Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/138/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX L., občan SR v konaní zastúpená Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L., 8. mája XXX/XX proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s. Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o určenie neplatnosti zmlúv a vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C/31/2013-307 zo dňa 27.10.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti (absolútnej) zmlúv o úvere.

Z r u š u j e rozsudok v ostatnej napadnutej časti t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 0620987782 a č. 0620890382 zamietol. II. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 476,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.03.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. IV. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 192,32 Eur na účet žalovaného č. ú. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 52 ods.1,2,3, § 53 ods.1,4, § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a ust.§ 2 ods.1, § 2a, § 8 ods.1, § 23a ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods.1,3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 497 Obchodného zákonníka, § 3 ods.1,2, § 4 ods.1,2, 3, 4, 5 zákona č.258/2001 Z.z. a § 451 ods.1,2 a § 107 ods.1,2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žaloba žalobkyne je dôvodná len čiastočne. Žalobkyňa vymedzila predmet konania tak, že požadovala určenie neplatnosti predmetných úverových zmlúv od začiatku ( absolútna neplatnosť ). Zásadne má spotrebiteľ v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľov právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a právo domáhať sa ochrany svojho práva na súde. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Možno teda uzavrieť, že žalobkyňa aj v tomto konaní mala právny záujem na určení neplatnosti predmetných úverových zmlúv, preto sa súd týmito zmluvami zaoberal aj po vecnej stránke. Z oboch zmlúv súd zistil, že neobsahujú sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, preto žalovaná nemohla od žalobkyne požadovať zaplatenie úroku neuvedeného v zmluve, a teda je potrebné predmetné úvery z uvedeného dôvodu považovať za bezúročné. Úroky predstavujú dôležitý údaj pre spotrebiteľa, aby sa vedel zorientovať pri posudzovaní ceny úveru. Túto zákonnú požiadavku nespĺňa uvedenie výšky mesačnej splátky bez špecifikácie úrokov a istiny. Výška úroku musí byť pre spotrebiteľa zjavná zo zmluvy a nestačí iba možnosť jej matematického výpočtu. Navyše zmluva č. 0620890382 neobsahuje správny údaj o výške RPMN 9,9 %. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnávaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysel uvedeného zákona, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa.

4.Aj napriek tomu, že predmetné úverové zmluvy neobsahujú všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nebolo sporné, že na ich základe boli žalobkyni poskytnuté úvery, preto sú predmetné úverové zmluvy platné, avšak bezúročné. Súd nezistil absolútnu neplatnosť úverových zmlúv, ktorú by mohli spôsobiť len dôvody vzťahujúce sa jej podstatné zložky, napr. vo výške úroku, preto súd žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. 0620987782 a č. 0620890382 zamietol ako nedôvodnú.

5.Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia, z vykonaného dokazovania súd zistil, že úverová zmluva č. 0620890382 zanikla splnením ku dňu 13.05.2009 a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Z korešpondencie účastníkov konania a žalobkyne aj s Národnou bankou SR súd zistil, že žalobkyňa subjektívne vedela o bezdôvodnom obohatení a požadovala jeho vrátenie najneskôr v mesiaci júl 2010. Najneskôr od 01.08.2010 jej začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia a táto uplynula najneskôr 01.08.2012, pričom žalobu žalobkyňa podala až dňa 12.02.2013. Vznesenú námietku premlčania považoval súd za odôvodnenú, preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k úverovej zmluve č. 0620890382 považoval za premlčaný v celom rozsahu, preto v tejto časti žalobu zamietol.

6.Pokiaľ ide o úverovú zmluvu č. 0620987782, nebol premlčaný nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie dva roky pred podaním žaloby, teda od 12.02.2011. V období od 12.02.2011 doposiaľ zaplatila žalobkyňa 5 x 45,94 Eur, 15 x 45,95 Eur a 7 x 42,96 Eur a 1 x 37,99 Eur, spolu 1.257,66 Eur. Keďže žalovaná v danom prípade nemohla požadovať od žalobkyne úrok neuvedený v zmluve, žalobkyňa bola povinná splácať úver mesačnou splátkou po 27,89 Eur (3.319,39 : 119 ), teda mala zaplatiť 28 x 27,89 Eur = 780,92 Eur, pričom zaplatila 1 257,66 eura. Preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 476,74 Eur (1.257,66 - 780,92 ) so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.03.2013 (od doručenia žaloby žalovanej ) do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnilo súd prvej inštancie ust. § 142 ods.1 O.s.p. a podľa § 142 ods.2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Žalobca v predmetnom konaní uplatnil viaceré samostatné nároky a to jednak o neplatnosť zmlúv o úvere a o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca mal plný úspech v časti neplatnosti zmlúv a prevažujúci úspech v časti vydania bezdôvodného obohatenia. V rámci náhrady trov konania si uplatnil len hotové výdavky na cestovnom v cene hromadnej prepravy na trase Bratislava

