Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/32/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka – B. D. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX F. a otec G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X, XXX XX H., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 472 32 765, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -563 zo dňa 20.12.2022, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.

V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na zákaz styku alebo jeho obmedzenie otcovi s maloletou. Výrokom II. súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou počas bežného kalendárneho roka vždy od tretej soboty v mesiaci od 9.00 hod. do nasledujúcej nedele do 19.00 hod. s výnimkou úpravy počas prázdnin a sviatkov, kedy platí osobitná úprava, ktorá má prednosť. Počas letných prázdnin je otec oprávnený sa stretávať s maloletou od tretej soboty v mesiaci júl od 9.00 hod. do nedele v nasledujúcom týždni do 19.00 hod. a v mesiaci august od tretej soboty v mesiaci august od 9.00 hod. do nedele v nasledujúcom týždni do 19.00 hod.. Počas jarných prázdnin je otec oprávnený sa s maloletou stretávať od posledného školského dňa predchádzajúceho jarným prázdninám od 15.00 hod. do najbližšieho pondelka do 19.00 hod.. Počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku je otec oprávnený stretávať sa s maloletou od 30.12 od 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 10.00 hod. do 27.12 do 19.00 hod.. Miestom prevzatia a odovzdania maloletej je bydlisko matky, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Výrokom III. súd prvej inštancie rozhodol o určení výživného otcovi tak, že je ho povinný za obdobie od 12.10.2018 do 31.8.2022 platiť na maloletú vo výške 70 eur mesačne a počnúc dňom 1.9.2022 vo výške 90 eur mesačne, a to vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Pokiaľ ide o zročné výživné za obdobie od 12.10.2018 do 31.12.2022 vo výške 1.093 eur tak toto bolo otcovi povolené splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných spolu s bežným výživným a to až do zaplatenia celej dlžnej sumy zročného výživného, pričom pri nezaplatení čo i len jednej splátky stáva sa splatnou celá zostávajúca suma zročného výživného. Výrokom IV. vo zvyšku súd návrh matky

a návrh otca zamietol. Výrokom V. priznal tak matke ako aj otcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Výrokom VI. rozhodol, že týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. -104 zo dňa 17.5.2018 v časti úpravy práv a povinností k maloletej. Výrokom VII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2.

Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , ,,, , , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rodine) konštatujúc, že matka sa podaným návrhom domáhala zákazu, prípadne obmedzenia styku otca s maloletou. Argumentovala tým, že otec nemá stále bývanie, býva v ubytovni, pričom podľa jej vedomostí, v čase, keď trávi čas s maloletou, tak túto vodieva do herne, prípadne do obchodného domu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo zistené, že rodičia maloletej boli v čase začatia konania manželmi, pričom matka maloletej si podala na jeseň v roku 2016 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode, o ktorom bolo v čase začatia konania o návrhu matky na zákaz, resp. obmedzenie styku otca s maloletou vedené osobitné konanie. Bolo zistené, že obaja rodičia maloletej sú nepočujúci. Z výpovede otca maloletej vyplynulo, že otec s týmto návrhom matky nesúhlasil, považoval ho za účelový, sledujúci jednak vyvolať zlý dojem o jeho osobe, resp. dosiahnuť zamedzenie jeho styku s maloletou, s ktorou má vybudované citové väzby. Za problém vo vzťahu s matkou maloletej považoval skutočnosť, že matka nadviazala iný vzťah. Taktiež poprel, že by maloletú vodieval do herne. Ďalej uviedol, že nepodlieha žiadnej závislosti (na hazardných hrách a ani na alkohole a ani na tabaku a ani inej závislosti). Partnera matky označil za agresora, pričom aj samotná matka maloletej sa ho bojí. Predtým ako matka nemala nového partnera, tak stretávania s maloletou nebol žiaden problém, maloletú si brával na celý víkend bez akejkoľvek ujmy a problémov.

3.

Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, tak súd prvej inštancie nemal v konaní preukázanú žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zásah do rodičovských práv otca spočívajúci v zákaze styku otca s maloletou, resp. jeho obmedzenie. Bolo zistené, že otec býva v prenajatom byte, v ktorom má dostatočné podmienky aj na prípadné prespávanie maloletej u neho, a preto za tohto stavu prvoinštančný súd považoval výhradu matky za irelevantnú. Taktiež nebolo preukázané, že by otec maloletú vodieval na nevhodné miesta, práve naopak maloletá pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uvádzala, že otec ju brával do ZOO, na lezeckú stenu, do detských kútikov, čo v žiadnom prípadne nemožno považovať za ohrozujúce správanie pre vývoj maloletej, naopak, preukazuje to úprimný záujem otca vytvárať pre maloletú program, trávením ktorého môže byť spokojná a ktorý má pre ňu pozitívny význam. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie matky o narušenom správaní otca k maloletej (sexuálne zneužívanie), keď aj samotný znalec po psychologickom vyšetrení rodičov a maloletej nezistil dôvod na to, aby súd do konania pribral znalca z odboru sexuológie. Zo strany znalca bolo podozrenie matky vyhodnotené ako jednostranné, bez racionálnych argumentov, pričom tomuto nezodpovedá ani súčasný vzťah maloletej k otcovi. Pri vyhodnotení dôveryhodnosti takéhoto podozrenia pre súd nebolo bez významu, že ho matka prezentovala až s odstupom niekoľkých rokov, žiadnym spôsobom sa ním nezaoberala v čase, keď rodičia žili spolu, resp. ani v čase, kedy uzatvárali rodičovskú dohodu v konaní o rozvod manželstva, a preto súd takúto argumentáciu matky vyhodnotil ako účelovú, bez opory vo vykonanom dokazovaní. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že obaja rodičia majú k maloletej pozitívny a vrúcny vzťah, bez nejakých patologických známok, pričom tak matka ako aj otec sú schopní sa o maloletú plnohodnotne postarať. Za tohto stavu preto zamietol návrh matky na zákaz, resp. obmedzenie styku maloletej s otcom a naopak vyhovel návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou, a to jednak pokiaľ ide o možnosť prespávania v rámci bežného styku počas roku ako aj počas prázdnin, vrátane vianočných sviatkov. To, že bolo otcovi maloletej vyhovené, vyplýva jednak z vykonaného dokazovania, keď ustanovený znalec uzavrel, že neexistuje prekážka na štandardný rezidenčný režim medzi otcom a maloletou, pričom je v záujme maloletej (aj po prakticky niekoľkoročnom odlúčení), po ktorom postupne nastala obnova vzťahu medzi otcom a maloletou, vytvoriť priestor medzi ňou a jej otcom. Maloletá pri pohovore vykonanom konajúcim sudcom si nevedela úplne presne predstaviť, že by u otca prespávala, ani z tohto pohovoru však súd nevyvodil odmietanie otca maloletou, prípadné striktné odmietnutia prespávania u neho, vyhodnotil ho skôr ako dôsledok niekoľkoročného vzájomného odlúčenia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že ak aj matka argumentovala tým, že v tejto otázke ona akceptuje vôľu maloletej, súd zdôrazňuje, že ani matka ako primárna vzťahová osoba by nikdy nemala rezignovať na pozitívnu motiváciu maloletej, pokiaľ ide o budovanie vzťahu s otcom, nakoľko pre maloletú je

v konečnom dôsledku pozitívny vzťah s oboma rodičmi kľúčový, obzvlášť, ak mal súd za preukázaný pozitívny vzťah otca k maloletej.

4.

Zo znaleckého posudku znalca Mgr. Martina Balka (ZP č. 32/2021 zo dňa 27.7.2021) bolo zistené, že maloletá registruje a prežíva rivalizujúce rodičovské stratégie, zvlášť obavný postoj matky vo vzťahu k otcovi, od ktorého je kvôli odmietavému postoju matky izolovaná. Maloletá je inak z psychologického hľadiska stabilizovaná. Matku hodnotí maloletá pozitívne, postoj k otcovi je indiferentný, jeho rola je marginalizovaná, čo ale súvisí s jej odlúčením od otca s tým, že jeho úlohu prevzal (vtedajší) partner matky. Maloletá navyše nemá vytvorený ani priestor na rozvíjanie vzťahu s otcom. Bolo zistené, že obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletú, pričom znalec u nich nezistil žiadne psychopatologické príznaky, ktoré by boli v rozpore s udržiavaním vzťahu s maloletou a jej výchovou. Problém videl znalec v komunikácii a kooperácii rodičov pri zabezpečení starostlivosti o maloletú ako aj vzájomnej nedôvere a vzájomnej hostilite. U matky uzavrel len limitovanú schopnosť akceptovať rodičovskú rolu otca, čo sa prejavilo v jeho nahradení jej partnerom a aj v aktívnom bránení zo strany matky v stretávaní sa maloletej s otcom. Neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by mali znamenať zákaz styku maloletej s otcom, a to ani v osobnosti otca, ani pozorovaním a vyšetrením maloletej. Za dôvod prerušenia stretávania sa maloletej s otcom považoval prežívaný konflikt lojality maloletej, nezistil ale žiadne dôvody, ktoré by bránili stretávaniu sa maloletej s otcom v štandardnom rezidenčnom režime.

5.

