné výdavky na mal. dieťa a zvýšené výdavky na zakupovanie sušeného mlieka a detských plienok. Výšku výdavkov na zabezpečenie bežných potrieb maloletého dieťaťa vo veku do 3 rokov súd bližšie nepreukazoval, nakoľko sa jedná o skutočnosti všeobecne známe.
Z potvrdenia zamestnávateľa M. B. mal súd preukázané, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od júla 2015 do júna 2016 je 497,38 €. Z nepochybného vyjadrenia M. B., ktoré navrhovateľka nerozporovala, ako aj z evidenčnej karty vozidla vyplynulo, že v súčasnosti vlastní osobné motorové vozidlo Volkswagen Passat, rok výroby 2000, ktoré vymenil za osobné motorové vozidlo Škoda Octávia rok výroby 2001.
Ohľadne výdavkov M. B. mal súd preukázané, že tieto spočívajú jednak v bežných výdavkoch na stravu, oblečenie, obuv a hygienické potreby, vo výdavkoch na cestu do práce, ktoré uvádzal vo výške 40,- € mesačne, výdavkoch na mobilný telefón vo výške 40,- € mesačne a výdavkoch na 2 spotrebné úvery, ktoré mu boli poskytnuté zo SLSP, a.s. vo výške mesačnej splátky 110,37 € a 131,48 €.
Podľa ust. § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Podľa § 2 ods. 2 Zák. č. 71/ 1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch) ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
Vykonaným dokazovaním - znaleckým posudkom mal súd preukázané, že otcom mal. P. I. je M. B., preto určil jeho otcovstvo k mal. dieťaťu.
Zároveň rozhodol o výkone rodičovských práv a povinností k mal. P. a to tak, že schválil ich rodičovskú dohodu o ktorej mal za to, že je v záujme mal. dieťaťa. Pri schválení rodičovskej dohody v otázke osobnej starostlivosti vychádzal z toho, že matka mal. dieťaťa zabezpečuje starostlivosť oň od jeho narodenia a to riadnym spôsobom. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Zároveň vzhľadom na vek dieťaťa je zrejmé, že si v súčasnosti vyžaduje predovšetkým opateru matky. Pri posudzovaní, či dohoda je v záujme mal. dieťaťa v otázke výživného na mal. dieťa súd vychádzal z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ktoré v súčasnosti okrem bežných potrieb na bývanie, stravu, oblečenie a hygienu zahŕňajú zvýšené výdavky na umelú výživu (sušené mlieko) a detské plienky, ako aj z možností a schopností otca maloletej, najmä jeho zisteného priemerného mesačného príjmu.
Súd dohodu rodičov schválil aj vo vzťahu k zameškanému výživnému vo výške 900,- € za obdobie od podania návrhu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine) do 31. 08. 2016, ohľadne ktorého sa rodičia dohodli tak, že ho otec zaplatí v splátkach po 15,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade ich riadneho neplnenia. Otec uviedol, že nie je v jeho schopnostiach zameškané výživné zaplatiť jednorazovo. Zaplatenie zameškaného výživného v splátkach pritom nie je v neprospech mal. dieťaťa.
Obaja rodičia výslovne žiadali styk otca s mal. P. neupravovať, preto ho súd neupravil.
V zmysle § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súd uložil M.G. B. povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na určenie otcovstva, pretože matka mal. dieťaťa bola od poplatku oslobodená, pričom súd jej návrhu na určenie otcovstva vyhovel.
V súvislosti s predmetným konaním vznikli štátu trovy vo výške 371,92 € ako trovy na znalečné, vyplatené znalkyni RNDr. Angelike Vasiľovej. O trovách konania štátu súd v zmysle § 57 Civilného mimosporového poriadku rozhoduje aj bez návrhu. Ak štátu v súvislosti s konaním vznikli trovy, má s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a s prihliadnutím na princípy, na ktorých spočíva Civilný mimosporový poriadok (čl. 3 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku) právo na ich náhradu vo vzťahu k tým účastníkom, ktorí vo veci neboli úspešní. To však len za predpokladu, že títo účastníci nespĺňajú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pretože v takomto prípade znáša aj trovy konania štátu sám štát. V predmetnom konaní sa matka maloletého dieťaťa domáhala voči mal. dieťaťu a potenciálnemu otcovi mal. dieťaťa určenia otcovstva. Keďže otcovstvo bolo v konaní určené, mal. dieťa a muž, ktorého otcovstvo malo byť v konaní určené boli v konaní neúspešní, preto by mali v zmysle vyššie uvedeného princípu nahradiť trovy konania štátu. Keďže mal. dieťa spĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, tak túto povinnosť nemá. Túto povinnosť má len muž, otcovstvo ktorého malo byť v konaní určené a to v rozsahu jednej polovice vzniknutých trov konania štátu, teda v sume 185,96 €.
Poučenie:
Proti výroku I., ktorým súd určil otcovstvo k mal. dieťaťu a výroku IV., ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania štátu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (trojmo).
Proti výroku II., ktorým súd schválil dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností je kolízny opatrovník oprávnený podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (trojmo). Proti výroku II., ktorým súd schválil dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Proti výroku III., ktorým súd rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na určenie otcovstva a proti výroku IV v časti výšky priznaných trov konania štátu nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.