- Svidník a späť, ktoré boli v konaní účelne vynaložené, preto súd priznal žalovanému plnú náhradu trov konania ( už len s ohľadom na plný úspech v časti neplatnosti zmlúv) vo výške 192,32 Eur, ktoré pozostávajú z cestovného na pojednávania dňa 10.10.2013, 10.02.2014, 05.06.2014 a 27.10.2014 na trase Bratislava - Svidník a späť vo výške 4 x 48,08 Eur.

8. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Namietala iné vady konania, neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zároveň, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že sa domáha neplatnosti zmlúv na základe nekalých - neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle ust.§ 53 Občianskeho zákonníka, ktorými sú obidve zmluvy priam prešpikované, a ktoré slúžia žalovanému na sofistikované okrádanie spotrebiteľov. Nekalé podmienky žalobkyňa detailne zadefinovala vo svojich podaniach, napríklad v podaní zo dňa 10.03.2014 žalobkyňa uviedla 14 nekalých - neprijateľných zmluvných podmienok. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zmluvy neobsahujú sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto žalovaná nemohla od žalobkyne požadovať zaplatenie úroku uvedeného v zmluve, a teda je potrebné predmetné úvery z uvedeného dôvodu považovať za bezúročné. Žalobkyňa považuje za paranormálny jav, že zmluvné podmienky v oboch zmluvách ostali bez povšimnutia a prešli vecnou kontrolou súdu bez akýchkoľvek problémov. Zároveň poukázala na ust.§ 153 ods.4 Občianskeho zákonníka a to, že súd aj bez návrhu výslovne uvedie zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia, čo by bola pre žalovaného hotová katastrofa - pohroma. Žalobkyňa citovala, že súd nezistil absolútnu neplatnosť úverových zmlúv, ktorú by mohli spôsobiť len dôvody zaťažujúce sa na jej podstatné zložky, napríklad výšku úroku. Preto žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobkyňa predložila vlastný výpočet úrokov z oboch uzavretých zmlúv, pričom zistila, že v prípade zmluvy č. 0620890382 bola požadovaná výška úrokov o 2.351,07 Sk (78,04 Eur) a v prípade zmluvy č. 0620987782 o 15.096,91 Sk (501,12 Eur) v neprospech žalobkyne. Z toho dôvodu navrhla súdu, aby podrobil výšku úrokov súdnej kontrole znalcom

- bezvýsledne. Žalobkyňa v žalobe aj na pojednávaní jednoznačne deklarovala, že o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa dozvedela začiatkom roku 2013 a žaloba bola podaná dňa 12.02.2013. Súd odôvodnil zamietnutie žaloby údajným premlčaním subjektívnej lehoty, pričom toto svoje tvrdenie opiera o dôkazy predložené žalovaným na pojednávaní dňa 10.02.2014. Už na samotnom pojednávaní nebola akceptovaná zákonná požiadavka splnomocneného zástupcu žalobkyne na poskytnutie kópii žalovaným predložených údajných písomných dôkazov, keďže zástupca žalobkyne nemal ani tušenie o aké dôkazy ide, preto opätovne požiadal o ich predloženie. Nakoniec bol žalovaný zaviazaný zaslať súdu v jednom vyhotovení listiny, ktoré boli predložené na pojednávaní, ktoré mali byť obratom zaslané žalobkyni s možnosťou sa k ním vyjadriť. Keďže listiny obratom neprichádzali, požiadal žalobca listom zo dňa 07.04.2014 o ich zaslanie, tieto však neboli zaslané dodnes. Preto sa žalobkyňa nemala možnosť k predmetným dôkazom vyjadriť.

9. Čo sa týka žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy 0620987782, ktorá bola zamietnutá v rozsahu 1.455,23 Eur, žalobkyňa citovala z dôvodov rozsudku, že nebol premlčaný nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie dva roky pred podaním žaloby, teda od 12.02.2011. Toto svoje konštatovanie súd ničím nijako neodôvodnil.

