Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-53-2016.pdf
PDF · 86.32 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/53/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X, otec: R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Revúca číslo konania 8P/74/2015 - 58 zo dňa 12. 01. 2016, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného na maloletého R.C., nar. XX. XX. XXXX, zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že aj keď od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov u maloletého dieťaťa, tak nie je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby platil na maloleté dieťa výživné vo väčšom rozsahu, ako bolo toto pôvodne určené.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a podanej žalobe na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovieť. V dôvodoch odvolania poukazovala na to, že potreby pre maloleté dieťa sú vysoké a taktiež jeho náklady na výživu. Bola toho názoru, že žalobca mohol ďalej pracovať a pokiaľ aj skončil pracovný pomer, nevyvíjal dostatočnú snahu na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky nielen pre svoju potrebu, ale aj pre to, aby mohol hradiť výživné na maloleté dieťa vo väčšom rozsahu. Bola presvedčená, že pracovná zmluva s otcom maloletého dieťaťa u jeho zamestnávateľa nebola predĺžená z dôvodov na jeho strane. Žiadala uvedené okolnosti preveriť. Otec maloletého dieťaťa nevynakladá potrebné úsilie pre zabezpečenie finančných prostriedkov v takom rozsahu, aby mohol platiť vyššie výživné na maloleté dieťa. Žiadala preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania, teda zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a podanému návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť.
3. Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení na odvolanie matky maloletého dieťaťa nesúhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti, a to z dôvodu, že sa snaží nájsť si zamestnanie, ovšem, doteraz sa mu to nepodarilo. Okrem toho sa stará o svoju chorú matku, a preto má obmedzené možnosti nájsť si zamestnanie a mať z toho príjem. Popieral tvrdenia uvádzané matkou maloletého dieťaťa, že pracovný pomer s bývalým zamestnávateľom bol skončený z dôvodov na jeho strane. V zamestnaní došlo k prepúšťaniu zamestnancov, túto okolnosť nemohol ovplyvniť, a preto bol s ním skončený pracovný pomer bez viny na jeho strane. Bol ochotný platiť na výživu maloletého dieťaťa minimálne výživné tak, ako je mu to určené rozsudkom súdu prvej inštancie.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 65 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Krajský súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ako aj Zákon č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok. Uvedené právne predpisy nahradili Zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. Predmetnom konania v danej veci je úprava práv a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu, teda konanie uvedené v § 111 písm. c/ Zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP. V § 395 ods. 1, 2 sú uvedené prechodné ustanovenia použitia zákona č. 161/2015 Z. z. Podľa § 395 ods. 1, 2, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Keďže v ustanovení § 396 CMP nie je uvedený osobitný postup pri konaní o výživnom na maloleté dieťa a krajský súd rozhodoval už za účinnosti zákona č. 161/2015 Z. z., tak musel prihliadať na ustanovenia tohto zákona. V súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. však musel prihliadnuť aj na to, kedy sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Z § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. totiž vyplýva, že na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Civilný mimosporový poriadok totiž neobsahuje komplexnú procesnoprávnu úpravu pre oblasť mimosporových konaní, a preto sa na konania podľa tohto zákona použijú podporne aj ustanovenia Civilného sporového poriadku, a to v tom prípade, ak mimosporový kódex nemá odlišnú úpravu alebo výslovne nevylúči úpravu konkrétnych inštitútov Civilného sporového poriadku. Tam, kde Civilný mimosporový poriadok neobsahuje odlišnú právnu úpravu a ani nevylúči úpravu v Civilnom sporovom poriadku, použije sa priamo ustanovenie Civilného sporového poriadku.
7. Za daného stavu preto pri rozhodovaní krajský súd musel prihliadnuť jednak k ustanoveniam zákona č. 99/1963 Zb. - O. s. p., za účinnosti ktorého prebehlo konanie pred súdom prvej inštancie a bolo vydané v zmysle uvedeného procesného predpisu aj rozhodnutie vo veci samej. Za účinnosti uvedeného právneho predpisu bolo podané aj odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj vyjadrenie k veci samej. Musel však prihliadnuť aj na procesné ustanovenia podľa zákona č. 160/2015 Z. z., ako aj zákona č. 161/2015 Z. z.
8. Predmetom konania v danej veci je zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Z obsahu spisu je nesporné, že výživné na maloleté dieťa bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 4P/22/2012 - 37 zo dňa 22. 03. 2012 tak, že výživné na maloleté dieťa bolo otcovi dieťaťa znížené na minimálnu zákonnú výšku, a to 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu. Maloleté dieťa je narodené XX. XX. XXXX, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o znížení výživného teda bolo vo veku X I. aj X mesiace. V čase znižovania výživného na maloleté dieťa mal otec príjem vo výške 180,- Eur mesačne, pretože bol nezamestnaný a bol poberateľom len podpory v nezamestnanosti. Matka maloletého dieťaťa bola poberateľkou rodičovského príspevku v sume 194,- Eur mesačne a boli jej vyplácané prídavky na dieťa vo výške 22,54 Eur mesačne.
9. Od poslednej úpravy výživného do podania návrhu na zvýšenie výživného uplynula doba tri a pol roka. Za uvedenú dobu sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa, ktoré je vekovo staršie, vyspelejšie a s tým sú spojené zvýšené výdavky jednak v spojení so zabezpečením výživy, ako aj zabezpečovaním všetkých ostatných potrieb maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o rodičov maloletého dieťaťa, títo sú naďalej nezamestnaní, pričom matka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 153,20 Eur a prídavok na dieťa a otec poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur. Otec sám uviedol, že sa nezúčastňuje aktivačných prác a nechodí si ani brigádnicky privyrábať.
10. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V § 121 CMP je tiež uvedená možnosť zmeny alebo zrušenia rozsudkov o úprave výživného v prípade, ak dôjde k zmene pomerov.
11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
12. Zmenou pomerov v zmysle Zákona o rodine treba rozumieť výraznú zmenu tých okolností na strane oprávnenej osoby či povinnej osoby, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde teda o také zvýšenie či zníženie zárobku, alebo pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti, ktoré ovplyvňujú celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. K zmene pomerov však môže dôjsť aj na strane oprávneného, a to jednak v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvýšením nákladov v súvislosti s prípravou na ďalšie povolanie a podobne. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania, ale doba, kedy skutočne k zmene pomerov došlo. Ako vyplýva z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, tak súd nevyhovel návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného, a to z dôvodu, že nie je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého dieťaťa platiť výživné vo vyššej výške, ako bolo naposledy určené, pretože jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur.
13. Krajský súd sa stotožňuje s tým, že na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov v tom, že sa zvýšili celkové jeho náklady jednak na výživu, ako aj zabezpečenie ďalších potrieb.
14. Pokiaľ však ide o schopnosti a možnosti otca maloletého dieťaťa platiť výživné na dieťa, tak krajský súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že otec by nemohol platiť výživné na maloleté dieťa vo väčšom rozsahu, ako 30 % zo sumy živného minima.
15. Matka maloletého dieťaťa namietala, že otec mohol pracovať ešte na pôvodnom pracovisku, ovšem pracovný pomer s ním bol skončený z dôvodov na jeho strane. Toto popieral zas otec maloletého dieťaťa a poukazoval na to, že pracovný pomer s ním bol skončený z toho dôvodu, že dochádzalo k prepúšťaniu zamestnancov u zamestnávateľa, u ktorého pracoval.
16. Z obsahu spisu je nesporné, že otec maloletého dieťaťa je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny I. od 31. 10. 2011 a v súčasnej dobe je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur. Do konania vedeného na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4P/22/2012 doložil otec maloletého dieťaťa k podanému návrhu na zníženie výživného doklad o skončení pracovného pomeru na dobu určitú. Z obsahu uvedeného dokladu len vyplýva oznámenie o skončení pracovného pomeru na dobu určitú. Podľa tohto oznámenia skončil pracovný pomer dňom 23. 10. 2011. Bližšie okolnosti nie sú v ňom uvedené.
17. Aj keď otec mal uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom na dobu určitú, tak mal súd prvej inštancie preveriť, či zamestnávateľ skutočne končil pracovné pomery so zamestnancami, ktorí mali uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú z objektívnych dôvodov, alebo v dôsledku vyhodnotenia pracovných výsledkov práce na dobu určitú u otca maloletého dieťaťa síce bol ukončený pracovný pomer na dobu určitú, ale nie je vylúčené, že mohlo ísť aj o okolnosti na strane otca maloletého dieťaťa, ak by vo vzťahu k zamestnávateľovi nevykazoval uspokojivé pracovné výsledky. Bude potrebné uvedenú okolnosť preveriť a vyporiadať sa s tým, či nezamestnanosť, ktorá vznikla na základe otca maloletého dieťaťa, nevznikla aj jeho zavinením.
18. Pokiaľ tomu tak nebude, tak bude musieť súd ďalej skúmať, z akých dôvodov nepristupuje otec maloletého dieťaťa k možnosti získať si finančné prostriedky prostredníctvom prác na dohodu alebo zúčastňovaním sa na aktivačných prácach. V konaní pred súdom prvej inštancie otec maloletého dieťaťa uviedol, že týchto prác sa nezúčastňuje, lebo s tým starosta obce nesúhlasil. Bude potrebné preveriť, či toto tvrdenie otca maloletého dieťaťa je pravdivé, alebo nie. Posúdi tak existujúcu možnosť otca maloletého dieťaťa zúčastňovať sa na aktivačných prácach a získať tým finančné prostriedky vo väčšom rozsahu, ako doteraz poberá. Okrem toho z obsahu spisu vyplýva, že je doložené lekárske potvrdenie o tom, že otec maloletého dieťaťa môže vykonávať prácu ako opatrovateľ. Ak teda tvrdí, že jeho matka má vážny zdravotný stav a vyžaduje starostlivosť z jeho strany, tak by mohol vykonávať prácu ako opatrovateľ a možnosť získať finančné prostriedky výkonom takejto práce. Na túto okolnosť poukazoval v konaní pred súdom prvej inštancie aj opatrovník maloletého dieťaťa. Bude preto potrebné, aby aj túto okolnosť v ďalšom konaní súd prvej inštancie preveril.
19. Záver súdu prvej inštancie o tom, že otec nemôže platiť výživné vo väčšom rozsahu, ako je 30 % zo sumy životného minima, považuje zatiaľ krajský súd za predčasný. Až po doplnení dokazovania zváži súd prvej inštancie, či sú dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu a keď, tak v akom rozsahu. Tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, je nesporné, že na
strane maloletého dieťaťa vzhľadom od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by u oprávnenej osoby, teda maloletého dieťaťa, bola dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti. K tomu, aby vyživovacia povinnosť však mohla byť zvýšená, musia existovať aj okolnosti na strane otca maloletého dieťaťa a nesmú teda existovať objektívne prekážky, pre ktoré by otec si nemohol zabezpečiť vyšší príjem, ako doteraz poberá.
20. V zmysle ustanovení § 35 a § 36 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci. Je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Uvedený postup súdu prvej inštancie vyplýva z princípu materiálnej pravdy, ktorý vyžaduje od súdu úplné zistenie skutočného stavu veci, čomu je prispôsobená i koncepcia dokazovania, kde sa aplikuje tzv. vyšetrovací (vyhľadávací) princíp civilného procesu.
21. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).