Matka v konaní vedenom pod sp. zn. návrhom podaným súdu dňa 12.10.2018 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, upravenú v súdom schválenej rodičovskej dohode na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -104 zo dňa 17.5.2018, pričom výživné žiadala zvýšiť zo sumy 50 eur mesačne na 200 eur mesačne. Uznesením č.k. -46 zo dňa 24.10.2018 súd spojil konanie vedené pod touto spisovou značkou s konaním vedeným pod č.k. . Zvýšenie vyživovacej povinnosti matka argumentovala tým, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi G. G.. Poukázala tiež na to, že medzičasom bola na materskej dovolenke a poberala len materské vo výške 160 eur mesačne. Okrem toho maloletá A. nastúpila od septembra 2018 na školskú dochádzku, čo predstavuje zvýšenie jej oprávnených nákladov, pričom už v júli 2018 platila školné za maloletú za mesiac september (160 eur mesačne), obstarala tiež školské potreby, ďalej strava v škole predstavuje náklady vo výške 25 eur mesačne, školský klub vo výške 18 eur mesačne. Z vyjadrenia otca bolo zistené, že tento so zvýšením výživného nesúhlasil. Poukázal na to, že rodičovskú dohodu o výživnom vo výške 50 eur mesačne uzatváral už s vedomím, že maloletá pôjde do školy. Poukázal ďalej na to, že jeho čistý príjem nedosahuje ani minimálnu mzdu, je čiastočne nepočujúci, čo ho limituje v hľadaní si lepšie plateného zamestnania. K tomu, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť uviedol, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojim partnerom, ktorý podniká, z čoho má vysoké príjmy. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že matka mu znemožňuje styk s maloletou, pričom má podozrenie, že maloletá je týraná a manipulovaná. Zároveň tiež zdôraznil, že matka obýva aj so svojim partnerom byt, ktorý je v spoločnom vlastníctve rodičov maloletej, ktorý on musel opustiť a hľadať si iné bývanie. Matka mu tiež odmieta poskytovať informácie o maloletej. Pred nástupom maloletej do školy sa chcel s pomocou svojej rodiny spolupodieľať na s tým spojených nákladoch, matka to však odmietla. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca, tak prvoinštančný súd pri jej určení vychádzal z oprávnených potrieb maloletej, pričom zohľadnil tak možnosti otca maloletej ako aj možnosti matky maloletej. V rozhodnutí súdu prvej inštancie bolo konštatované, že o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej bolo rozhodnuté niekoľko mesiacov pred návrhom matky na určenie vyživovacej povinnosti otca vo výške 200 eur mesačne, a to v konaní o rozvod manželstva spojenou s úpravou práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode, v ktorom bol rozsudkom č.k. -104 zo dňa 17.5.2018, právoplatným 4.6.2018 schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 50 eur mesačne. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že možnosť zmeny rozhodnutia o výživnom vyplýva z ustanovenia § 26 zákona o rodine, a to v prípade zmeny pomerov, ktorú považoval na strane maloletej počnúc od septembra 2018, kedy začala navštevovať školskú dochádzku, čo je dôvodom na prehodnotenie vyživovacej povinnosti otca, ktorý inú vyživovaciu povinnosť nemá.

6.

Vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otcovi, súd prvej inštancie konštatoval, že jeho pomery sa oproti obdobiu, kedy bola schválená dohoda rodičov o výške vyživovacej povinnosti, zásadným spôsobom nezmenili. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu bolo uvedené, že otec stále pracuje ako skladník (s výnimkou obdobia troch mesiacov v roku 2021, kedy dosiahol aj vyšší príjem), pričom jeho príjem za zvyšoval rádovo v rozmedzí 5-10% medziročne, stále to však bolo v rozmedzí cca 212 eur až cca 290 eur mesačne. V tejto súvislosti bolo ďalej konštatované, že otec má zníženú pracovnú schopnosť, je nepočujúci, v dôsledku tejto skutočnosti poberá aj invalidný dôchodok, ktorý bol v posudzovanom období vo výške od 238,20 eur, postupne sa medziročne zvyšoval na 254,90 eur mesačne. Bolo zistené, že otec býva v prenajatom byte spolu s priateľkou, ktorá má príjem okolo 500 eur mesačne.

7.

