Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_16C-52-2016.pdf
PDF · 102.38 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/52/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Hlavná 104, Košice, zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát v Banskej Bystrici, proti žalovanej: T. C., nar. XX. Y. XXXX, bytom J. U. (X. H.), o 325,60 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 200 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 20. januára 2015. II. V časti o zaplatenie 125,60 € a 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 60,60 € od 20. januára 2015 sa žaloba zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej náhrada 22,8 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 24. februára 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovanou uzavrel 18. decembra 2014 rámcovú zmluvu a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a poskytol žalovanej úver vo výške 200 €. Žalovaná mala splatiť 260,60 € do 19. januára 2015, no neurobila tak, a žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania. Okrem toho si žalobca uplatňuje dohodnutú náhradu nákladov.
2. Žalovanej bola žaloba doručená 3. júna 2016 do rúk opatrovníčky ustanovenej jej ako účastníkovi neznámeho pobytu podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 a takéto doručenie si zachováva svoje účinky (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Žalovaná sa však k žalobe nevyjadrila.
3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000 €, súd bez nariadenia pojednávania a bez predbežného prejednania tohto spotrebiteľského sporu [§ 168 ods. 1 a § 297 písm. b) C. s. p.] vykonal dokazovanie listinami, a to: rámcová zmluva z 18. decembra 2014 (č. l. 5 až 7), zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (č. l. 8), výpis z účtu (č. l. 9), upomienky (č. l. 10 až 12), posledná výzva (č. l. 13) a výpis z obchodného registra (č. l. 3) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem iného ako podnikateľ poskytuje úvery z vlastných zdrojov. Žalovaná v súvislosti s úverom, ktorý je predmetom tohto konania, nekonala na účely podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.
b) Žalobca zaslal pred 18. decembrom 2014 žalovanej, ktorá sa predtým registrovala na jeho internetovom portáli, na ňou určenú e-mailovú adresu dva dokumenty, a to rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (č. l. 5 až 7) a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (č. l. 8). Na oboch bolo pripojené faksimile (sken) podpisu konateľa žalobcu.
Rámcová zmluva obsahovala okrem iného tieto ustanovenia: „II. Definície pojmov... 4. Zmluvou je zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru... III. Podmienky uzatvorenia zmluvy 1. Zmluvu uzatvára Veriteľ so Spotrebiteľom na základe žiadosti o poskytnutie úveru... vo forme formulára prístupného na adrese internetového sídla Veriteľa... Požiadať o úver je oprávnený výlučne Spotrebiteľ zaregistrovaný u Veriteľa..., ktorému bol vytvorený užívateľský účet... 3. Rámcová zmluva a Zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej príloh Klientom elektronickou poštou... 5. Rámcová zmluva a Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom... oboma zmluvnými stranami. 6. Na základe uzatvorenej Zmluvy sa Veriteľ zaväzuje poskytnúť Klientovi úver na bankový účet Klienta uvedený v Zmluve v deň uzatvorenia Zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň... IV. Úroky, úroky z omeškania, poplatky a ročná percentuálna miera nákladov 1. Klient sa zaväzuje zaplatiť Veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru..., ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky Úveru, doby splatnosti Úveru a je uvedená na internetovej stránke Veriteľa a oznámená Spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosť... a pred uzatvorením Zmluvy... 3. Úver poskytnutý Veriteľom je bezúročný... 5. V prípade omeškania Klienta so splátkami Úver je Klient povinný zaplatiť Veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené Veriteľom z dôvodu omeškania Klienta... Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15 € Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výši ďalších 10 € Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výši ďalších 10 € Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30 €... V. Podmienky splácania Úveru 1. Úver... je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní... 2. Klient sa zaväzuje splatiť Veriteľovi Úver s Príslušenstvom v jednej splátke, v lehote a za podmienok upravených v Zmluve... 4. Poplatok za poskytnutie úveru je splatný dňom splatnosti Úveru... VII. Záverečné ustanovenia... 9. Zmluvné vzťahy medzi Veriteľom a Klientom, ktoré nie sú upravené v Rámcovej zmluve a Zmluve, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch...“.
Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahovala okrem iného tieto ustanovenia: „Veriteľ sa... zaväzuje poskytnúť Spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške € 200,00 EUR, s jednorázovým čerpaním... a Spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť Veriteľovi Úver s Príslušenstvom v celkovej výške 260.60 EUR bezhotovostne na bankový účet Veriteľa. Táto Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, so splatnosťou Úveru s Príslušenstvom dňa 19.01.2015... Celkové náklady Spotrebiteľa... sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou € 60,60 EUR.“
Okrem toho táto listina obsahuje určenie RPMN, priemernej RPMN, ako aj celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom.
c) Žalovanej bol spolu s týmito dokumentami na jej e-mailovú adresu zaslaný odkaz (link), na ktorý mala kliknúť, ak so zmluvou prejavila súhlas. Žalovaná tak urobila 18. decembra 2014 o 7.43 hod. (akceptačné údaje na č. l. 7 a 8/rub).
d) Žalobca previedol dohodnutú sumu 200 € na účet určený žalovanou 19. decembra 2014 (výpis č. l. 9).
e) Upomienkami z 26. januára, 2. februára a 9. februára žalobca vyzýval žalovanú na vrátenie dlžnej sumy (upomienky č. l. 10 až 12), pričom v prvej si zároveň vyúčtoval náklady 35 € a v druhej a tretej po 10 €. Poslednou výzvou z 16. februára 2015 (č. l. 13) ju znova vyzval na splatenie a vyúčtoval si ďalšie náklady vymáhania 25 €. Žalovaná však dlh nezaplatila.
5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. vychádzajú z nesporných tvrdení žalobcu.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 18. decembra 2014, ktorú tak sám označuje, v spojení s rámcovou zmluvou z toho istého dňa. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách spotrebiteľom v znení účinnom k 18. decembru 2014, a táto zmluva by bola zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý by bol spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 1 ods. 2 cit. zákona]. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. však spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Zo znenia zmluvy medzi žalobcom a žalovanou reprodukovaného vyššie vyplýva, že žalovaná mala poskytnutý úver splatiť približne do jedného mesiaca od uzavretia zmluvy. Táto zmluva tak v zmysle uvedeného nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
7. Žalobca sa však pri poskytovaní takýchto krátkodobých úverov považuje za tzv. iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. Ustanovenie § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. potom rozširuje na takéhoto veriteľa a zmluvy o úvere ním uzatvárané platnosť niektorých ustanovení uvedeného zákona platných pre spotrebiteľské úvery, okrem iného aj ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 o náležitostiach zmluvy. Už vzhľadom na to je potrebné posúdiť rámcovú zmluvu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere z hľadiska týchto ustanovení.
8. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby sa zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavrela písomne, pričom odkazuje na § 40 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie upravuje v podstate dve možnosti, ako písomnú formu zachovať - vlastnoručný podpis, ktorý možno v niektorých prípadoch nahradiť mechanickými prostriedkami, (§ 40 ods. 2) a niektorými formami elektronickej komunikácie, ak umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá ho urobila (§ 40 ods. 3). V prerokúvanej veci bolo zistené, že podpis konateľa žalobcu je umiestnený na dokumente zaslanom žalovanej elektronicky. Podľa názoru súdu ide v tomto prípade o prípustné nahradenie podpisu mechanickými prostriedkami. Keďže zákon pojem „mechanický prostriedok“ bližšie nevymedzuje, treba uzavrieť, že ide o každú inú formu podpisu pripojenú inak než vlastnoručným napísaním na listinu (teda napr. pripísanie počítačom, použitie podpisovej pečiatky, alebo aj pripojenie skenu - snímky podpisu danej osoby). Pritom je zrejmé, že v dištančnej komunikácii väčších podnikateľských subjektov (napr. finančné inštitúcie, dodávatelia energií a pod.) je používanie tejto formy mechanického podpisu obvyklé. Žalovaná sa najskôr registrovala na jeho portáli, kde uviedla svoje osobné údaje a emailovú adresu, a bolo jej pridelené heslo. Následne jej bola na túto emailovú adresu zaslaná rámcová zmluva a zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu s linkom (odkazom), na ktorý mala kliknúť na znak súhlasu. Podľa názoru súdu tento mechanizmus treba považovať za urobenie úkonu elektronickými prostriedkami, ktoré (prostredníctvom registrácie, hesla a určeného e-mailu) umožňujú zachytenie obsahu úkonu a určenie osoby, ktorá ho urobila. Potvrdenie odkazu (linku) na určenej emailovej adrese je totiž pre žalobcu signálom, že tento úkon urobila osoba, ktorá tento email udala pri registrácii a ktorej bolo pritom poskytnuté heslo, a ktorej identita je mu teda známa.
Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu zmluva vyhovuje požiadavkám písomnej formy v zmysle § 40 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
9. Z obsahu zmluvy z 18. decembra 2014 v spojení s čl. IV ods. 1 a čl. V ods. 1 a 2 rámcovej zmluvy tejto zmluvy vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a záväzok dlžníka tieto prostriedky splatiť v jedinej splátke. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca reálne prenechal žalovanej peňažné prostriedky v dohodnutej sume 200 € a žalovaná ich v rozpore s čl. V ods. 1 rámcovej zmluvy a zmluvou o spotrebiteľskom úvere v dohodnutej lehote nesplatila. V tejto časti je žaloba žalobcu v každom prípade opodstatnená. Nárok na úrok z omeškania z tejto sumy vyplýva z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. februára 2013.
