Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-242-2016.pdf
PDF · 139.91 KB
Case nature
Subarea
2Co/242/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobkyne: U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/d, D., zast. JUDr. Richard Biročák, advokát, so sídlom Wilsonova 5, Bratislava, IČO: 30 794 781, proti žalovanému: K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, N., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 11C 90/2016-58 zo dňa 21.06.2016 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 11C 90/2016-58 zo dňa 21.6.2016 nariadil predbežné (neodkladné) opatrenie, ktorým súd nariadil odporcovi, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov nepribližoval k navrhovateľke s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd odporcovi tiež nariadil, aby nevstupoval do bytového domu nachádzajúceho sa na J. XX/d C. D. a do bytu č. XX na X. poschodí, kde sa zdržuje navrhovateľka a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd navrhovateľke uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala návrh na súd vo veci samej.
2. Navrhovateľka podaným návrhom na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia doručeným súdu dňa 9.5.2016 a vylúčeným uznesením zo dňa 17.05.2016 č.k. 49P/113/2016-29 na samostatné konanie žiadala, aby súd odporcovi zakázal priblížiť sa k jej osobe na menej ako 20 metrov ako aj zakázal mu vstup do bytového domu nachádzajúceho sa na J. XX/d C. D. a do bytu č. XX na X. poschodí, kde sa zdržuje navrhovateľka.
3. Navrhovateľka svoj návrh na vydanie predbežného (neodkladného) opatrenia odôvodnila tým, že s odporcom žila v spoločnej domácnosti v jeho byte na D. XX C. N.. Počas vzťahu sa im narodil syn Š. Š., nar. XX.XX.XXXX. Počas spolužitia s odporcom sa začala prejavovať jeho povaha, mal sklon k alkoholizmu a často bol opitý. Aj za bežných okolností býval často verbálne agresívny, po požití alkoholu bol podgurážený a vystupňovalo sa jeho agresívne správanie až do miery fyzických napádaní a útokov proti osobe navrhovateľky. Odporca hádzal do navrhovateľky veci, sácal ju, fackoval, zamykal v izbe, v byte, vyhrážal sa jej, že v prípade, že o tom niekomu povie, zoberie jej syna a nikdy ho neuvidí a tiež sa jej vyhrážal, že ju zabije. Navrhovateľka uviedla, že odporca jej zakazoval stretávať sa s inými ľuďmi, rodičmi, priateľmi. Zo strachu sa odporcovi stále podriaďovala a jeho vyhrážky brala vážne, preto často akékoľvek kontakty s okolím obmedzovala. Po poslednom incidente v januári 2016 bola nútená utiecť z bytu, v ktorom žili v Pezinku, nakoľko odporca bol čoraz agresívnejší a aj jeho vyhrážky voči jej osobe sa stupňovali. Svedkom všetkých problémov, hádok a agresie bol ich maloletý syn, ktorý mával nočné móry, často sa k odporkyni túlil so strachom a hovoril jej, že sa bojí, že zomrie. Po
incidente v januári 2016, kedy jej odporca povedal, že má zmiznúť, lebo ju zabije, utiekla aj so synom do bytu jej rodičov na J. ulici č. XX/d v D., kde sa naďalej zdržiava. Z bytu rodičov vychádza len zriedka, nakoľko sa obáva o svoje zdravie a život, ako aj o zdravie a život svojho syna.
4. Odporca navrhovateľku do dnešného dňa sleduje, či je sama, kde je alebo či a kam ide so synom, prichádza do bytu jej rodičov, kde momentálne býva a tam kričí, vyhráža sa jej, že jej vezme syna a do konca konania ho neuvidí. V priebehu posledných týždňov sa dobýjal do jej bydliska, pričom kopal, kričal, nechcel odísť, až navrhovateľka bola nútená privolať pomoc policajtov, ktorí prišli a odporcu požiadali, aby opustil bytový dom, kde sa momentálne navrhovateľka zdržiava.
5. Dňa 09.05.2016 navrhovateľka podala na Okresnej prokuratúre Bratislava II trestné oznámenie, kde opísala, čo sa dialo a následne na Okresnej prokuratúre Pezinok doplnila svoje podanie dňa 13.05.2016. Dňa 20.06.2016 mala byť navrhovateľka vypočutá na polícii v Pezinku za účelom podania ďalšieho vysvetlenia.