Pokiaľ ide o matku maloletej, tak táto v čase schválenia rodičovskej dohody pracovala ako asistentka a tlmočníčka v I. a bola tiež poberateľkou invalidného dôchodku. Počas konania jej pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti a to k maloletému G. G. C., nar. X.X.XXXX a k maloletému C. C. C., nar. XX.X.XXXX. V podstate počas celého obdobia, za ktoré žiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti otcovi, sa matka okrem maloletej starala aj o dve neskôr narodené deti, s ktorými bola na materskej, resp. rodičovskej dovolenke a v dôsledku tejto skutočnosti pracovala len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Poberala čiastočný invalidný dôchodok, od januára 2018 vo výške 168,70 eur mesačne, od januára 2019 vo výške 173,10 eur mesačne, od januára 2020 vo výške 178,20 eur mesačne, od januára 2021 vo výške 182,90 eur mesačne, od januára 2022 vo výške 185,30 eur mesačne. Okrem toho v roku 2019 poberala na maloletého G. G. rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur , v roku 2020 vo výške 370 eur mesačne, od januára 2021 do júna 2021 vo výške 275,90 eur mesačne a na maloletého C. C. poberala od mája 2021 do decembra 2021 rodičovský príspevok vo výške 275,90 eur mesačne, od januára 2022 vo výške 383,80 eur mesačne. Pred poberaním rodičovského príspevku poberala na G. G. materské v období od augusta 2018 do novembra 2018 vo výške 450 eur mesačne, od decembra 2018 vo výške 350 eur mesačne a na maloletého C. C. materské od decembra 2020 do apríla 2021 v rozpätí od 449,60 eur do 362,60 eur mesačne. Bolo zistené, že otec maloletej jej uhrádza výživné vo výške 50 eur mesačne, otec maloletého C. C. jej platí od mája 2022 výživné vo výške 100 eur mesačne. Matka uhrádza otcovi maloletého G. G. výživné vo výške 50 eur mesačne. Matka pracuje pre I. J. K. E., pričom v roku 2018 mala súhrnný príjem za celý rok 2.820 eur, v roku 2019 vo výške 1.215 eur, v roku 2020 vo výške 1.620 eur, v roku 2021 vo výške 605 eur a v roku 2022 vo výške 450 eur, pričom išlo o súhrnné príjmy za každý rok.

8.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otcovi, tak súd prihliadal na to, že tento poberá čiastočný invalidný dôchodok a má zníženú pracovnú schopnosť. Zmenu pomerov súd prvej inštancie vzhliadol v nástupe maloletej na základnú školskú dochádzku a prihliadol tiež na čas uplynulý od podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, keď od schválenej rodičovskej dohody uplynuli viac ako 4 roky, čo už je samo o sebe obdobím, ktoré by odôvodňovalo následné znovuposúdenie zmeny pomerov. Za tohto stavu súd otcovi upravil vyživovaciu povinnosť za obdobie od uplatnenia nároku matkou do 31.8.2021 a rôzne pre obdobie od 1.9.2022 naďalej s tým, že zohľadnil aj prudko zvyšujúce sa spotrebiteľské ceny (rýchlo rastúcu infláciu), a to však s prihliadnutím na možnosti otca maloletej. Výživné vo výške 70 eur mesačne súd určoval v prvom období v rozsahu 14-15% zo súhrnného príjmu otca, teda z príjmu zo zamestnania a z príjmu invalidného dôchodku, keď jeho príjem bol okolo 230-260 eur mesačne za zamestnania, čo súd považoval za objektívne minimum, ktorého dosiahnutie bolo od otca v čase od podania návrhu do 31.8.2022 možné požadovať (spolu teda príjem okolo 490-520 eur), a to každý mesiac, ak by otec využíval svoje možnosti adekvátnym spôsobom. Po období od 1.9.2022 prvoinštančný súd považoval za dôvodné zvýšiť percentuálny podiel zo súhrnného príjmu otca na 16 až 17%, pričom zároveň vychádzal do budúcna z toho, že otec je objektívne schopný zabezpečiť príjem súhrnne okolo 540 – 550 eur mesačne, a preto od tohto obdobia (1.9.2022) bolo určené výživné otcovi v sume 90 eur mesačne. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol ako nedôvodný. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že bolo by nepochybne v záujme maloletej, aby výživné bolo vyššie, avšak aktuálne možnosti otca mu to neumožňujú. Pokiaľ aj matka maloletej poukazovala na skutočnosť, že otec sa venuje vysokohorskej turistike, resp. otužovaniu v exteriéri, prípadne futbalu, žiadnu z týchto aktivít súd nepovažoval za takú, ktorá by poukazovala na to, že otec má v skutočnosti vyššiu životnú úroveň ako tvrdí a okrem toho možno konštatovať, že sa jedná skôr o nízkonákladové voľnočasové aktivity, zodpovedajúce príjmovým možnostiam otca. Súčasne súd zamietol návrh otca na zníženie jeho

vyživovacej povinnosti, čo by bolo v rozpore so záujmami maloletej a okrem toho v konaní nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otcovi voči maloletej.

9.

