Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_0T-5-2015.pdf
PDF · 130.98 KB
No categories available
0T/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanému B. E. stíhanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. augusta 2016 takto
rozhodol:
Obžalovaný B. E., L.. XX.XX.XXXX E. E. L. P., P. J. A. L. Č.. XXXX/XX, E. L. P., nezamestnaný,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa XX.XX.XXXX E. Č. M. XX.XX Y.. bolo zastavené osobné motorové vozidlo zn. Š. O. D. P.: E.- Q. X, bielej farby, ktoré viedol obvinený B. E. G. A.. K. E. E. L. P. v smere jazdy z O. M. K. C. E. L. P., kde vozidlo bolo zastavené pri bývalej čerpacej stanici z dôvodu toho, že obvinený sa v čase o 00.31 hod. dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kde prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v obci, pričom s vozidlom išiel rýchlosťou 79 km/h, kde po zastavení vozidla obvinený z vozidla vystúpil a vozidlo uzamkol a chcel z miesta odísť, v čom mu bolo zabránené prítomnou hliadkou PZ a následne po poučení o správnom vykonaní dychovej skúšky bol vyzvaný, aby vykonal dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu v dychu prístrojom Dräger, čo obvinený opakovane maril a následne ju bez udania dôvodu odmietol vykonať a odmietol sa tiež podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, aj keď by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, kde až v čase o 01.47 hod. na vlastnú žiadosť bola vykonaná dychová skúška na prítomnosť alkoholu v dychu s nameranou hodnotou 0.98 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
odmietol sa pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona,
z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 18 ( osemnásť ) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní 2 ( dva ) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Obžalovaný poprel spáchaniu skutku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov G. D., K. E., B. E., C.. D., S. Š., ako aj prečítaním listinných dôkazov, vykonaním obrazového záznamu a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný uviedol, že dňa X.X.XXXX E. Č. M. X,XX Y.. sa nachádzal na ul. K. E. E. L. P., v tom čase sa vracal z jednej akcie z mesta. Zadržaný bol tak, že zastavilo pri ňom auto V., v aute boli dvaja policajti a policajti ho vyzvali, aby im predložil doklady, tieto im aj predložil a potom žiadali, aby sa podrobil dychovej skúške, ku ktorej mal výhrady, nakoľko nevidel dôvod, ale nakoniec sa dychovej skúške podrobil. Dýchal asi tri krát, ale ten prístroj nič neukazoval a preto žiadal, aby išli na odber krvi. To mu nebolo umožnené, bol vzatý na policajnú stanicu a tam potom službu konajúci policajt J. taktiež chcel, aby vykonal dychovú skúšku, pričom použil donucovanie prostriedky, ktorými mu spôsobil zranenia, preto si potom vyžiadal lekársku pomoc. Tá sa dostavila a bol odvezený na ošetrenie a odtiaľ sa vrátili na policajnú stanicu a potom sa opäť vrátili na pohotovosť, nakoľko policajti mu išli robiť vyšetrenie či môže ísť do CPZ. Pri tomto vyšetrení policajt D. uviedol lekárovi C.. D., že tiež by potrebovali urobiť odber krvi. Ten povedal, že to nemôže alebo nevie spraviť, a že musia ísť na chirurgiu. Keď prišli na chirurgiu so zdravotnou sestrou pani Š. komunikoval policajt D. a odtiaľ odišli s policajtom preč, no odber krvi ani tam mu nespravili. Potom cestou z chirurgie, keď išli naspäť na pohotovosť, keďže bol pod nátlakom, podrobil sa dychovej skúške. Ten nátlak spočíval v tom, že bol na neho vyvíjaný psychický nátlak a taktiež mu hovorili, lebo videli, že má nejaký zdravotný problém, že či chce mať aj iné zdravotné problémy. Potom sa vrátili na policajné oddelenie a to bolo všetko. K okolnostiam pri kontrolovaní políciou uviedol, že v tom čase videl nejaké osoby prechádzať po druhej strane nejaké osoby, nevie akého boli pohlavia, no nevidel, žeby policajti zastavili nejaké vozidlo. Kráčal po chodníku, po ulici K.. po pravej strane smerom na O. M. G. A. K. a biele auto s policajtmi prišlo z protismeru z O. M., čiže išlo smerom do mesta. On neviedol vozidlo Š. D. R.. Č.. E. Q., napriek tomu som sa potom neodmietol podrobiť vyšetreniu krvi a neodmietol ani dychovú skúšku. Ohľadom rozporov v jeho výpovedi z prípravného konania, keď viedol, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške, lebo bolo chodec sa nevedel vyjadriť, trval na tom, sa podrobil dychovej skúške, no prístroj nič nevykazoval.
Svedok G. D. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa X.X.XXXX E. Č. M. XX,XX Y.. na ulici K. vykonával som činnosť spolu s kolegyňou X., kde mali služobné motorové vozidlo bez označenia polícia, vykonávali meranie rýchlosti. Namerali motorové vozidlo Š. O., bielej farby, ktoré išlo smerom od O. M. do mesta, kde potom čo ho namerali, tak sa otočili a išli za týmto vozidlom smerom do mesta. Hneď, keď sa otáčali, zapli svetelné výstražné znamenie, označením STOP nedisponovali, s tým, že to biele motorové
vozidlo odbočilo smerom doprava a zastavilo na mieste bývalej čerpacej stanice na ulici K.. Obžalovaný E. vystupoval z auta a zamkýnal vozidlo. Stretli sa s obžalovaným na pravej strane cesty smerom do mesta a vyzvali ho, aby predložil doklady potrebné na vedenie a prevádzku motorového vozidla. On im potom dal doklady presne si už nepamätá ktoré, asi okrem vodičského preukazu, vodičský určite nebol. Obžalovaný bol vyzvaný, či je ochotný alebo nie podrobiť sa dychovej skúške, na čo obžalovaný uviedol, že nie lebo je chodec a on vozidlo nešoféroval. Následne mu bolo vysvetlené, že bol nameraný pri najvyššej povolenej rýchlosti, taktiež bol poučený o tom, že čo sa stane, keď na nepodrobí dychovej skúške, ale on stále trval na svojom, že je chodec a taktiež bol poučený o možnosti odberu krvi alebo iného biologického materiálu. Nevedel už presne uviesť, ako sa obžalovaný vyjadril k tomuto poučeniu, najprv nechcel ísť, potom chcel ísť, potom už obžalovaný uviedol, že bude fúkať a nepamätá si už presne kedy sa potom podrobil dychovej skúške. Boli s ním na vyšetrenie ohľadom umiestnenia do CPZ a následne s ním išli na okresný dopravný inšpektorát. Medzitým sa obžalovaný E. priznal, že on šoféroval až so D.T. K. E. L. P.. Uviedol tiež, že podľa jeho vedomostí malo byť súdu doručené CD, na ktorom sa nachádza fotografia preukazujúca, že obžalovaný šoféroval. V zastavenom motorovom vozidle bola pri kontrole jedna osoba, nemá vedomosť o tom, že by v blízkosti okrem obžalovaného boli a iné osoby. Potvrdil, že videl, ako obžalovaný opúšťa motorové vozidlo, videl to určite, lebo miesto bolo dobré osvetlené, obžalovaný vystúpil z ľavej strany, z miesta vodiča. Nevedel uviesť presné miesto na ulici K., kde bolo vozidlo namerané, nakoľko služobné vozidlo merá rýchlosť na určitú vzdialenosť a taktiež ani miesto, kde sa presne otáčali so služobným vozidlom. Bolo na mieste rovinky, ktorá sa nachádza smerom na Rodinnú oblasť, na rovinke pred kopcom. Nevedl taktiež koľko metrov od bývalej benzínky sa otáčali, cesta je tam široká, dá sa otočiť hneď, autom potom prenasledovali vo vzdialenosti niekoľko metrov, na takú, že na vozidlo videli, to že auto brzdí videli, keď auto išlo smerom k benzínke. Videl na zadnú časť vozidla, keď išli za ním, po zastavení vozidla mal výhľad na ľavú časť vozidla Š. O., nevedel uviesť, aký čas trvalo prenasledovanie. K časom uvedeným v správe o výsledku objasňovania priestupku uviedol, že asi to bolo tak, ako je to v tomto zázname uvedené. Po predložení fotografie predloženej obhajcom nevedel sa vyjadriť, či vozidlo bolo zastavené takto. Vykonal osobnú prehliadku obžalovaného, no ku skutočnosti, že sa u neho nenašli kľúče od auta, keď ho mal vidieť auto zamkýnať, sa nevedel vyjadriť. Opätovne potvrdil, že obžalovaný bol poučený o zákonnej možnosti odberu krvi a tento potom žiadal aj v ambulancii u C.. D., ktorý im povedal, že na pohotovosti sa odber nerobí a preto boli poslaní na urgentný príjem, no potom obžalovaný povedal, že bude fúkať, že sa podrobí dychovej skúške. Na otázku ohľadom odberu krvi, ktorý žiadal, napriek tomu, že obžalovaný bol zadržaný z dôvodu odmietnutia dychovej skúšky uviedol, že to žiadal preto, lebo to žiadal aj obžalovaný. K fotografii na ktorej sa nachádzajú dve osoby vo vozidle uviedol, že keď prichádzali k vozidlu, tak z ľavej strany miesta vodiča videli vystupovať obžalovaného, kde mohla byť druhá osoba nevie, keď tvrdil, že mal výhľad na vozidlo, tak uviedol, že videl zadnú časť vozidla, nakoľko išli za vozidlo Š. O., služobné vozidlo viedol on a vozidlo mohli stratiť na určitý čas pri otáčaní. Nevedel uviesť, ako bol vzdialený obžalovaný od vozidla, keď ho zadržali. Pri poučovaní obžalovaného bol prítomný aj on a poučovala ho pani X.. Nepamätal si, či tesne po zadržaní sa obžalovaný podrobil dychovej skúške.
