Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/80/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: P.. F. B.Ľ., správca úpadcu: VAV invest, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, sídlo správcu O. XX, XXX XX B. B., právne zastúpeného: JUDr. Gáboríková s.r.o., so sídlom Rybníky 13, 010 01 Žilina, IČO: 50 157 086, proti žalovanému: Optima consulting s.r.o., so sídlom Karpatská 9A/8402, 010 08 Žilina, IČO: 36 672 424, právne zastúpenému: JUDr. Martin Gordík, advokát, so sídlom Námestie A. Hlinku 816/3, 010 01 Žilina, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 7.783,73 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.783,73 EUR spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.783,73 EUR od 12.2.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 16.2.2015 žalobca - VAV invest, s.r.o. /ďalej žalobca/, navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.783,73 EUR spolu s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.783,73 EUR od 12.2.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Na odôvodnenie uplatneného práva pri vymedzení prostriedkov procesného útoku uviedol žalobca v žalobe skutkové tvrdenia, v rámci ktorých poukázal na skutočnosť, že dňa 26.1.2015 dvoma platbami, a to vo výške 33.692,41 EUR a 7.783,73 EUR uhradil žalovaným tvrdenú a žalovaným uplatnenú pohľadávku v návrhu na začatie konkurzného konania na majetok VAV invest, s.r.o. zo dňa 5.11.2014 vedeného u Okresného súdu Banská Bystrica pod sp.zn. 1K/61/2014, t.j. sumu v celkovej výške 41.476,14 EUR. Táto suma mala predstavovať príslušenstvo pohľadávky /zmluvné a zákonné úroky/ podľa Zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 18.3.2008 v znení Dodatku č. 1 z 3.11.2009 a Dodatku č. 2 z 9.2.2012. Na základe tejto Zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky v celkovej výške 331.939,19 EUR, ktoré sa žalobca zaviazal v zmysle článku II. bod 2.3, 2.4 Zmluvy vrátiť v uvedenej výške spolu so zmluvným úrokom vo výške M. XM /ku dňu splatnosti finančnej výpomoci/ plus 3 % ročne, a to k 31.12.2009. Dodatkom č. 1 z 3.11.2009 došlo ku zmene článku II. bod 2.3 Zmluvy o finančnej výpomoci tak, že sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnutú finančnú výpomoc a zmluvné úroky zaplatiť najneskôr do 31.12.2011. Dňa 9.2.2012 bol uzatvorený Dodatok č. 2 ku Zmluve o finančnej výpomoci, ktorý opäť menil článok II. bod 2.3, v zmysle ktorej zmeny sa žalobca zaviazal žalovanému zvyšnú časť poskytnutej finančnej výpomoci pri zohľadnení už zrealizovanej úhrady 40.000,- EUR dňa 28.12.2011 zaplatiť najneskôr do 31.3.2012 v rozsahu zostávajúcej časti istiny vo výške 291.939,19

EUR, najneskôr do 30.6.2012 zmluvné úroky za obdobie od 18.3.2008 do 31.12.2011 v sume 62.806,10 EUR a najneskôr do 30.6.2012 zmluvné úroky za obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2012. Žalobca svoje záväzky z titulu istiny a z titulu zmluvných úrokov zaplatil tak, ako vyplýva zo špecifikácie uvedenej v článku I. písomného vyhotovenia žaloby a nesplatenou ostala časť zmluvných úrokov v zmysle Zmluvy o finančnej výpomoci vo výške 20.289,10 EUR a zákonné úroky z omeškania v zmysle ich špecifikácie podľa kapitalizácie ročného úroku z omeškania, tak ako je uvedený v písomnom vyhotovení žaloby v celkovej výške 13.403,31 EUR. Zmluvné úroky v zmysle Zmluvy o finančnej výpomoci spolu so zákonnými úrokmi z omeškania predstavujú sumu 33.692,41 EUR. Žalovaný si však v návrhu na začatie konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok V A V invest, s.r.o. uplatnil pohľadávku 41.476,14 EUR, z ktorej suma 7.783,73 EUR má predstavovať úroky z omeškania z dohodnutých úrokov z finančnej výpomoci, ktorá bola poskytnutá, a na ktoré úroky z omeškania nie je legitímny nárok. Žalobca dňa 26.1.2015 v prospech bankového účtu žalovaného zaplatil s výhradou sumu 7.783,73 EUR, a to za tým účelom, aby pohľadávka 41.476,14 EUR uplatnená žalovaným v návrhu na začatie konkurzného konania pre účely vyhodnocovania podaného návrhu súdom zanikla v celom rozsahu a aby na ňu konkurzný súd neprihliadal, a teda aby konkurzné konanie nezačal / čl. 2/. Týmto žalobca sumu 7.783,73 EUR neuznal a neuznáva ju z dôvodu neexistencie jej právneho titulu. V nadväznosti na to aj vyzval žalovaného výzvou zo 4.2.2015, ktorú si žalovaný prevzal 6.2.2015, aby mu túto sumu vrátil. Žalobca poukázal na úpravu § 657 Občianskeho zákonníka, § 658 Občianskeho zákonníka, na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 35Odo/101/2002 z 24.3.2014, na § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 456, § 458 ods. 1 všetko Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1, 2 a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Ako dôkazy svojich tvrdení žalobca už priamo v žalobe označil výpisy z obchodného registra žalobcu i žalovaného, potvrdenie o úhrade sumy celkom vo výške 41.476,14 EUR, príslušnú časť návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka VAV invest,s.r.o., Zmluvu o finančnej výpomoci z 18.3.2008 v znení dodatkov, výzvu na zaplatenie pohľadávky žalovaného z 15.1.2014 a výzvu na plnenie zo 4.2.2015 s doručenkou.

2.Žalovaný sa k žalobe vyjadril na základe výzvy súdu podľa uznesenia č.k. 19Cb/80/2015-33 z 15.5.2015 písomným podaním z 5.6.2015. Vzniesol procesnú obranu, v rámci ktorej ako prostriedky procesnej obrany uviedol nasledovné skutkové tvrdenia: Právo na zaplatenie sumy 7.783,73 EUR žalovanému svedčí a pokiaľ žalobca túto platbu zrealizoval, mal žalovaný na zaplatenie tejto pohľadávky legitímny právny nárok, ktorý existoval už od začiatku. Žalovaný dal do pozornosti súdu, že v právnej teórii existuje aj iný právny názor na predmetnú problematiku, aký prezentoval s odkazom na označené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR žalobca. V rámci tohto iného právneho názoru je otázka posúdenia oprávnenosti nároku na úrok z omeškania z dohodnutých úrokov pri zmluve o úvere alebo pri obdobnom zmluvnom vzťahu riešená odlišne, a to tak, že záväzok dlžníka vrátiť jednak poskytnuté peňažné prostriedky a zároveň jeho záväzok zaplatiť za poskytnutie peňazí veriteľovi dohodnutý úrok, je v časti záväzku dlžníka zaplatiť za poskytnutie peňazí veriteľovi dohodnutý úrok, chápaný ako odplata za poskytnutie peňazí. Pokiaľ v zmysle Zmluvy o poskytnutí finančnej výpomoci bolo zmluvnou povinnosťou dlžníka vrátiť poskytnutú finančnú výpomoc, ale aj zaplatiť dohodnuté úroky, predstavuje záväzok zaplatiť dohodnuté úroky samostatný riadny peňažný záväzok dlžníka voči veriteľovi. Povinnosť platiť zmluvný úrok je bežnou súčasťou viacerých zmluvných typov, pričom tieto predstavujú odmenu za poskytnutie služby, ktorou je v predmetnom prípade návratné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Zmluvné úroky predstavujú pre žalovaného z ekonomického hľadiska zisk z toho, že poskytol žalobcovi peňažné prostriedky. Pre veriteľa by bolo preto neprimerane nespravodlivé, keby nemal nárok na úhradu úroku z omeškania pre prípad, že sa dlžník dostane do omeškania s úhradou odmeny za riadne poskytnuté služby, v tomto prípade za poskytnutie peňažných prostriedkov. Dlžníka by v takom prípade nič nenútilo, teda neexistovala by tu hrozba ekonomickej alebo právnej sankcie, aby zaplatil dohodnuté úroky riadne a včas. Pre dlžníka by z ekonomického pohľadu bolo jedno, či zaplatí dohodnuté úroky včas alebo aj niekoľko mesiacov alebo rokov po dohodnutom termíne splatnosti záväzku. V tejto časti argumentácie, podľa ktorej je dojednanie o úroku pri zmluve o úvere cenou služby za poskytnuté peňažné prostriedky, poukázal na označené rozhodnutie Európskeho súdneho dvora sp.zn. C-45/96 zo dňa 17.3.1998. Zároveň žalovaný poukázal na Dodatok č. 2 z 9.2.2012 ku Zmluve o finančnej výpomoci, ktorým bol zmenený článok II. bod 2.3 Zmluvy o finančnej výpomoci s takým obsahom, podľa ktorého je dlžník povinný vrátiť veriteľovi konkrétne vyčíslené úroky v konkrétnom čase určenom pevným dátumom, čo žalovaný hodnotí ako záväzok dlžníka zaplatiť dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorý je samostatným peňažným záväzkom dlžníka existujúcim popri hlavnom záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a ako taký je ho možné v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka sankcionovať v prípade omeškania