Súd prvej inštancie súčasne rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré určoval za obdobie od uplatnenia nároku na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca matkou, t.j. od 12.10.2018 do rozhodnutia súdu. Zročné výživné predstavuje za celých 50 mesiacov (46 mesiacov x 20 eur + 4 mesiace x 40 eur, spolu 1.080 eur), pričom alikvotná časť 20 dní z mesiaca október 2018 (0,65 eur x 20 dní = 13 eur). Zročné výživné ako už bolo vyššie konštatované predstavuje sumu 1,093 eur s tým, že od 1.9.2022 súd vychádzal už z vyššieho mesačného výživného, nakoľko vyživovacia povinnosť otca sa od tohto dátumu zvýšila. Celkové zročné výživné vo výške 1.093 eur súd umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným.

10.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len ), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

11.

Proti výrokom I., II., III. a IV. v časti, ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšku zamietnutý podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, navrhujúc, aby odvolací súd podľa , (ďalej len ) rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletou je nesprávne z dôvodu, že v konaní neboli vykonané dôkazy tak, ako ich žiadala. Požadovala vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie, z dôvodu, či otec dieťaťa netrpí psychickým ochorením, a to s poukazom na to, že ešte pred uzavretím manželstva sa trikrát pokúsil o samovraždu, čo v konaní nepoprel. Taktiež nebolo na strane otca znaleckým dokazovaním zisťované, či nemá sklony k sexuálnemu zneužívaniu. Na znaleckom dokazovaní znalcom z odboru sexuológie netrvala výlučne z dôvodu, že na predposlednom pojednávaní sa s otcom maloletej dohodla na stretávaní sa s ňou každú tretiu sobotu a nedeľu v mesiaci bez prespania. V tejto súvislosti namietala, že na poslednom pojednávaní, na ktorom sa nezúčastnila z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa, bola úprava styku otca s maloletou upravená v rozsahu, s ktorým nesúhlasila, t.j. v rozpore s ich predchádzajúcou dohodou. Tiež poukázala na pasívny postoj – nečinnosť kolízneho opatrovníka, ktorý by mal chrániť záujmy maloletého dieťaťa a nie otca. Za nepochopiteľnú považovala skutočnosť, že ako mohol opatrovník napríklad rešpektovať otcovo prianie neuviesť adresu jeho súčasného bydliska a následne navrhnúť súdu rozhodnúť tak, že dieťa bude prespávať u otca. Namietala, že doposiaľ otec maloletej, napriek jej žiadosti, nemusel predložiť ani nájomnú zmluvu a ani žiadne dôkazy o tom, kde býva a aké platí nájomné. Ďalej uviedla, že od rozvodu manželstva otec maloletú nemal u seba ani raz na prespanie, mal ju pred rozvodom, keď išiel k svojej sesternici na východné Slovensko. Ďalej tvrdila, že otec nikdy nemal záujem o dcéru, vždy chodil na výlety do hôr len sám a tam si našiel aj známosť so ženou, s ktorou doteraz býva. K stretnutiam otca s maloletou počas dňa nemá žiadne výhrady. Mala za to, že pokiaľ prvostupňový súd upravil stretávanie otca s maloletou tak ako upravil, tak to nezodpovedá výsledkom dokazovania. V tomto smere poukázala predovšetkým na to, že musí mať vedomosť o tom, kde sa maloletá bude nachádzať, pokiaľ bude v starostlivosti otca.

12.

Za nesprávne pre neúplne zistený skutočný stav veci považovala aj rozhodnutie v časti týkajúcej sa určenia výživného na maloletú. Uviedla, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že od posledného určenia výživného nastala výrazná zmena pomerov tak na strane maloletej ako aj na jej strane. Mala za to, že nástup do základnej školy je tak výraznou zmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá nesporne odôvodňuje zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. U nej nastala výrazná zmena pomerov v tom, že jej pribudli dve vyživovacie povinnosti. Ďalej tvrdila, že otec dieťaťa nedosahuje taký zárobok, aký deklaruje, pretože za 200 eur mesačne by nikto v F. nebýval a ani nepracoval. Taktiež nie je pravdou, že otec pracuje na polovičný úväzok, nakoľko pracuje na 8,5 hodinový úväzok. Podľa jej názoru má otec vyšší príjem, nakoľko si môže dovoliť dovolenky v zahraničí, na čo on reagoval tým, že bol len ako šofér a cestu platila kamarátka. Pokiaľ otec maloletej popieral, že nemôže si viac zarobiť, mal si súd prvej inštancie vyžiadať správu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, či v databáze voľných pracovných miest pre ľudí s otcovým hendikepom a vzdelaním – je vyučený maliar/natierač,

či evidujú voľné pracovné miesta a s akou mzdou, resp. príjmom. Zdôraznila, že platiť výživné je jeho zákonná povinnosť. Okrem toho súd prvej inštancie uviedol, že otec maloletej určitý čas pracoval u iného zamestnávateľa s vyšším príjmom, odkiaľ však na vlastnú žiadosť odišiel, z tohto zistenia súd neprijal žiaden záver. Okrem toho takéto zistenie svedčí o tom, že otec v súčasnom zamestnaní dosahuje vyšší príjem ako mal v zamestnaní, z ktorého odišiel.

