Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8C-139-2014.pdf
PDF · 93.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/139/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: M. V., G.. XX.XX.XXXX, W. XX, XXX XX C., zastúpeného: AK NOVIKMEC s.r.o., advokátska kancelária, Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: EFS Group Slovakia s.r.o., Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, IČO: 43 944 779, zastúpeného: JUDr. Vincent Lechman, advokát, Popradská 80, 040 11 Košice, IČO: 42 242 665, o zaplatenie 2.704,- eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.704 eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.080 eur od 01. 06. 2013 do zaplatenia, zo sumy 904 eur od 01. 07. 2013 do zaplatenia, zo sumy 720 eur od 01. 08. 2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobným návrhom zo dňa 13.06.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.704,00 eur s príslušenstvom.
2/ Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 25.09.2012 uzavrel pracovnú zmluvu podľa § 43 Zákonníka práce. Dňom 16.06.2013 pracovný pomer ukončili Dohodou o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce na jeho žiadosť. Druh vykonávanej práci boli stavebné práce. Stavebné práce sa v mesiacoch apríl 2013, máj 2013 a jún 2013 vykonávali v zahraničí. Spolu so mzdou mu mali byť vyplatené aj cestovné náhrady, podľa zmluvy v 31. deň nasledujúceho mesiaca. Žalovaný v lehote splatnosti cestovné náhrady za mesiac 04/2013, 05/2013, 06/2013 neuhradil a nereagoval ani na písomné a telefonické výzvy k úhrade daných cestovných náhrad. Žalovaný žalobcovi mzdu vyplácal v hotovosti. Za obdobie 04/2013, 05/2013, 06/2013 mu boli vyplatené len čisté mzdy bez cestovných náhrad. Nevyplatené cestovné náhrady činia 1.080,00 eur za obdobie 04/2013, 904,00 eur za obdobie 05/2013, 720,00 eur za obdobie 06/2013. Prevzatie miezd za tieto obdobia mu žalovaný nedal podpísať, keďže výplatné pásky mu neboli odovzdané pri samotnom prevzatí, ale boli mu zaslané poštou spolu s Dohodou o skončení pracovného pomeru a zápočtovým listom. Po emailovej komunikácii žalovaný poslal žalobcovi doklad o prevzatí cestovných náhrad. Tento doklad o prevzatí bol podpísaný, no nie žalobcovým vlastnoručným podpisom, takže tento doklad ako aj podpis na ňom považuje žalobca za sfalšovaný.
3/ V danej právnej veci súd dňa 22.09.2014 vydal platobný rozkaz č.k. 5Ro/229/2014-30. Keďže žalovaný podal v lehote na podanie odporu dňa 23.10.2014 odpor, predmetný platobný rozkaz sa zrušil.
4/ V podanom odpore žalovaný uviedol, že nárok žalobcu v plnom rozsahu neuznáva. Žalovanému vyplatil všetky podlžnosti, a teda neeviduje voči nemu akýkoľvek záväzok vo výške 2.704 eur.Cestovné náhrady vyplatil žalobcovi v hotovosti.
5/ Na základe návrhu žalobcu, súd na pojednávaní dňa 13.04.2015 pripustil zmenu žalobného návrhu a to tak, že žalovaný je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 2.704 eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.080 eur od 01. 06. 2013 do zaplatenia, s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 904 eur od 01.07.2013 do zaplatenia, s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 720 eur od 01. 08. 2013 do zaplatenia a trovy konania.
6/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, pracovnou zmluvou, dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve, Dohodou o skončení pracovného pomeru, výplatnými páskami žalobcu, výzvou na úhradu cestovných náhrad zo dňa 26.02.2014, 13.03.2014, potvrdením žalovaného o prevzatí peňažných prostriedkov žalobcom, čestným vyhlásením žalobcu, vyúčtovaním cestovných výdavkov, výpisom z účtu žalovaného, výsluchom strán sporu, svedkov, a zistil tento skutkový stav:
7/ Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 25.09.2012 Pracovnú zmluvu podľa § 43 Zákonníka práce. Nástup do práce bol určený na deň 25.09.2012. Druh práce - stavebný robotník. Strany zmluvy sa dohodli, že mzda bude vo výške 327,20 eur a pracovný čas 40 hodín. Dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 02.01.2013 sa strany dohodli, že mzdové podmienky budú predstavovať mzdu vo výške 337,70 eur.
8/ Dohodou o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce sa strany dohodli, že pracovný pomer žalobcu končí dňom 16.06.2013, pričom ako dôvod skončenia pracovného pomeru bola uvedená žiadosť zamestnanca bez udania dôvodu.
