Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/28/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom tamtiež a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, Bratislava, proti povinnému X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Q. XX, o vymoženie pohľadávky 168, 02 eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom exekútorského úradu I. XX, B. pod EX 22201/15, v štádiu konania o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi, na základe odvolania oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Er/2076/2015-13 zo dňa 6.8.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch o zastavení exekučného konania a o nepriznaní náhrady trov jeho účastníkom.

Uznesenie okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t é vo výroku o uložení povinnosti oprávnenému zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu s prílohami vo výške 3,- eurá.

Povinný m á voči oprávnenému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. exekučné konanie zastavil. Vychádzal z toho, že oprávnený sa opakovane domáha voči povinnej plnenia z rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. SR 09253/08, hoci na základe toho istého exekučného titulu, voči tomu istému povinnému, už bolo vedené exekučné konanie. Daná exekúcia bola uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8Er/8/2009-15 zo dňa 15.3.2010 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoE/15/2011 zo dňa 31.1.2011 zastavená z dôvodu, že predmetný rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie. 2. Navyše, už v konaní tamojšieho súdu sp. zn. 6Er/1469/2014 bolo exekučné konanie (práve pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej) zastavené. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ oprávnený nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul. Dodal, že vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neupravuje procesný postup v prípade res iudicata, subsidiárne vychádzal z ustanovení §§ 104 ods. 1, 159 ods. 3 a 251 ods. 4 O.s.p. 3. O trovách exekučného konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo oprávnený podal nedôvodný návrh a ostatným účastníkom trovy konania nevznikli. Zároveň samostatným výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 3 eurá za vyhotovenie rovnopisu podania a jeho príloh, ktoré podanie (odpoveď na výzvu z 1.7.2015) bolo urobené elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

4. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekučného konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol,

že podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného konania exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia a buď vydá poverenie na vykonanie exekúcie, alebo uznesením návrh na jeho vydanie zamietne. V danej spojitosti poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23.1.2013. Odvolateľ tvrdil, že v súdenej veci exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. 5. Mal za to, že v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci podľa odvolateľa nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.). Exekučné konanie však ani nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Dodal, že ani zákonodarca ju v Exekučnom poriadku „úmyselne“ neuvádza ako prekážku konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, t.j. nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím § 251 ods. 4 O.s.p.

6. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 písm. a/ § 380 ods. 1 , z ktorého titulu nedotknutým zostalo uznesenie okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti oprávnenému zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania a jeho príloh a následne bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) v preskúmavanej časti napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Odvolateľ vôbec nespochybňuje zistenia okresného súdu o tom, že na základe totožného exekučného titulu a proti totožnému povinnému už v minulosti bolo z jeho strany vedené exekučné konanie, resp. exekúcia, ktorá bola zastavená práve pre vymáhanie zákonom nedovoleného plnenia, ktoré priznáva exekučný titul (opakovane) označovaný oprávneným. Uvedené však predovšetkým jednoznačne vyplýva z rozhodnutí v dotknutej exekučnej veci - sp. zn. Okresného súdu Liptovský Mikuláš 8Er/8/2009, ktorý spis vo fotokópii tvorí „prílohu“ súdenej veci. 9. Nadväzne je nepochybné, že na základe toho istého exekučného titulu, v prospech toho istého oprávneného a proti tomu istému povinnému už prebiehala exekúcia, ktorá bola právoplatne zastavená pre rozpor vymáhaného (a totožným rozhodcovským rozsudkom priznaného) plnenia so zákonom. To znamená, že tvrdený exekučný titul (a predovšetkým plnenie ním priznané) už bol podrobený riadnemu súdnemu prieskumu a je vylúčené, aby sa o tejto otázke konalo opätovne.

10. Skutočnosť, že exekučné konanie, resp. exekúcia je „len“ vykonávacím konaním neznamená, že v jej rámci nemôže dôjsť k prekážke konania spočívajúcej v už právoplatne rozhodnutej veci. Opačný výklad - minimálne naznačovaný oprávneným - by viedol k ústavne neudržateľnému (predovšetkým z hľadiska princípu právnej istoty) stavu, kedy by v podstate donekonečna mohol oprávnený podávať návrhy na vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu, o ktorom už bolo právoplatne v súdnom exekučnom konaní konštatované, že na jeho základe je neprípustné vykonať exekúciu. Napokon, kontraproduktívnosť dotknutého prístupu už oprávnený i prezentoval, keď posudzovaný návrh je v v poradí už tretím návrhom na vykonanie exekúcie na základe identického „nevykonateľného“ (pre rozpor priznaného plnenia so zákonom) rozhodnutia.

11. Stanovisko zaujaté prvostupňovým i odvolacím súdom potvrdzuje tiež rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení sp. zn. 4Cdo 311/2012 z 28.3.2013 uviedol, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie § 230 (predtým § 159 ods. 3 O.s.p.). Primeranosť použitia tohto ustanovenia sa prejavuje napr. v tom, že v civilnom sporovom a mimosporovom konaní v zásade platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom (§ 212 ods. 1 a § 39 ods. 1 CMP; predtým § 152 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom zákon stanovuje prípady, v ktorých súd o veci samej rozhoduje uznesením; zatiaľ čo v exekučnom konaní súd vždy rozhoduje len uznesením.

12. V súvislosti s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR je nenáležitým poukazovanie oprávneného na jeho uznesenie sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23.1.2013, v dotknutej veci bol totiž skutkový stav odlišný od prejednávaného prípadu. Prioritne v tom, že išlo o „prvé“ posudzovanie návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň jeho podstatou bol záver, že zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie; v prejednávanom prípade však k zastaveniu exekučného konania došlo z iného dôvodu. Navyše, z obsahu odôvodnenia označeného uznesenia Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že pripúšťa existenciu prekážky veci rozhodnutej v exekučnom konaní, keď uvádza, že základom pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, alebo či ide o prekážku začatého konania, je kolízia - stret súdnych konaní alebo ich vecných výsledkov.

13. Okresný súd teda v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. (aktuálne § 9a ods. 1 Exekučného poriadku) postupoval správne podľa všeobecného procesného predpisu (Občiansky súdny poriadok, resp. aktuálne Civilný sporový poriadok), keď zastavil exekučné konanie pre nedostatok podmienky konania (prekážku veci rozhodnutej), ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd už totiž právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná (t.j. rozhodol vecne/meritórne posudzujúc podmienky exekúcie, v dotknutom prípade ne/vykonateľnosť exekučného titulu). Ak je daná táto prekážka konania, musí súd na ňu prihliadnuť a exekučné konania zastaviť v ktoromkoľvek jeho štádiu, t.j. aj v štádiu pred vydaním poverenia exekútorovi.

14. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od výroku o zastavení konania závislý, výrok o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu zavinenia za zastavenie konania i (v čase jeho rozhodovania daný) návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má povinný voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.