13.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že jej tvrdenia považuje za účelové a ničím nepodložené, a to najmä v súvislosti s tým, že malo byť vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychiatrie, resp. sexuológie. V tejto súvislosti poukázal na to, že v konaní bol vykonaný znalecký posudok zo strany Mgr. Martina Balka č. 32/2021 zo dňa 27.7.2021, v ktorom znalec u ani jedného z rodičov nezistil žiadne psychopatologické príznaky, ktoré by boli v rozpore s udržiavaním vzťahu s maloletou a jej výchovou. Za tohto stavu možno konštatovať, že sa tvrdenie o narušenom správaní otca k maloletej v konaní nepreukázalo, pričom znalec vyhodnotil podozrenie matky ako jednostranné a bez racionálnych argumentov. Za rovnaké možno označiť podozrenia matky v samotnom odvolaní. Sám znalec zo správania sa matky skonštatoval limitovanú schopnosť akceptovať rodičovskú rolu otca, pričom táto neschopnosť zo strany matky sa očividne prejavila aj v samotnom odvolaní, kde matka opakovane útočí nielen na otca. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevykonal matkou navrhované dôkazy, nakoľko tieto by neboli spôsobilé prispievať žiadne ďalšie relevantné skutkové zistenia, najmä s poukazom už na skutočnosti uvedené v znaleckom posudku č. 32/2021 znalca Mgr. Martina Balka. Ďalej uviedol, že matka opakovane uvádza ničím nepodložené tvrdenia, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vyčerpávajúco sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Koniec koncov ani matka ako odvolací dôvod neuvádza, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nepreskúmateľné, resp. že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

14.

Pokiaľ ide o určenie výživného, tak uviedol, že jeho príjem bol v konaní riadne zdokladovaný a preukázaný a tvrdenia matky možno označiť len za tendenčné a účelové. Uviedol, že za rok 2018 dosiahol súhrnný príjem 1.368,81 eur, za rok 2019 súhrnný príjem 2.401,80 eur, v roku 2020 tento príjem predstavoval 901,84 eur, v roku 2021 1.577,32 eur a v roku 2022 za mesiace január až október bol tento súhrnný príjem vo výške 2.835,18 eur. Popri tom poberá aj invalidný dôchodok, a to od 1.1.2019 vo výške 238,20 eur, v roku 2021 ho poberal vo výške 251,60 eur a v roku 2022 vo výške 254,90 eur mesačne. Znamená to, že jeho príjem spolu s invalidným dôchodkom mesačne v súčasnej dobe predstavuje približne 500 eur, pričom z uvedenej sumy sú náklady na bývanie 200 eur mesačne a ak bude platiť mesačne splátky na zročnom výživnom, tak otec bude prispievať sumou 120 eur mesačne na maloletú a na ostatné výdavky mu zostane suma približne 180 eur. Poukázal na svoj hendikep, pričom v tejto súvislosti uviedol, že nie je jednoduché si nájsť zamestnanie v súčasnej dobe, kedy je na pracovnom trhu obzvlášť veľká konkurencia. Považoval za zarážajúce, že práve matka toto jeho ochorenie bagatelizuje, keď sama je nepočujúcou a určite vie, aké problémy s týmto ochorením vznikajú a aký to má vplyv pri hľadaní zamestnania. V závere svojho vyjadrenia zdôraznil, že matka napriek súdnemu rozhodnutiu nedodržuje súdom určené stretávania maloletej s otcom, čím sa naďalej narúša vzťah medzi ním a maloletou. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 28 ods. 2 zákona o rodine, keď obaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti, pričom zo strany matky sú otcovi tieto práva odopierané. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

15.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podaného matkou ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , pričom dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky. Odvolaciemu prieskumu boli podrobené výroky I., II., III. a IV. v časti ktorej bol návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšku zamietnutý, pričom odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť ( a ).

16.

Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 1 písm. d), b) a c) zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17.

Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu znamenajúcou, že ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Výnimočne zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len za prísne stanovených podmienok (napr. použitie mimoriadneho opravného prostriedku) alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch, do skupiny výnimiek ktorých patrí aj § 121 C.m.p., kedy zmenu, resp. zrušenie v ňom uvedených rozhodnutí (rozsudkov) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní.

