Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-261-2016.pdf
PDF · 72.1 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/261/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov v rade 1a/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, L. XXXX, v rade 1b/ W. B., nar. XX. XX. XXXX, L. XXXX, v rade 1c/ B. B., nar. XX. XX. XXXX, L. XXXX, (žalobcovia v rade 1a/ až 1c/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi 1/ A. V., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom L. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX), v rade 2/ X. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, v rade 3/ V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX, v rade 4/ A. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX, v rade 5/ X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, v rade 6/ X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX, v rade 8/ U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. S. XX, H., v rade 9/ D. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, S., (žalobcovia v rade 8/, 9/ ako právni nástupcovia po nebohej žalobkyni v rade 7/ V. V.), žalobcovia všetci právne zastúpení JUDr. Katarínou Pialovou, advokátkou so sídlom N. X, H., proti žalovanému SINI real, s.r.o., so sídlom Bratislavská 70, Veľký Biel, IČO: 35 907 541, zastúpenému JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom C. O. XX, R., v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 13C/63/2003-505 zo dňa 25. apríla 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudok okresný súd žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2) Podľa názoru súdu žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli, nepreukázali zámennú zmluvu z roku 1872 medzi právnymi predchodcami žalobcov a strečianskym panstvom. Ich tvrdenia boli neurčité, rozporuplné, nepreskúmateľné a nepreukázané. Taktiež nepreukázali moment počiatku behu vydržacej lehoty, uplynutie vydržacej lehoty, ktoré by súdu umožnili aplikovať konkrétne právne normy hmotnoprávneho charakteru na bez vydržacej lehoty. V návrhu, ani počas konania neprodukovali tvrdenia v takej konkrétnej rovine, aby bolo možné určitým spôsobom preskúmať, kedy došlo k uzatvoreniu zámennej zmluvy, medzi kým došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy, a ktoré konkrétne pozemky boli zamenené. Taktiež kúpna zmluva Čd 1640 z roku 1940 nemôže byť platný právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa Zákona č. 141/1950 Zb., nakoľko na základe tejto zmluvy nemohlo byť zapísané vlastnícke právo v pkn vložke č. 1, ale v pkn vložkách 405 a 500. Nakoľko súd nemal preukázaný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, parcele KN 5668, neskúmal ani ďalšie predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Súd poukazuje na to, že oba tituly, zámenná zmluva údajne z roku 1872 a kúpna zmluva Čd 1640/1940 spolu úzko súvisia, pokiaľ nebol preukázaný prvý titul, nemohol byť preukázaný ani druhý titul, a tým pádom byť ani titulom pre vydržanie. Rozhodnutie o trovách konania súd odložil podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p.
3) Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia, ktorí žiadali rozhodnutie zmeniť a určiť, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Mali za to, že preukázali, že k zámene pozemkov došlo v roku 1872, a nie je pravdou, že túto skutočnosť sa dozvedeli až v priebehu konania. Hoci predmetná zámena nebola zaznamenaná v pozemkovej knihe, to, že k nej došlo, preukazuje dôkaz, a to list Severoslovenských štátnych lesov z 04. 02. 1983. Súd neskúmal tento dôkaz vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Zámenu lokality Pne za lokalitu Lysička potvrdzuje listinný dôkaz - osvedčenie z 03. 03. 1937. Takisto, ak by súd skúmal uvedené dôkazy aj výpoveďou svedka Ing. A. O., bol by vyvodil úplne iné skutkové zistenia. Od zámeny lokality Pne pokojne a nerušene užívali vlastníci, ktorí ju nadobudli zámenou s panstvom, ktoré uplynutím 32 ročnej premlčacej vydržacej doby prestalo byť jej vlastníkom. Čiže v roku 1904 už sporná nehnuteľnosť panstvu nepatrila. V prvom rozsudku súd konštatoval, túto skutočnosť, no v poslednom rozsudku zmenil svoje rozhodnutie, neuviedol, čo ho k zmene hodnotenia dôkazov viedlo. W. V. až do svojej smrti v roku XXXX parcelu pokojne, nerušene a dobromyseľne užíval a na základe Stredného občianskeho zákonníka nadobudol vlastnícke právo k pozemku - predmetu sporu jeho vydržaním. Predmet sporu bol spôsobilý na vydržanie, W. V. a jeho právni predchodcovia pred ním sa k pozemku správali ako vlastníci, pozemok užívali, obhospodarovali, brali z neho úžitky, v držbe neboli nikým rušení.
4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľov v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvoinštančný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia.
7) Nemožno súhlasiť s námietkou odvolateľov, kde tvrdia, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní neskúmal listinný dôkaz Severoslovenských štátnych lesov z 04. 02. 1983, keď tento hodnotí na č. l. 11 dôvodov v súvislosti s ďalšími dôkazmi. Tak ako to napokon i správne konštatuje, jedná sa tu len o nepriamy dôkaz a nemožno ponechať bez povšimnutia i skutočnosť, že bol vyhotovovaný po uplynutí sto rokov od údajnej zámennej zmluvy. Dôvodnú pochybnosť predloženej listiny spôsobuje i list od nadriadeného orgánu, na ktorý správne poukazoval v priebehu prvoinštančného konania žalovaný.
8) Tak ako je už vyššie uvedené prvoinštančný súd dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky dôkazy a dospel k správnemu záveru, keď návrh žalobcov zamietol.
9) O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
10) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).