Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-236-2015.pdf
PDF · 87.23 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/236/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci manželky V. L. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, R. proti manželovi J. K. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, R., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. R. K., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom G. práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce a o určenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľke v 2. rade V. K., nar. 18.2.1998, bytom Hollého 70, Michalovce, takto
rozhodol:
I./ Manželstvo manželky V. L. K., rod. R., nar. XX. XX. XXXX a manžela J. K., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 03. 12. 1994 v Uralsk, Kazašská republika, zapísané v Knihe manželstiev Matričného obvodu Obvodný úrad Bratislava I., vo zväzku OM/7, ročník 1996, na strane 62, pod poradovým číslom 123, rozvádza.
II./ Na čas po rozvode schvaľuje rodičovskú dohodu ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej R. K., nar. 23. 02. 2001, v tomto znení:
III./ Maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
IV./ Otec sa zaväzuje povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 50,- € mesačne, vždy do 25- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
V./ Na žiadosť rodičov stretávanie sa otca s maloletou neupravuje.
VI./ Otec je povinný prispievať na výživu V. K., nar. 18. 02. 1998 sumou 100,- € mesačne, vždy do 25- teho dňa v mesiaci vopred k rukám V. K., nar. XX. 02. 1998, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
VII./ Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./ Manželka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2015 domáhala rozvodu manželstva s manželom, ktoré bolo uzavreté dňa 3.12.1994 a zároveň žiadala, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej Michaele a v tom čase maloletej Nine tak, aby maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otca, aby zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí mesačne sumou po 250 €.
2./ Odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil.
3./ V priebehu konania došlo medzi manželkou a manželom k dohode ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej Michaele tak, že obaja rodičia súhlasili so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, stretávanie sa otca s maloletou žiadali, aby súd neupravoval a otec sa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 50 € mesačne k rukám matky.
4./ Kolízny opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu.
5./ V priebehu konania dosiahla dcéra manželov Nina Lacová, nar. 18.2.1998 plnoletosť dňa 18.2.2016 a preto ju súd uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 4.5.2016 pripustil ako účastníčku - navrhovateľku v 2. rade do konania o určenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa. Medzi navrhovateľkou v 2. rade a otcom došlo k dohode ohľadne výšky vyživovacej povinnosti tak, že otec sa zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky v 2. rade sumou 100 € mesačne k jej rukám.
6./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, s jednotlivými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
7./ Manželia uzavreli manželstvo dňa 03. 12. 1994 v Uralsk, Kazašská republika, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev Matričného obvodu Obvodný úrad Bratislava I., vo zväzku OM/7, ročník 1996, na strane 62, pod poradovým číslom 123 (sobášny list čl. 6 spisu).
8./ Z manželstva pochádzajú maloletá Michaela Lacová, nar. 23.2.2001 a plnoletá Nina Lacová, nar. 18.2.1998 ( rodné listy na čl. 7, 8 spisu).
9./ Manželka v návrhu a vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo uzavrela s manželom po ročnej známosti, spočiatku bolo manželstvo harmonické. Manželka ako príčinu rozvratu manželstva vníma fyzické násilie zo strany odporcu pod vplyvom alkoholu, lekársku pomoc však nevyhľadala. Rozpory medzi manželmi vznikali aj v dôsledku toho, že manželka sa snaží žiť náboženských životom, v náboženskom duchu vychováva aj dcéry, avšak manžel spochybňuje tieto výchovné postupy manželky, pred dcérami sa jej vysmieva kvôli praktizovaniu náboženského života. Podľa názoru manželky takéto správanie manžela nie je dobrým príkladom pre dcéry. Manželka ako na negatívum poukázala aj na skutočnosť, že manžel si do bytu vodí cudzie osoby - kolegov z práce, s ktorými požíva alkohol. Manžela podozrieva aj z nevery na základe toho, že sa stalo, že keď bola doma s dcérami, byt si otvorila cudzia mladá žena, ktorá následne ušla. Manželka uviedla, že aj maloletá dcéra jej hovorila, že keď bola doma s otcom, bola tam s nimi aj cudzia mladá žena, s ktorou sa otec objímal.
10./ Manžel nesúhlasil s návrhom na rozvod, chcel, aby rodina ostala zachovaná. Manžel priznal, že medzi manželmi sú rozpory a hádky, potvrdil že na manželku fyzicky viackrát zaútočil pod vplyvom alkoholu, čo však oľutoval. Neveru manžel poprel. Podľa vyjadrenia manžela manželka bezdôvodne vyvoláva konflikty a následne dôjde k hádke medzi manželmi. Manžel uviedol, že konflikty medzi manželmi vznikajú aj z toho, že manželka mu vyčíta, kde sa míňajú finančné prostriedky, podozrieva ho z toho, že peniaze posiela iným osobám, s ktorými jej je neverný. Manžel uviedol, že náboženstvo manželke ani deťom nezakazuje, vyjadril sa len v tom zmysle, že veriaci sa určitým spôsobom nesprávajú a nevymýšľajú nepravdy. Manžel uviedol, že nezhody medzi manželmi pretrvávajú už niekoľko rokov. Psychologickú pomoc manželia nevyhľadali.
11./ Ohľadne rodinnej situácie súd vypočul aj dcéru Ninu, ktorá uviedla, že situácia v rodine je veľmi napätá. Podľa jej názoru sú už rodičia v takom negatívnom vzájomnom vzťahu, že bez hádky sa nedokážu na ničom dohodnúť, pretože otec sa správa flegmaticky, nevyjadrí sa, matka naopak je emotívna a prejaví sa citovo. Dcéra vypovedala ohľadne problémov týkajúcich sa praktizovania náboženstva, že aj keď sa otec vyjadrí občas, že načo ide mama do kostola, nikdy však mame ani jej nezakazovala chodiť do kostola, náboženstvo nekomentoval.
12./ Vzhľadom na nesúhlas manžela s rozvodom manželstva súd požiadal o psychologickú intervenciu Referát poradensko-psychologických služieb Michalovce za účelom možného zmierenia manželov. Psychológ Referátu vykonal pohovor jednak s manželmi individuálne ako aj s deťmi v rámci spoločnej rodinnej konzultácie. Zo správy psychológa Referátu (čl. 60 - 6 spisu) vyplynulo, že ako negatívum a možnú príčinu konfliktov v rodine psychológ vníma odlišné postoje, názory a neschopnosť urobiť kompromis, najmä zo strany manželky, ktorá je dominantným typom osobnosti, riadi celú domácnosť ako
aj jej členov. Psychológ konštatoval, že postoje manželov k rozvodu sú rôzne, manželka trvá na rozvode, manžel s rozvodom nesúhlasí, pretože dôvody na rozvod nevníma. Počas stretnutí sa nepodarilo dospieť k zmene postojov, preto psychologický proces bol ukončený, keďže pri zmierovaní manželov je potrebná pozitívna motivácia, ktorú u manželky nevnímali.
13./ Napriek záverom psychologickej intervencie, ktorá bola ukončená v apríli 2016 sa súd pokúsil dať manželom priestor na urovnanie vzťahov, vyriešenie manželských problémov a nezhôd a za tým účelom odročil pojednávanie vedené dňa 4.5.2016 až na 23.8.2016, čím manželom poskytol časový priestor v rozsahu 4 mesiacov, aby obaja popracovali na vyriešení problémov, avšak aj po uplynutí tohto času, manželka naďalej trvala na rozvode manželstva, uviedla, že v rodine nedošlo k žiadnej zmene. Manžel s rozvodom naďalej nesúhlasil, avšak uviedol, že nenašiel nič, čím by nejakým spôsobom obnovil pozitívny vzájomný vzťah medzi manželmi.
14./ Podľa § 23 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15./ Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
16./ Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
17./ Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18./ Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 19./ Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 20./ Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22./ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23./ Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24./ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25./ Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
26./ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
27./ Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28./ Súd mal za preukázané, že manželstvo manželov je rozvrátené, neplní svoj účel. Medzi manželmi už dlhodobo pretrvávajú rozpory, manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, ale vzájomné vzťahy medzi nimi sú negatívne, manželia sa bez hádky nedokážu dohodnúť na záležitostiach týkajúcich sa fungovania rodiny a domácnosti, hádky medzi manželmi vyústili už aj do fyzického násilia zo strany manžela voči manželke. Negatívne vzťahy a nezhody potvrdili obaja manželia, ako aj ich dcéra Nina. Odmietavý postoj manželky k obnoveniu manželského spolužitia sa nepodarilo zmeniť ani prostredníctvom psychologickej intervencie Referátu poradensko-psychologických služieb, spolupráca Referátu s manželmi bola ukončená z dôvodu, že u manželky nebola pozitívna motivácia smerom k zmiereniu manželov. Manžel síce nesúhlasil s rozvodom manželstva, sám však uviedol, že počas 4 mesiacov, ktoré dal súd manželom k dispozícii, aby sa pokúsili vyriešiť svoje vzájomné nezhody, nenašiel nič, čím by došlo k obnoveniu pozitívneho vzťahu medzi manželmi. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd manželstvo rozviedol.
29./ Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej Michaele, keďže manželia sa dohodli na úprave rodičovských práv a povinností k maloletej, kolízny opatrovník navrhol dohodu schváliť, súd schválil rodičovskú dohodu ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností tak, že maloletú Michaelu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
30./ Zároveň súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu plnoletej dcéry Niny sumou 100 € mesačne k jej rukám, keďže otec súhlasil s takto navrhovanou výškou výživného.
31./ O trovách konania rozhodol súd súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je oprávnený podať odvolanie manžel, pretože všetky ostatné osoby oprávnené podať odvolanie sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania (§ 368 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP)..
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).