Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/28/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu Mäsokombinát NORD Svit, s.r.o., Hlavná 5, Svit, IČO: 36171093 proti žalovanému Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, Bratislava 29, IČO: 35776096, o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, takto

rozhodol:

Určuje sa, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXX pre k. ú. H. ako pozemky parc. U. Č.. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2, č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2 a stavba súpisné číslo XX na parcele č. XXXX, popis stavby: L. Z., nie sú zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej konsolidačnej a.s., Cintorínska 21 (predtým Záhradnícka 27), 814 99 Bratislava, IČO: 35776096.

Súd p r i z n á v a žalobcovi plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca dňa 05. 03. 2009 podal na súd žalobu o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva z 05. 12. 2002 a návrh na vydanie predbežného opatrenia. V žalobe uviedol, že dňa 05. 12. 2002 uzatvorili účastníci Zmluvu o zriadení záložného práva (ďalej len „záložná zmluva“), ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v k. ú. H. zapísaným na LV č. XXX vedenom na Katastrálnom úrade v Košiciach, Správe katastra Rožňava. Ako to vyplýva z článku IV. záložnej zmluvy, záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo zriadené výmenou za záložné právo, ktoré bolo zriadené v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam v k. ú. H., zapísaným na LV č. XXX. Žalobca je výrobcom mäsa a mäsových výrobkov. V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do EÚ, žalobca musel zabezpečiť splnenie náročných hygienických podmienok platných v EÚ, čo bolo možné len nákladnou rekonštrukciou výrobných objektov, teda investíciou v objeme cca 120 mil. Sk. Časť potrebných zdrojov mohol žalobca z ískať od Agentúry Sapard, ako podporného fondu Európskej únie. Jednou z podmienok však bolo to, že žiadateľ musí byť vlastníkom objektov a objekty nesmú byť zaťažené záložným právom. Na hlavných výrobných objektoch, zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. H. a to na výrobnej hale, údiarni s.č. XXX, na parc.č. XXX/XX, expedícii, mraziarni, s.č. XXX, na parc.č. XXX/XX, expedícii, chladiarni, s.č. XXX, na parc.č. XXX/XX, rozrábke, s.č. XXX, na parc.č. XXX/XX, odvešovni, laboratórium, s.č. XXX, na parc.č. XXX/XX a na porážke ošípaných, s.č. XXX, na parc.č. XXX/XX, boli na LV zapísané záložné právo v prospech žalovanej a to na základe záložnej zmluvy č. 94/92 zo dňa 14. 09. 1992 a záložnej zmluvy č. 20/93 zo dňa 05. 08. 1993, ktoré boli uzavreté medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. pobočka v Rožňave a SATURN R.A.M. spol. s r.o. Svit, Hlavná 5, na zabezpečenie úverov, ktoré banka poskytla uvedenej spoločnosti. Žalovaný podmieňoval svoj súhlas uvoľnením tohto záložného práva jeho nahradením záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu. V skutočnosti spoločnosť SATURN R.A.M., spol. s r.o. nikdy nebola vlastníkom nehnuteľností, ktoré dala do zálohu zmluva č. 94/92 a č. 20/93 a teda záložné právo v prospech

žalovaného, zapísané na LV č. XXX pre k. ú. H. nemohlo byť platne zriadené. Neplatnosť uvedeného záložného práva je predmetom žaloby, ktorú žalobca podal proti žalovanému na okresnom súde Poprad, na ktorom je vedená pod sp. zn. 10C/90/2007. Žalobca až dodatočne zistil, že žalovaná ešte dňa 02. 09. 2002 podala na Krajskom súde v Prešove proti žalovaným SATURN R.A.M., spol. s r.o. a spol. žalobu, ktorá bola vedená pod sp. zn. 2Cb 228/02. Žalovaný sa touto žalobou domáhal, aby súd vyslovil, že zmluva o predaji majetku štátu reg. č. 3592 uzavretá dňa 20. 07. 1992 v Bratislave, medzi predávajúcim FNM SR a kupujúcim R.A.M. spol. s r.o. (pôvodne obchodné meno spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r.o.) je od počiatku neplatná z dôvodu rozporu so zákonom. Z uvedenej žaloby je nepochybné, že žalovaný v decembri 2002, keď uzatváral so žalobcom záložnú zmluvu uvedenú v bode I. žaloby, vedel o tom, že záložné zmluvy, ktoré mu predchodca VUB a.s. uzatvoril so spoločnosťou R.A.M. spol. s r.o. sú neplatné, lebo uvedená spoločnosť nebola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré dávala do zálohu. Podľa § 151d ods. 3 možno zriadiť záložné právo len na vec, ktorá je vo vlastníctve záložcu. Záložnou zmluvou uvedenou v bode I. žalovaný tým, že so žalobcom uskutočnil výmenu záložného práva, o ktorom vedel, že je neplatné, za záložné právo platné, konal spôsobom, ktorý sa prieči dobrým mravom. Podľa § 39 je neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Podľa § 49a právny úkon je neplatný, aj ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolal alebo o ňom musela vedieť. Zo skutočností uvedených vyššie je nesporné, že žalobca pri uzatváraní záložnej zmluvy vychádzal zo skutočnosti, že zriaďuje záložné právo výmenou za iného záložné právo, teda konal v omyle, ktorý v zmysle § 49a činí jeho právny úkon neplatným. Žalovaný podal návrh na exekúcie predajom nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného práva zriadeného záložnou zmluvou uvedenou v bode I. Nakoľko žalobcovi hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetku, navrhol, aby súd vydal predbežné opatrenie.