6. Navrhovateľka svoj návrh zakladá na práve na ochranu pred násilím, ktorému bola dlhodobo vystavovaná a z ktorého plynie aj súčasný a stály strach pred odporcom o jej zdravie aj život. Považuje za nevyhnutné, aby pomery účastníkov boli dočasne upravené, pretože voči správaniu odporcu sa nemá ako ubrániť. Navrhovateľka má za to, že konanie a aj život a povaha odporcu vykazujú typické znaky psychického násilia a má pred takýmto konaním nielen ona ale aj jej syn právo na ochranu. Navrhované predbežné opatrenie smeruje k ochrane jej telesnej aj duševnej integrity a k ochrane ich maloletého syna. Hlavným terčom útokov odporcu je navrhovateľka, avšak dopad to má aj na syna, ktorý máva po styku s odporcom nočné mory, kričí, stále opakuje, že sa o navrhovateľku bojí. Navrhovateľka nevie odhadnúť konanie odporcu, keď sa tento dozvie, že podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ale má vážne pochybnosti, že jeho konanie bude pokojné a rozvážne, nakoľko takto odporca nikdy nereagoval. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľka bude domáhať zákazu priblíženia a zákazu vstupu do domu na adrese J. XX/d C. D.. Nakoľko prebieha v súčasnosti trestné konanie voči odporcovi, bude podľa navrhovateľky závisieť prípadný návrh aj od okolností, ktoré vyjdú najavo alebo zistí aj orgán činný v trestnom konaní.
7. Okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. a § 75 ods. 1 a 2 O.s.p. a poukázal na ustanovenie § 75 ods. 5 a 6 O.s.p.
8. Návrh navrhovateľky právne posúdil podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., podľa ktorého predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Podľa § 76 ods. 1 písm. j/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená. Podľa § 76 ods. 3 O.s.p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uložil navrhovateľke, aby podala návrh na začatie konania v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia.
9. Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. sa súd stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
10. V odôvodnení uznesenia súd zdôraznil, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o osvedčenie nároku účastníka, ktorý o nariadenie predbežného opatrenia žiadal, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jeho práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o predbežnom opatrení je potrebné, aby účastník predložil dôkazy, ktoré by jeho právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jeho tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. V odôvodnení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo 3/2010. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.
11. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka sa domáha ochrany pred ďalším prípadným zásahom do jej telesnej integrity (konanie o ochranu osobnosti, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti). Bojí sa útoku odporcu. Svedčí o tom predovšetkým tá skutočnosť, že podstatná časť podaného návrhu opisuje skutky, ktoré sa stali a ich následky s uvedením, že má obavu, aby k obdobným útokom viac nedošlo. Strach z možného budúceho zásahu do telesnej integrity navrhovateľka odôvodnila tak, že odporca sa navrhovateľke vyhráža tým, že si ju nájde, že sa má vrátiť domov, alebo že si maloletého syna odvezie. Pritom používa vulgárne výrazy, prípadne naznačuje fyzicky agresívne gestá, neustále ju prenasleduje. Obáva sa o svoje zdravie, nakoľko už v minulosti sa opakovane stávalo, že ju odporca fyzicky napadol, vyhrážal sa jej aj zabitím 12. Navrhovateľka sa domáha nariadenia predbežného opatrenia s poukazom na psychické násilie a obavu z fyzického násilia zo strany odporcu. K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predložila Zápisnicu o podaní trestného oznámenia na odporcu vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, nebezpečného vyhrážania a sexuálneho zneužívania ich maloletého syna zo dňa 9.5.2016, Doplnenie k trestnému oznámeniu zo dňa 13.05.2016 ako aj úradné záznamy spísané na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7, Bratislava zo dňa 29.1.2016 a 4.4.2016.
13. Okresný súd dospel k záveru, že osvedčené skutkové okolnosti medzi účastníkmi konania odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a to zákaz priblížiť sa k navrhovateľke a zákaz vstúpiť do obydlia, kde sa zdržiava navrhovateľka. Zákaz odporcovi približovať sa k navrhovateľke je viazaný na osobu navrhovateľky a vzťahuje sa na akékoľvek miesta, na ktorých sa zdržiava, t.j. aj na verejnosti vo vzdialenosti 20 m, ktorá je postačujúca, aby sa zamedzilo hrozbe fyzického útoku odporcu vo vzťahu k navrhovateľke. Z dôvodu účasti odporcu na konaní vo veci samej, prípadne iného súdneho konania, súd vo výroku uznesenia tiež vyslovil, že predbežné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť odporcu na procesných úkonoch vykonávaných pred súdom (napr. pojednávanie), resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní.