18.

Zákon o rodine používa pojem rodičovské práva a povinnosti ako určité synonymum pojmu „rodičovskej zodpovednosti“ v súlade s odporúčaním výboru ministrov RE č. 4/84. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom postavení otca a matky pri ich výchove, pričom zákon nerozlišuje, či ide o dieťa manželské alebo nemanželské. Úlohou rodičovských práv a povinností je jednak ochrániť práva dieťaťa, jednak poskytnúť rodičovi prostriedky a priestor, aby mohol svoju výchovnú povinnosť realizovať. Rodič má nielen povinnosť dieťa vychovávať, ale je to aj jeho právo. Rodičovské práva a povinnosti, vrátane zastupovania maloletého dieťaťa a správy jeho majetku patria osobám, ktoré sú podľa zákona považované za rodičov, teda žene, ktorá dieťa porodila - matke a mužovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva. Pre oboch platí podmienka plnej spôsobilosti na právne úkony, pričom rodičia sú pri výkone týchto práv zásadne rovnoprávni. K prelomeniu tejto zásady môže dôjsť len výnimočne v situáciách, keď jeden z rodičov nežije, alebo nie je známy, alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, tiež keď bol jednému z rodičov pozastavený výkon rodičovských práv a povinností, alebo bol vo výkone rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozbavený. Pozastavenie, obmedzenie, pozbavenie výkonu rodičovských práv patrí výlučne do právomoci súdu, ktorý ich môže uložiť iba a len v prípade, ak sa naplnia zákonom kvalifikované skutočnosti dané v § 38 Zákona o rodine. Pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností vyžaduje existenciu závažnej prekážky brániacej rodičovi vykonávať rodičovské práva a povinnosti a skutočnosť, že si pozastavenie vyžaduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností spočíva vždy v zavinenom správaní rodičov, v prípade pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností ide o zneužívanie rodičovských práv a povinností alebo o ich zanedbávanie závažným spôsobom napriek predchádzajúcim upozorneniam.

19.

Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré vychádza z čl. 41 ods. 4 ústavného , v zmysle ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (ide o obojstranné právo). Jeho obsahom je tak právo rodiča na kontakt s dieťaťom, ako aj právo dieťaťa na starostlivosť zo strany jeho rodiča. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, resp. s ním nežije v spoločnej domácnosti, je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a povinností. Realizáciou styku s ním však dochádza k ich výkonu, preto je styk rodiča s maloletým dieťaťom významným faktorom ovplyvňujúcim jeho ďalší život. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa Zákona o rodine je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv, predstavujúci vážny a výnimočný zásah do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. Každý takýto zásah musí byť preto náležite dôvodný, pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu citových väzieb medzi rodičom a

dieťaťom a prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a všeobecný súd styk rodiča s maloletým dieťaťom zakáže, musí byť jednoznačne v súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa. Spravidla ide o prípady, keď oprávnený rodič styk s maloletým dieťaťom zneužíva takým spôsobom, že to má priamy negatívny vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané.

20.

Vychádzajúc z uvedeného bolo pri odvolacom prieskume rozhodnutia súdu prvej inštancie podstatným, či v posudzovanom prípade, v dôsledku zmeny pomerov od rozhodnutia súdu o rozvode rodičov maloletej by bolo potrebné aplikovať takéto výnimočné opatrenie, na základe ktorého by bol dôvod zakázať otcovi styk s maloletou, resp. ho obmedziť.

21.

Zohľadňujúc skutkový stav veci zistený vykonaným dokazovaním sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že v posudzovanom prípade aktuálne nie sú splnené predpoklady odôvodňujúce taký zásah do rodičovských práv otca, že by boli splnené podmienky na to, aby mu bol zakázaný styk s maloletou, resp. že by malo dôjsť k jeho obmedzeniu. Zo znaleckého posudku znalca Mgr. Martina Balka (znalecký posudok č. 32/2021 zo dňa 27.7.2021) bolo zistené, že maloletá nemá vytvorený priestor na rozvíjanie vzťahu s otcom pre odmietavý postoj zo strany matky. Zo znaleckého posudku však vyplýva, že obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletú a teda znalec u nich nezistil žiadne psychopatologické príznaky, ktoré by boli v rozpore s udržiavaním vzťahu s maloletou a jej výchovou. Znalec vidí problém najmä v komunikácii a v kooperácii rodičov pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletú ako aj vo vzájomnej nedôvere a vzájomnej hostilite. U matky uzavrel len limitovanú schopnosť akceptovať rodičovskú rolu otca, čo sa prejavilo v jeho nahradení jej partnerom a aj v aktívnom bránení zo strany matky v stretávaní sa maloletej s otcom. Neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by mali znamenať zákaz styku s otcom, a to ani v osobnosti otca a ani pozorovaním a vyšetrením maloletej. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali jeho rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. Nález Ústavného súdu ČR vo veci ). Taktiež je potrebné zdôrazniť, že záujem maloletej na stretávaní sa s otcom odvolací súd vidí v potrebe udržiavania vzťahom medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. Nález Ústavného súdu ČR vo veci ). rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča – otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci ). Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia dieťaťa nanajvýš vhodné.

