Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-39-2015.pdf
PDF · 116.07 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/39/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.08.2016 v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou takto
rozhodol:
Obžalovaná
V. F., nar. XX.XX.XXXX v N. D., trvale bytom N. D., S. č. XXXX/XXA,
sa uznáva za vinnú, že
dňa 30.07.2013 v čase po 11,00 hodine v V. bez súhlasu poškodenej odomkla uzamknutú bránku rodinného domu č. XX kľúčom, ktorý bol z vnútornej strany zámku, vošla na dvor a následne do neuzamknutého rodinného domu, kde pod zámienkou výmeny elektromeru, vylákala od poškodenej 200,- Eur a následne pod zámienkou skúšky vysávača odlákala pozornosť poškodenej, vošla do spálne a zo skrine spod šiat odcudzila obálku s hotovosťou 5 550,- Eur a z miesta ušla, čím svojím konaním spôsobil poškodenej V. K. škodu vo výške 5 750,- Eur,
t e d a
si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l a
prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a s prihliadnutím k § 36 písmeno j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanej skúšobnú dobu 1 (jedného) roka.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona súd zároveň obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenej V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., F. V. č. XX, škodu vo výške 5.750,- Eur počas skúšobnej doby.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná V. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstatných skutočnostiach zhodne s výpoveďou v prípravnom konaní po vznesení obvinenia a poprela spáchanie stíhaného skutku. Uviedla, že stíhaný skutok nespáchala, v obci V. nikdy nebola. Poprela, že by poznala osoby - svedkov, ktorí ju opoznali. Potvrdila, že v období spáchania skutku mali s manželom vozidlo zn. Škoda Fábia, svetlozelenej farby, ŠPZ N s tmavými sklami a nálepkami na vozidle. Vozidlo využívala iba ona s manželom, nikomu ho nepožičiavali. V čase spáchania skutku bolo vozidlo u nich doma. Aj ona bola vtedy doma spolu s manželom, deťmi a rodinnými príslušníkmi, ktorí ich už dlhodobo na prelome júla a augusta každoročne navštevujú. Dňa 30.07.2013 bola doobedu doma a poobede bola na poobedňajšej zmene v zamestnaní, čo potvrdzuje aj dochádzkový systém, ktorý funguje na princípe snímania odtlačkov prstov. Poobedňajšia zmena začínala o 14.00 hod. a dochádzkový systém zaznamenal jej príchod o 13:40 hod.
Poškodená V. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si voči obžalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 5750,- Eur. Ďalej uviedla, že si na priebeh stíhaného skutku nepamätá, nevedela si spomenúť a dodala, že má 82 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená nevedela k veci vypovedať, s prihliadnutím na jej vek, osobný prednes a časový odstup od spáchania stíhanej trestnej činnosti, čítala sa výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 09.10.2014, vykonaná po vznesení obvinenia a za prítomnosti obhajkyne, v ktorej vypovedala, že za ňou za účelom výmeny elektromeru prišla žena a žiadala od nej 200,- Eur, ktoré jej aj poškodená dala. Túto sumu vybrala poškodená z bielej dlhej obálky na dopisy, ktorú mala v skrini, a v ktorej mala ešte 5000,- Eur a nejaké drobné. Na priebeh skutku si poškodená podrobnejšie nespomínala a poukázala na svoje predchádzajúce výpovede pred vznesením obvinenia, kedy mala lepšiu pamäť a vypovedala podrobnejšie. Uviedla, že býva sama a chodí ju navštevovať sestra a sestrin syn, pričom rodina vedela, že má peniaze. Po odchode ženy volala na obecný úrad, kde jej oznámili, že nemajú hlásenú žiadnu výmenu hodín. Taktiež volala sestre, ktorej povedala, čo sa stalo, a ktorá jej povedala, aby si skontrolovala peniaze. Potom sa pozrela do skrine a zistila, že jej už obálka s peniazmi chýba. Mohlo byť okolo obedu. Neznámu ženu nepoznala. Všimla si, že žena mala na hlave „kávový“ klobúčik. Po prečítaní výpovede z prípravného konania poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že to, čo v minulosti vypovedala platí, pretože vtedy mala lepšiu pamäť. Dodala, že nevie, či obžalovanú niekedy videla a nespomína si, že by sa s obžalovanou rozprávala.