14. Podľa názoru súdu navrhovateľka dostatočne osvedčila nielen potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov (dôvodnú obavu z potenciálne násilného správania sa odporcu), ale aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
15. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie odporca, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a g/ Civilného sporového poriadku podľa ktorého: súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a v nadväznosti na § 366 písm. d/ podľa ktorého „Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.".
16. Odporca navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d/ Civilného sporového poriadku napadnuté rozhodnutie zrušil.
17. Odporca zásadne nesúhlasí s predbežným opatrením a s dôvodmi, ktoré navrhovateľka uviedla v podaní adresovanému súdu a s tvrdeniami o tom, že navrhovateľka dlhodobo žila vo vzťahu plnom násilia a agresie, a považuje ich za vymyslené a účelovo vykonštruované pre potreby dosiahnutia záujmov navrhovateľky. Uviedol, že navrhovateľka je cca 175 cm vysoká žena atletickej postavy, ktorá sa dlhodobo venovala bojovým umeniam a vie sa v prípade potreby bez akýchkoľvek problémov voči fyzickým útokom brániť. Tvrdenia navrhovateľky, že ju odporca prenasleduje a bojí sa o svoj život a život maloletého syna, sú vykonštruované, bez konkrétnych dôkazov alebo podkladov. Na preukázanie svojho tvrdenia navrhovateľka predložila iba záznam z UPSVaR, ktorý bol vydaný a vykonaný na jej podnet a čestným vyhlásením jej otca, ktoré zjavne nekorešponduje s realitou. Preto odporca tvrdil, že navrhovateľka nepreukázala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a potrebu dočasnej úpravy pomerov. V trestnom oznámení, ktoré iniciovala navrhovateľka voči odporcovi a na ktoré sa v konaní odvoláva rovnako absentujú dôkazy na preukázanie jej tvrdení a skutkového stavu.
18. Odporca v odvolaní uviedol, že na Okresnom súde Bratislava II sa aktuálne vedú viaceré konania, ktoré sa týkajú účastníkov konania a ich maloletého syna, a to konanie vo veci sp.zn. 61P/27/2016 o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu Š. Š., nar. XX.XX.XXXX, a návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý podala matka. Okresný súd Bratislava II rozhodnutím zo dňa 11.03.2016 rozhodol o dočasnej úprave pomerov medzi účastníkmi konania vo vzťahu k maloletému dieťaťu tak, že maloleté dieťa dočasne zveril matke a určil klientovi povinnosť prispievať na výživné na maloletého syna. Proti
tomuto rozhodnutiu sa matka odvolala v časti úpravy styku. Krajský súd v Bratislave, rozhodnutím zo dňa 19.05.2016, zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v časti úpravy styku otca s maloletým synom tak, že upravil právo otca stretávať sa s maloletým nasledovne: Každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod do 18.00 hod a v sobotu od 13.00 hod do 18.00 hod Každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 16.00 hod do 18.00 hod a v štvrtok od 16.00 hod do 18.00 hod za prítomnosti matky maloletého s tým, že si otec dieťa prevezme aj odovzdá v mieste bydliska matky. V uvedenom konaní sp.zn. 61P/27/2016 sa otec ešte pred vydaním rozhodnutia odvolacieho súdu domáhal úpravy práv a povinností k maloletému synovi v časti úpravy styku s maloletým synom. O tomto otcovom návrhu zatiaľ rozhodnuté nebolo. Zo správy o pokus o mediáciu je jednoznačne zrejmé, že matka nemá záujem na tom, aby sa situácia riešila inak ako súdnou cestou a v záujme maloletého syna. Odporca žiadal pripojiť spis v uvedenej veci sp.zn. 61P 27/2016. Odporca žiadal ÚPSVaR aj o stanovenie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (podanie zo dňa 20.05.2016, založené v spise sp.zn. 61P/27/2016). Z uvedeného podania je zrejmé, že navrhovateľka obmedzuje bez konkrétneho dôvodu kontakt odporcu s maloletým synom. Aj napriek opakovaným snahám odporcu o dohodu, absentuje ochota matky na uzavretie akejkoľvek dohody alebo riešenia problému medzi účastníkmi konania ako rodičmi aj mimosúdnou cestou pri využití odbornej pomoci. V rámci konania 61 P/27/2016 právny zástupca odporcu požiadal súd o to, aby uložil rodičom maloletého povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať o výchove maloletého dieťaťa a s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča k výchove dieťaťa. O tomto návrhu zatiaľ rozhodnuté nebolo. V ďalšej veci sp.zn. 61P/35/2016 o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu Š. Š., nar. XX.XX.XXXX - návrh inicioval otec - žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, ktorý súd zamietol. V konaní vo veci sp.zn. 49P/113/2016 bol podaný návrh navrhovateľky ako matky maloletého na vydanie predbežného opatrenia na zákaz styku s maloletým synom a priblíženia sa odporcu k navrhovateľke.