2.Uznesením č.k. 4C/28/2009-233 zo dňa 16. 06. 2015 súd pripustil zmenu žaloby zo dňa 27. 04. 2015 v znení: Určuje sa, že záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, zapísaným v katastri nehnuteľností na Katastrálnom odbore Okresného úradu Rožňava na LV č. XXX pre k. ú. H. ako parcely registra „.“ parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2 a stavba s.č. XX, na parc.č. XXXX, L. Z., na základe záložnej zmluvy zo dňa 05. 12. 2002 (V1832/02) v prospech Slovenskej konsolidačnej a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 096 je premlčané.

3.Uznesením č.k. 4C/28/2009-300 zo dňa 09. 05. 2016 súd pripustil zmenu žaloby zo dňa 29. 03. 2016 v znení: Určuje sa, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXX pre k. ú. H. ako pozemky parc. KNC č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2, č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2 a stavba súpisné číslo XX na parcele č. XXXX, popis stavby: L. Z., nie sú zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej konsolidačnej a.s., Cintorínska 21 (predtým Záhradnícka 27), 814 99 Bratislava, IČO: 35776096.

4.Žalovaný tvrdil, že žalobca opiera svoj nárok o exekučné konanie, exekučné rozhodnutie KS Prešov 2CoE/101/2014 zo dňa 27. 11. 2014, prvostupňové rozhodnutie je 15Er/397/2008-169 zo dňa 21. 07. 2014, rozhodnutie KS v Prešove je napadnuté podnetom na podanie mimoriadneho dovolania. Žiadal, aby súd prerušil toto konanie do rozhodnutia o prípadnom podanom mimoriadnom dovolaní. Nesúhlasil s námietkou premlčania žalobcu. Dôvody, ktoré uvádza žalobca nie sú uvedené v pôvodnej žalobe, ktorá znela na určenie neplatnosti zmluvy, nie sú tam ani popísané, sú uvedené až v návrhu na zmenu žaloby. Nesúhlasil ani s tvrdením, že žalobca neopiera svoj nárok o rozhodnutie v exekučnom konaní, ktoré tu uviedol. Medzi účastníkmi konania je sporné, či sa záväzky majú posúdiť ako ručiteľské alebo ako samostatný záväzok. Práve právna kvalifikácia záväzku môže mať vplyv na posúdenie tejto veci.

5.Žalobca tvrdil, že ide o ručenie, poukázal na ust. bodu II. Notárskej zápisnice, kde je uvedené vyhlásenie, že uspokojíme záložného veriteľa, teda odporcu v prípade, ak spoločnosť Saturn R.A.M. spol. s r.o. nesplní záväzok, ktorý vznikol na základe úverových zmlúv špecifikovaných v záložnej zmluve. Toto vyhlásenie jednoznačne svedčí na akcesorické postavenie záväzku povinného, kde je ručenie. To, že od počiatku medzi oboma účastníkmi bol zámer zabezpečiť ručenie žalobcu, preukazuje obsah zápisnice zo zasadnutia predstavenstva Slovenskej konsolidačnej a.s. z 15. 11. 2002, v ktorej je výslovne uvedené: „Odborný útvar odporúča návrh Mäsokombinátu na výmenu záložných zmlúv schváliť najmä s ohľadom na nasledovné skutočnosti: Obligačný dlžník Saturn R.A.M. bude čoskoro vymazaný z obchodného registra, pohľadávka SK a.s. voči tomuto subjektu zanikne a záložné právo vzhľadom