10. Čo sa týka trov konania, žalobkyňa poukázala na to, že odôvodnenie v tejto časti nedáva žiaden zmysel. Z textu vyplýva, že žalobca v predmetnom konaní uplatnil viaceré samostatné nároky a to jednak o neplatnosť zmlúv o úvere a o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca mal plný úspech v časti neplatnosti zmlúv a prevažujúci úspech v časti vydania bezdôvodného obohatenia ..., preto súd priznal žalovanému plnú náhradu trov konania. Žalobkyňa nemá najmenšiu pochybnosť, že súd konal vedome v rovine dolus directus s cieľom poškodiť žalobkyňu a zvýhodniť žalovaného. Namiesto zvýšenej ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v zmysle smerníc ES zákona na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. uprednostnila iné záujmy a maximálnu ochrana naopak poskytla žalovanému, ktorý tak naďalej môže svojou sofistikovanou metódou okrádať spotrebiteľov. Preto žalobkyňa navrhla vysloviť, že zmluvy o úvere č. 0620890382 a č. 0620987782 sú neplatné ex tunc, zároveň, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.690,02 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. z uvedenej sumy od 13.02.2013 do zaplatenia. Trovy konania ponecháva žalobkyňa na úvahe súdu alebo navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie.

11. Podaním zo dňa 12.02.2015 doplnila žalobkyňa svoje odvolanie, keď predložila rozhodnutie Ústredného inšpektorátu SOI Bratislava č. SK/0207/99/2014 a č. SK/0843/99/2013 týkajúce sa zmluvných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré používa v úverových zmluvách.

12. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Namietal, že v odvolaní podľa jeho názoru nepostačuje zákonné dôvody len vymenovať, ale tieto dôvody je potrebné náležite objasniť a odôvodniť. Žalobkyňa neuviedla o aké vady konania sa jedná. Súd nemá povinnosť vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, ak na podklade vykonaných dôkazov dospel k úplnému zisteniu skutkového stavu. Pri tomto dôvode odvolania nie je rozhodujúce či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Žalobkyňa však nesprávny úradný postup súdu nešpecifikuje. Nešpecifikuje ani nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktoré v konaní namieta. Preto žalovaný považuje podané odvolanie za nedôvodné a účelové. Zároveň toto odvolanie napĺňa znaky hrubo urážlivého podania. Ak dispozičný úkon účastníka konania má charakter hrubo urážlivého konania, môže byť tento úkon odmietnutý pre nesplnenie zákonných náležitosti úkonu účastníka konania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré analogicky by bolo možné aplikovať aj v občianskom konaní a odvolanie žalobkyne odmietnuť pre nedostatok náležitosti odvolania. Nárok žalobkyne považoval žalovaný za premlčaný z dôvodu, že táto podľa doručených listov žalovanému, ako aj Národnej banke Slovenska už najneskôr v júli 2010 disponovala informáciami, ktoré mali založiť jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. vedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky. Plne sa stotožňuje s názorom súdu, podľa ktorého nezistil absolútnu neplatnosť zmlúv. Preto žalobu v časti neplatnosti zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný nesúhlasí s výkladom súdu, podľa ktorého zákon od veriteľov požaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol samostatne sumy istiny, úrokov a poplatkov. V prípade, ak by sa konajúci súd stotožnil s takýmto výkladom, zastáva žalovaný názor, že toto ustanovenie by malo byť použiteľné len v prípadoch, ak sa splátka istiny spláca samostatne a v inom termíne splatnosti ako splátka úrokov a poplatkov. Napríklad v prípade, ak klient počas trvania úverového vzťahu spláca len úroky a istina je splatná až v deň konečnej splatnosti úveru. V prípade, ak splátku úveru tvorí istina a suma úrokov, nemá toto ustanovenie pre zmluvné strany bližšie opodstatnenie. Dlžník je totiž vždy povinný splatiť celú sumu splátky v dohodnutom termíne splatnosti. Navyše počas celého trvania úverového vzťahu sa výška splátky istiny a úrokov ani termíny ich splatnosti nemení. Takéto určenie by podľa názoru žalovaného mal na zmluvné strany dokonca pôsobiť zavádzajúco. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že výška RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne, v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný vypočítal výšku RPMN tak, ako mu prikazoval vtedy platný a účinný vzorec na výpočet tejto miery. Zastáva názor, že ani v rámci vynaloženia odbornej starostlivosti nemožno od žalovaného očakávať, aby výšku RPMN počítal inak ako stanovuje zákon. Takýto názor súdu vedie podľa jeho názoru k neželanému záveru o tom, že každý veriteľ použije pri vynaložení odbornej starostlivosti vlastný vzorec na výpočet RPMN. Preto navrhol rozhodnúť tak, že odvolanie bude v odvolacom konaní odmietnuté alebo alternatívne rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

13. Žalovaný sa zároveň vyjadril aj k doplneniu odvolania s tým, že informoval odvolací súd, že dňa 06.05.2014 podal žalovaný správnu žalobu podľa ust.§ 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 o preskúmaní rozhodnutia a návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Domáha sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia z dôvodu nedostatku právomoci správneho orgánu rozhodovať o neprimeranosti podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nesprávneho právneho posúdenia veci. Konanie vo veci správnej žaloby prebiehajúce pred Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 6S/91/2014 je aktuálne prerušené.

14. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 476,74 Eur s prísl. v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej , prihliadol na ust.§ 290 až § 300 a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a nedôvodné vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti (absolútnej) zmlúv o úvere.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania a po oboznámení sa s dôvodmi odvolania v časti o zamietnutí žaloby čo do určenia absolútnej neplatnosti úverových zmlúv a to konkrétne zmluvy o splátkovom úvere č. 0620987782 zo dňa 03.08.2006 a zmluvy o splátkovom úvere č. 0620890382 zo dňa 26.09.2005 rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci správne a na tento aplikoval aj správne právne ustanovenia. Zároveň v tejto časti svoje rozhodnutie presvedčivo a jednoznačne odôvodnil.

16. Podľa ust.§ 3 ods. 1, ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. Podľa ust. § 4 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

18. Podľa ust. § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

19. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

20.Podľa ust.§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

21. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0620987782 zo dňa 03.08.2006 na čl. 5 spisu vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 3.319,39 Eur, pri výške úrokovej sadzby 12,6 % ročne a RPMN 15,28 % ročne. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť úver v 119 mesačných splátkach po 51,68 Eur od 20.09.2006 do 20.07.2016.

22. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0620890382 zo dňa 26.09.2005 na čl. 6 spisu vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.062,20 Eur, pri výške úrokovej sadzby 17,3 % ročne a RPMN 9,90 % ročne. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť úver v mesačných splátkach po 28,35 Eur od 20.10.2005 do 20.09.2010.

23. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že špeciálne úprava spotrebiteľského úveru bola ku dňu 26.09.2005 a 03.08.2006 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. Otázka, že sa jedná o spotrebiteľské úvery nebola medzi účastníkmi sporná.

24. Z ust.§ 4 ods.4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia oboch zmlúv, pri nesplnení podmienok podľa ods.2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyni boli poskytnuté spotrebiteľské úvery a ona ako spotrebiteľka ich začala čerpať. Preto sa nemôže jednať o absolútne neplatné právne úkony, tak ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Ani odvolací súd nezistil absolútnu neplatnosť úverových zmlúv, ktorú by mohli spôsobiť len dôvody vzťahujúce sa na jej podstatné zložky, napríklad na výšku úroku, ktorý u zmluvy zo dňa 26.09.2005 bol vo výške 17,3 % a u zmluvy zo dňa 03.08.2006 12,6 % ročne.

25. K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že ust.§ 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia

niektorých týchto náležitosti však nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy ako sa mylne domnieva žalobkyňa, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože z pravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške.

26. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia predmetných zmlúv namiesto sankcie neplatnosti zmluvy, sankcionoval veriteľa tým, že pokiaľ neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie konštatuje, že zmluva č. 0620890382 neobsahuje správny údaj o výške RPMN 9,9 %. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa, vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom, tak ako to správne konštatuje súd prvej inštancie. Preto sa odvolaciemu súdu javí záver súdu prvej inštancie, že nemôže byť nižší ako výška úrokovej sadzby ako logický. Otázkou výpočtu však bude potrebné sa z dôvodu, že žalovaný nesúhlasí s týmto názorom sa podrobnejšie zaoberať a výpočet prezentovať v dôvodoch rozsudku.

27. Bude tomu tak preto, že odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa subjektívne vedela o bezdôvodnom obohatení a požadovala jeho vrátenie najneskôr v mesiaci júl 2010, a teda že najneskôr od 01.08.2010 jej začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia a táto uplynula najneskôr 01.08.2012 a žaloba mala byť podaná 12.02.2013. Odhliadnuc od námietky žalobkyne, že jej listina nebola predložená, podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu tejto listiny nie je možné odvodzovať uplynutie subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Listina sa skutočne nachádza v spise na č.l. 87 medzi listinami, ktoré boli predložené na pojednávaní dňa 10.02.2013 súdu ako listinné dôkazy na vyvrátenie tvrdení žalobkyne žalovaným. Zo zápisnice z pojednávania na č.l. 82 až 85 však nevyplýva, že by táto listina bola oboznámená. Oboznámená nebola ani listina č.l. 92, ktorá bola adresovaná žalovanému, z ktorej vyplýva, že podľa názoru žalobkyne, táto bola okradnutá a bola jej spôsobená škoda, teda žalovaný bude čeliť podaniu v oblasti občianskoprávnej, ako aj trestnoprávnej. Listina z č.l. 87 sa znova nachádza na č.l. 102, pričom na pojednávaní dňa 27.10.2014 bol list žalobkyne adresovaný Národnej banke Slovenska zo dňa 20.05.2010 prečítaný. Zároveň bola prečítaná jej odpoveď zo dňa 26.07.2010 a vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.06.2010. Bolo prečítané i podanie žalobkyne zo dňa 29.06.2010.