Svedkyňa V. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstatných skutočnostiach zhodne s jej výpoveďou z prípravného konania po vznesení obvinenia. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň prišla skôr z práce (podľa výsluchu z prípravného konania okolo 11:00 hod.). Všimla si, že po ceste jazdí veľmi rýchlo vozidlo až mu gumy pišťali. Myslela si, že niekto skúša vozidlo. Išla vyniesť von smeti a všimla si cudzej ženy, ktorá rýchlo nasadla do vozidla a odišla. Do vozidla nastupovala vedľa susedinej záhrady v smere do dediny, teda zo smeru, kde býva aj poškodená. Vozidlo bola zelená Fábia so začiatočnou ŠPZ - N Vozidlo šoféroval muž. Neznáma žena, chodiaca po dedine, mala biely klobúk s veľkou ružou, šedý sveter, krátke nohavice a kabelku cez plece. Svedkyňa ju videla, keď išla okolo ďalšej susedy. Ženy si všimla pre jej nezvyčajný klobúk, ktorý nikto v dedine nenosí. O chvíľu videla policajtov, ktorí boli u poškodenej, bývajúcej od svedkyne o dve chalupy. Svedkyňa na hlavom pojednávaní opoznala, že vyššie spomínanou ženou je obžalovaná. Nerátala, koľkokrát vozidlo prešlo okolo jej domu. Vozidlo videla spredu, zboku aj zozadu, pretože sa pri nej točilo a pišťalo gumami. Ženu ani nikoho iného nevidela vychádzať z domu poškodenej. Videla ženu ako kráčala po ceste. Videla ju zo vzdialenosti asi 10 metrov. Žena sa k nej otočila a nasadla.
Svedok Q. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl ženu, ktorá zatvárala bránku u poškodenej a išla smerom z dediny k domu svedkyne V.. Nevenoval jej ďalej pozornosť. Vtedy išiel po ulici domov. Býva oproti poškodenej. Od ženy bol asi 50 metrov. Nevidel jej do tváre ani nevedel uviesť, čo mala oblečené. V ten deň, nevedel však uviesť, či predtým alebo potom, čo videl neznámu ženu, išlo po ulici vozidlo -
zelená Fábia s komárňanskou ŠPZ, resp. ŠPZ nejakého južného okresu. Nevidel však, kto šoféroval, ani či do vozidla niekto nastupoval. Vozidlo sa otáčalo, pretože býva v slepej uličke a išlo naspäť. Neskôr bola u poškodenej polícia a vtedy sa dozvedel, že poškodená bola okradnutá. So svedkyňou K. a V. sa o tom, čo videl, nerozprával. Na návrh prokurátora bol odstraňovaný rozpor s výpoveďou svedka z prípravného konania po vznesení obvinenia zo dňa 09.10.2014, kedy uviedol, že vozidlo malo začínajúcu ŠPZ - N.. Svedok na hlavnom pojednávaní k tomuto rozporu uviedol, že sa pridržiava výpovede z prípravného konania, keďže vozidlo malo ŠPZ okresu z južného Slovenska.