22.

Vo všeobecnosti platí, že styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a v čo najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov a preto nie je ani pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých detí žiaden zákonný dôvod, aby bol otec ako jeden z rodičov úplne vylúčený z výkonu rodičovských práv voči svojim deťom len z dôvodu, že si to neželá matka ako je to v tomto prípade. V predmetnej veci neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, že by sa otec maloletej s ňou nemohol stretávať v rozsahu ako to upravil súd prvej inštancie. Treba tiež zdôrazniť, že maloletá je už v takom veku, ktorá vie posúdiť, či chce alebo nechce u otca prespať a byť s ním v takom kontakte ako upravil styk súd prvej inštancie. Doplnenie dokazovania, ktoré navrhovala matka v priebehu konania považoval odvolací súd v predmetnej veci za nadbytočné, nehospodárne a nad primeranú mieru zbytočne zaťažujúce účastníkov konania. V neposlednom rade je tiež potrebné zdôrazniť, že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však

treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

23.

Podľa zistenia odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil vecne správne a v súlade s ich logickým významom a svoje rozhodnutie aj dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil, pričom sa nedopustil pochybení, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený ešte bývalým Okresným súdom Bratislava IV dňa 20.12.2022, pričom je možné, že v súčasnej dobe už došlo k zmene pomerov na strane rodičov ako aj maloletého dieťaťa. Pokiaľ matka ako odvolateľka namietala nesprávnosť správneho posúdenia veci, takýto nedostatok v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie zistený nebol, pričom takýto nedostatok by mohol spočívať iba v takom postupe, kedy by súd pri prejednaní a rozhodovaní veci aplikoval na vec sa nevzťahujúci právny predpis alebo by síce použil správny právny predpis, ale tento predpis by nesprávne interpretoval. V danom prípade odvolateľka použitie konkrétneho nesprávneho právneho predpisu nenamietala, podľa ktorého by súd prvej inštancie nesprávne postupoval.

24.

Podľa zistenia odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ich logickým významom, pričom v odôvodnení rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, jasne a zrozumiteľne ozrejmil jeho právne i skutkové základy, vysvetlil, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil i prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Rozhodnutie tak, hoci nezodpovedá predstavám odvolateľky, zodpovedá požiadavkám procesného predpisu a svojim obsahom nenarúša právo odvolateľky na spravodlivý proces.

25.

V zmysle o tom, ktoré z (nielen) navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje súd na základe potreby objasnenia skutočného stavu veci, ktorý je v mimosporovom konaní povinný zistiť. Jeho povinnosťou teda nie je vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré považuje za spôsobilé objasniť skutočný stav veci v miere potrebnej pre rozhodnutie o predmete konania.

26.

V danom prípade považoval odvolací súd skutočný stav veci zistený prvoinštančným súdom za dostatočne objasnený, umožňujúci rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky na obmedzenie, resp. zákaz styku otca s maloletou, a to bez nariadenia ďalšieho znaleckého dokazovania, ktoré je iba jedným z rady dôkazných prostriedkov a ktorého vykonanie prichádza do úvahy v prípadoch, keď rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné vedecké poznatky ( ). Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie nevykonal ďalšie znalecké dokazovanie boli zo strany prvoinštančného súdu dostatočným spôsobom vysvetlené a zdôvodnené. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v znaleckom posudku znalca Mgr. Martina Balka (ZP č. 32/2021 zo dňa 27.7.2021) bolo jednoznačne konštatované, že obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletú, pričom znalec u nich nezistil žiadne psychopatologické príznaky, ktoré by boli v rozpore s udržiavaním vzťahu s maloletou a jej výchovou, vo vzťahu k obom rodičom. Problém jednoznačne videl v komunikácii a v kooperácii rodičov pri zabezpečení starostlivosti o maloletú ako aj vo vzájomnej nedôvere a vzájomnej hostilite.

27.

Vychádzajúc z vyššie zistených skutočností odvolací súd v postupe a rozhodnutí súdu prvej inštancie nezistil pochybenia s možným následkom na správnosť rozhodnutia a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa a ako vecne správny potvrdil.

28.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa .

29.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).