Pri konfrontácii svedok G. D. zotrval na svojej výpovedi, že namerali vozidlo, ktoré prenasledovali, potom obžalovaný odbočil k bývalej benzínke, zastavili svoje vozidlo, obžalovaný zamykal vozidlo a to bielu Š. O., vyzvali ho na predloženie dokladov, predložil všetky okrem vodičského preukazu a potom obžalovaný uviedol, že je chodec, obžalovaný bol poučený o vykonaní dychovej skúšky, o tom ako ju vykonať, no nevykonal ju, nakoľko uviedol, že je chodec. Obžalovaný uviedol, že to uviedol svedok nie je pravda. Nemohli ho namerať, lebo vozidlo nešoféroval a taktiež nemôže byť pravdou, že ho videli vystupovať z auta a zamkýnať, pretože toto vozidlo nešoféroval. Taktiež, že nebol som vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky, nebol som poučený o vykonaní dychovej skúške, ale dychovú skúšku potom som vykonal, žiadal o odber krvi.
Svedok K. E., konateľ spoločnosti G. D..O..M.., ktorá je držiteľom motorového vozidla Š. O. uviedol, že počas pracovnej doby používajú auto zamestnanci a po pracovnej dobe on, kto ho riadil v noci zo dňa 7.3.2015 a 8.3.2015 si nepamätal. Potvrdil, že raz pred rokom, mohlo to byť február, marec či apríl 2015 odparkoval vozidlo na ulici K. pri bývalej čerpacej stanici, kde vtedy išli s bratom a jedno auto im prebliklo, nemal doklady, tak vozidlo odstavil, lebo sa bál, že niekde stoja policajti, vozidlo odstavili a išli domov na sídlisko I.. Neprenasledovalo ich žiadne policajné vozidlo. Bolo to okolo polnociOkrem uvedenej situácie bolo vozidlo na ulici K. odparkované ešte raz, ale to bo cez deň. K osobe obžalovaného uviedol, že tohto pozná z videnia, z kostola, do ktorého chodí aj on. Uviedol tiež, že cez víkend, čo bolo aj dňa 8.3.2015, mohol mať vozidlo aj jeho brat B. E., ktorého ho požičal, keď to potreboval cez víkend aj cez týždeň,
no či to bolo aj z 7.3. na 8.3.2015, tak to si nepamätá. Po nahliadnutí na obrazový záznam potvrdil, že vozidlo je jeho, je to jeho evidenčné číslo a na mieste spolujazdca spoznal svojho brata B. E., no osobu na mieste nespoznal, videl tam len siluetu.
Svedok B. E. uviedol, že obžalovaného pozná z videnia, nie sú kamaráti. Nepamätal si, čo robil dňa 8.3.2015. Uviedol, že v minulosti užíval osobné motorové vozidlo Š. O., ktorého majiteľom je bratova firma G.. Vozidlo mu brat požičiaval na súkromné aj služobné účely. Keď mal od 26.12.2014 zadržaný vodičák, tak len pod podmienkou, že mal vodiča. Takýchto osôb, ktoré mu poslúžili alebo vykonávali vodiča, bolo veľa, no nepamätá si, aby jednou z nich bol obžalovaný, no skôr nie. Nevedel uviesť, kto vozidlo užíval dňa 8.3.2015. Popísal, ako raz minulý rok, ale nepamätal si kedy, išli s bratom autom z Humenného a niekde na kopci, kde bola reštaurácia K., teraz tam je už čerpacia stanica sa im zdalo, že niečo prebliklo, mysleli si, že to môže byť blesk z radara alebo im niekto preblikol a spomína si, že brat sa zľakol, lebo nemal pri sebe doklady, nechcel platiť pokutu, tak mu navrhol, aby zaparkovali auto, zaparkovali ho za bývalou čerpačkou starou a potom išli pešo smerom ku T. S. L. D. I.. Po nahliadnutí na obrazový záznam uviedol, že na strane spolujazdca je on a čo a týka vodiča tak je to asi jeho brat K. E.. Uviedol, že fotografia sa môže vzťahovať na situáciu, ktorú popísal. Na otázku, z čoho tak usudzuje uviedol, že nemôže si pamätať čo sa stalo pred rokom, či pred dvoma, ale že tá fotografia sa môže vzťahovať k tomu čo popísal uviedol, pretože sa jedná o nočnú hodinu a mohla súvisieť s tým prebleskom v nočnú hodinu tak ako to popisoval, ešte si aj hovorili, že možno aj príde potom, keby ho namerali, na firmu pokuta.
Svedok C.. T. Q. D. uviedol, že dňa 8.3.2015 robil pohotovosť na Lekárskej službe prvej pomoci a to v budove neďaleko súdu. Prišiel obžalovaný v sprievode polície. Na otázku, či či bol požiadaný policajtmi alebo obžalovaným o vykonanie odberu krvi na účely zistenia prítomnosti návykovej látky v krvi uviedol, že nebol požiadaný o vykonanie takéhoto odberu a keby aj bol, on nemá možnosti na vykonanie takéhoto odberu.