10. Žalobca sa však okrem vrátenia istiny domáha aj zaplatenia poplatku za poskytnutie úveru 60,60 € a paušalizovaných nákladov podľa čl. IV ods. 5 rámcovej zmluvy, je potrebné posúdiť tieto nároky osobitne.
11. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. V prerokúvanej veci však z čl. IV ods. 3 rámcovej zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver je bezúročný (a práve preto nemôže ísť o úver v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktorého podstatným znakom je úrok, od čoho sa podľa § 263 Obch. zák. nemožno odchýliť). Namiesto toho si zmluvné strany dohodli zaplatenie tzv. poplatku za poskytnutie úveru. Takáto dohoda je samozrejme principiálne prípustná už s odkazom na § 51 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu je však poplatok v skutočnosti to isté, resp. plní rovnaký účel ako úrok. To vyplýva najmä z čl. IV ods. 1 rámcovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že výška poplatku je stanovená individuálne a zohľadňuje výšku a dobu splatnosti úveru. Je tak zrejmé, že poplatok za poskytnutie úveru má plniť rovnaký hospodársky účel ako úrok, a to odplatu veriteľovi za to, že je pripravený dočasne uvoľniť dlžníkovi na jeho použitie peňažné prostriedky. Práve zo závislosti poplatku od výšky a doby splatnosti úveru vyplýva, že sa ním nesleduje len cieľ odmeniť veriteľa za pripravenosť poskytnúť úver (ako je tomu napr. pri odplate za poskytnutie úveru podľa § 499 Obch. zák.). Podľa názoru súdu preto treba podrobiť dojednanú výšku poplatku kontrole z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi podľa rovnakých pravidiel ako úroky. Dohodnutá suma poplatku 60,60 € predstavuje 30,3 % istiny pôžičky (200 €). Táto suma je však dohodnutá na celé obdobie poskytnutia pôžičky, teda na obdobie niečo viac než jeden mesiac. Po prepočítaní na ročnú bázu ide o úrokovú sadzbu približne 360 %. Podľa názoru súdu však takáto ročná úroková sadzba odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že pôžička je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 MObdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba vo výške takmer štvornásobku istiny je podľa názoru súdu jednoznačne úžernícka, pretože predstavuje štvornásobné zhodnotenie poskytnutých peňažných prostriedkov. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Podľa názoru súdu takýto (svojou podstatou úžernícky) postup nemožno považovať za súladný s dobrými mravmi. Vzhľadom na tú súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 v spojení s § 41a Občianskeho zákonníka neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pôsobí ex lege, a to bez ohľadu na vôľu zmluvných strán. Meradlom rozporu s dobrými mravmi sú vonkajšie okolnosti; rozpor s dobrými mravmi nie je vylúčený alebo zhojený už tým, že obe zmluvné strany chceli v rozpore s dobrými mravmi postupovať. Ustanovenie § 39 Obč. zák., postihujúce sankciou neplatnosti právny úkon priečiaci sa dobrým mravom, totiž vyjadruje záujem zákonodarcu na ochrane určitých objektívnych hodnôt, a to podľa potreby aj proti zhodnej vôli zmluvných strán. Dôvody tejto ochrany môžu byť rôzne, ich spoločným menovateľom je však význam chránených hodnôt (napr. elementárnej spravodlivosti), ktorý opodstatňuje
aj obmedzenie zmluvnej autonómie a neumožnenie zmluvným stranám proti týmto hodnotám prestúpiť. Medzi takéto hodnoty patrí aj určitá elementárna ochrana slabšej strany pre extrémnymi negatívnymi následkami tohto jej postavenia napr. v podobe úžery. Zodpovedá totiž každodennej skúsenosti, že extrémny nepomer v právach a povinnostiach strán zmluvy je zriedkakedy dôsledkom férového vyjednávania, ale spravidla dôsledkom výraznej nadradenosti jednej zmluvnej strany nad druhou. Takáto nerovnováha je samozrejme do istej miery typická pre súkromnoprávne vzťahy, a preto nie každá nevyváženosť práv a povinností strán právneho úkonu zakladá jeho nesúlad s dobrými mravmi. Extrémna nevyváženosť vzájomných plnení však spravidla indikuje aj extrémnu nerovnosť v postavení zmluvných strán, resp. prítomnosť faktorov negatívne zužujúcich jej vyjednávaciu pozíciu na strane jednej z nich a teda aj slobodu (autonómiu) jej vôle (aj keď nie v takej miere, aby táto vôľa bola neslobodná v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.). Keďže autonómia vôle je okrem iného aj ústavne chránenou hodnotou (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR), treba v jej svetle vykladať aj generálne klauzuly občianskeho práva, napríklad aj už citovaný § 39 Obč. zák. a v ňom obsiahnutý pojem dobré mravy (porov. v tomto zmysle napr. nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 1/2012).
