Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/200/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35831154, práv. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom C. X, K., proti žalovanému: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. A. XXXX/X, XXX XX P., práv. zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. C. X/A, XXX XX L., v konaní o zaplatenie 4.953,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 2C/71/2015-114 zo dňa 14.3.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol a o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 538,02 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej sumy od 7.4.2012 až do zaplatenia zastavil. Žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 722,77 eur, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 48, § 52 - § 54, § 457, § 488, § 489, § 524, § 657, § 100, § 107 OZ, § 96 O.s.p., ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 22.05.2011 zmluvu o pôžičke č. 5007399, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 4.365,64 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v 99 mesačných splátkach po 96,- eur, s tým, že celková suma pôžičky bola stanovená na sumu 9.504,- eur. V uvedenej zmluve bola dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 24,40%, ročná priemerná percentuálna miera nákladov predstavovala 24,40%. Termín konečnej splatnosti bol dojednaný v auguste 2019. Žalovaný platil jednotlivé splátky tak, ako to vyplýva z prehľadu jednotlivých splátok a úhrad. Z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť a nesplácal predmetnú pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 23.03.2012 označeným ako vypovedanie zmluvy, že mu v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvu vypovedá a zároveň ho vyzval na úhradu dlhu vo výške 4.573,98 eur, a to do 5 dní od doručenia vypovedania zmluvy. Predmetné vypovedanie si žalovaný prevzal dňa 01.04.2012. Posledným, t.j. 5-tym dňom na zaplatenie dlžnej čiastky tak v zmysle

uvedeného bol 06.04.2012. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2015 právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávky, pričom súčasťou pohľadávok bola aj pohľadávka žalobcu voči žalovanému. Vlastníkom pohľadávky voči žalovanému sa teda stala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení. Nakoľko postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o pôžičke uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 22.05.2011 je zmluvou uzatvorenou podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcou zmluvné podmienky, ktorých obsah žalovaný ako spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemohol individuálne ovplyvniť. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd dospel k názoru, že uzavretím predmetnej úverovej zmluvy sa žalovaný ako spotrebiteľ v porovnaní s právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom (t.j. subjektom, ktorý profesionálne pôsobí na finančnom trhu) ocitol v znevýhodnenom postavení, čo ho viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred právnym predchodcom žalobcu, bez toho, aby žalovaný mohol nejakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Zo samotnej zmluvy vyplynulo, že žalovaný uzatvoril túto zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu je preto potrebné aplikovať na uvedený spotrebiteľský vzťah ustanovenia právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. Súd preto podrobil kontrole obsah predmetnej zmluvy a dospel k záveru, že v zmluve absentujú údaje prezumované § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď po oboznámení sa s obsahom zmluvy mal súd preukázané, že v zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti (tento bol určený len označením mesiaca a roka, ale nie presným dátumom) a taktiež v nej nie sú uvedené termíny splátok, úrokov a ostatných poplatkov. Termíny splátok spotrebiteľského úveru sú uvedené v čl. 6 VOP (ďalej len verejné obchodné podmienky) právneho predchodcu žalobcu, pričom žalobca nijako nepreukázal, že žalovaný by tieto podmienky podpísal. Súd tiež konštatuje, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť na to, aby v nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania nevýhodné pre spotrebiteľa, o ktorých predpokladá, že jeho pozornosti uniknú. S poukazom na uvedené súd potom vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí predmetnej zmluvy dospel s poukazom na § 11 ods 1 písm. b) z. č. 129/2010 Z.z. k záveru, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. V konaní bolo ďalej tiež preukázané, že listom zo dňa 23.03.2012 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti zo strany žalovaného (čo uvádza v žalobe aj sám právny predchodca žalobcu) a vyzval žalovaného na vrátenie zostatku pôžičky. Doručením odstúpenia tak došlo k zrušeniu zmluvy a žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd je toho názoru, že právny predchodca žalobcu uvedeným listom sledoval zosplatnenie celého úveru a uplatnil si úrok z omeškania z celej dlžnej sumy. Ide teda o využitie inštitútu „odstúpenie od zmluvy“ podľa § 48 Občianskeho zákonníka aj napriek tomu, že v liste uviedol, že ide o „vypovedanie zmluvy“, čo vyplýva aj z tej skutočnosti, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade celkovej dlžnej sumy jednorázovo, čím prejavil vôľu jednostranne ukončiť zmluvný vzťah. Z ust. § 14 zákona č. 129/2010 Z.z. tiež vyplýva, že vypovedať možno len spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú, pričom v bode 12.2 VOP označeného ako skončenie zmluvy je uvedená iba výpoveď zmluvy, avšak absentuje spôsob výpovede a výpovedná lehota. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na uvedené je potom súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania, pričom ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. V danom prípade však námietku premlčania vzniesol aj žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Súd sa preto zaoberal vznesenou námietkou premlčania a zistil, že nárok žalobcu je premlčaný s poukazom na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože právny predchodca žalobcu odstúpil