Svedkyňa S. Š. uviedla, že dňa 8.3.2015 mala službu ako sestra na chirurgickej ambulancie vo Vranove nad Topľou. Obžalovaný bol privedený policajtmi na ošetrenie, pamätá si ešte, že bolo uvedené, že obžalovaný mal spadnúť a preto bol u neho vykonaný röntgen. Nepamätala si, žeby bola požiadaná o odber krvi obžalovanému a to nielen bezprostredne po vyšetrení ale ani v tú noc.
Z obrazového záznamu vykonaného dňa 8.3.2015 o 00:31:59 hod. je zrejmé, že sa jednalo o vozidlo s evidenčným číslom E.-Q. a že vo vozidle sa nachádzajú dve osoby.
Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby Č.:M.-XX/DI-Ú.-XXXX zo dňa 8.3.2015 súd zistil, že v uvedený deň o 00.47 hod. bol podľa § 85 od. 1 Trestného poriadku zadržaný obžalovaný s tým, že o zadržaní bol upovedomený službukonajúci prokurátor. Z ďalšieho vyplýva, že podozrivý bol zadržaný z dôvod uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko dňa 8.3.2015 o 00.35 hod. bolo zastavené M. Š. O. D. R. E.-Q. X, ktoré viedol obžalovaný na ulici K. pred budovou bývalej čerpacej stanice v smere jazdy z O. M. do mesta E. L. P., nakoľko vodič sa dopustil priestupku proti BaPCP, kde prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v obci, pričom pri zastavení vozidla vodič - obžalovaný vystúpil z vozidla, uzamkol z vozidla a chcel z miesta ujsť, kde ho hliadka zastavila. Bol poučený pred dychovou skúškou, pristúpil k jej vykonaniu, no túto opakovane maril a nakoniec aj odmietol. Bol poučený o možno lekárskom vyšetrení, pričom túto možnosť odmietol. Pri prehliadke boli nájdené veci a to mobilný telefón a finančná hotovosť
Zo správy o výsledku objasňovania priestupku OR PZ vo Vranove nad Topľou, okresný dopravný inšpektorát, oddelenie výkonu služby číslo Č.E.:M.-XX/DI-Ú.-XX zo dňa 8.3.2015 vyplýva, že priestupok bol spáchaný dňa 8.3.2015 o 00.31 hod. na ul. K. E. E. L. P. a to vozidlom Š. O. E. Q. X držiteľa G. D..O..M... V zmysle uvedeného poučenia, ktoré je podpísané obžalovaným ako podozrivým, v prípade, že sa vodič dopravného prostriedku odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, dopustí sa trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 8.3.2015 v čase o 01.49 hod. s uvedením mena obžalovaného, ktoré obžalovaný ako vodič odmietol podpísať, výsledok merania predstavoval 0,98 mg/l, ktoré meranie bolo vykonané prístrojom Alcotest 7410.
Certifikát o overení č. XXXX/XXX.XX/XX potvrdzuje, že analyzátor dychu Dräger Alcotest XXXX S.- XXXX zodpovedá schválenému typu a požiadavkám.
Vyjadrenie, či osoba môže byť umiestnená v cele policajného zaistenia - obžalovaný vystavil MUDr. D. dňa 8.3.2015 so záverom, že môže byť umiestnená.
Zo záznamu o poskytnutí lekárskej pomoci zo dňa 8.3.2015 vyplýva, že obžalovaný bol privedený v doprovode polície so záverom, že môže byť zadržaný v cele predbežného zadržania.
Podľa správy Chirurgickej ambulancie Vranovskej nemocnice, a.s. vystavenej C.. K. dňa 8.3.2015 obžalovaný bol dovezený RLP po páde na policajnej stanici s povrchovými ranami na tvári so záverom, že je schopný nástupu do CPZ.
E. L., S..D.. vo svojej správe súdu oznámila, že v nemocničnom informačnom systéme evidujú dva časové údaje v súvislosti s ošetrením obžalovaného a to ošetrenie na chirurgickej ambulancii v ústavnej pohotovostnej službe 3.40 a čas 3.48, kedy bol pacient na rádiologickom ošetrení. Správa z ošetrenia bola vydaná MUDr. K. o 3.56 hod. Dátum a čas ukončenia ošetrenia na ÚPS chirurgickej ambulancii sú uvedené v dolnej časti správy z ošetrenia pacienta. Zároveň je časový údaj zapísaný na správe z ošetrenia v nemocničnom informačnom systéme.