12. Podľa čl. IV ods. 5 rámcovej zmluvy bol dohodnutý nárok veriteľa na zaplatenie „skutočných nákladov“ za vymáhanie pohľadávky. Podľa názoru súdu však takéto ustanovenie zmluvy neobstojí. Ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi ako príslušenstvo náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Pod uplatnením pohľadávky však treba rozumieť skutočné a účelné úkony, ktoré reálne môžu viesť k tomu, že dlžník bude donútený pohľadávky splniť. Prakticky tak môže ísť najmä o trovy rôznych konaní (súdnych či mimosúdnych). V prerokúvanej veci však tento zmysel absentuje. Predovšetkým, podľa čl. V ods. 1 rámcovej zmluvy je úver splatný spravidla do 31 dní od poskytnutia v jedinej splátke. Aj podľa výslovného znenia čl. IV ods. 5 rámcovej zmluvy sa s účtovaním nákladov na upomienky začína až v momente, kedy je dlžník v omeškaní. Nie je však zrejmý zmysel takýchto upomienok v prípade záväzku, ktorý je splatný v jedinej splátke. V prípade záväzkov splatných splátkach má upomienka zmysel práve preto, aby sa upozornilo na možno zosplatnenia celého záväzku (ak je zosplatnenie dohodnuté). Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je takéto upozornenie dokonca predpokladom zosplatnenia. Aj v ostatných záväzkoch však môže mať takáto upomienka za cieľ upozorniť dlžníka na následky, ktoré mu môžu hroziť, napríklad na možnosť zosplatnenia celého záväzku. V prípade omeškania so záväzkom splatným naraz však tento zmysel upomienka nemá, a nie je identifikovateľný ani žiaden iný zmysel, ktorý by mala plniť. Aj z predložených upomienok je zrejmé, že ním žalobca len opakovane upozorňuje na to isté. Za daných okolností podľa názoru súdu nemožno náklady na tieto upomienky považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Okrem toho však v čl. IV ods. 5 rámcovej zmluvy sú tzv. „skutočné náklady“ paušalované, a to na sumách, ktoré celkom zjavne prekračujú náklady spojené s jednotlivými upomienkami. Aj z prvej vety tohto ustanovenia vyplýva, že pri kalkulácii týchto nákladov žalobca vzal do úvahy aj fixné náklady na svoju vlastnú prevádzku, ktoré majú s konkrétnou upomienkou len veľmi vzdialený súvis. Zo všetkých týchto dôvodov súd dospel k záveru, že v prípade týchto poplatkov v skutočnosti vôbec nejde o náhradu skutočných nákladov na uplatnenie pohľadávky, pretože spoplatnené úkony sú vo vzťahu k vymáhaniu neúčelné a nemajú ani žiaden praktický ani právny význam. Podľa názoru súdu aj z výšky paušalovaných súm vyplýva, že ich skutočným cieľom je sankcia pre dlžníka pre prípad omeškania s plnením jeho záväzku, a to vo forme paušálnej sumy. Ide teda svojím obsahom o ustanovenie, ktorého skutočným cieľom je dojednanie zmluvnej pokuty podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka.
14. Ako už bolo uvedená, rámcová zmluva a zmluva o spotrebiteľskom úvere sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa /tzv. neprijateľné podmienky. Za neprijateľnú podmienku sa považuje okrem iného ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, aby plnil neprimerane vysokú sumu ako sankciu [§ 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.] Takéto ustanovenia sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Sankcie v danom prípade narastajú už len samotným zasielaním bezúčelných upomienok a ich celková výšky (pri zaslaní troch upomienok) dosahuje 80 €, teda v prerokúvanej veci 40 % istiny pri pôžičke poskytnutej na jeden mesiac. Po prepočítaní na ročnú bázu ako úrok z omeškania by tak išlo o bezmála 500 %ný úrok, čo je celkom zjavne neprimerané, a spoločne s bezmála 400 % percentnými úrokmi by tak zaťaženie istiny na ročnej báze dosiahlo takmer 900 %. Preto súd považuje čl. IV ods. 5 rámcovej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je v dôsledku toho podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.
15. Z uvedených dôvodov tak súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny a úroku z omeškania z nej odo dňa po splatnosti (výrok I). Vo zvyšnej časti, teda čo do poplatku za poskytnutie úveru a paušálnych nákladov na upomienky, súd žalobu zamietol (výrok II).
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu (200 : 125,60, t. j. 61,4 : 38,6 =) 22,8 % jeho trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.