Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/1831/1997

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 proti povinnému: AVA, výrobné družstvo, Dojč 295, IČO: 00 167 851, o vymoženie uloženej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 0Er/1831/1997, a u súdneho exekútora: JUDr. Jozefa Parráka, pod spis. zn.: EX 480/1997 za neprípustnú.

II. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 0Er/1831/1997, a u súdneho exekútora: JUDr. Jozefa Parráka, pod spis. zn.: EX 480/1997 zastavuje.

III. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.

IV. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Parrákovi, Exekútorský úrad Bratislava, Staromlynská 11, Bratislava, sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 4.048,80 eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Dňa 05.12.1997 súd vydal poverenie č. 5102 001763, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

Súdny exekútor podal na súd dňa 10.08.2016 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra.

Súd lustráciou Obchodného registra zistil, že na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 7K 101/97 zo dňa 04.06.2003, právoplatného dňa 24.07.2003, ktorým súd zrušil konkurz podľa § 44 ods. 1 písm. b) Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, bola podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka zrušená obchodná spoločnosť: AVA, výrobné družstvo, Dojč 295, IČO: 00 167 851 bez likvidácie. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka bola dňa 16.11.2004 obchodná spoločnosť AVA, výrobné družstvo vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Trnava.

Podľa § 231 ods. 2 prechodných a záverečných ustanovení prijatých č. 32/2002 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Ex. por. v ustanovení § 203, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Nakoľko v predmetnom prípade súd rozhoduje o zastavení exekučného konania, ktoré sa začalo v roku 1997, súd rozhodoval v súlade s úpravou platnou v čase začatia exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie a zistené skutočnosti, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Súd účastníkom exekučného konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danom prípade zastavenie konania žiadny z účastníkov nezavinil.

Nakoľko došlo k úhrade pohľadávky po začatí exekúcie, súdny exekútor má nárok na uhradenie trov exekúcie.

Podľa § 203 Ex. por. v znení platnom v čase začatia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 196 Exekučného poriadku platného a účinného za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. platného v čase začatia exekúcie trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 4 odseku 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Podľa § 5 odseku 1, 2 a 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. platnej a účinnej v čase začatia exekúcie, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33, 19 eura a najviac 33 193, 92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Podľa § 26 vyhlášky platnej a účinnej v čase začatia exekúcie, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá (stokoruny) nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov (na celé desaťkoruny) nahor.

V priebehu exekučného konania došlo k uhradeniu pohľadávky vo výške 16.869,22 eur. V zmysle § 26 vyhlášky sa základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor t.j. 16.870,- eur.

V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 3.374,- eur, čo predstavuje 20 % zo základu na jej určenie.

V zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 12. 2004, spis. zn. II. ÚS 31/04 do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Ústavný súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí súdnemu exekútorovi po zastavení súdnej exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok používa v celom rozsahu ochranu podľa článku 20 ods. 1 ústavy <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108451-2108451&f=2> a článku 1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov konania je nesporne pohľadávka, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok. Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty,

ak účastník zo sumy priznanej náhrady je podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty povinný zaplatiť túto daň. Z tohto dôvodu je potrebné, aby všeobecný súd ústavne súladným spôsobom interpretoval zákonom ustanovené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, čo je osobitne dôležité v prípadoch, v ktorých nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich zákonov (Občiansky súdny poriadok <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1009622&f=2>, Exekučný poriadok <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1017024&f=2>, zákon o dani z pridanej hodnoty <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021498&f=2>) pripúšťajú viaceré výklady a výsledky interpretácie.

Novelou EP č. 348/2011 Z. z. bolo do ustanovenia § 196 zakotvené právo súdneho exekútora, ak je platiteľom dane, na priznanie DPH nielen z odmeny za výkon exekučnej činnosti, ale aj z náhrad (hotové výdavky, strata času). Predmetná novela neobsahuje žiadne prechodné ustanovenie k zmeneným (novelizovaným) ustanoveniam v konaniach, ktoré sa začali ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Keďže sa v danom prípade jedná o procesné ustanovenie, je potrebné postupovať podľa všeobecnej právnej zásady, v zmysle ktorej nové procesné predpisy sa uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení EP. A teda aj v skôr začatých exekučných konaniach je potrebné priznať DPH súdnemu exekútorovi, ak je platiteľom DPH, nielen z odmeny, ale aj zo súdnym exekútorom vyčíslených hotových výdavkov a straty času.

Súdny exekútor je platcom DPH. Daňová povinnosť mu vznikne rozhodnutím súdu o výške trov exekúcie ( t.j. o základe pre DPH). Súd preto súdnemu exekútorovi priznal DPH v sadzbe platnej v čase rozhodovania o trovách exekúcie

Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena v zmysle ustan. § 196 EP a túto daň vo výške 20 % teda o 678,80 eur, a teda mu patrí 4.048,80 eur.

Podľa § 203 Ex. por. v znení platnom v čase začatia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie

Na náhradu trov exekúcie súd s poukazom na cit. ust. zákona zaviazal oprávneného. Možný zánik povinného v priebehu exekúcie je podľa názoru exekučného súdu okolnosťou, ktorú je pri náležitej opatrnosti vždy možné predvídať ako dôvod vedúci k zastaveniu exekúcie. Zánik povinného v priebehu konania je rizikom spojeným s výkonom exekúcie, ktoré znáša oprávnený. Jednou z procesných povinností, ktorú oprávnený v odôvodnených prípadoch musí strpieť je aj povinnosť nahradiť nutné trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi. Takýmto prípadom je podľa názoru exekučného súdu aj prejednávaná exekučná vec. Oprávnený tak musí znášať povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi nutné trovy exekúcie taxatívne upravené v § 14 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Exekučný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia odvolacieho súdu, podľa ktorých je zánik povinného nutné považovať za procesný neúspech oprávneného v konaní, ktorý sa spája so povinnosťou oprávneného nahradiť trovy exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor má nárok na odmenu 4.048,80 eur (3.374,- eur + 674,80 eur), ktorá predstavuje trovy účelne vynaložené na exekúciu a ktoré zaplatí v zmysle § 203 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi oprávnený.

Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti III. a IV. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.