Z evidenčnej karty obžalovaného súd zistil, že tento má evidovaný vodičský preukaz s vodičským oprávnením AM, B1, B od 7.10.2004 vydaný 11.10.2004 a má evidovaných 7 priestupkov a to najmä za rýchlosť jazdy ale aj používanie bezpečnostných pásov, povinnosti vodičov a spolujazdcov a povinnosti účastníka cestnej premávky. Zadržanie vodičského preukazu nemá v súčasnosti evidované, no dňa 8.3.2015 bol vodičský preukaz zadržaný OR PZ vo Vranove nad Topľou číslo ČVS:M.-XX/DI-E.-XXXX a vrátený bol dňa 23.7.2015.
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nemá záznam v registri trestov.
Prokurátor v záverečnej reči poukázal na to, že vykonanými dôkazmi či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný B. E. sa predmetného prečinu dopustil. Napriek tomu, že obžalovaný B. E. svoju vinu popiera, poukázal najmä na výpoveď zasahujúceho policajta, svedka D., ktorý vo svojej výpovedi podrobne popísal aké úkony nasledovali potom čo v rámci hliadkovej činnosti spozorovali vozidlo, ktoré išlo vyššou ako maximálne povolenou rýchlosťou, pričom potom čo sa rozhodli spolu s kolegyňou dané vozidlo zastaviť, auto obrátili do protismeru a svedok jednoznačne uviedol, že stále mal neprerušený očný kontakt na dané vozidlo. Toto vozidlo neskôr bolo zastavené a pri vozidle bol zaistený jeho vodič obžalovaný B. E., ktorý vystupoval z vozidla z jeho ľavej strany. Vzhľadom k vyššie uvedenému má za, že táto výpoveď je hodnoverná a napriek snahe obhajoby spochybniť jednotlivé procesné úkony od zadržania obžalovaného úkony v superrýchlom konaní ako aj ďalšie úkony vo vyšetrovaní, podľa jeho názoru je nepochybné, že predmetné vozidlo riadil obžalovaný a teda navrhuje, aby ho súd uznal vinného v zmysle obžaloby a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, s odkladom na primeranú skúšobnú dobu, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov pod dobu najmenej dvoch rokov.
Obhajca obžalovaného v záverečnej reči poukázal na to, že konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby trpí tak závažnými procesnými vadami, že diskvalifikuje akýkoľvek dôkazný prostriedok predložený obžalobou. Jeho klientovi sa kladie za vinu, že mal odmietnuť pri výkone činnosti, ktorou je vedenie vozidla, vyšetrenie na zistenie alkoholu resp. iných návykových látok v jeho organizme. Skutok uvedený v obžalobe však obsahuje jednak odmietnutie vyšetrenia zo strany obžalovaného a zároveň výsledok dychovej skúšky, čo si vzájomne odporuje a je z hľadiska právnej kvalifikácie tohto skutku zjavne nezmyslom. V priebehu vykonaného dokazovania svedok G. D. vypovedal rozporne o podstatných okolnostiach skutku uvedených v obžalobe. V časti svojej výpovede dokonca uviedol, že si nespomína či, sa obžalovaný po zadržaní podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu alebo či táto bola vykonaná. Viackrát potvrdil, že obžalovaný žiadal vyšetrenie odberom krvi, a že túto
žiadosť obžalovaného predniesol aj ošetrujúcemu lekárovi. Obžalovaný svojou výpoveďou potvrdil, že sa neodmietol podrobiť vyšetreniu alkoholu v jeho organizme a žiadosťou o vyšetrenie odberu krvi len využil svoje právo, ktoré mu priznáva zákon č. 219/1996 Zb. v ust. §5 ods. 7. Svedecká výpoveď G. D. je rozporná aj v časti, ktorá má obžalovaného stotožňovať ako vodiča vozidla. Svedok uviedol, že videl ako obžalovaný uzamyká vozidlo, ale v zápätí nevedel uviesť dôvod, pre ktorý sa u obžalovaného pri osobnej prehliadke nenašli kľúče od vozidla. Rovnako svedok uviedol, že pri kontrole vozidla mal vidieť v tomto obžalovaného, pričom z fotografie z cestného radarového prístroja je zrejmé, že vo vozidle sa v rozhodujúci čas nachádzali dve osoby. Taktiež je vylúčené, aby policajná hliadka prenasledovala vozidlo tak ako to má vyplývať z výpovede svedka G. D., ak vzdialenosť od miesta začatia prenasledovania do miesta zastavenia vozidla je približne 360 m, pričom z obžaloby aj samostatných záznamov vyplýva, že vozidlo bolo zastavené po troch resp. štyroch minútach. Má preto za preukázané, že svedok G. D. nemohol vidieť obžalovaného na mieste vodiča automobilu a preto nehovoril pravdu. Je zrejme, že príslušníci policajného zboru zastavili predmetné vozidlo až vtedy, keď už bolo jeho posádkou opustené a bezdôvodne a nesprávne ako vodiča identifikovali osobu obžalovaného, ktorý sa zhodou okolnosti nachádzal na ulici, na ktorom predmetné vozidlo parkovalo. Tieto skutočnosti napokon vyplývajú aj z výpovede svedkov K.E. E., konateľa, majiteľa spoločnosti, ktorý je vlastníkom predmetného motorového vozidla a svedka B. E.. Neexistujú pritom žiadne iné dôkazy, ktoré by nespochybniteľným spôsobom identifikovali obžalovaného ako vodiča motorového vozidla dňa 8.3.2015. V danom prípade preto existujú dôvodné pochybnosti o vine jeho klienta za skutok uvedený v obžalobe, v zmysle zásady in dubio pro reo, nemá preto súd inú možnosť ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods. 12 Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti uvedené v obžalobe sa stali, bolo preukázané, že sa ich dopustil obžalovaný a jeho konanie naplnilo skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Súd mal teda za preukázané, že obžalovaný po právnej stránke svojim konaním objektívne i subjektívne naplnil všetky pojmové znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Pojmovým znakom skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona je výraz odmietnutie.
Samotné konanie páchateľa spočívajúce v tom, že páchateľ by dychovú skúšku opakovane maril, tým, že nedostatočne fúkal do dychového prístroja, nie je možné pre absenciu tohto obligatórneho znaku kvalifikovať ako predmetný prečin.
Súd poukazuje na to, že ak predmetné ustanovenie hovorí o odmietnutí podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, tak pre možnosť kvalifikácie konania páchateľa ako trestného činu takémuto odmietnutiu musí predchádzať výzva príslušníka PZ, nie žiadosť samotného vodiča, teda páchateľ musí byť poučený a nie je dôležité, či sám žiada o takéto vyšetrenie.
Čo sa týka vykonania dychovej skúšky obžalovaným, ktorý v prípravnom konaní tvrdil, že bol chodec a nie je povinný sa jej podrobiť dychovej skúške a ktorý rozpor so svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní nevedel vysvetliť, tu súd poukazuje na ustanovenie zákona o Policajnom zbore a to ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje páchateľov a podľa § 9 ods. 1 uvedeného zákona policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok , ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt oprávnený mimo iné dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, ale nielen pri zastavení vozidla, ale podľa názoru súdu aj pri konaní, keď mali príslušníci PZ za preukázané, že obžalovaný vystúpil z vozidla, ktoré prenasledovali.
Z výpovede svedka G. D. mal súd jednoznačne za preukázané, že potom, čo vozidlo Š. O. bolo policajnou hliadkou namerané v dôsledku prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti, tak ako je táto skutočnosť nespochybniteľná z obrazového záznamu vyhotoveného fotoradarom dňa 8.3.2015 o 00:31:59 hod., ktorý jednoznačne zachytil motorového vozidlo Š. O., v ktorom sa v tom čase nachádzali dve osoby, bolo policajnou hliadkou prenasledované, pričom potom, čo zastavilo na
mieste bývalej benzínovej pumpy na ulici K. E. E. L. P., svedok D. potvrdil, že z miesta vodiča videl vystúpiť obžalovaného, ktorý uzamkýnal motorové vozidlo. Teda potom, čo bolo predmetné vozidlo namerané v dôsledku spáchania priestupku proti plynulosti a bezpečnosti premávky, obžalovaný ako vodič predmetného vozidla po jeho zastavení bol vyzvaný podrobiť sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky, na čom nemôže nič meniť ani ním uvádzaná obrana, že predmetné motorové vozidlo neviedol, ktorá obrana obžalovaného bola podľa súdu vyvrátená tak ako už súd uviedol, keď mal za preukázané, že obžalovaný predmetné motorové vozidlo viedol a to najmä na vyššie uvádzanú výpoveď svedka D., ktorý podrobne opísal celý priebeh od namerania vozidla až po zadržanie obžalovaného. A taktiež mal súd za preukázané, že obžalovaný bol poučený a vyzvaný na podrobenie sa vyšetreniu čo odmietol.
Obžalovaný namietal, žeby v predmetný deň a v určenom čase vôbec vozidlo šoféroval. Je pravdou že počas vyšetrovania v súvislosti s priestupkovým konaním, ktoré sa viedlo v dôsledku prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti bol zabezpečený aj obrazový záznam, no nemožno podľa názoru súdu jednoznačne tvrdiť, že vozidlo viedol v čase vykonania záznamu obžalovaný, ale všetky ostané dôkazy, ktoré boli zhromaždené v priebehu konania preukazujú, že obžalovaný skutok spáchal. Kde súd opätovne poukazuje na výpoveď svedka D., ktorý jednoznačne uviedol, že vozidlo, potom čo bolo namerané prenasledovali a videl ako obžalovaný vystúpil z miesta vodiča tohto vozidla. Aj pri vykonanej konfrontácii s obžalovaným svedok jednoznačne uviedol, že videl obžalovaného vystúpiť z miesta vodiča vozidla, ktoré namerali a vyzval obžalovaného na vykonanie dychovej skúšky a následne bol tento aj poučený. Potom podľa názoru súdu časové súvislosti namietané obhajobou a teda koľko minút prenasledovali vozidlo, resp. skutočnosti koľko metrov boli vozidlá vzdialené, ako dlho policajti prenasledovali vozidlo, v akej vzdialenosti, nie sú pre tento skutok a túto kvalifikáciu skutku podstatné.