19. V podanom odvolaní odporca uviedol, že účastníci konania spolu žili ako druh a družka približne 7 rokov. Z vzťahu sa im narodil maloletý syn, ktorý bol plánované a vytúžené dieťa. Odporca mal pred tým, ako stretol navrhovateľku, dlhodobý vzťah (cca 11 rokov). S predchádzajúcou partnerkou uzavrel aj manželstvo, ktoré však bolo rozvedené, pretože manželia nemohli mať deti a odporcovi veľmi záležalo na tom, aby si založil rodinu. Účastníci konania spolu niekoľko rokov bývali v 4-izbovom byte odporcu v Pezinku, pričom v tom istom bytovom dome na inom poschodí bývajú aj jeho rodičia. Maloletý syn má k starým rodičom zo strany odporcu vytvorený výborný vzťah, pretože počas obdobia, keď účastníci konania bývali v byte odporcu, sústavne pomáhali navrhovateľke so starostlivosťou o maloletého a ten u nich trávil veľa času. Počas tohto obdobia nikdy nezaznamenali, že by sa navrhovateľka sťažovala na správanie sa odporcu, na jeho údajný alkoholizmus alebo akékoľvek agresívne správanie voči nej. Podľa podania navrhovateľky, ktoré adresovala súdu a na základe ktorého súd rozhodol o vydaní predbežného opatrenia, sa niekoľkoročný spoločný život navrhovateľky a odporcu v písomnom podaní zmenil na opis plný násilia. Avšak až do definitívneho odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti neexistuje žiadny záznam o tom, že by niekedy musela v ich domácnosti zasahovať polícia, že by niekedy situáciu z pohľadu maloletého dieťaťa riešil odbor sociálnych vecí a rodiny na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Uviedol, že od začiatku vnímal a vníma spoločný život a vzťah s navrhovateľkou ako turbulentný, plný žiarlivosti z jej strany a dramatických scén, ktoré sa striedali s obdobiami pohody a pokoja. Z pohľadu klienta je veľmi ťažké rekonštruovať časť života, postavenú na tvrdeniach, slovách, ktoré vytvárajú dojem násilného vzťahu, pretože navrhovateľka nepredkladá jediný hmatateľný dôkaz, že veci/situácie sa udiali tak, ako ona popisuje. Odporca môže súdu predložiť iba svoju verziu vnímania situácie, ktorá však na obsah podania navrhovateľky bude stále v pozícii slovo proti slovu.
20. Navrhovateľka opakovane odchádzala zo spoločnej domácnosti k rodičom na dlhší čas bez toho, aby vopred informovala odporcu o tom, kedy sa s maloletým synom vráti, takže odchod navrhovateľky dňa 07.01.2016 odporca nevnímal ako definitívne riešenie. Po čase však pochopil, že navrhovateľka sa do spoločnej domácnosti spolu s ich maloletým synom nemá záujem vrátiť a mal preto snahu dohodnúť sa s navrhovateľkou o úprave práv a povinností k maloletému synovi. V prílohe prikladám súdu výpis z smskovej komunikácie účastníkov konania, z ktorého je zrejmé, že mal záujem na tom, aby sa mohol v čo najširšej miere stretávať s maloletým synom.
21. Odvolateľ v podanom odvolaní zdôraznil, že všetky podania iniciované navrhovateľkou začali potom, čo mal odporca záujem aj napriek rozpadu vzťahu účastníkov konania aj naďalej participovať na výchove ich spoločného maloletého syna a toto opakovane vo vzťahu k navrhovateľke deklaroval. Navrhovateľka následne začala produkovať podania na súd - návrh na vydanie predbežného opatrenia, návrh na zákaz styku s maloletým synom, zákaz priblíženia sa k navrhovateľke a rovnako tak trestné oznámenie, pretože nedosiahla také „dobrovoľné" obmedzenie kontaktu odporcu ako otca s maloletým synom, aké si predstavovala. Bez toho, aby na to matka mala nejaký dôvod, „rozhodla", že sa môže stretávať s maloletým synom iba v jej prítomnosti v byte jej rodičov, a to v nedeľu v rozsahu 1 hodiny.
22. K obvineniam z fyzického násilia upozorňuje odporca najmä na dve skutočnosti: že v rodine nikdy nezasahovala polícia, rovnako tak nikdy neriešili vzájomné spory v rodine pomocou intervencie odboru sociálnych vecí a rodiny a že navrhovateľka je držiteľkou tzv. „H. V." v karate, teda jej fyzická kondícia, postreh, schopnosť ubrániť sa pri útoku, je veľmi vysoká.
23. Dokázať v rámci odvolania voči vydanému predbežnému opatreniu v rámci písomného vyjadrenia pre súd, že klient násilný nebol sa nedá. O jeho osobnosti však môžu vypovedať reakcie/ čestné prehlásenia susedov z domu, v ktorom žili a vyjadrenie exmanželky, s ktorou bol v dlhoročnom vzťahu, ktoré prikladá.
24. Odporca tiež uviedol, že niektoré vyjadrenia uvedené v písomnom podaní sú vytrhnuté z kontextu a z časového hľadiska nemožné v reálnych podmienkach: napr. výrok, že syn sa k matke cit.: „T. I. I. O. H., Ž. I. D., Ž. U.." Výrok je zasadený do obdobia, keď U. J. a K. Š. ešte spolu žili v jednej domácnosti, teda keď mal ich syn Š. približne 2 roky. Slovná zásoba dieťaťa však v tom čase nebola natoľko rozvinutá, aby bol schopný skladať celé vety, premýšľať a rozprávať v abstrakciách, doslova pochopiť a transformovať do konkrétnej situácie slovo „U.".
25. Odporca poukázal pri tvrdeniach navrhovateľky o psychickom tlaku na jej osobu, na spôsob myslenia navrhovateľky. Navrhovateľka bola počas celého vzťahu účastníkov konania chorobne žiarlivá, odporcovi robila scény mimo iných aj v práci. Rovnako klient poukazuje na psychickú labilitu a doslova „B. I." k okultným praktikám - tzv. „Q. O.", ktoré písala a nechávala v spoločnom byte, v ktorých opisuje spolužitie s odporcom, vyznáva sa zo svojej žiarlivosti, komplexov a pod. Psychický stav navrhovateľky je viac ako diskutabilný a rovnako tak sú diskutabilné aj jej pohnútky, ktoré ju vedú k jeho opakovanému a systematickému očierňovaniu a fabulácii o údajnej agresivite a alkoholizme, ktoré podľa vyjadrení navrhovateľky robili ich spoločný život pre ňu neznesiteľným.
26. Počas spoločného života v plnej miere zabezpečoval všetky potreby rodiny, avšak chorobná žiarlivosť navrhovateľky spôsobovala opakované konflikty a negatívne situácie v rodine. Napríklad: bol so psom vonku a keď sa vrátil, tak hneď po príchode dostal od navrhovateľky facku. Nasledovala žiarlivostná scéna, v ktorej ho navrhovateľka obvinila z mimopartnerského vzťahu s inou ženou, s ktorou sa určite v čase keď venčil psa stretol. Toto správania sa navrhovateľky bolo síce pre neho neúnosné, ale v záujme zachovania úplnej rodiny pre maloletého syna mal snahu situáciu nevyhrocovať a snažil sa navrhovateľke opakovane vysvetľovať a dokazovať, že nikdy nemal potrebu vyhľadávať vzťah s inou ženou resp. ženami. Mal záujem túto situáciu riešiť aj v spolupráci s rodinou a spoločnými priateľmi navrhovateľky, ale toto zrejme navrhovateľka vyhodnotila ako obťažovanie jej osoby a prenasledovanie.