od zmluvy dňa 23.03.2012 s tým, že odstúpenie bolo doručené žalovanému 01.04.2012, pričom právny predchodca žalobcu žalovanému stanovil 5-dňovú lehotu na uhradenie dlhu od doručenia tohto vypovedania a nasledujúcim dňom, t. j. 07.04.2012 začala plynúť právnemu predchodcovi žalobcu dvojročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula 07.04.2014, pričom žaloba bola na súd podaná až dňa 11.03.2015, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na dôvodne vznesenú námietku premlčania súd žalobu žalobcu v časti čo do zaplatenia sumy 4.415,58 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania zamietol. Podaným návrhom si právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému aj právo na zaplatenie sumy vo výške 538,02 eur, ktorá predstavovala vyúčtované dlžné pokuty v zmysle čl. II. bod 12.2 všeobecných zmluvných podmienok právneho predchodcu žalobcu. Nakoľko však žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 538,02 eur s príslušenstvom späť, súd konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. veta prvá tak, že priznal žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko mal preukázané, že mal vo veci plný úspech, keď žalobca voči nemu zavinil zastavenie konania v časti čo do zaplatenia sumy 538,02 eur s príslušenstvom, pričom vo zvyšnej časti uplatnenej sumy žalobca taktiež nebol úspešný, keď súd jeho žalobu v časti čo do zaplatenia sumy vo výške 4.415,58 s príslušenstvom zamietol. Účelne vynaložené trovy prvostupňového konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 519,49 eur, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) nasledovne: podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi odmena vo výške 161,01 eur, t.j. za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie na pojednávaní) 2 x 161,01 eur, spolu 322,02 eur. Podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky právnemu zástupcovi prislúcha náhrada hotových výdavkov v súvislosti s 1 úkonom právnej služby v roku 2015 tzv. režijný paušál vo výške 8,39 eur a v roku 2016 vo výške 8,58 eur, spolu 16,97 eur. Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi podľa § 15 písm. a) vyhlášky v zmysle jeho vyúčtovania aj cestovné za jednu cestu L. - Ružomberok na pojednávanie dňa 14.03.2016 osobným motorovým vozidlom zn. VOLKSWAGEN GOLF (základná náhrada 0,183 eur, počet km 1 x 140, údaj podľa technického preukazu 7,0 l/100 km, cena PHM 1,133 eur/l) vo výške 36,72 eur. Podľa § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 vyhlášky právnemu zástupcovi prislúcha náhrada za stratu času za čas strávený cestou z L. (sídlo advokáta) do Ružomberka (miesto konania pojednávania) v zmysle vyúčtovania t.j. 1 x 4 polhodiny x 14,30 eur, spolu 57,20 eur. Nakoľko je právny zástupca žalovaného platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o 20 %, t.j. o sumu 86,58 eur. Právnemu zástupcovi žalovaného prislúcha tiež náhrada trov odvolacieho konania v celkovej výške 203,28 eur, a to za 1 úkon právnej služby vo výške 161,01 eur (podanie odvolania) v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky a v zmysle § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 vyhlášky tiež za náhradu hotových výdavkov v súvislosti s 1 úkonom právnej služby v roku 2015 tzv. režijný paušál vo výške 8,39 eur. Nakoľko je právny zástupca žalovaného platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o 20 %, t.j. o sumu 33,88 eur.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol a o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.415,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 4.415,58 eur od 7.4.2012 do zaplatenia a priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v súlade s ust. § 220 O.s.p. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pri posúdení ním uplatneného nároku ako nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, pretože nesprávne vyhodnotil právny úkon ich právneho predchodcu, ktorým podľa názoru došlo k predčasnému ukončeniu úverového vzťahu odstúpením od úverovej zmluvy, v dôsledku čoho na ním uplatnený nárok nesprávne aplikoval ust. § 107 OZ. Nakoľko absentuje dojednanie zmluvných strán ohľadom predčasného ukončenia úverového vzťahu odstúpením k odstúpeniu od zmluvy postupom podľa ust. § 48 nemohlo dôjsť a ani nedošlo. Nepostupovali podľa ust. § 48 OZ. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou predčasne ukončili výpoveďou zo dňa 23.3.2012 a vyzvali odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. V texte výpovede oznámili žalovanému predčasné ukončenie úverového vzťahu a zároveň vyčíslili dlžnú sumu, na ktorej zaplatenie ho vyzvali. Ich postup bol v súlade s ustanovením bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy upravujúceho spôsob ukončenia úverového vzťahu formou výpovede rovnako pre obe zmluvné strany úverovej zmluvy. Pri hodnotení uvedeného listu nie je možné použiť ust. § 54 ods. 2 OZ, pretože sa nejedná o pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ale o hodnotenie toho, ktoré

z možných práv ako účastník zmluvného vzťahu využil. Súd prvej inštancie nemôže svojim vlastným právnym hodnotením nahrádzať vôľu účastníka zmluvného vzťahu a rozhodovať o tom, aké právo použil. Výpoveď úverovej zmluvy spolu s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku bola žalovanému doručená dňa 1. 4. 2012 a lehota 5 dní na zaplatenie dlžného zostatku predčasne ukončeného úveru uplynula dňa 6.4.2012. Od 7.4.2012 je žalovaný v omeškaní s jej uhradením. Premlčacia lehota pre zaplatenie celej sumy dlžného zostatku predčasne ukončeného úveru podľa § 101 začala plynúť dňa 7.4.2012 a žalovaná pohľadávka tak bola dňa 11.3.2015 uplatnená v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby. Takže nárok nebol premlčaný. V závere odvolania si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku špecifikoval v písomnom podaní odvolania.

3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť ako dôvodný a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku špecifikoval v písomne podanom vyjadrení. Vo svojom vyjadrení uviedol, že okresný súd postupoval správne, keď nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. V predmetnej veci podľa obsahu podanej žaloby jasne vyplýva a to z bodu 3. žalobného návrhu, že zo strany dodávateľa došlo k predčasnému ukončeniu poskytnutého úveru odstúpením od zmluvy zo dňa 23.3.2012. Uvedený úkon žalobcu súd správne posúdil ako odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 48 a nie ako vypovedanie zmluvy. Z obsahu tohto úkonu jasne a zrozumiteľne vyplýva, že sa jedná o odstúpenie od zmluvy a nie o vypovedanie zmluvy, pričom nemožno vychádzať z toho, ako je tento úkon označený, ale naopak, z jeho obsahu. Žalobca týmto jednostranným úkonom vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy jednorázovo, čím prejavil svoju vôľu jednostranne ukončiť tento zmluvný vzťah, ktorý sa stal perfektným v čase doručenia tohto úkonu do sféry žalovaného, t.j. 1.4.2012. Ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 582 OZ, ale aj ust. § 14 zák. č. 129/2010 Z.z. je upravená možnosť výpovede zo zmluvy a to tak, že vypovedať je možné zmluvu uzavretú na dobu neurčitú (zmluva, ktorá je predmetom tohto konania nie je, nakoľko je ukončenie stanovené presným počtom splátok). Tiež § 582 ods. 1 ustanovuje, že ak so zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno ho vypovedať v lehote 3 mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka, čo sa v danom prípade nestalo, keďže žalobca jednostranne zmluvu ukončil a požadoval okamžité vrátenie nesplatenej časti úveru. V bode 12.2 Všeobecných obchodných podmienok je uvedená iba možnosť výpovede, avšak absentuje jej spôsob, ako aj výpovedná lehota. Pokiaľ by bola táto zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach podrobená súdnej kontrole na neprijateľné zmluvné podmienky, zastáva názor, že táto zmluvná podmienka by bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko veriteľ touto podmienkou získal prevahu nad spotrebiteľom dlžníkom a má de facto neobmedzenú možnosť vypovedania zmluvy. Na druhej strane dlžník - spotrebiteľ nemá dôvod vypovedať zmluvu za podmienky, že účinky výpovede nastanú až splnením všetkých záväzkov, keďže pre prípad, že by dlžník mal finančné prostriedky na splnenie záväzky zo zmluvy, tak na tento účel má zákonný inštitút - splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti. Má za to, že žalobca svojim jednostranným úkonom, t.j. listom zo dňa 23.3.2012, ktorý bol žalovanému doručený dňa 1.4.2012, platne odstúpil od predmetnej zmluvy o pôžičke, a teda nasledujúcim dňom po tomto dni začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula 1.4.2014. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd dňa 11.3.2015, je celý jeho nárok premlčaný, čo správne posúdil aj okresný súd. Na dôvažok uviedol, že pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 265 tak, ako to uvádza žalobca v súvislosti s ust. § 53 ods. 9 OZ, začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s § 103 veta druhá zročnosťou neplnenej splátky. Pokiaľ by teda právny predchodca žalobcu zosplatnil dlh v marci 2012 inak ako odstúpením od zmluvy, musel by vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok splatných pred marcom 2012, t.j. splátky splatné k 20.2.2012, 20.1.2012, 20.12.2011, pričom premlčacia doba by sa začala počítať od splatnosti splátky splatnej k 20.12.2011. Aj v takomto prípade by však nárok žalobcu bol premlčaný, keďže na súd podal žalobu až 11.3.2015. V ďalšom poukázal na dojednanie bodu 14.2 a 14.3 Všeobecných obchodných podmienok. V znení uvedeného dojednania predstavuje zjavný nepomer a nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach, ktoré by bolo nutné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okrem toho žalobcovi podľa jeho názoru chýba aktívna vecná legitimácia, na základe čoho je tiež namieste žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 22.5.2011 neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čiže je potrebné poskytnutý úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho by mal žalobca nárok len na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného úveru.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 .

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

10. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil v zmysle ust. § 387 ods. 2 a na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené aj v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalobca aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

11. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O trovách konania bude rozhodnuté v súlade s ust. § 262 a nasl. CSP.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430