Súd poukazuje tiež na to, že v súvislosti s objasňovaním priestupku obžalovaný podpísal, že bol poučený aj o následkoch nepodrobenia sa vyšetreniu a s tým spojených trestnoprávnych dôsledkov podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Podľa názoru súdu na jeho závere o spáchaní skutku obžalovaným nemôže meniť nič ani tá skutočnosť, že u obžalovaného následne pri vykonanej osobnej prehliadke neboli nájdené kľúče od osobného motorového vozidla, kde súd poukazuje na to, že na mieste zastavenia vozidla a vykonania úkonov s obžalovaným, neboli následne vykonané žiadne ďalšie úkony, ktoré by prípadne mohli túto otázku ozrejmiť, no podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že u obžalovaného neboli kľúče pri osobnej prehliadke aj keď vykonanej na mieste obmedzenia jeho osobnej slobody bezprostredne po zákroku hliadky, nemôže zbavovať obžalovaného viny alebo túto oslabovať a to aj bez ohľadu na to, že svedok D. ako policajt, ktorý osobnú prehliadku obžalovaného vykonal sa nevedel k tejto skutočnosti vyjadriť.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa potom súd nemohol stotožniť s tvrdením predneseným obhajcom obžalovaného, že obžalovaný bol nesprávne identifikovaný ako vodič vozidla, keď sa náhodou nachádzal na mieste, kde toto bolo zastavené a to ani vzhľadom na výpovede svedkov K. S. B. E., ktorí vo svojich výpovediach popísali situácia odparkovania predmetného motorového vozidla Š. O. niekedy na jar 2015 na mieste, kde sa vozidlo nachádzalo v čase skutku. Aj keď obaja svedkovia popísali udalosť ohľadom odstavenia vozidla takmer totožne vzhľadom na časový odstup, súd najmä výpoveď svedka B. E. považoval za nevierohodnú, nakoľko svedok K. E. po vzhliadnutí obrazového záznamu spoznal na mieste spolujazdca brata, svedka B. E., no druhú osobu - na mieste vodiča nevedel stotožniť, videl len siluetu. Na druhej strane B. E. identifikoval seba ako spolujazdca ale súčasne ako vodiča svojho brata - svedka K. E., ktorý sa sám na fotografii neidentifikoval. Teda je nepochybné, že svedka B. E. bol spolujazdcom vo vozidle, keď policajti vozidlo dňa 8.3.2015 namerali, no nepamätal si kto vozidlo šoféroval, keďže on mal uložený zákaz činnosti, no napriek tomu obrazový záznam predložený mu na nahliadnutie by sa podľa neho mohol vzťahovať k ním popísanej udalosti pri odparkovaní vozidla s bratom. Prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona je ohrozovací trestný čin viažuci sa na výkon inej činnosti - v konkrétnom prípade jazda motorovým vozidlom
- vykonávanej v stave vylučujúcom spôsobilosť ( ovplyvnenie fyzických a psychických schopností návykovou látkou vodiča motorového vozidla bezpečne viesť vozidlo), ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, pri ktorej činnosti by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Pre konkrétny prípad jazdy motorovým vozidlom je páchateľom osoba, ktorá vedie motorové vozidlo ( vodič ).
Preto čo sa týka obhajobou namietanej nezmyselnosti skutku vzhľadom na to, že obžalovanému je kladené za vinu odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu, pričom je tam súčasne uvedený aj záver o vykonaní dychovej skúšky, súd poukazuje na to, že konanie obžalovaného, pre ktorý bola podaná obžaloba je kvalifikované v § 289 ods. 2 Trestného zákona a prípadné uvedenie skutočnosti ohľadom vykonania dychovej skúšky s určitým časovým odstupom podľa názoru súdu nemôže spôsobovať jeho udávanú nezmyselnosť, nakoľko skutok obsahuje všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu kladeného obžalovanému za vinu, keďže obžalovanému sa nekladie za vinu, resp. jeho konanie ne je posudzované z pohľadu hladiny alkoholu v krvi v čase vykonania dychovej skúšky, ale kladie sa mu za vinu odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu.
Čo sa týka obžalovaným uvádzaných tvrdení, že sa žiadal na odber krvi, súd poukazuje na už uvedené o výzve na podrobenie sa vyšetreniu a nie žiadosti páchateľa či vodiča a taktiež súd poukazuje na výpoveď svedka C.. D. a svedkyne Š., no najmä na správu E. L., S..D.., z ktorej vyplývajú jednotlivé časové údaje o ošetrení na chirurgickej ambulancii, pričom prvý bol až v čase o 03.40 hod., teda až cca 3 hodiny po čase spáchania skutku, až v súvislosti so zadržaním obžalovaného a jeho následným lekárskym vyšetrením v dôsledku poškodenia jeho zdravia v súvislosti s obmedzením jeho osobnej slobody, zadržaním a umiestnením v cele policajného zaistenia, teda nie v priamej súvislosti a bezprostredne po spáchaní skutku.
Súd odmietol vykonanie dôkazu a to vykonať rekonštrukciu a previerku výpovede na mieste činu a to na ten účel, že týmito dôkazmi bolo potrebné podľa obhajoby preveriť skutočnosti ohľadom jednotlivých časových úsekov tak ako vyplynuli a boli uvedené v priebehu dokazovania a to jednak ohľadom vyhotovenia fotografie cestným radarom ako aj následného uvádzaného opustenia vozidla osobami a následným zadržaním obžalovaného a to aj v súvislosti so zisteniami obhajoby pomocou aplikácie Google, kde vzdialenosť medzi miestom namerania vozidla a miestom kde mala byť vykonaná kontrola a zadržanie obžalovaného je cca 360 m.
Ustanovenie § 158 Trestného poriadku ustanovuje, že previerka výpovede na mieste sa vykoná, ak je to potrebné na doplnenie alebo overenie údajov dôležitých pre trestné konanie, ktoré sa vzťahujú k tomuto miestu a ust. § 159, že rekonštrukcia sa vykoná, ak má byť napodobnená situácia a okolností, za ktorých bol spáchaný trestný čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená výpoveď obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nepostačujú na objasnenie veci.
Súd tieto dôkazy navrhnuté obhajobou odmietol postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku a to aj z dôvodu, že neboli splnené predpoklady uvedené pri jednotlivých dôkazných prostriedkoch najmä vzhľadom na podmienku údajov dôležitých pre trestné konanie a že dôkazy vykonané v trestnom konaní nepostačujú na objasnenie veci. Teda súd odmietol ich vykonanie z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko podľa súdu prípadné zistené priestorové či časové súvzťažnosti sú pre skutok kladený za viny obžalovanému nedôvodné.
V tejto súvislosti potom aj k predloženým fotografiám, ktoré mali byť podľa udania obhajcu vyhotovené dňa 8.3.2015 na mieste zastavenia súd uvádza, že z týchto samotných nie je zrejmý časový údaj ich vyhotovenia, ani kým boli vyhotovené a na aký účel a taktiež ani samotná skutočnosť, že sa jedná o vozidlo Š. O. E.-Q. X, tieto skutočnosti nie sú z predložených fotografií zrejmé a ak by aj boli, napriek tomu, že by potvrdzovali skutočnosti uvedené svedkami K. S. B. E., tak nevyvracajú ani ďalšie skutočnosti zistené z ostatných dôkazov vykonaných v tejto veci.
V neposlednom rade súd poukazuje aj na ust. § 278 Trestného poriadku upravujúce podklad pre rozhodnutie súdu, ktorý v odseku 2 uvádza, že súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, tak ako tomu bolo aj v tejto veci. Uvedené platí pre namietaný dôkaz výsluchom obžalovaného, kde bolo namietaná prítomnosť G. D., ktorý je aj svedkom v danej veci pri podpise a prečítaní zápisnice. Je pravdou, že ust. § 124 ustanovuje, že zápisnicu, ktorá bola spísaná bez pribratia zapisovateľa je treba obvinenému pred podpísaním prečítať alebo predložiť na prečítanie v prítomnosti nezúčastnenej osoby, no ako je vedené vyššie, súd vychádzal z dôkazov, tak ako boli vykonané na hlavnom pojednávaní a to či už výsluch obžalovaného alebo svedka D.. Uvedené platí aj v súvislosti
s namietaným výsluchom svedka D. v prípravnom konaní ohľadom slovosledu a osoby prítomnej pri podpise zápisnice o jeho výsluchu.
Preto aj obhajobou namietané vykonanie dokazovanie v prípravnom konaní nemohlo mať vplyv na rozhodnutie súdu, tieto neboli podľa názoru súdu ani takými skutočnosťami, ktoré by zakladali dôvody na postup súdu odmietnutím obžaloby z dôvodu závažného porušenia práva na obhajobu.
Čo sa týka namietaného dôkazu - záznamu o dychovej skúške, súd sa už vyššie konkrétne zaoberal právnou kvalifikáciou skutku a preto aj prípadný rozpor ohľadom certifikácie prístroja, na ktorý obhajoba poukázala, ktorým bola u obžalovaného napokon vykonaná dychová skúška, nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Takto pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona. U obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.
Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestu vo výmere tri mesiace, výkon ktorého postupom podľa § 49 od. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil, keď mal za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život ako aj na okolností prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a zároveň mu určil skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov.
Keďže sa obžalovaný dopustil konania v súvislosti s činnosťou, ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis - teda išlo o konanie v súvislosti s porušovaním predpisov pri vedení motorového vozidla, preto súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní dva roky.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.