27. Navrhovateľka tvrdí vo svojich podaniach, že z bytu rodičov vychádza veľmi málo, ale z komunikácie prostredníctvom sms-správ je zrejmé, že opakovane zamedzuje styk maloletého syna s otcom s odôvodnením, že majú iný program alebo idú na výlet.
28.V trestnom oznámení, ktoré podala navrhovateľka a na ktoré sa doplnení podania odvoláva, uvádza navrhovateľka iné skutočnosti, ako sú uvedené v návrhu na zákaz styku s maloletým a zákaz priblíženia sa k jej osobe.
29. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že musela privolať policajnú hliadku, pretože odporca sa dobíjal do bytu, v ktorom býva s maloletým synom, rovnako nie sú ničím podložené. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľka tvrdí, že policajná hliadka prišla a požiadala odporcu, aby odišiel, ale v trestnom oznámení, ktoré na odporcu navrhovateľka podala uviedla, že odporca odišiel sám a predtým ako sa údajne privolaná policajná hladká na miesto dostavila.
30. Tiež v úradnom zázname UPSVaR zo dňa 29.01.2016 navrhovateľka uviedla, že odporca mal problém s alkohol od začiatku ich vzťahu, avšak v trestom oznámení zo dňa 09.05.2016 už navrhovateľka uviedla, že problémy s alkohol začal mať klient počas jej tehotenstva a po narodení syna.
31. Paradoxne obdobie tehotenstva a obdobie po narodení syna hodnotí odporca ako jedno z najpokojnejších období vo vzťahu účastníkov konania. Navrhovateľka bola na rizikovom tehotenstve a on mal snahu tráviť s ňou čo najviac spoločného času, čo samo o sebe malo pozitívny vplyv na ich vzťah, pretože navrhovateľka mala menej priestoru na to, aby mohla realizovať žiarlivostné scény a vymýšľať si rôzne scenáre toho, kde a kedy klient s nejakou ženou trávil čas.
32. Odporca v odvolaní uviedol, že so svojim maloletým synom sa stretol od januára 2016 do 12.06.2016, keď ho videl naposledy, celkovo 21x v celkovom rozsahu cca 22 hodín, čo je pre vytvorenie si normálneho vzťahu otca a syna absolútne neprijateľný stav. Táto situácia je traumatizujúca tak pre maloletého, ktorý má právo na oboch rodičov ako aj pre otca, ktorý má záujem na tom, aby sa s maloletým mohol stretávať a tráviť s ním čas a podieľať sa na jeho výchove a živote.
33. Na preukázanie tvrdení priložil k odvolaniu aj zvukové nahrávky, ktoré si vyhotovoval z niektorých stretnutí s maloletým synom, z ktorých je zrejmé správanie sa tak maloletého voči nemu, ako aj komunikácia medzi účastníkmi konania a otcom navrhovateľky.
34. Odporca navrhol, aby v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie na preukázanie psychického stavu oboch účastníkov konania, z ktorého je následne možné vyvodiť záver, kto z účastníkov konania v rámci súdneho konania neuvádza pravdivé skutočnosti. V rámci pojednávania na súde prvej inštancie nie je možné objektívne zhodnotiť jeho údajné sklony k alkoholizmu alebo násiliu a rovnako tak nie je možné vyvodiť záver o tom, či je alebo nie je navrhovateľka psychicky v poriadku, vzhľadom na jej doterajšie konanie, utiekanie sa k okultným praktikám a patologickú žiarlivosť.
35. Odporca k podanému odvolaniu pripojil čestné prehlásenie zo dňa 4.7.2016, ktoré podpísala O. I., narodená XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX C., ktorá týmto prehlasuje, že počas spolužitia s K. Š., narodeným X.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX N., od roku 1997 do roku 2002 žila ako družka a od roku 2002 do roku 2008 ako manželka v spoločnej domácnosti. Počas ich spolužitia u neho nedochádzalo k agresivite voči jej osobe, tak isto počas ich spolužitia nedochádzalo k nadmernému požívaniu alkoholu, ktoré by následne viedlo k agresívnemu chovaniu voči nej. Toto prehlásenie vydáva na žiadosť menovaného K. Š. ako účel dôkazu v súdnom spore s matkou jeho dieťaťa a neželá si byť účastníkom súdneho konania. Tiež predložil čestné prehlásenie susedy o tom, že nezaznamenala žiaden zvýšený hluk ani partnerské hádky z bytu odporcu.
