Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/884/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 20. 03. 2014 č. k. 14C/286/2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady škody vo výške 125,- Eur a súčasne aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 372,49 Eur. Majetková škoda mala byť žalobcovi spôsobená okresným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, keď exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej dobe. Po vykonanom dokazovaní exekučným spisom 2Er/2910/2010 proti povinnému W. B. súd prvej inštancie zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28. 09. 2010 bola súdu doručená dňa 26. 11. 2010. Súd rozhodol uznesením zo dňa 02. 02. 2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora zamietol. Súd prvej inštancie argumentoval poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku s tým, že žiadna lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia zo zákona nevyplýva, 15-dňová lehota je určená len na vydanie písomného poverenia exekútora (okrem určených výnimiek), aby vykonal exekúciu. Súd ďalej uviedol, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia bolo vydané do 68 dní od doručenia tejto žiadosti (nie s omeškaním 202 dní, ako tvrdil žalobca), čo nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo strany exekučného súdu. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal ani vznik škody a nemajetkovej ujmy, keďže nepreukázal, o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného v konkrétnej exekučnej veci, nepreukázal dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch „vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky“ v konkrétnej exekučnej veci, ani že k vzniku ním žalovanej škody v tejto exekučnej veci vôbec došlo, ako ani existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného a vznikom tvrdenej škody. Rovnako neboli preukázané ani označené výdavky na „administratívne spracovanie textov urgencií ... a publikačné výdavky, poštovné a telekomunikačné výdavky“ vo výške 15,- Eur. Podobne žalobca nepreukázal vznik tvrdenej

nemajetkovej ujmy, keď nepreukázal žiadne závažné následky v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti v bezprostrednej príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie v celom rozsahu. V rozsiahlom odvolaní namietal, že vo veciach rozhodoval vylúčený sudca, okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že pre tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Žalobca trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené pred nestranným sudcom na nestrannom súde. Postupom súdu mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom, neumožnil mu vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného ani k vykonaným dôkazom, čím došlo k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Ďalej odvolateľ uvádza, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, hoci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím opätovne došlo k porušeniu jeho práva na kontradiktórny súdny proces. Namietal, že žalovaný nereagoval na výzvu súdu predložiť písomné vyjadrenie, a preto mal súd prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a skutkovým základom mal byť žalobcom tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd ignorujúc príslušné zákonné ustanovenie (§ 153b O. s. p.), doplnil skutkový stav dokazovaním, ktorého rozsah a obsah si určil sám. K posúdeniu majetkovej škody vytýka súdu ignorovanie všetkých tvrdení žalobcu k majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdavkov na administratívne, publikačné, poštové a telekomunikačné výdavky. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K nemajetkovej ujme vytýka súdu, že nevysvetlil, prečo nekonštatoval porušenie práva napriek jeho objektívnemu zisteniu, pre nesprávny úradný postup pritom nenašiel súd žiadne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

5. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý teda platil v čase rozhodovania krajského súdu.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, rovnako s jeho odôvodnením, ktoré považuje za dostatočne zrozumiteľné, jasné a presvedčivé. Námietky žalovaného odvolací súd nepovažuje za dôvodné. V súlade s ustanovením § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje.

8. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. O námietke zaujatosti v tejto veci rozhodol nadriadený súd tak, že zákonnú sudkyňu L.. X. M. z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41NcC/142/2012 - 8 zo dňa 12. 10. 2012). Naviac podľa ustálenej súdnej praxe sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej je žalovaným súd, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo, nie je dôvodom na jeho vylúčenie (napr. uznesenie NS SR č. k. 3NcC/14/2010, 6Cdo/201/2013). Z tohto dôvodu neobstojí odvolacia námietka, podľa ktorej odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že vec prejednal v jeho neprítomnosti postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p., hoci takto konať nemohol. Z obsahu spisu je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobca, rovnako ako aj žalovaná, boli v dostatočnom časovom predstihu riadne predvolaní na pojednávanie a žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil vážnym dôvodom. Pokiaľ požadoval o zrušenie pojednávania, nemal súd prvej inštancie dôvod takýmto spôsobom postupovať, žalobca mal možnosť pojedávania sa zúčastniť, pokiaľ mu v tom nebránil žiadny vážny dôvod, tento neuviedol. V tomto smere teda nemožno súdu vytýkať, že vo veci rozhodol a nie je pravdivé tvrdenie, že by bolo dotknuté právo žalobcu na kontradiktórne súdne konanie.

9. Pokiaľ žalobca vytýka súdu, že vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci, ani táto odvolacia námietka neobstojí. Pokiaľ ide o dokazovanie, súd vychádzal z tých dôkazov, ktoré označil žalobca, konkrétne dokazovanie exekučným spisom, na základe ktorého tvrdil žalobca nesprávny úradný postup exekučného súdu a z ktorého uplatnil svoje nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

10. Nedôvodná je ďalšia námietka, v ktorej žalobca tvrdí, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Ako už bolo uvedené vyššie, vo veci sa uskutočnilo riadne súdne pojednávanie, súd prvej inštancie riadne a včas predvolal sporové strany, ktoré sa však pojednávania nezúčastnili. Súd prvej inštancie teda neporušil žiadne ustanovenia procesného predpisu, ktoré by mu bránili rozhodnúť na pojednávaní aj v neprítomnosti sporových strán.

11. Neobstojí námietka žalobcu, že sa žalovaný napriek výzve súdu nevyjadril k veci a že malo byť rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p. Z obsahu spisu je preukázané, že žalovaná strana doručila súdu písomné vyjadrenie k žalobe a toto bolo včas pred termínom pojednávania žalobcovi doručené (doručenka pripnutá k č. l. 17).

12. Nedôvodné sú námietky o chýbajúcich dôvodoch pri odôvodnení rozsudku, v preskúmavanej veci súd prvej inštancie zaujal dostatočne jasné stanovisko aj k majetkovej škode, aj k nemajetkovej ujme tak, ako boli tieto uplatnené.

13. Vzhľadom na uvedené ako aj s poukazom na dôvody, ktoré uviedol v rozhodnutí súd prvej inštancie a ktoré nepovažoval odvolací súd za potrebné vzhľadom na ich presvedčivosť opätovne uvádzať, bol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny a správne odôvodnený podľa ustanovenia § 387 potvrdený.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CPS súd prvej inštancie. V odvolacom konaní bola plne úspešnou účastníčkou žalovaná, a preto odvolací súd rozhodol tak, že jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .