Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-36-2016.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/36/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: G. V., nar.X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, D., právne zastúpeného Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou, so sídlom v D., A. U. XX, za účasti bývalej manželky Y. V., predtým X., rod. L., nar.XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, D. a za účasti maloletého X. V., nar.XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, v rámci konania o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, v štádiu konania o určenie výživného navrhovateľa na mal. X. V. na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľa proti časti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 9.2.2016 č.k. 20P/284/2014-194 v časti o určení výživného navrhovateľa - otca na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o určení výživného otca na maloletého X. V., nar. XX.X.XXXX, p o t v r d z u j e.
V ostatných častiach ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .
Žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom v predmetnej veci tak, že manželstvo navrhovateľa G. V., nar.X.X.XXXX a odporkyne Y. V., predtým X., rod. L., nar.XX.X.XXXX, posledne spoločne trvale bytom G. XXXX/XX, D. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X. C. v D. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestského národného výboru v Martine, vo zväzku 23, ročník 1990, sa rozvádza. O úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd rozhodol takto: Maloletý X. V., nar.XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný platiť na maloletého X. V., nar.XX.X.XXXX výživné vo výške 250,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým X. V. súd neupravuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd prvej inštancie vo všetkých jeho výrokových častiach podrobne a zrozumiteľne odôvodnil s citovaním príslušných ustanovení Zákona o rodine, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci. Pokiaľ ide o určenie výživného navrhovateľa - otca dieťaťa na svojho maloletého syna X. V., nar. XX.X.XXXX, okresný súd najskôr podrobne uviedol zistené pomery na strane oboch rodičov dieťaťa, ako aj samotného maloletého dieťaťa a v tejto časti o určenie výživného odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a detí, keď rozsah výživného v účinnom Zákone o rodine výslovne stanovený nie je, vyplýva však zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná
úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť nielen základnú vyživovaciu povinnosť, ale má prispievať na celkový všestranný fyzický, psychický a sociálny vývoj maloletého dieťaťa. Určené výživné 250,- Eur je primerané a optimálne k odôvodneným potrebám mal. X. a jeho platenie je v možnostiach a schopnostiach otca, matkou navrhované výživné 350,- Eur nezodpovedá ani potrebám maloletého, ani možnostiam a schopnostiam povinného otca. Zohľadnil individuálne odôvodnené potreby maloletého, ktoré sú dané jeho vekom skoro 16 rokov, uspokojovaním bežných hmotných potrieb, ako sú strava, ošatenie, obutie, hygienické a kozmetické potreby, ktoré je potrebné priebežne dokupovať, lebo sa spotrebujú alebo opotrebujú. Tiež sú tu nie malé výdavky spojené so štúdiom na gymnáziu, s prípravou na budúce povolanie štúdiom na strednej škole a výdavky na záujmové aktivity, najmä na vodné pólo a plávanie, ktorým sa aktívne viac rokov venuje a v čom ho financuje najmä otec. Zobral do úvahy i to, že časť potrieb je krytá prídavkom na dieťa a že matka sa na jeho potrebách podieľa a plní si vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním každodenných potrieb, čo je postavené na roveň finančnému plneniu. Jej finančná situácia nie je priaznivá, dlhodobo nepracuje a súd súhlasí s tým, že nie je jednoduché vo veku 55 rokov bez pracovných návykov si hľadať zamestnanie. Otec dlhodobo podniká, aktuálne sa nenachádza v priaznivom období, ale je v jeho možnostiach platiť určené výživné 250,- Eur a ním navrhovaná suma 170,- Eur nie je dostačujúca. Tiež nie je záruka, napriek prehláseniu, že bude maloletému financovať to čo doteraz, najmä v súvislosti so športovými aktivitami a s angličtinou, kde už teraz tieto výdavky hradila matka za pomoci svojej rodiny. Čo sa týka stretávania, toto ponechal na dohodu otca, matky a mal. X. s prihliadnutím na jeho vek, určite je stretávanie potrebné.
2. Proti rozsudku okresného súdu v časti o určenie výživného podal odvolanie navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa. Voči ostatným častiam rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ neodvolal. Odvolateľ okrem iného uviedol, že nesúhlasí s určenou výškou výživného, pretože nezodpovedá jeho zárobkovým a majetkovým pomerom a jeho možnostiam a schopnostiam a ani potrebám dieťaťa a nezohľadňuje ani vyživovaciu povinnosť matky dieťaťa. V ďalšej časti odvolania popisuje niektoré skutočnosti, na základe ktorých dospel k názoru, že určené výživné je neprimerane vysoké a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že otec dieťaťa bude povinný prispievať na maloleté dieťa - X. V. výživným vo výške 170,- Eur mesačne k rukám matky dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred.
3. V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa sa vyjadrila matka dieťaťa tak, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Ona sa neodvolala, hoci žiadala ešte vyššie určenie výživného otca na maloletého syna. Zdôraznila, že potreby maloletého sú veľmi rozsiahle, nakoľko syn je žiakom 8. ročníka Gymnázia v Martine, má 16 rokov, výšku 180 cm, veľkosť nohy 43 a všetky oblečenia z minulých rokov sú mu malé, potrebuje neustále nové a ďalej poukazuje na vysoké výdavky na jeho ďalšie štúdium angličtiny, športové výdavky a ďalšie.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa písomne nevyjadril.
5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je navrhovateľ - otec dieťaťa, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
7. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania) posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
12. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
13. Odvolací súd bol teda toho názoru, že pokiaľ ide o časť konania o určenie výživného otca na maloleté dieťa, tak súd prvej inštancie veľmi citlivo zvážil možnosti a schopnosti povinného otca dieťaťa a odôvodnené potreby maloletého syna a okresný súd v tejto súvislosti veľmi zodpovedne zistil potrebné podklady, vykonal v tomto smere náležité dokazovanie tak, ako uviedol tieto skutočnosti v písomnom vyhotovení rozsudku.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 49 ods. 1 v spojitosti s § 52 CMP s tým, že ani jeden z účastníkov si náhradu trov odvolacieho konania ani neuplatnili.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)