36. Odporca v podanom odvolaní žiadal napadnuté predbežné opatrenie zrušiť v súlade s § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku.
37. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka podaním zo dňa 9.8.2016, v ktorom uviedla, že podľa vyjadrenia odporcu, ak navrhovateľka mala dosiahnuť stupeň karate až po hnedý opasok, to znamená, že ak je odporca agresívny, tak sa navrhovateľka má vedieť ubrániť. Týmto poukázal odporca na to, že agresívny je. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, o pomoci jeho rodičov, pretože rodičia odporcu jej nepomáhali sústavne, pomáhali najmä vtedy, keď opakovane uviedla, že je ich syn agresívny, že sa ho bojí, malý plače. Práve rodičia, najmä matka odporcu sa snažili, aby vždy pri konflikte zo strany odporcu a jeho napádaní voči navrhovateľke táto netelefonovala ani nijak nekomunikovala s jej rodičmi, aby nechodila k nim do Bratislavy ale zostala aj s malým Š. u nich, aby sa to nedozvedeli a veď mali za to, že tak ako vždy sa to za chvíľu ukludní. Ak rodičia odporcu tvrdia, že za ten čas čo spolu žili navrhovateľka a odporca sa k nej nesprával agresívne ani nič nepostrehli, sú to lživé tvrdenia, pretože odporca je alkoholik a oni to ako rodičia vedia. Navrhovateľka zopár krát zažila, ako mal otec odporcu (nevlastný) s ním dlhšie rozhovory a dohováral mu, aj matka odporcu mu dohovárala a opakovane navrhovateľke hovorila, že odporca je ako jeho vlastný otec len ten nepíjaval, ale tiež ju psychicky a fyzicky ničil a K. mlátil a utiekla preto od neho keď mal tri roky, a povedala, že by sa tiež nečudovala keby som tiež odišla. Ak odporca ako dieťa teda zažíval takýto „model" vzťahu, plný násilia a matka odporcu teda zostávala s násilníkom dlhšie, len kvôli dieťaťu, je dosť možné, že týmto môže dôjsť k „výchove" nového násilníka, resp. k vzorovému správaniu, ktorého bol svedkom. Nakoľko ide o vyjadrenie odporcu
o tom, čo že jeho rodičia nikdy nič nezaznamenali považuje to za irelevantné tvrdenie. Navrhovateľka uvádza čoho bola ona osobne zúčastnená, buď situácií alebo rozhovorov, prípade ako sama vnímala situáciu a hrozby a následné ohrozenia, a to nielen seba ale aj syna. Predložila čestné vyhlásenie K. H., o situácii, ktorej bol svedkom na základe telefonátu s navrhovateľkou a následným poslaním správ. Jednou z príčin násilia a jeho stimulátorom je závislosť na alkohole a súčasne aj osobnosť odporcu formovaná výchovou a zážitkami a skupinami, s ktorými sa stretáva. V osobnosti odporcu je veľa deštrukčných síl, potrebuje si dokazovať a udržať moc, ubližovať ak sa niekto nepodriadi jeho názorom a vplyvu a konaniu. Navrhovateľka nikdy nebola žiarlivá. Bola od odporcu mladšia, ktorý už bol raz ženatý, mala s ním dieťa. Avšak po čase sa začali prejavovať zvláštne sexuálne preferencie odporcu a súčasne bola svedkom, keďže je odporca často navrhoval sexuálne praktiky ako sex do trojky a rôzne zvláštne pornostránky, aby to vyskúšali, takže mala podozrenie, že tomuto „sexuálnemu štýlu" holduje už dlhší čas a mala obavy o rôzne choroby a nákazy, prípadne aj stretnutia s ďalšími nebezpečnými ľuďmi. Bývalá manželka odporcu O. I. nepíš pravdu, veľa krát sa s navrhovateľkou spolu rozprávali. Hovorila jej o tom, aký bol odporca agresívny a že ju podvádzal na každom kroku. Hovorievala tiež navrhovateľke že sa vždy ponáhľala z roboty domov, že proste mala podozrenie, že ju K. podvádza a nakoniec sa rozviedli, lebo ona mala milenca a on mal milenku.