9/ Podľa predložených výplatných pások mala byť žalobcovi v mesiaci 04/2013 vyplatená suma celkovo vo výške 1.256,48 eur ( čistá mzda 292,48 eur a cestovné náhrady 1.080 eur), v mesiaci 05/2013 vyplatená suma mala činiť 1.260,98 eur ( čistá mzda 472,98 eur a cestovné náhrady 904 eur) a v mesiaci 06/2013 suma na výplatu predstavovala 718,72 eur ( čistá mzda 146,25 eur a cestovné náhrady 720). V rámci exekučného konania mala byť žalobcovi zrazená suma po 116 eur v mesiacoch apríl a máj 2013 a suma 147,53 eur v mesiaci jún 2013. Podľa výplatných pások za mesiace 4,5,6/2013, predstavovali cestovné náhrady žalobcu sumu spolu 2.704,00 eur.
10/ Výzvou zo dňa 26.02.2014, vyzval žalobca žalovaného na úhradu cestovných náhrad za obdobie 04/2013, 05/2013, 06/2013 spolu v sume 2.704 eur. Výzva bola poštou odoslaná dňa 26.02.2014. Rovnakou výzvou zo dňa 13.03.2014 vyzval žalobca žalovaného opätovne na splnenie záväzku. Výzvu prevzal žalovaný dňa 19.03.2014.
11/ Podaním zo dňa 09.07.2013 zaslal žalovaný žalobcovi podanie v prílohe ktorého mu doručil zápočtový list a výplatné pásky. Na jednej z príloh je uvedené meno M. V. a vyčíslenie sumy 1.860 eur spolu s podpisom (prevzal) M. V..
12/ Čestným vyhlásením zo dňa 04.06.2014 žalobca prehlásil, že doklad o prevzatí cestovných náhrad, ktorý tvorí prílohu návrhu na vydanie platobného rozkazu vlastnoručne nepodpisoval.
13/ Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že keď sa vrátila skupina zamestnancov z prác vykonávaných v zahraničí, hneď na druhý deň mu zodpovedný pracovník priniesol zoznam zamestnancov s počtom odpracovaných hodín a na základe uvedeného boli zamestnanci ihneď vyplácaní. Boli vyplácaní po turnusoch, ktoré trvali 3,4-5 týždňov. Stále pri vyplácaní bol prítomní aj niekto iný. Je pravdou, že vyplácal minimálnu mzdu a ostatné peniaze v hotovosti. Peniaze boli vyplácané buď z jeho vlastných zdrojov, alebo z firemných peňazí. Doklad o vyplatení cestovných náhrad žalobcovi žalovaný nemá k dispozícii, nakoľko mu tieto peniaze vyplácal v hotovosti, pretože na účte žalobcu bola exekúcia. Výška cestovných náhrad uvedených na výplatných páskach je správna a všetky tieto prostriedky žalovaný žalobcovi uhradil.
14/ Svedok M. C., ktorý v rozhodnom období pracoval v spoločnosti žalovaného ako montér, vo svojej výpovedi uviedol, že v prípade ukončenia pracovného turnusu sa stretli u zamestnávateľa. Firma,
pre ktorú pracovali nahlásila odpracované hodiny. On taktiež poslal na firmu zoznam ľudí spolu s odpracovanými hodinami. Tento zoznam odovzdal a účtovníčka vystavila výplatné pásky. Pri vyplácaní bol prítomný on, p. E., p. J. a účtovníčka. Vyplácala sa minimálna mzda a diéty. Výplatná páska sa podpísovala. Svedok mal zato, že vždy sa podpisovali nejaké potvrdenia o prevzatí peňazí. Ak mal niekto nejaké pripomienky, riešilo sa to na mieste. Má za to, že každý zamestnanec žalovaného bol spokojný. Nemá žiadne vedomosti o námietkach p. V. voči vyplateným peniazom. Každý zamestnanec bol s výplatou spokojný, ak by niekto nebol spokojný, nenastúpil by na ďalší turnus.
15/ Svedok Y. K. vo výpovedi uviedol, že pracoval u žalovaného asi 8 alebo 9 mesiacov. Od februára 2013 v Nemecku. Na všetkom, na čom sa s p. E. dohodol mu bolo vyplatené. Pred prvým turnusom dostal taktiež zálohu. Výplata mu bola vyplatená. Vždy podpísal listinný doklad o výplate finančných prostriedkov. K výplate dochádzalo v kancelárii žalovaného. Podpisoval dva papiere, jeden s počtom odpracovaných hodín a to čo bolo uvedené na druhom papieri si už nepamätá. V kancelárii bol prítomný on a p. E.. Predposledný turnus sa vyplácal aj za prítomnosti p. C. ako predáka. Mzda za posledný turnus mu prišla na účet. Nevie o tom, aby niekomu zo zamestnancovi neboli vyplatené peniaze. Len p. V. tvrdil, že peniaze nedostal a preto ani nenastúpil na posledný turnus.
16/ V konaní bol vypočutý aj svedok M. Z., bývalý zamestnanec žalovaného. Svedok uviedol, že pracoval so žalobcom. Po ukončení turnusu, asi týždeň alebo týždeň a pol si prišiel pre výplatu. Výplata sa vyplácala za prítomnosti p. E.. Podľa počtu odpracovaných hodín mu bola vyplatená finančná čiastka. Dostal listinný dokument o tom, že prevzal zálohu 300 eur a o tom, že prevzal výplatu. Nevedel či boli p. V. vyplatené finančné prostriedky. Podľa jeho názoru, ak by niekto nedostal finančné prostriedky, nenastúpil by do práce.
17/ Žalovaný súdu doručil do spisu výpisy z účtov za mesiace máj a jún 2013, ktoré preukazujú, že finančné prostriedky boli žalovaným vyberané z účtu vtedy, keď sa zamestnanci vracali z turnusu a preto je tým preukázaná časová a finančná súvislosť s vyplácanými finančnými prostriedkami.
18/ Právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že v konaní medzi stranami nebolo sporná výška cestovných náhrad, avšak sporným ostalo len to, či boli zo strany žalovaného žalobcovi vyplatené. Tieto skutočnosti mal potvrdiť svedok M. C., ktorý však žiadne tieto skutočnosti nepotvrdil. Skôr práve on uviedol, že všetky výplaty zamestnancom boli potvrdzované podpisom zamestnanca. Dôkazné bremeno je v prípade výplaty mzdy zakaždým na strane zamestnávateľa, pričom žalovaný tieto skutočnosti nepreukázal.
19/ Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že podľa jeho názoru sa nepreukázali skutočnosti tvrdené žalobcom, resp. sú o ich pravdivosti pochybnosti. Žalovaný vyplatil žalobcovi všetky jeho nároky a nemá informácie o tom, aby boli neuspokojené. Výpisy z účtu žalovaného súvisia s termínmi návratu zamestnancov a teda svedčia o tom, že peniaze boli z účtu čerpané a vyplácané v hotovosti zamestnancom. Svedok M. C. vo výpovedi nepotvrdil tvrdenia žalobcu o tom, že nejaké nároky zostali neuspokojené. Žalobca sa bezprostredne voči nezaplateniu financií neohradil. Ozval sa až po viac ako pol roku, čo podľa jeho názoru len preukazuje to, že financie mu boli vyplatené. Jediný dôvod, prečo by sa neohradil voči nevyplateniu by bol ten, že by sa bál o stratu zamestnania, čo v tom prípade nehrozilo, keďže už nebol zamestnaný u žalovaného. Nároky zamestnancov boli uspokojované v hotovosti a v konaní nebolo preukázané, že žalobca peniaze nedostal. Jednotlivé dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti svedčia o tom, že nároky žalobcu boli riadne uspokojené.
20/ Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
21/ Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,
náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618> a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
22/ Podľa § 145 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.
23/ Súd mal v danej veci za preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával prácu podľa pokynov zamestnávateľa - žalovaného. Výplatné pásky vypracované žalovaným ako zamestnávateľom potvrdili, že žalobca mal za prácu vykonanú v mesiacoch apríl až jún 2013 nárok na cestovné náhrady spolu vo výške 2.704,- eur. Žalobca inicioval súdne konanie z dôvodu nevyplatenia týchto cestovných náhrad. Žalovaný naopak tvrdil, že cestovné náhrady žalobcovi riadne vyplatil. Svedecké výpovede zamestnancov žalovaného súdu potvrdili, že zamestnanci pri prevzatí mzdy alebo cestovných náhrad od zamestnávateľa vždy podpisovali listinný doklad. V prípade žalobcu však žalovaný nepreukázal listinným dokladom vyplatenie týchto cestovných náhrad. Svedkovia neboli osobne prítomní pri vyplácaní mzdy alebo cestovných náhrad v prospech žalobcu. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný súdu predložil výpisy z podnikateľského účtu, podľa ktorých z účtu vybral dňa 14.06.2013 sumu 4.000,- eur, , dňa 17.06.2013 sumu 7.000,- eur, dňa 21.06.2013 čiastku 2.000 eur a dňa 21.06.2013 sumu 20.000,- eur. Takýto výber finančných prostriedkov z účtu v peňažnom ústave však nie je možné považovať za dôkaz o výplate cestovných náhrad žalobcovi. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal súdu, že finančné prostriedky (cestovné náhrady) žalobcovi reálne vyplatil., súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
24/ Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.080 eur od 01. 06. 2013 do zaplatenia, zo sumy 904 eur od 01. 07. 2013 do zaplatenia, zo sumy 720 eur od 01. 08. 2013 do zaplatenia. Cestovné náhrady boli podľa pracovnej zmluvy splatné vždy do 31. dňa nasledujúceho mesiaca. Odo dňa nasledujúceho po splatnosti peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania a je povinný žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania.
25/ Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26/ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27/ Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.