Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-132-2016.pdf
PDF · 85.24 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/132/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému : F. Q., nar. XX.X.XXXX, U. XXX/XX, W., o zaplatenie sumy 1.009,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 561,52 eur spolu s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 27.09.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku uplatnenej istiny a úroku z omeškania súd žalobu zamieta.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 11,24 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 4.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 1.009,52 eur spolu s prísl.. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. A6914664, A6977050, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy žalobca vypožičal žalovanému 2 ks SIM kariet, ktoré umožňujú žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Zároveň žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Nokia Lumia 610 White za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 169 eur a Samsung Galaxy S III mini white za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 279 eur. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období máj až júl 2013, porušil zmluvné povinnosti, a preto je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu 448 eur. Pohľadávka pozostáva z neuhradených služieb vo výške 561,52 eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 448 eur.
2. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili, preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti podľa 180 C.s.p..
3. Právny zástupca žalobcu zotrval na písomne podanej žalobe.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvami o poskytnutí verejných služieb, dodatkami k zmluve o poskytovaní verejných služieb, pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dodatku k zmluve a všeobecných podmienok súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným ako užívateľom zmluvy o pripojení SIM karty na mobilnú telekomunikačnú sieť, zaviazal sa poskytovať mu s tým služby súvisiace a žalovaný ako užívateľ sa zaviazal platiť cenu za poskytovanie dohodnutých služieb. Žalobca dal do užívania žalovanému podľa zmlúv 2ks SIM kariet, aktivoval ich, čím umožnil žalovanému prístup k službám poskytovaným žalobcom, pridelil žalovanému telekomunikačné zariadenie značky Samsung Galaxy S III mini white za kúpnu cenu 1 eur, pričom bežná maloobchodná cena bola 280 eur a zariadenie značky Nokia Lumia 610 White za kúpnu cenu 1 eur, pričom bežná maloobchodná cena bola 170 eur
6. Žalovaný nezaplatil riadne a včas za služby fakturované za mesiace máj - júl 2013, spolu sumu 561,52 eur. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností si žalobca uplatnil aj zmluvnú pokutu v zmysle bodu 2.5. dodatku k zmluve o pripojení.
7. Z faktúr nachádzajúcich sa v spise súd zistil, že žalovanému vznikol dlh vo výške 561,52 eur (100,54 + 58,30 + 91,33 + 1 + 310,27 + 3,98 + 1 = 566,42 eur - 4,90 eur, ktorú sumu uhradil po zaslaní pokusu o pokonávku) z dôvodu, že neuhradil za služby poskytnuté mu žalobcom.
8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
9. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
18. Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
19. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
24. Zmluvy, ktoré účastníci konania uzatvorili sú spotrebiteľskými zmluvami a vzťahujú sa na ne ustanovenia občianskeho zákonníka. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd žalobe vyhovel len v časti 561,52 eur, ktorá suma sa týkala faktúr, ktorými boli vyúčtované poskytnuté elektronické komunikačné služby, ktoré žalovaný v zmysle zmluvy neuhradil. V časti zmluvnej pokuty súd žalobe nevyhovel, pretože ju pokladal za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný nemal na výber pri podpise zmluvy, túto podmienku si osobitne nevyjednal, nemohol ovplyvniť jej obsah, zmluva mu bola predložená už vopred naformulovaná. Sumu 448 eur, ktorú žalobca žiada priznať ako zmluvnú pokutu, mu súd nepriznal, a žalobu v tejto časti zamietol, pretože zmluvné ustanovenia o pokute neboli individuálne dojednané a súd ich vyhodnotil ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods.1 Obč. zák., nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Naviac suma zmluvnej pokuty je písaná veľmi drobným písmom a pri podpise je veľmi ľahko prehliadnuteľná. Pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy by nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník, a to ten ktorý je v slabšom postavení, tade v postavení spotrebiteľa. Žalovaný je v nerovnom postavení oproti profesionálnemu dodávateľovi vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva, dostupnosť právnych služieb. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať takúto faktickú nerovnosť. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,5 % p.a. odo dňa 27.9.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému žalobcom na zaplatenie celej žalovanej istiny. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia (nakoľko záväzkový vzťah vznikol po 1. februári 2013) ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, preto vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania presahujúceho 5,5 % súd žalobu zamietol.
26. Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.009,52 eur (100%), súd mu priznal 561,52 eur (55,62 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 448 eur (44,38 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Žalobca bol úspešný v 11,24 % (55,62 % - 44,38 %) a v takomto rozsahu mu súd priznal aj náhradu trov konania.
30. V zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 C.s.p. rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podľa návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.