Svedok V. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetný deň vykonával v V. zber odpadu. Všimol si ako žena vychádzala z dvora od hlavnej cesty. Nevie ako vyzerala. Neopoznal by ju. Robil si svoju prácu. Taktiež si všimol prechádzajúceho vozidla modrej farby. Jeho značku nepozeral. Na návrh prokurátora bol odstraňovaný rozpor s výpoveďou svedka z prípravného konania po vznesení obvinenia zo dňa 14.10.2014. Z toho dôvodu bola čítaná táto jeho predchádzajúca výpoveď, v ktorej svedok uviedol, že videl vychádzať z jedného dvora ženu. Dvor by nevedel ukázať. Všimol si toho len náhodou. Nevenoval tomu väčšiu pozornosť. Ženu videl zo vzdialenosti asi 150 metrov. Bola vysoká asi 160 cm. Ťažko to odhadnúť. Na hlave mala klobúk šedej alebo takej nejakej farby. Nepamätal si, čo iné mala oblečené, ani či niečo niesla. Nevšimol si, či nastupovala do nejakého vozidla. Všimol si, že okolo neho prešlo vozidlo, domnieva sa Škoda Fábia, asi modrej farby. Vodiča nevidel. Nevedel, či by ženu opoznal. Vodiča by určite neopoznal, pretože ho nevidel. Ženu videl určite iba on, jeho spolupracovníci určite ženu nevideli, pretože sa o tom spolu rozprávali. Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že nechce svoju výpoveď v nejakých konkrétnostiach meniť.
Svedkyňa Q. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstatných skutočnostiach zhodne s jej výpoveďou z prípravného konania po vznesení obvinenia. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že je švagrinou obžalovanej a v predmetný deň bola u obžalovanej. Navštevovali sa s obžalovanou a bratom a ďalšou švagrinou. Trávili voľný čas u obžalovanej. K obžalovanej chodia s manželom pravidelne. V tom období chodili k obžalovanej pravidelne medzi 09:00 až 10:00 hod. Tak to bolo aj v predmetný deň. Boli s manželom u obžalovanej, deti sa tam hrali, dospelí sa rozprávali a varilo sa. Po celý čas bola obžalovaná aj jej manžel doma. Nevzdialili sa. Do práce išla o 13:00 hod. Viezol ju svedkynin brat T.. Svedkyňa odišla z domu obžalovanej o dve, resp. dve a pol hodiny neskôr.
Svedok W. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstatných skutočnostiach zhodne s jeho výpoveďou z prípravného konania po vznesení obvinenia. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná je manželka svedkovho švagra. Brat jeho manželky T. F. pracuje v zahraničí a na Slovensko chodí dvakrát do roka na dovolenku. Tú si plánujú posledný júlový a prvý augustový týždeň. Tak je tomu už osem rokov. Každý deň dovolenky má rovnaký priebeh. Ráno v predmetný deň prišiel k obžalovanej. Tá bola doma. Nikam sa nevzdialila. Neskôr ju T. F. viezol do zamestnania. Ostatní ostali u obžalovanej doma a to tak do druhej hodiny, resp. pol tretej.
Svedok T. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstatných skutočnostiach zhodne s jeho výpoveďou z prípravného konania po vznesení obvinenia. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná je jeho švagriná. Pracuje v N. a na Slovensko chodí dvakrát do roka, a to v období posledný júlový a prvý augustový týždeň a na vianočné sviatky. Tak tomu bolo aj v roku 2013. Bol ubytovaný u sestry Q. A.. Dovolenku však trávil u obžalovanej doma s rodinou. V roku 2013 vlastnil vozidlo Peugeot, s ktorým prišiel z N. na Slovensko. V predmetný deň obžalovaná pracovala, ale mala až poobednú. Viezol ju do zamestnania okolo 13:00 hod.
Svedkyňa A. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstatných skutočnostiach zhodne s jej výpoveďou z prípravného konania po vznesení obvinenia. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň kopala zemiaky na záhrade. Začalo mrholiť. Videla cudziu ženu. Kráčala krajom cesty od svedkyne. Poškodená býva dva domy od svedkyne. V ten deň išli aj smetiari. Bol utorok. Mohlo byť okolo obeda. Cudzia žena mala tašku cez plece. Rýchlejšie kráčala z dediny na hlavnú cestu, pretože mrholilo. Išla smerom od poškodenej. Žena mala tašku, trojštvrťové nohavice a klobúčik. Videla asi dvakrát jazdiť tmavozelené vozidlo cez dedinu a pred jej domom, asi to bola Fábia. Vozidlo videla zboku. Na ŠPZ vozidla si nepamätá. Vodič bol tmavý. Vozidlo sa otáčalo, keďže býva v slepej uličke a vracalo sa naspäť. Potom počula zabrzdiť vozidlo. Svedkyňa sa rozprávala o tom so susedou V., ktorá videla ako
cudzia žena nastúpila do vozidla. Svedkyňa na hlavnou pojednávaní opoznala, že obžalovaná je touto neznámou ženou. K priebehu rekognície sa svedkyňa vyjadrila, že jej bolo predložených šesť obrázkov s tvárami. Obžalovanú pri rekognícii opoznala podľa veľkých očí.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy:
Z rekognície svedkyňou V. V. (č.l. 90-93) vyplynulo, že svedkyňa opakovane - dvakrát z predloženého fotoalbumu opoznala obžalovanú, a to podľa výrazných očí a taktiež opakovane - dvakrát z predloženého fotoalbumu opoznala V. F. ako vodiča vozidla zn. Fábia, ktorého tvár si zapamätala, hoci si nevšimla v tvári výrazné markanty.
Z rekognície svedkom Q. D. (č.l. 94-97) vyplynulo, že svedok opakovane neopoznal z predloženého fotoalbumu ženu, ktorá vychádzala od poškodenej, pretože ju videl z veľkej diaľky a taktiež neopoznal z predloženého fotoalbumu vodiča vozidla zn. Fábia, pretože muža videl len na okamih, a tak si ho nepamätá.
Z rekognície svedkyňou A. K. (č.l. 98-101) vyplynulo, že svedkyňa opakovane - dvakrát z predloženého fotoalbumu opoznala obžalovanú, a to podľa očí, keďže ju videla z diaľky nie väčšej než 10 metrov a neopoznala z predloženého fotoalbumu vodiča vozidla zn. Fábia, pretože muža videl len veľmi krátko a zle.
Z rekognície svedkom V. K. (č.l. 102-103) vyplynulo, že svedok opakovane neopoznal z predloženého fotoalbumu ženu, ktorá vychádzala z nejakého dvora, pretože ju videl z veľkej diaľky a nevidel jej do tváre.
Zo zápisníc z ohliadky miesta činu, náčrtu a fotografii (č.l. 116-131) vyplynulo, že zámok ani samotné vchodové dvere domu poškodenej boli nepoškodené, v dome poškodenej bola zaistená jedna biologická stopa a bol privolaný psovod, avšak s negatívnym výsledkom. Následne bola dňa 13.05.2014 vykonaná ohliadka za účelom popisu okolia miesta činu a zadokumentovania pozície svedkov A. K., V. V. a Q. D.. Miesto, kde videl svedok D. vychádzať neznámu ženu, sa nachádza oproti ulici, kde stál. Svedok stál na ceste vedľa domu, v ktorom býva. Dom, kde býva a stála svedkyňa K., sa nachádza asi 30-40 m od miesta činu k ceste II/XXX. Miesto, kde svedkyňa K. videla ísť neznámu ženu, opoznanú obžalovanú, sa nachádza pri jej dome, asi 30 -40 m od miesta činu. Dom, v ktorom sa nachádzala svedkyňa V., sa nachádza asi 100 m od miesta činu v smere k ceste II/XXX. Miesto, kde svedkyňa V. videla ženu, opoznanú obžalovanú, nastupovať do vozidla zn. Fábia, sa nachádza asi 80-100 m od miesta činu na ulici v smere k ceste II/XXX.
Zo záznamu zo šetrenia (č.l. 136) vyplynulo, že bolo vykonané šetrenie vyťažením viacerých osôb, z ktorého vyplynulo, že dňa 30.07.2013 bol v obci vykonávaný zber odpadu a bola spozorovaná neznáma žena s klobúkom, neskôr nastupujúca do vozidla zn. Fábia s N. ŠPZ.
Z úradného záznamu (č.l. 137) vyplynulo, že miesto činu bolo znehodnotené a nakoľko páchateľka mala nastúpiť v blízkosti miesta činu do vozidla, bolo použitie služobného psa vyhodnotené ako neúčelné.
Zo správy (č.l. 138) vyplynulo, že operatívno-pátracou činnosťou bola za páchateľku stíhanej trestnej činnosti označená obžalovaná, ktorú mal na miesto činu doviesť a odviesť jej manžel V. F., a to na vozidle Škoda Fábia, tmavozelenej farby, M. N Toto vozidlo malo byť ešte pred spáchaním stíhanej trestnej činnosti odparkované v obci A. pri objekte R., a.s.
Z evidenčnej karty vozidla (č.l. 139) vyplynulo, že vlastníkom a držiteľom vozidla Škoda Fabia, M. N (vydaná dňa 17.02.2009), zelenej farby, je V. F..
Z úradného záznamu (č.l. 141) vyplynulo, že k osobám obžalovanej a jej manželovi neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti.
Zo správy (č.l. 142-143) vyplynulo, že obžalovaná bola v období 02.09.2011 - 18.10.2013 zamestnaná v spoločnosti A. A. B., spol. s r.o., M., F. X. Dňa 30.07.2013 mala odpoludňajšiu pracovnú zmenu (14:00 až 22:00 hod.), pričom dochádzkový systém zaznamenal jej príchod o 13:40 hod. a odchod o 22:01 hod.
Z úradného záznamu (č.l. 147-148) vyplynulo, že prostredníctvom internetového plánovača ciest boli preverované možnosti vykonania ciest na trase V. - M. pri dodržaní maximálnej povolenej rýchlosti a bolo zistené, že táto trasa sa dá vykonať v čase 1 hod. 43 min. a 45 sek. až 1 hod. 49 min. a 55 sek.
Zo správ o povesti obžalovanej (č.l. 173-174) neboli zistené žiadne negatívne poznatky o obžalovanej.
Z oboznámeného odpisu registra trestov(č.l. 175) vyplynulo, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.
Súd poznamenáva, že oproti skutku v obžalobe, pozmenil čas, kedy k spáchaniu trestného činu došlo, a to na deň 30.07.2013 v čase po 11,00 hodine, pričom v obžalobe sa uvádza v čase o cca 11.45 hodine. Súd túto zmenu odôvodňuje výpoveďami svedkyne V. V. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, keďže vypovedala v podstatných skutočnostiach zhodne a uviedla, že v ten deň prišla skôr z práce, a to bolo okolo 11:00 hod. a následne si všimla, že po obci jazdí zelená Škoda Fábia. Súd prihliadol na túto svedkyňou uvádzanú časovú skutočnosť, keďže ostatní svedkovia, ktorí v obci V. spozorovali buď zelené vozidlo Škoda Fábia alebo obžalovanú (cudzia žena v klobúku), sa nevedeli presnejšie vyjadriť k času, resp. svedkyňa A. K. uvádzala, že bolo okolo obeda. Súd časový údaj svedkyne V. považuje za dôveryhodný, nakoľko nadväzuje na inú objektívnu skutočnosť, a to na príchod svedkyne z práce.
Na základe vyššie uvádzaných skutočností a vykonaných dôkazov odmietol súd návrh obhajoby na doplnenie dokazovania vykonaním vyšetrovacieho pokusu za účelom zistenia trvania prejdenia trasy V.
- M.. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že už v prípravnom konaní boli vykonané šetrenia za účelom objektivizácie trvania prejedenia tejto trasy (súdom oboznámený úradný záznam č.l. 147), ktoré však vychádzali z predpokladu, že pri jazde budú dodržiavané maximálne povolené rýchlosti. Z tohto šetrenia vyplynulo, že rôzne varianty trasy V. - M., a to pri dodržaní maximálnej povolenej rýchlosti, možno vykonať v čase 1 hod. 43 min. a 45 sek. až 1 hod. 49 min. a 55 sek. S prihliadnutí na výpoveď svedkyne V., na základe ktorej sa čas spáchania trestného činu posunul na obdobie po 11 hodine, vznikol dlhší časový priestor pre obžalovanú (časová rezerva aj pre prípadné nepredvídateľné dopravné situácie - kolóny pri spiatočnej ceste), aby v dostatočnom predstihu stihla popoludňajšiu zmenu v práci. Okrem toho súd poznamenáva, že vozidlo s obžalovanou nemuselo pri spiatočnej ceste do M. dodržiavať stanovenú rýchlosť, a preto nemožno objektívne zistiť, za aký čas a za akej dopravnej situácie vozidlo túto vzdialenosť dňa 30.07.2013 prešlo. Preto možno za najobjektívnejšiu skutočnosť považovať v prípravnom konaní vykonané šetrenie (pozri č.l. 147).
Pri určovaní výšky škody vychádzal súd z výpovedí poškodenej z prípravného konania, keďže poškodená už pred vznesením obvinenia, vo svojej výpovedi zo dňa 30.07.2013 uviedla, že jej bola ukradnutá suma peňazí vo výške 5750,- Eur a na tejto skutočnosti zotrvala aj pri výpovedi zo dňa 09.10.2014, v ktorej poukazovala na jej predchádzajúcu výpoveď. Napokon aj na hlavnom pojednávaní si poškodená voči obžalovanej uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 5750,- Eur. O dôveryhodnosti výpovedí poškodenej vo vzťahu k spôsobenej škode nemá súd pochybnosti.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené, po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaná V. F. spáchala skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zo spáchania skutku je obžalovaná usvedčovaná výpoveďami poškodenej V. K., svedkov V. V., Q. D., V. K. a A. K. ako aj oboznámenými rekogníciami svedkýň V. V. a A. K. a s oboznámenými zápisnicami z ohliadky miesta činu, náčrtu a fotografiami. Tieto vykonané dôkazy na seba navzájom nadväzujú a tvoria logický celok vyvracajúci obranu obžalovanej.
V predmetnej trestnej veci boli priamymi účastníkmi stíhanej trestnej činnosti iba obžalovaná a poškodená. Obe na hlavnom pojednávaní zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania, ktoré
si navzájom odporujú. Pri takejto dôkaznej situácii bolo potrebné dôsledne zhodnotiť nielen výpovede obžalovanej a poškodenej, ale v súvislosti s nimi aj ostatné vykonané dôkazy.
Poškodená, aj s prihliadnutím na jej vek a časový odstup od spáchania skutku, si na hlavnom pojednávaní na priebeh skutku nespomínala. Za splnenia zákonných podmienok sa čítala jej výpoveď z prípravného konania po vznesení obvinenia, ktorá bola už vykonávaná tiež s výraznejším odstupom od spáchania skutku, a v ktorej už poškodená tiež poukazovala na jej podrobnejšiu výpoveď z prípravného konania pred vznesením obvinenia. Aj napriek časovému odstupu si poškodená vo svojej výpovedi zo dňa 09.10.2014 čiastočne spomenula a vypovedala, pričom tiež uviedla, že páchateľka mala na hlave kávový klobúčik.
Poškodená tak identifikovala obžalovanú podľa kávového klobúčika, ktorý mala obžalovaná pri návšteve poškodenej, kedy poškodenej odcudzila peniaze. Na identifikáciu obžalovanej podľa klobúka nadväzujú výpovede svedkýň V. V. a A. K.. Svedkyňa V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že videla ženu v bielom klobúku s veľkou ružou, ktorej si všimla pre jej nezvyčajný klobúk, ktorý nikto v dedine nenosí. Svedkyňa K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že videla ženu v klobúčiku. Obe svedkyne, tak V. V. a A. K., už v prípravnom konaní pri rekognícii opoznali, že touto ženou je obžalovaná a obe svedkyne opoznali obžalovanú aj na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď svedka V. K. z prípravného konania, čítanú na hlavnom pojednávaní za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi, z ktorej vyplýva, že svedok K. videl z ktoréhosi dvora vychádzať ženu, ktorá mala klobúk šedej alebo takej nejakej farby.
Skutočnosť, že obžalovaná v predmetný deň vychádzala z dvora poškodenej, vyplýva z výpovedí svedka Q. D. a V. K.. Q. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl ženu, ktorá zatvárala bránku u poškodenej a išla smerom z dediny k domu svedkyne V.. Nevenoval jej ďalej pozornosť, pričom bola od neho asi 50 metrov. V. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si všimol ženu vychádzajúcu z dvora od hlavnej cesty. N. ako vyzerala. Neopoznal by ju. Robil si svoju prácu. Na odstránenie rozporov bola na hlavnom pojednávaní čítaná jeho výpoveď z prípravného konania (uvedená už v predchádzajúcom odseku), v ktorej svedok K. uviedol, že videl z ktoréhosi dvora vychádzať ženu, ktorá mala klobúk šedej alebo takej nejakej farby.
Na prítomnosť obžalovanej v obci taktiež poukazujú aj výpovede svedkov V. V., Q. D., V. K. a A. K., keďže z týchto výpovedí vyplýva v obci prítomnosť vozidla patriaceho podľa oboznámenej evidenčnej karty (pozri č.l. 139 - Škoda Fábia, tmavozelenej farby, ŠPZ N manželovi poškodenej, teda V. F.. Hoci svedok V. K. spozoroval v obci jazdiace vozidlo modrej farby a v prípravnom konaní uviedol, že išlo asi o vozidlo zn. Škoda Fábia modrej farby, tak svedkyňa K. vypovedala, že to bola asi Škoda Fábia tmavozelenej farby, svedok Q. D. vypovedal, že to bola Škoda Fábia, zelenej farby s komárňanskou ŠPZ, resp. s ŠPZ nejakého južného okresu, pričom pri odstraňovaní rozporov čítaním jeho výpovede z prípravného konania, tak v tejto výpovedi jednoznačne uvádzal, že vozidlo malo novozámockú ŠPZ a svedkyňa V. aj na hlavnom pojednávaní vypovedala, že videla vozidlo, a to zelenú Škoda Fábia so začiatočnou ŠPZ - N.. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na oboznámenú rekogníciu svedkyňou V. V., ktorá opakovane z predloženého fotoalbumu opoznala V. F. ako vodiča vozidla zn. Škoda Fábia. Napokon súd poukazuje na výpoveď svedkyne V., ktorá videla obžalovanú nasadať do vozidla Škoda Fábia, ktoré súd na základe vyššie uvedeného preukázateľne považuje za vozidlo registrované na manžela obžalovanej.
Vyššie uvádzané skutočnosti preukazujú, že stíhaný skutok spáchala obžalovaná, nakoľko vo svojom súhrne preukazujú prítomnosť obžalovanej nielen v obci, ale aj v domácnosti poškodenej.
Výpovede poškodenej a svedkov V. V., Q. D., V. K. a A. K. na seba navzájom nadväzujú a spolu s oboznámenými rekogníciami svedkýň V. V. a A. K. a s oboznámenými zápisnicami z ohliadky miesta činu, náčrtu a fotografiami tvoria logický celok usvedčujúci obžalovanú zo spáchania skutku.
Jednotlivé odlišnosti medzi výpoveďami poškodenej a svedkov, či už ohľadom farby klobúka, či klobúčika, ktorý mala obžalovaná, či svedkov ohľadom značky, farby a ŠPZ vozidla, či namietanie obhajoby, že žiadny zo svedkov si nevšimol nálepky na vozidle, do ktorého obžalovaná podľa súdu preukázateľne nastúpila, nie sú takého charakteru, ktoré by do dokazovania viny obžalovanej vnášali podľa súdu zásadný rozpor. Práve naopak, ide o odlišnosti vyplývajúce z rozmiestnenia svedkov
v obci, ich pozícii k obžalovanej a vozidlu Škoda Fábia (pozri oboznámené zápisnice z ohliadky miesta činu, náčrtu a fotografii na č.l. 116-131), či odlišnosti vyplývajúcej z ich záujmu, ktorý vzbudila obžalovaná svojím klobúkom, resp. vzbudilo rýchlo jazdiace vozidlo Škoda Fábia. Práve tieto rozpory objektivizujú dôveryhodnosť výpovedí poškodenej a svedkov, a preto nemožno ani namietať, že by sa svedkovia medzi sebou, resp. s poškodenou dohovárali ako budú vypovedať, pretože, ak by sa dohodli, ich výpovede by si boli podobnejšie. Z vykonaného dokazovania ani z predchádzajúceho trestného konania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by oslabovali dôveryhodnosť výpovedí poškodenej a svedkov, ktorí sa v čase spáchania skutku nachádzali v V.. Poškodená ani svedkovia, ktorí obžalovanú, resp. vozidlo Škoda Fábia, nejakým spôsobom spozorovali v obci V., nemali podľa vykonaného dokazovania dôvod vypovedať nepravdivo, resp. svojimi výpoveďami alebo rekogníciami prispieť ku krivému obvineniu, resp. obžalovaniu obžalovanej.
Preto na základe vyššie uvedených skutočností uznal súd obžalovanú vinnou.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností vyhodnotil výpovede svedkov Q. A., W. A. a T. F., ktorí vyviňovali obžalovanú, za nedôveryhodné, keďže ide o rodinných príslušníkov obžalovanej, ktorých výpovede boli jednotvárne a vypovedali o skutočnostiach, ktoré sa mali udiať dňa 30.07.2013 iba za účasti rodinných príslušníkov. Obhajoba nepreukázala žiadnu skutočnosť, nezávislú od výpovedí rodinných príslušníkov, ktorá by objektívne dokazovala prítomnosť obžalovanej dopoludnia dňa 30.07.2013 v N. D.. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že nie každá výpoveď rodinného príslušníka je automaticky nedôveryhodná, avšak vyššie uvádzané a vykonané usvedčujúce dôkazy podľa súd jednoznačne preukazujú vinu obžalovanej.
Súd preto uznal obžalovanú vinnou zo spáchania skutku, ktorý rovnako ako prokuratúra právne kvalifikoval tak, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona.
Obžalovaná ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jej nepríčetnosti alebo prípadne jej zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konala obžalovaná vo forme priameho úmyslu, t.j. chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Objektom je ochrana majetku, ktoré bolo konaním obžalovanej porušené, nakoľko obžalovaná naplnila aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu, keďže si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak väčšiu škodu (vo výške 5 750,- Eur).
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok, zavinenie a pohnútku, na osobu obžalovanej, na jej pomery a na možnosť jej nápravy, dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu bude postačujúce obžalovanej uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, keď súd prihliadol najmä na skutočnosť, že obžalovaná nebola doposiaľ priestupkovo ani súdne trestaná. Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal z trestnej sadzby podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, teda v rozpätí 6 (šesť) mesiacov až 3 (tri) roky. Súd pri ukladaní trest nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Zistil však jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. j) Tr. zákona (viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, nakoľko doposiaľ nebola súdne ani priestupkovo trestaná). Preto po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Uložený trest súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu na dolnej hranici v trvaní 1 (jeden) rok. Súčasne súd, vzhľadom na výšku spôsobenej škody a posilnenie účelu podmienečného trestu, uložil obžalovanej povinnosť nahradiť počas skúšobnej doby poškodenej škodu vo výške 5750,- Eur. Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.
S trestným konaním bolo spojené adhézne konanie, nakoľko poškodená si v prípravnom konaní riadne, už na výsluchu dňa 30.07.2013, uplatnila nárok na náhradu škody a na tomto nároku zotrvala aj na hlavnom pojednávaní. O výške spôsobenej škody nemal súd vzhľadom na výpovede poškodenej pochybnosti, a preto rozhodol o povinnosti obžalovanej uhradiť spôsobenú škodu počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.