sa s platením úrokov z omeškania. Žalovaný tvrdil, že výklad žalobcu vo vzťahu k peňažnému záväzku zadefinovanému v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka odkazujúc na v žalobe citované rozhodnutie NS ČR, je príliš reštriktívnym, najmä s poukazom na legálnu definíciu príslušenstva podľa § 121 ods. 3 OZ. Žalovaný úpravu podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o pojem „peňažný záväzok“ vykladá logicky a gramaticky tak, že za peňažný záväzok považuje aj záväzok dlžníka zaplatiť dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov a v prípade omeškania sa s ich platením vzniká možnosť uplatňovať si úroky z omeškania. Nespochybňuje záver v zmysle právnej teórie aj ustálenej judikatúry, podľa ktorého úrok z omeškania z oneskorene zaplatených úrokov z omeškania, ktoré majú len sekundárny charakter ako sankčný následok porušenia konkrétnej povinnosti zaplatiť peňažný záväzok včas, do úvahy neprichádza. Odlišuje však záväzok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú samostatný primárny záväzok, v dôsledku čoho by nemala chýbať ani zákonná možnosť hrozby sankcie pre prípad ich včasného nezaplatenia. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 143/98, Krajského súdu Prešov sp.zn. 4Cob/62/2007 z 27.3.2008 a NS ČR sp.zn. 33Odo 47/2002 zo 4.3.2002. Z citovanej judikatúry vyplýva, že v rozhodovacej praxi súdov existuje právny názor potvrdzujúci závery žalovaného o existencii práva na úhradu úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov, ktoré predstavujú samostatný peňažný záväzok žalobcu. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V priebehu konania žalovaný doplnil na prvom pojednávaní dňa 17.6.2016 svoju argumentáciu o tvrdenie, podľa ktorého pokiaľ by súd uzatvoril, že na strane žalovaného neexistoval právny základ na zaplatenie úroku z omeškania zo zmluvných úrokov, potom suma 7.783,73 EUR v plnej výške pokrýva nárok žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania, vo väzbe na čo by ani v takom prípade nebolo možné skonštatovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Túto argumentáciu uvádzal žalovaný pre prípad, že by sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu o existencii práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

3.V priebehu konania došlo, tak ako to vyplýva z výňatku z Obchodného vestníka OV 2/2016 s dňom vydania 5.1.2016 ku rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp.zn. 2R/8/2015, kedy označený súd uznesením z 29.12.2015 rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania dlžníka V A V invest, s.r.o., o začatí konkurzného konania voči tomuto dlžníkovi, o vyhlásení konkurzu na majetok tohto dlžníka a ustanovení správcu konkurznej podstaty v subjekte: Reštrukturalizácie a konkurzy RS, v.o.s., so sídlom Rimavská Sobota. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2R/8/2015 z 28.4.2016, ktoré bolo v Obchodnom vestníku OV 85/2016 uverejnené 4.5.2016, došlo ku zmene správcu konkurznej podstaty V A V invest, s.r.o., ktorým sa stal JUDr. F. B., so sídlom O. XX, B. B.. Uvedený nový správca konkurznej podstaty V A V invest, s.r.o. podal návrh na pokračovanie v konaní v súlade s úpravou § 47 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii, v nadväznosti na ktorý úkon správcu súd ďalej ako so žalobcom konal so subjektom: P.. F. B., správca úpadcu V A V invest, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, sídlo správcu O. XX, XXX XX B. B. / ďalej žalobca/.

4.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o finančnej výpomoci uzatvorenou medzi veriteľom: Optima consulting s.r.o., so sídlom v Žiline a dlžníkom V A V invest, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici z 18.3.2008, Dodatkom č. 1 k tejto Zmluve zo dňa 3.11.2009 a Dodatkom č. 2 k tejto Zmluve z 9.2.2012, dokladom o realizácii platby - potvrdením o platbe vydaným Tatra banka zo dňa 26.1.2015 týkajúci sa platby vo výške 7.783,73 EUR, ďalej návrhom na vyhlásenie konkurzu adresovaným Okresnému súdu Banská Bystrica vo vzťahu k dlžníkovi V A V invest, s.r.o, ktorý návrh bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený 10.11.2014, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 4.2.2015 právneho zástupcu pôvodného žalobcu a dokladom o jej doručení žalovanému dňom 6.2.2015 a reakciou žalovaného na túto výzvu z 15.1.2016, ktoré listinné dôkazy boli prílohou podania žaloby, výňatkom z Obchodného vestníka OV 2/2016 s dňom vydania 5.1.2016.

5.Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie vytýčené na termín 23.8.2016 neustanovil, pričom termín tohto pojednávania zobral na prvom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 17.6.2016 na vedomie, v nadväznosti na čo súd skonštatoval splnenie procesných podmienok pre prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej už len CSP/ vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

6.Podľa § 186 ods. 1,2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej už len CSP/: Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

7.Podľa § 180 CSP: Po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

8.Podľa § 191 ods. 1 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

9.Podľa § 220 ods. 2,3 CSP: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

10.Podľa § 1 ods.1, 2 Obchodného zákonníka: Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11.Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

12.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13.Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

14.Podľa § 497 Obchodného zákonníka: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15.Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

16.Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17.Podľa § 369c Obchodného zákonníka: Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a

to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19.Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka: Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21.Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

22. Súd vychádzal z nasledovných zhodných tvrdení strán a z nich vyplývajúcich skutočnosti, u ktorých neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti:

- zo skutočnosti, že žalobca zaplatil na účet žalovaného sumu 7.783,73 EUR, ako to vyplýva z potvrdenia banky zo dňa 26.1.2015, ktoré je v spise na č.l. 14,

- zo skutočnosti, že suma 7.783,73 EUR predstavovala vyúčtované zákonné úroky z omeškania za oneskorenú úhradu zmluvne dohodnutých úrokov na základe Zmluvy o finančnej výpomoci z 18.3.2008,

- zo skutočnosti uzatvorenia Zmluvy o finančnej výpomoci z 18.3.2008 medzi žalobcom ako dlžníkom / žalobcom V A V invest, s.r.o./ a dlžníkom /žalovaným/ ako veriteľom v znení Dodatku č. 1 z 3.11.2009 a Dodatku č. 2 z 9.2.2012 /ďalej už len Zmluva a Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2/,

- zo skutočnosti, že žalobca vyzval žalovaného výzvou zo 4.2.2015, ktorá žalovanému bola doručená 6.2.2015, na zaplatenie sumy 7.783,73 EUR do 5 dní od doručenia výzvy.

23.Pre meritórne rozhodnutie tejto veci bolo podstatné vyriešiť otázku, či existuje hmotno-právny základ pre záver o možnosti uplatnenia úroku z omeškania zo zmluvného úroku /či existuje hmotno-právny základ existencie takéhoto práva/. V tejto súvislosti súd primárne prejudiciálne konštatuje, že Zmluvu o finančnej výpomoci z 18.3.2008 v celom jej obsahu uzatvorenú medzi pôvodným žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom / ďalej Zmluva/ vzhľadom na jej obsah vymedzujúci práva a povinnosti zmluvných strán a vymedzenie predmetu tejto Zmluvy hodnotí ako atypickú obchodnú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá je svojím obsahom a účelom najbližšia zmluve o úvere podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Táto Zmluva obsahuje platné a účinné dojednanie zahŕňajúce vymedzenie zmluvných strán a ich vzájomných práv a povinností, v rámci ktorých absentuje výslovné dojednanie o záväzku veriteľa prenechať touto Zmluvou dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, čo vylučuje právne posúdenie Zmluvy výlučne podľa úpravy § 657 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zmluvný typ zmluvy o pôžičke /na uvedený záver súdu je bez vplyvu skutočnosť, že žalobca vyhodnocoval Zmluvu ako zmluvu o pôžičke, ako to vyplýva z písomného vyhotovenia žaloby, nakoľko tu ide o právne posúdenia tohto právneho úkonu čo je výlučná kompetencia súdu, pri uplatnení ktorej nie je súd viazaný prípadne učineným právnym posúdení stranou sporu/. Zároveň obsah Zmluvy nezahŕňa výslovné dojednanie zmluvných strán vymedzujúce záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky do určitej sumy, čo vylučuje právne posúdenie Zmluvy výlučne podľa úpravy § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka, ktorá hmotno-právna úprava je úpravou zmluvy o úvere. V nadväznosti na to súd prejudiciálne Zmluvu o finančnej výpomoci uzatvorenú medzi VAV invest ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom z 18.3.2008 v celom jej obsahu právne posúdil podľa § 269 ods. 2

Obchodného zákonníka. Vo vzťahu ku záväzku dlžníka zaplatiť dohodnutý zmluvný úrok vychádzal súd z úpravy podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré hmotno-právne ustanovenie upravuje inštitút príslušenstva pohľadávky, a to taxatívnym výpočtom, podľa ktorého sa za príslušenstvo pohľadávky považujú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Uvedené určenie povahy úroku ako príslušenstva pohľadávky v rámci tohto taxatívneho výpočtu hmotno-právnej úpravy považuje súd za určujúce pre nižšie uvedené závery. Úrok - zmluvne dohodnutý úrok je príslušenstvom pohľadávky veriteľa na vrátenie poskytnutej istiny. Má preto povahu akcesorického záväzku so všetkými atribútmi takéhoto typu záväzku. Na tom, že zmluvný úrok je príslušenstvom pohľadávky, a teda je akcesorickým záväzkom vo vzťahu k hlavnému záväzku dlžníka vrátiť istinu nič nemení ani možnosť jeho vnímania cez jeho ekonomickú funkciu ako určitej odplaty za poskytnutie istiny. Len od tejto ekonomickej funkcie úroku nie je možné odvodzovať jeho samostatný hmotno-právny základ vylučujúci jeho akcesorickú povahu a založiť na tejto ekonomickej funkcii zmluvného úroku práve pri zohľadnení úpravy podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka záver o existencii samostatného hmotno-právneho základu, ktorý by potom vytvoril priestor pre možnosť uplatnenia úroku z omeškania za oneskorenú úhradu takéhoto zmluvného úroku. Pri tomto konštatovaní súd zdôrazňuje, že ani úprava § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nerozlišuje medzi úrokom a úrokom z omeškania a oba tieto inštitúty bez rozdielu zaraďuje medzi nároky s povahou príslušenstva. V nadväznosti na to nevzhliada súd dôvod pre rozlišovanie úroku a úroku z omeškania ako nárokov s povahou príslušenstva, ani pri vymedzení obsahu pojmu „peňažný záväzok“ podľa úpravy § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a ani pri vymedzení obsahu pojmu „peňažný dlh“ podľa úpravy § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako právne významnú v týchto súvislostiach zároveň súd hodnotí ako aj okolnosť, podľa ktorej má veriteľ právo na zmluvný úrok len do doby zaplatenia istiny, a to ako pri zmluvnom type zmluvy o pôžičke / ak bol úrok dojednaný/, tak pri zmluvnom type zmluvy o úvere. Od tejto skutočnosti sa potom prirodzene odvíja motivácia a záujem dlžníka vrátiť finančné prostriedky zodpovedajúce istine včas /prípadne pri využití zmluvnej dispozície zmluvných strán i skôr/, na čo súd poukazuje vzhľadom na argumentáciu žalovaného o tom, že v prípade nemožnosti nastúpenia sankčného a donucovacieho účinku úroku z omeškania za oneskorenú úhradu zmluvných úrokov by dlžníkovi mohlo byť v zásade jedno kedy, teda s akým omeškaním samotné zmluvné úroky zaplatí. Súd sa v nadväznosti na to nestotožnil s argumentáciou uvádzanou žalovaným a dokladanou označenými rozhodnutiami súdov, v zmysle ktorej je možné vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné úroky sú samostatným záväzkom dlžníka, a to konkrétne jeho záväzkom z titulu odplaty za poskytnutie istiny, uplatňovať úrok z omeškania i za oneskorenú úhradu zmluvných úrokov. Naopak súd sa s nastolenou základnou otázkou možnosti uplatnenia úroku z omeškania zo zmluvného úroku vysporiadal tak, ako je konštatované vyššie, pričom sa stotožnil so závermi žalobcom označeného rozhodnutia NS ČR sp.zn. 35Odo 101/2002 z 24.3.2004 a poukazuje i na ďalšie rozhodnutie NS ČR - uznesenie sp.zn. 23Cdo 1788/2007 z 26. februára 2009, podľa odôvodnenia ktorého: Odkazujúc na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 35Odo 101/2002 z 24.3.2002, ktoré bolo publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 5/2006 uvádza, že je vylúčené domáhať sa zaplatenia úrokov z omeškania z úrokov z omeškania a rovnako aj úrokov z omeškania z akéhokoľvek príslušenstva pohľadávky, ktorým je podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka i úrok. V nadväznosti na to NS ČR v označenej dovolacej veci dovolateľke nepriznal žalobou požadovaný úrok z omeškania z oneskorene zaplatených zmluvných úrokov, ktoré nemajú sankčný charakter, ale sú len zmluvne dohodnutou cenou peňazí, nakoľko i zmluvný úrok je príslušenstvom pohľadávky. Osvojením záverov tohto rozhodnutia súd zaujíma stanovisko k judikatúre označenej žalovaným a odôvodňuje svoj odklon od nej.

24.Uvedené závery súdu nevylučujú naplnenie zmluvnej dispozície účastníkov záväzkového vzťahu, v rámci ktorej by tieto dojednali v obsahu konkrétneho vzťahu možnosť uplatnenia úroku z omeškania i zo zmluvných úrokov v prípade, že sa tieto zmluvné úroky stávajú súčasťou istiny a môžu byť teda na základe takejto dispozície zmluvných strán, ktorá je prejavom ich zmluvnej voľnosti, základom pre uplatnenie úroku z omeškania, ktorého základom potom bude istina navýšená o takéto zmluvné úroky. Takéto dojednanie zmluvných strán by nebolo neplatným zmluvným dojednaním, nakoľko by napĺňalo zmluvnú voľnosť zmluvných strán bez dopadu na kogentnú hmotno-právnu úpravu a v tejto časti poukazuje súd na závery vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku NS ČR sp.zn. 32Cdo 2328/2007 zo dňa 28. júla 2009, podľa ktorého: Skutočnosť nemožnosti uplatnenia úrokov z omeškania zo zmluvne dohodnutých úrokov, teda právo požadovať po dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva, nemá veriteľ preto, že Občiansky ani mu túto možnosť nepriznáva. Iný výklad riešeného problému nie je možné učiniť ani z dikcie úpravy § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stávajú súčasťou istiny / že k nej podľa dohody účastníkov budú pričítané ako civilné plody peňazí /fructus civiles/ a následne

potom právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania sa s platením takto zvýšenej istiny platil dojednanú alebo zákonom stanovenú sadzbu úrokov z omeškania. Ani vtedy však nedochádza k úročeniu príslušenstva, ale opäť sa úročí len istina. Uvedené závery vyplývajú z odôvodnenia rozsudku NS ČR sp.zn. 32Cdo 2328/2007 v časti, kde tento poukazoval na závery vyplývajúce z rozsudku Veľkého senátu Obchodného kolégia NS ČR uverejneného pod č. 5/2006 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk ako R 5/2006.

25.V nadväznosti na uvedené súd skúmal obsah Zmluvy vrátane Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 z hľadiska existencie alebo neexistencie dohody zmluvných strán, podľa ktorej by sa zmluvné úroky stávali súčasťou istiny a takto navýšená istina by mohla byť základom uplatnenia úroku z omeškania. Po vyhodnotení uvedeného listinného dôkazu - Zmluvy a Dodatkov č. 1 a 2, a to najmä Dodatku č. 2, na ktorý poukazoval žalovaný v rámci svojej argumentácie, keď tvrdil, že dohodou o tom, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi konkrétne vyčíslený úrok v konkrétnom čase určenom pevným dátumom, bol založený samostatný peňažný záväzok dlžníka, ktorý existuje popri hlavnom záväzku vrátiť peňažné prostriedky, súd konštatuje, že z obsahu Zmluvy v celom je rozsahu, teda vrátane Dodatku č. 2 zmluvné strany nedojednali také znenie svojich práv a povinností, ktoré by bolo spôsobilým základom pre úročenie poskytnutej istiny navýšenej o zmluvný úrok, prípadne pre úročenie zmluvného úroku. Skutočnosť vyčíslenia zmluvného úroku a dojednanie jeho zaplatenia v pevnom dátume, samo o sebe nepredstavuje hmotno-právny základ pre uplatnenie úroku z omeškania zo zmluvného úroku. Rovnako súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ neprichádza do úvahy uplatnenie úroku z omeškania zo základu, ktorý je predstavovaný istinou poskytnutých peňažných prostriedkov navýšených o zmluvné úroky s výnimkou vyššie uvedenej dispozície zmluvných strán, nie je logicky možné uplatňovanie ani úroku z omeškania zo základu predstavovaného výlučne samostatným zmluvným úrokom. V nadväznosti na uvedené závery súd žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku a právo na zaplatenie sumy 7.783,73 EUR priznal žalobcovi ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného na úkor subjektu V A V invest, s.r.o. vyplatením tejto sumy bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 456 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný uviedol skutkové tvrdenie, podľa ktorého v prípade, že súd vyhodnotí nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako daný, je tento v plnej výške pokrytý právom žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania za oneskorené zaplatenie zmluvného úroku /žalovaný vychádzal zo zákonnej úpravy podľa § 517 Občianskeho zákonníka a z prevzatia údajov o spôsobe splácania záväzku tvrdeného v žalobe samotným žalobcom v tabuľke kapitalizácia úroku o omeškania a dospel pri svojom výpočte ku dňu 26.1.2015 k sume 9.265,44 EUR / , zostala táto argumentácia žalovaného v tomto konaní / pokiaľ ňou tvrdil existenciu samostatného práva žalovaného voči žalobcovi/ v tomto konaní bez jej náležitého procesného uplatnenia v tomto konaní formou kompenzácie alebo vzájomného návrhu podľa § 147 ods. 1,2 CSP. Na závere o absencii takéhoto procesného uplatnenia takto tvrdeného práva žalovaného nič nemení ani skutočnosť, že sa toto tvrdenie týkalo práva žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania, na zaplatenie ktorého vzniká právo priamo zo zákona /§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka/. Záväzok žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie jeho peňažným záväzkom, so splnením ktorého je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo bol žalobcovi priznaný aj nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty v zmysle výzvy žalobcu zo 4.2.2015 na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.783,73 EUR do 5 dní od doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému doručená 6.2.2015 /č.l. 22 až 24/. Keďže si žalovaný svoju povinnosť v tejto lehote nesplnil, bol žalobcovi odo dňa vzniku omeškania sa žalovaného priznaný úrok z omeškania v zákonnej sadzbe, ktorá ku dňu vzniku omeškania predstavuje 8,05 % ročne v súlade s úpravou § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. V časti prevyšujúcej dôvodne uplatnenú sadzbu úroku z omeškania rozhodol súd o zamietnutí žaloby.

26.V súlade s úpravou § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka súd priznal žalobcovi i právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v rozsahu 40,- EUR.

27.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 pri zohľadnení skutočnosti, že žaloba bola zamietnutá v časti len celkom nepatrnej a teda nárok na náhradu trov konania svedčí žalobcovi voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).