Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10P-4-2016.pdf
PDF · 91.78 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci účastníkov konania: navrhovateľky F. S., N.. XX. XX. XXXX, A. T. B., V.. T.. Š. XXXX/XX a J.. Š. S., N.. XX. XX. XXXX, A. T. B., V.. T.. Š. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Čipkom, advokátom s miestom výkonu Hnúšťa, Partizánska 197, o rozvod manželstva, úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode - R. S., N.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota takto
rozhodol:
I.Súd manželstvo účastníkov konania F. S., N.. XX.XX.XXXX a J.. Š. S., N.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 03.05.1997 v Rimavskej Sobote zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Rimavská Sobota, vo zväzku 14, ročník 1997, na strane 165, pod poradovým číslom 47 r o z v á d z a .
II.Súd maloletého R. S., N.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
III.Otec maloletého dieťaťa J.. Š. S., N.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého R. S., N.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 175,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV.Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom počas prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku každý párny týždeň v mesiaci v sobotu v čase od 9,00 hod do 18,00 hod a v nedeľu v čase od 9,00 hod do 18,00 hod. Po uplynutí dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku je otec oprávnený sa s maloletým dieťaťom stretávať každý párny týždeň od piatka od 17,00 hod do nedele do 18,00 hod s výnimkou úpravy styku počas letných prázdnin, zimných prázdnin, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin.
V.Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý rok v mesiaci júl od 1.7. od 9,00 do 15.7. do 18,00 hod a v mesiaci august každý rok od 15.8. od 9,00 hod do 30.8. do 18,00 hod.
VI.Počas zimných prázdnin každý párny rok je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom od 23.12. od 18,00 hod do 25.12. do 15,00 hod .
VII.Počas zimných prázdnin každý nepárny rok je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom od 3.1. od 13,00 hod do 6.1. do 16,00 hod a aj od 25.12. od 15,00 hod do 3.1 bezprostredne nasledujúceho párneho roka do 13.00 hod.
VIII.Veľkonočné sviatky každý nepárny rok je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom od piatka od 9,00 hod do pondelka do 18,00 hod.
IX.V párnom roku počas jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom od prvého dňa prázdnin od soboty od 9,00 hod do siedmeho dňa jarných prázdnin do piatka do 18,00 hod.
X.Matka maloletého sa zaväzuje umožniť styk otca so synom aj počas pracovného týždňa ak syn a otec o to prejavia záujem a matke a synovi v tom nebudú brániť závažné okolnosti.
XI.Matka F. S. je povinná maloleté dieťa pripraviť na styk a odovzdať ho otcovi J.. Š. S. v stanovenom čase pred svojim bytom a otec J.. Š. S. je oprávnený prevziať maloleté dieťa v stanovenom čase a povinný odovzdať ho matke F. S. v stanovenom čase pred bytom matky.
XII.Rodičia sú vzájomne povinní v prípade, že sa stretnutie otca so synom nebude môcť z vážnych dôvodov realizovať oznámiť si túto skutočnosť bezprostredne po vzniku dôvodu, najneskôr však 24 hodín vopred pred začatím styku.
XIII.F. S., N.. XX.XX.XXXX je povinná titulom trov konania, ktoré platil štát zaplatiť sumu 47,68 Eur a to Slovenskej republike na účet Okresného súdu Rimavská Sobota, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
XIV.J.. Š. S., N.. XX.XX.XXXX je povinný titulom trov konania, ktoré platil štát zaplatiť sumu 47,68 Eur a to Slovenskej republike na účet Okresného súdu Rimavská Sobota, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
XV.Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
2.Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Uviedla, že jej manželstvo bolo konfliktné už od jeho začiatku. Neskôr sa nezhody prehlbovali z dôvodu názorových rozdielov a rozdielnosti pováh. Podľa jej nápojov jej manželom, pod vplyvom ktorých bol agresívny. Vypovedala, že manžel ju fyzicky a psychicky týral, čo však nikdy neriešila. Ďalej vypovedala, že došlo k ochladnutiu jej citov k manželovi a nadviazala mimomanželský vzťah, ktorý neskôr ukončila. S manželom dlhšiu dobu spoločne nehospodária a nežijú intímnym životom. Maloletého syna pochádzajúceho z manželstva navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a vyživovaciu povinnosť otca určiť vo výške 180 € mesačne. Nesúhlasila s otcom navrhovanou výškou výživného v sume 130 € z dôvodu, že má v spojitosti s maloletým zvýšené výdavky, ktoré spočívajú v jeho zdravotnom stave a odôvodnených výdavkov spojených s jeho školskými potrebami. Navrhovateľka pracuje ako administratívna pracovníčka a jej čistý mesačný príjem činí 626 €.
3.Právny zástupca manžela s poukázaním na výsledky znaleckého dokazovania uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasia ako aj so zverením maloletého syna do osobnej starostlivosti matky. Vyživovaciu povinnosť otca navrhli určiť vo výške 130 € mesačne a prípadne určiť povinnosť otcovi ukladať mesačne sumu 50 € na tvorbu úspor dieťaťa. Zároveň navrhli upraviť styk otca s dieťaťom a to po dobu prvých dvoch mesiacov každý párny víkend v soboru a nedeľu s tým, že dieťa sa bude na noc vracať k matke, po uplynutí dvoch mesiacov styk sa bude realizovať aj s prenocovaním dieťaťa u otca. Zároveň navrhli, aby súd upravil styk otca so synom aj počas školských prázdnin a sviatkov.
4.Manžel s rozvodom manželstva súhlasil. Poprel tvrdenie manželky, že požíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere. Potvrdil jej výpoveď v tom smere, že dochádzalo medzi nimi k častým konfliktom a neraz ju aj fyzicky napadol. Podľa jeho názoru to bolo z dôvodu jej mimomanželského vzťahu. Potvrdil skutočnosť, že po oznámení od manželky, že sa chce rozviesť to psychicky nezvládol a pokúsil sa o samovraždu. Vypovedal, že pôvodne chcel maloletého syna zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ale po oboznámení sa so znaleckým posudkom súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Styk sa synom žiadal upraviť podľa návrhu svojho právneho zástupcu. Pracuje ako riadiaci pracovník a jeho čistý mesačný príjem činí 2.276 €.
5. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Vyživovaciu povinnosť otca navrhol určiť vo výške 175 € mesačne, nakoľko podľa jeho názoru rozvodom manželstva rodičov by nemala klesnúť životná úroveň dieťaťa.
6.Podľa §-u 23 Zákona o rodine
1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 Zákona o rodine
1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine
1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého rodiča zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;
2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
7.Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 03. 05. 1997. Z manželstva pochádzajú dve deti z ktorých je maloletý syn Lukáš. Súd mal preukázané vykonaným dokazovaním, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú trvalo hlboko rozvrátené a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Príčinou rozvratu manželstva nebola len manželkin mimomanželský vzťah, ale v neposlednom rade aj rozdielnosť pováh účastníkov konania a požívanie alkoholických nápojov manželom, pod vplyvom ktorých bol agresívny. Súd preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
8. O úprave práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd rozhodoval nielen na základe vykonaného dokazovania, ale aj s ohľadom na vykonané znalecké dokazovanie, ktoré bolo nariadené z dôvodu, že rodičia sa na úprave práv a povinnosti k maloletému dieťaťu neboli schopní dohodnúť. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Poukázal pritom na závery znaleckého posudky podľa ktorého striedava osobná starostlivosť o dieťa v súčasnej dobe nie je v jeho záujme. Znalkyňa sa vyjadrila v tom smere, že dieťa zatiaľ odmieta prespávať u otca, čo je spojené s traumatizujúcimi spomienkami na obdobie konfliktov medzi rodičmi, konkrétne na sukcidálny pokus otca. Doporučila upraviť styk syna s otcom počas víkendov a v období letných prázdnin v mesiaci júl a august po dobu dvoch týždňov a tiež upraviť styk počas zimných a jarných prázdnin striedavým spôsobom. Súd konštatoval, že matka v styku syna s otcom nebráni, chce len, aby bol dodržiavaný režim stretávania sa s otcom.
9.Výšku vyživovacej povinnosti otca k synovi súd stanovil vo výške 175 € mesačne, pričom zohľadnil odôvodnené potreby dieťaťa ako aj schopnosti a možnosti povinného otca. Zohľadnil pritom potreby dieťaťa, ktoré sú v spojitosti so školskou dochádzkou a jeho zdravotným stavom ako aj skutočnosť, že maloletý je vo vývine a aj to, že životná úroveň dieťaťa má byť na približne rovnakej úrovni ako pred rozvodom manželstva.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 220 Civilného sporového poriadku v prípade, že povinná strana neplní rozsudok je možné voči nemu podať návrh na začatie exekúcie.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.