na svoju akcesorickú povahu zanikne tiež. Za týchto okolností by uvoľnenie záložného práva pripadalo do úvahy iba za tej podmienky, ak záložný dlžník vyhlási v notárskej zápisnici, že ručí za zaplatenie pohľadávky SK do výšky hodnoty založených nehnuteľností.“ Táto zápisnica jednoznačne potvrdzuje, že od počiatku išlo o zabezpečenie ručenia a nie o vytvorenie samostatného záväzku Mäsokombinátu, ktorý nemal žiaden právny význam.

6.Žalovaný s týmto tvrdením, že sa jedná o ručiteľský záväzok nesúhlasil a to s poukazom na obsah záložnej zmluvy uzatvorenej 05. 12. 2002 a obsah notárskej zápisnice, z ktorej je zrejmé, že záväzok prevzatý spoločnosti NORD Svit bol limitovaný výťažkom z predaja záložných nehnuteľností. Ručiteľský záväzok nie je možné špecifikovať a obmedzovať výťažkom presne určeného speňažitého majetku ručiteľa, preto sa nemôže jednať o ručiteľský záväzok, ale o záväzok spoločnosti NORD Svit, ktorý má iný charakter. Je to záväzok na zaplatenie peňažného záväzku z výťažku presne špecifikovaných nehnuteľností. Ručenie je totiž možné limitovať výlučne výškou alebo rozsahom prevzatého ručenia, ale v žiadnom prípade ho nie je možné limitovať špecifikovaním postihnuteľného majetku ručiteľa. V tomto je základný rozpor medzi žalobcom a žalovaným a toto je aj otázka zásadného právneho významu, ktorá má byť riešená dovolacím súdom na základe podaného podnetu. S týmito námietkami sa exekučné súdy nielenže nevysporiadali, ale na ne nereagovali, sa nimi nezaoberali. Preto pokiaľ žalobca stále odvodzuje svoj nárok poukazovaním, že sa jedná o ručiteľský záväzok, ktorý je premlčaný, má za to, že žalobe nie je možné vyhovieť. Preberaný ručiteľský záväzok nie je možné limitovať špecifikovaním postihnuteľného majetku ručiteľa. Z notárskej zápisnice vyplýva, že veriteľ, teda odporca mohol požiadať o plnenie žalobcu po 30. 09. 2008 tak ako to bolo dohodnuté v čl. III. predmetnej notárskej zápisnice s poukazom na žiadosť žalobcu uvedenú pri vzájomných rokovaniach, ktoré vyplývali z programu SAPARD z čl. IX. ods. 6 opatrenia agentúry z 18. 02. 2002. Táto situácia vyplynula z toho, že žalobca plánoval čerpať finančné prostriedky z prístupového programu SAPARD, ktoré plánoval použiť na obnovu, resp. rekonštrukciu Mäsokombinátu, pričom viaceré nehnuteľnosti boli založené záložnými zmluvami v prospech konsolidačnej banky na zabezpečenie úverov poskytnutých spoločnosti Saturn. Keďže predmetné prostriedky mali byť použité na obnovu týchto nehnuteľností, boli iniciované vzájomné rokovania, aby viaceré nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne založené, boli uvoľnené z režimu záložného práva a namiesto nich žalobca ponúkol iné nehnuteľnosti a zároveň bolo dohodnuté, že tieto iné nehnuteľnosti založené záložnou zmluvou z 05. 12. 2002 nebudú zo strany záložného veriteľa postihnuteľné v termíne do 30. 09. 2008, preto bolo do notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná ako exekučný titul k záložnej zmluve, konkrétne v čl. III. notárskej zápisnice, zahrnuté vyhlásenie o uplatnení exekučného titulu až po termíne 30. 09. 2008. Keďže k splneniu záväzku nedošlo, po uplynutí uvedeného dátumu, pristúpil žalobca k podaniu na výkon exekúcie 08. októbra 2008. Pred týmto dátumom 30. 09. 2008 žalobca nebol oprávnený pristúpiť k návrhu na vykonanie exekúcie, čo vyplýva z čl. III. predmetnej notárskej zápisnice. Aj vzhľadom na uvedené má za to, že námietka premlčania, v ktorej uvádza, že k premlčaniu došlo v roku 2007, nie je dôvodná.

7.Žalobca tvrdil, že slová nepodá návrh na vykonanie exekúcie, neznamená, že tým dňom mala začať plynúť premlčacia doba. Je tu uznesenie KS Košice o zrušení konkurzu, ktoré bolo právoplatné 25. 04. 2002. Ak teda bolo vyhlásenie, že spoločnosť Mäsokombinát splní záväzok v prípade ak spoločnosť Saturn R.A.M. svoj záväzok nesplní, je celkom zrejmé, že prinajmenšom odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení konkurzu mohol žalovaný uplatňovať svoje práva. To, že sa dobrovoľne vzdal práva podať návrh na exekúciu, neznamená, že sa tým zastavil beh premlčacej doby.

8.Súd po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav: Žalobca podal 05. 03. 2009 návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. H., uzatvorená medzi účastníkmi dňa 05. 12. 2002 je neplatná. Súd konanie o návrhu prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19C/22/2010. Predmetom uvedeného konania je návrh žalobcu na určenie, že záložnými zmluvami č. 94/92 zo dňa 14. 09. 1992 a č. 20/93 z 13. 07. 1993 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. H. záložné právo zriadené nebolo. Na Okresnom súde Poprad bolo okrem konania 19C/22/2010 vedené pod sp. zn. 15Er/397/2008 aj exekučné konanie o návrhu oprávneného Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti žalobcovi o vymoženie 1 129 348,50 Eur. Vo veci 15Er/397/2008-169 Okresný súd Poprad rozhodol uznesením z 21. 07. 2014, ktorým vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom, Exekútorský úrad Bratislava, Vazovova 9, Bratislava za neprípustnú a exekúciu zastavil. Krajský súd v Prešove uznesením 2Co/101/2014-218 z 27. 11. 2014 rozhodnutie Okresného súdu Poprad o neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení potvrdil.

Dôvodom zastavenia exekúcie bolo konštatovanie súdov o tom, že v dôsledku námietky premlčania, ktorú vzniesol žalobca (v uvedenom konaní ako povinný), je pohľadávka Slovenskej konsolidačnej a.s., proti spoločnosti SATURN R.A.M., spol. s r.o. a tým aj proti žalobcovi premlčaná a premlčané je aj záložné právo zapísané v prospech oprávneného na LV č. XXX pre k. ú. H.. Zmluvou o zriadení záložného práva, uzatvorenou medzi žalovaným, ako záložným veriteľom na strane jednej a žalobcom, ako záložcom na strane druhej dňa 05. 12. 2002, bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. H., v prospech žalovaného (ďalej len „záložná zmluva“). V čl. II. záložnej zmluvy je uvedené, že jej predmetom je zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti špecifikované v čl. I., na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r.o., ktoré vznikli na základe úverových zmlúv č. 57/92 zo dňa 14. 09. 1992 a č. 18/93 z 13. 07. 1993. Záložná zmluva bola uzatvorená ako príloha k notárskej zápisnici N 731/02, Nz716/02, ktorá bola spísaná notárkou JUDr. Tatianou Schweighoferovou dňa 19. 12. 2002. V bode II. notárskej zápisnice je vyhlásenie žalobcu (záložcu), že uspokojí záložného veriteľa - žalovaného v prípade, ak spoločnosť SATURN R.A.M., spol. s r.o. nesplní záväzok, ktorý vznikol na základe úverových zmlúv špecifikovaných v záložnej zmluve a to z predaja založených nehnuteľností a že záložný veriteľ môže viesť exekúciu a pri výkone záložného práva predať exekúciou založené nehnuteľnosti presne uvedené v záložnej zmluve.

9.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 premlčia sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Záložné práva sa nepremlčia skôr, než zabezpečená pohľadávka.

10.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11.Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. II. ÚS 250/2011-30 z 08. 12. 2011) záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku predaja zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto zálohu, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (zhodne napr. NS ČR v rozsudku z 25. 04. 2007 č.j. 21 Cdo 1918/2005 a v rozsudku z 08. 02. 2007 č.j. 21 Cdo 681/2006).

12.Z ustanovenia § 100 ods. 2 ale vyplýva, že trojročná premlčacia doba záložného práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Listom zo dňa 21. 01. 1994 VÚB a.s. pobočka Rožňava oznámila spoločnosti SATURN R.A.M., spol. s r.o., že z dôvodu meškania so splátkami úverov odstupuje od úverových zmlúv č. 57/92 a 18/93, vyzvala ju na zaplatenie všetkých záväzkov do jedného mesiaca odo dňa doručenia listu a upozornila ju na uplatnenie svojho záložného práva. Premlčacia doba pohľadávky žalovaného voči pôvodnému dlžníkovi SATURN R.A.M., spol. s r.o. na zaplatenie 1 129 348,-Eur z titulu úverových zmlúv č. 57/92 a 18/93 začala plynúť 22. 01. 1994, teda deň po tom, čo právny predchodca odporcu VÚB a.s. pobočka Rožňava listom z 21. 01. 1994 oznámil žalovanému, že odstupuje od úverových zmlúv. Podľa § 408 bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr o uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť, čo znamená, že premlčacia doba pohľadávky zabezpečenej Zmluvou o zriadení záložného práva z 05. 12. 002 uplynula 22. 01. 204 (zhodne viď uznesenie Krajského súdu v Prešove 2CoE/101/2014-218 z 27. 11. 2014 bod I.). Uznesením Krajského súdu v Košiciach 2K 350/97-24 z 05. 03. 2002 bol zrušený konkurz na majetok úpadcu SATURN R.A.M., spol. s r.o. z dôvodu, že nie sú predpoklady pre konkurz. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 04. 2002, po zverejnení v Obchodnom vestníku č. 16/2002 pod zn. KOO935. Žalovaný ako záložný veriteľ, mohol uplatniť svoje záložné právo už 26. 04. 2002. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie záložného práva u plynula 26. 04. 2005. Najvyšší súd ČR v rozsudku 21 Cdo 2185/2009 z 21. 12. 2010 (na ktorý poukázal aj Ústavný súd SR v rozsudku II. ÚS 250/2011-30) vychádzal z úvahy, že i keď premlčané právo pretrváva - všeobecne vzaté - ako tzv. naturálna obligácia, nemožno takýto záver bez ďalšieho použiť aj na záložné právo. Ku speňaženiu zálohu môže dôjsť na návrh záložného veriteľa. Ak záložný dlžník dôvodne namietol premlčanie záložného práva, nemožno už úspešne uskutočniť tzv. naturálnu obligáciu

spočívajúcu v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, lebo speňaženie zálohu na návrh záložného veriteľa už vykonať nemožno a dobrovoľné splnenie práva (nároku) na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu záložným dlžníkom nie je pojmovo možné. Na rozdiel od záväzkových právnych vzťahov, pri ktorých je možné prijatie „premlčaného dlhu“, u premlčaného záložného práva k tomu už z povahy veci dôjsť nemôže. Preto Najvyšší súd ČR vyslovil právny názor, podľa ktorého ak sa záložný dlžník dovolal (dôvodne) premlčania záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky .Z uvedených dôvodov Najvyšší súd ČR dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre určenie, že záložné právo tu je (resp. určenie, že vec nie je zaťažená záložným právom) ak sa záložný dlžník dôvodne dovolal premlčania ak je na takom určení naliehavý právny záujem.

13.Podľa § 879e ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01. 01. 2003 Občianskeho zákonníka platí, že u stanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. 01. 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. 01. 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

14.Podľa § 151a až § 151g Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzatvorenia jednotlivých žalovaných záložných zmlúv, vyplýva nasledovné:

15.Podľa § 151a ods. 1 cit. zákona záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného neslnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.

16.Podľa § 151b ods. 1, 2 a 4 cit. zákona záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona. Na účinnosť záložnej zmluvy, ktorou sa zakladá nehnuteľnosť, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom Od 01. 01. 1993 záložné právo vzniká ak ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností. V zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby je založenie bolo každému zjavné.

17.Podľa§ 151d ods. 2 cit. zákona ak niekto prevezme zmluvne vec, na ktorej viazne záložné právo, pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi, ak pri uzavretí zmluvy nadobúdateľ o záložnom práve vedel alebo musel vedieť; nadobúdateľ zodpovedá takto do výšky ceny nadobudnutej veci.

18.Podľa § 151f ods. 1 a 2 cit. zákona ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu a to aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Ak na zabezpečenie tej istej pohľadávky je založených niekoľko samostatných vecí, záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia celej pohľadávky alebo jej časti z ktoréhokoľvek zálohu.

19.Podľa § 151g cit. zákona záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo záloh alebo ak záložca zloží záložnému veriteľovi cenu založenej veci; záložné právo tiež zanikne, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, alebo uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného práva veriteľom sa musí sať formou notárskej zápisnice.

20.V prejednávanej veci súd riešil otázku, či je možné vyhovieť podanej žalobe o určenie, že tu záložné právo zriadené nie je (že záložné právo „neexistuje“) ak došlo k premlčaniu záložného práva.

21.Na základe vykonaného dokazovania súd je toho názoru, že záložné právo slúži k zabezpečeniu pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia jej záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia z veci, ktorá je predmetom zálohu. Záložné právo nie je, s výnimkou úpravy niektorých otázok záložného práva, obsiahnutých v ustanovení § 299 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2002, upravené v Obchodnom zákonníku a riešia ho predpisy občianskeho práva predovšetkým Občiansky zákonník. Záložné právo je vecným právom charakterizované ako právo k cudzej veci. Ak si záložný veriteľ neuplatnil právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky včas a pokiaľ sa záložný dlžník dovolal premlčania záložného práva, má to okrem iného za následok, že sa

záložný veriteľ nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu. Aj keď premlčané právo pretrváva ako tzv. naturálna obligácia, ku speňaženiu zálohu môže dôjsť na návrh záložného veriteľa, pokiaľ však záložný dlžník vznesenie dôvodne námietku premlčania záložného práva, nie je možné vyvodiť, že tzv. naturálnu obligáciu spočívajúcu v možnosti speňaženia zálohu na návrh záložného veriteľa možno uspokojiť. Už z povahy veci k tomu nemôže dôjsť na rozdiel od záväzkových právny vzťahov.

22.Pri svojom rozhodovaní súd sa priklonil k názoru, ktorý bol prezentovaný v rozhodnutí NS ČR s. zn. 21Cdo 2185/2009, v ktorom sa uvádza, že: „ záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu nielen (zákonom predpísanou) obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohu, ale taktiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je (napr. určením, že vec nie je zaťažená záložným právom) ak je na takomto určení naliehavý právny záujem. Ak došlo k premlčaniu záložného práva, môže sa záložný dlžník nepochybne dovolať premlčania pri každej (zákonom poskytnutej) obrane proti výkonu práva (nároku) záložného veriteľa na uspokojení zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, teda taktiež v konaní zahájenom podaním žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je. Ak preukáže záložný dlžník, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu po uplynutí stanovenej doby a dovolá sa premlčania záložného práva, nie je možné zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu (premlčané) záložné právo nie je len s poukazom, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo ani po zamietavo právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká a je len oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne právo. Ak sa záložný dlžník dovolal (dôvodne) premlčania záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Opačný názor vo svojich dôsledkoch popiera význam premlčania záložného práva a uznáva súdnu ochrana prejavujúcu sa zamietnutím žaloby, ktorá smeroval aproti výkonu premlčaného práva napriek tomu - ako vyplýva z ust. § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka - premlčané právo nie je možné priznať.“

23.Súd dospel k záveru, že sú splnené v zmysle § 137 písm. c) predpoklady pre určenie, že záložné právo nie je zriadené, keďže sa záložný dlžník dôvodne dovolal premlčania záložného práva a na takomto určení je aj naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem žalobcu je podľa názoru súdu daný tým, že záložné právo je zapísané na LV č. XXX pre k. ú. H., kde ako vlastník je vedený žalobca, pričom vlastník je oprávnený sa dožadovať, aby na doklade, ktorý preukazuje jeho vlastníctvo nebol uvedený zápis, v danom prípade záložné právo v prospech žalovaného, keď toto záložné právo do budúcna nie je spôsobilé uspokojiť žalovaného v súvislosti so zabezpečenou pohľadávkou. Naliehavý právny záujem žalobcu je odôvodnený tým, že v súvislosti s dispozíciou s týmito nehnuteľnosťami má ako vlastník záujem na tom, aby záložné právo na LV vyznačené nebolo. Ak sa záložný dlžník dovolal úspešne premlčania záložného práva, nepochybne už záložný veriteľ sa nemôže domôcť uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, a tak sa premlčané záložné právo stáva nespôsobilým prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Iným spôsobom ako predmetnou určovacou žalobou žalobca nemôže dosiahnuť, aby Okresný úrad, katastrálny odbor vymazal záložného veriteľa z listu vlastníctva. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel.

24.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 363 sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.