38. Odporca aj počas vzťahu s navrhovateľkou mal milenky, navrhovateľku od začiatku klamal, stretával sa aj s inými ženami, o ktorých viem, avšak sa k nim zatiaľ nechcem podrobne vyjadrovať.
39. Prehlásenie susedy, ktorá bola priamou susedou odporcu berie na vedomie, avšak nie je zrejmé, čo má preukázať. Byt odporcu má aj iné susediace byty, a aj byt nad ním a aj pod ním, títo sa nijako nevyjadrili. Suseda odporcu p. D. je kamarátka odporcovej matky. Nepredpokladá, že sa suseda zdržovala nepretržite 7 rokov 24 hodín doma.
40. Nie je nám zrejmé, čo myslí odporca výrazom okultné praktiky, asi on pozná význam uvedeného lepšie. Navrhovateľka si písala listy anjelom. Niekto si píše denník, niekto denné záznamy, niekto si zaznamenáva sny, niekto myšlienky a výzor vysnívaného partnera. Navrhovateľka si písala svoje postreh a myšlienky, bola vtedy do odporcu zamilovaná a na vzťahu jej záležalo.
41. Policajná hliadka bola u navrhovateľky dňa 06.05.2016 medzi 18-18:30 hod. Navrhovateľka zavolala telefónom policajnú hliadku, policajná hliadka prišla o cca 15 min. od telefonátu a odporca medzitým odišiel. Takto je to uvedené aj v podanom návrhu. Z brány z domu ho pustil sused z prízemia z J. XX/d. O uvedenej skutočnosti - výjazde polície majú na polícii záznam, ktorý po vyžiadaní súdom bude predložený.
42. S poukazom na skutočnosti a predložené dôkazy navrhovateľka trvá v celom rozsahu na všetkých tvrdeniach a žiada odvolací súd, aby vydané predbežné opatrenie potvrdil ako správne.
43. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa 380 ods. 1 C.s.p. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
44. Predbežné (neodkladné) opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter.
45. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
46. Z ustanovenia čl. 19 ods. 2 ústavy vyplýva, že každý má právo na ochranu života pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
47. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovoru) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
48. Z ustanovenia čl. 8 ods. 1 dohovoru vyplýva, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
49. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
50. Z ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
51. Z ustanovenia § 324 ods. l C.s.p vyplýva, že pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
52. Podľa § 76 ods. l písm. g/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
53. Podľa § 325ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
54. Podľa § 325 ods. 2 písm. f/ C.s.p. . neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojim konaním ohrozuje.
55. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
56. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. (§ 191 C.s.p.).
57. Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov (§ 191 C.s.p.) zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.
58. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Aj na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu.
59. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
60. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. l C.s.p. sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
61. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ a h/ C.s.p. je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.
62. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne.
63. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.
64. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.“
65. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote.
66. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. l písm. g/ O.s.p., (§ 325 ods. 2 písm. f/ a h/ C.s.p.), ktorého účelom je poskytnúť oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
67. Navrhovateľka v konaní predložila súdu viaceré listinné dôkazy o tom, že odporca sa voči nej opakovane násilia dopustil. Uvedené dôkazy okresný súd vyhodnotil a s jeho záverom sa odvolací súd stotožňuje. Preto sa možno stotožniť s právnym názorom súdu, že v danom prípade osvedčené
skutkové okolnosti medzi účastníkmi konania odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a to zákaz priblížiť sa k navrhovateľke a zákaz vstúpiť do obydlia, kde sa zdržiava navrhovateľka. Podľa názoru súdu navrhovateľka dostatočne osvedčila nielen potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov (dôvodnú obavu z potenciálne násilného správania sa odporcu), ale aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
68. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu predložené listinné dôkazy dostatočne osvedčujú naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., t.j. že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia, podľa tohto ustanovenia okresný súd právne vec posúdil.
69. So zreteľom na uvedené právny záver okresného súdu, na ktorom založil napadnuté uznesenie, je možné považovať za vecne správny.
70. Odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádzal z účelu ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., ktorým je poskytnúť oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
71. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
72. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).