28. Podľa ust.§ 107 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

29. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. O tom, že vôbec došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a to aspoň v takej výške, ktorá je objektívne vyčíslená v peniazoch, že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Rozhoduje skutočná a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ust.§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka (napríklad R 37/1982). Odvolací súd má za to, že v danom prípade podmienky naplnenia začatia plynutia premlčacej doby najneskôr od 01.08.2010, tak ako to uviedol súd prvej inštancie na základe korešpondencie účastníkov konania a žalobkyne aj s Národnou bankou Slovenska neboli naplnené.

30. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu č. 0620987782, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nárok určite nebol premlčaný čo do vydania bezdôvodného obohatenia najmenej za dva roky pred podaním žaloby, teda od 12.02.2011. Žalobkyňa v období od 12.02.2011 zaplatila 1.257,66 Eur. Úver žalobkyne predstavoval celkom sumu 3.319,39 Eur. Súd prvej inštancie nezisťoval koľko fakticky žalobkyňa zaplatila do 12.02.2011, teda či nebol zaplatený už celý dlh a či suma 1.257,66 Eur nie je bezdôvodným obohatením ako celok, ale vypočítal aká by mala byť povinná mesačná splátka bez úroku, teda 27,89 Eur, túto vynásobil 28, keď mu vyšla suma 780,92 Eur a túto odpočítal od zaplatených

1.257,66 Eur. K uvedenej sume pripočítal úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.03.2013 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

31. Odvolací súd má za to, že úvaha súdu prvej inštancie nezodpovedá pravidlám formálnej logiky. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že úrok nemožno pripočítať, mal zistiť aká suma bola k 12.02.2011 zaplatená, pokiaľ bol už úver zaplatený, celá suma predstavuje bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ nie, mal zistiť aká je celková výška bezdôvodného obohatenia.

32. Nepreskúmateľný je i výrok o trovách konania účastníkov. Súd prvej inštancie jednak uvádza ust.§ 142 ods.1 O.s.p. a jednak ust.§ 142 ods.2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Dôvodí, že žalobca mal plný úspech v časti neplatnosti zmlúv a prevažujúci úspech v časti vydania bezdôvodného obohatenia. Preto priznal žalovanému plnú náhradu trov konania. Z dôvodu nepreskúmateľnosti v tejto časti, nemôže odvolací súd ani zaujať komplexnejší právny názor.

33. Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku I. o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti (absolútnej) zmlúv o úvere s tým, že poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súlade s ust.§ 387 ods.1 CSP.

34. Čo do ostatnej napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania, tak ako to vyplýva z vymedzenia rozsahu odvolania v dôvodoch odvolania, rozsudok z dôvodov popísaných vyššie nie je správny jednak z dôvodu nesprávneho posúdenia začatia plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby, pretože korešpondencia účastníkov konania a žalobkyne aj s Národnou bankou Slovenskej republiky, tak ako odvolací súd popísal vyššie, nemôže byť riadnym podkladom pre začatie plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia a výpočet sumy výšky bezdôvodného obohatenia za obdobie od 12.02.2011 doposiaľ vo vzťahu žalobkyne a žalovaného nie je vzhľadom na to, že nebolo zistené aká bola suma zaplatená z úveru č. 0620987782 do 12.02.2011, odvolací súd zrušil rozsudok v ostatnej napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby a v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa ust.§ 389 ods.1 písm.b/ a c/ v spojení s ust.§ 391 CSP.

35. Vo výroku II. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 476,74 Eur rozsudok napadnutý nebol. Preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval (§ 379 .

36. Súd prvej inštancie zoberie do úvahy, že ide o spor s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl. , kde platia osobitné ustanovenia o dokazovaní (§ 295, § 296 i osobitné ustanovenia o rozhodnutiach (§ 298 a § 299 . Otázku premlčania nároku posúdi vyčerpávajúco vo vzťahu k celému ustanoveniu § 107 ods.1,2 Občianskeho zákonníka.

34. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania postupom podľa ust.§ 396 ods.3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .