Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-329-2015.pdf
PDF · 88.86 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/329/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/ XX, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Petrom Dolným, advokátom so sídlom ul. Matice slovenskej 8, Prievidza proti žalovanému Mischer Welding s.r.o., Nadjazdová 2, 971 01 Prievidza, IČO: 36 342 734, o zaplatenie 1.689 eur s prísl., v odvolacom konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 8Cb/21/2013-110 zo dňa 27. apríla 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania 100% .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.660 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 8,75% ročne od 10.09.2013 do zaplatenia a žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 635,52 eur a iné trovy vo výške 101 eur. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 29.01.2013 zmluvu, na základe ktorej vykonával žalobca pre žalovaného zváračské práce. V zmluve bolo dohodnuté, že žalovaný sa zaväzuje zachovávať mlčanlivosť (i) o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení tejto zmluvy u objednávateľa a ktoré súvisia s predmetom podnikania tretej strany (rakúska obchodná spoločnosť - zmluvný partner žalovaného, pre ktorého boli vykonávané zváračské práce) (článok 5.6 zmluvy) a (ii) o tejto zmluve, jej ustanoveniach a skutočnostiach, ktoré viedli k jej uzavretiu (článok 5.6.1 zmluvy). Za porušenie týchto povinností bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1.660,- eur. Žalobca mal porušiť povinnosť mlčanlivosť o fakturáciách a platbách žalovaného ostatným spolupracovníkom a komunikovať s týmito spolupracovníkmi o tom, ako sa fakturuje, pričom mal rozširovať nepravdivé informácie. Na takto bližšie neurčité tvrdenia žalovaného bolo vykonané dokazovanie, pričom z predložených čestných prehlásení žalovaným a to E. R., Y. a T. F. a Y. R. (čl. 26 - 29) vyplynulo, že žalobca má byť osobou, ktorá o žalovanom šíri nepravdivé informácie. Z výsluchu žalovaným navrhnutých svedkov vyplynulo, že (i) riadiaci zamestnanec žalovaného L. sa od tretej strany dozvedel, že niekto o žalovanom v mieste výkonu prác šíri nepravdivé informácie, a preto tento riadiaci zamestnanec žalovaného ostatným spolupracovníkom žalovaného zaslal čestné prehlásenie, ktorí vypísali a podpísali vyššie uvedené osoby (svedok L., stále pracujúci pre žalovaného); (ii) žalobca na ubytovni rozprával, že nemal vyplatenú faktúru včas (svedok J., stále pracujúci pre odporcu); (iii) svedkovi riadiacemu zamestnancovi žalovaného riadiaci zamestnanec tretej strany komunikoval e-mailom, že v dôsledku zistenia chybných zvarov nemajú byť riadne vyplácaní spolupracovníci žalovaného a preto hrozí zníženie ich pracovnej výkonnosti, pričom tieto skutočnosti mal tretej strane oznámiť žalobca a svedok L., svedok potvrdil, že v dôsledku zistenia
chybných zvarov bola pozastavená výplata záloh, ktoré boli dovtedy vyplácané na základe ústnej dohody s jednotlivými spolupracovníkmi, pričom toto opatrenie bolo zrušené potom, ako tretia strana oznámila, že z chybných zvarov si nebude uplatňovať reklamačné nároky (svedok M.). V čestnom prehlásení predloženým žalovaným, pre žalovaného stále pracujúci R. V. uviedol, že sa ako prekladateľ zúčastnil rozhovoru medzi žalobcom a Y. L. na strane jednej a zamestnancom tretej strany H. L., pričom tieto osoby mali povedať, že žalovaný im v lehote splatnosti neplatí svoje záväzky zo zmluvy. Z výsluchu navrhovateľom navrhnutých svedkov vyplynulo, (i) že na pracovisku sa objavil problém s nekvalitnými zvarmi, pričom bolo potrebné zistiť, ktorý zo spolupracovníkov žalovaného spôsobuje tieto nekvalitné zvary. Spolupracovníci žalovaného, a to žalobca, Y. L. a R. V. o tejto veci komunikovali s H. L., riadiacim zamestnancom tretej strany (svedok J.). Uvedené dôkazy súd vyhodnotil tak, že za preukázané mal to, že žalovaný prostredníctvom samostatných zmlúv o dielo s niekoľkými desiatkami zváračov zabezpečoval pre tretiu stranu - rakúsku obchodnú spoločnosť zváračské práce v Z., pričom pri týchto prácach v priebehu mesiacov júna a júla 2013 bolo zistené, že niektoré zvary sú nekvalitné, no nebolo možné zistiť, ktorý so zváračov robí tieto chybné zvary. To viedlo žalovaného k tomu, že prestal vyplácať zálohy na faktúry, ktoré mal ústne dohodnuté s niektorými zo zváračov. Toto viedlo k tomu, že v kolektíve týchto niekoľko desiatok zváračov sa objavili obavy o to, aby im bolo riadne podľa zmluvy zaplatené za ich prácu. Žalovaným tvrdená skutočnosť vyplynula priamo len z čestného prehlásenia stále so žalovaným spolupracujúceho R. V.. Naopak pre žalovaného stále pracujúci svedok L. vypovedal tak, že na stretnutí s H. L. bol komunikovaný problém v súvislosti s nekvalitnými zvarmi, ktorých vinník mal byť zistený pozastaveným výplat. Vzhľadom na uvedené rozpory medzi výpoveďami svedkov, ktorí stále pracujú pre žalovaného, súd nemal za preukázané, že by žalobca na stretnutí s H. L. uvádzal nepravdivé skutočnosti spočívajúce v tom, že žalovaný si voči nemu alebo iným spolupracovníkom neplní svoje zmluvné povinnosti, keďže takúto skutočnosť jeden z prítomných svedkov nepotvrdil (L.) a táto skutočnosť bola preukázaná len čestným prehlásením (V.). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žalovanému na základe zmluvy o dielo okrem iného faktúrou zo dňa 07.08.2013, ktorú prijal v ten istý deň, vyúčtoval na zaplatenie 1.660,- eur, pričom žalovaný žalobcovi túto čiastku nezaplatil, pričom v zmluve bolo dohodnuté, že takto je povinný urobiť do 30 dní od obdržania faktúry. Preto súd prvej inštancie návrhu žalobcu podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka v časti istiny a podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v časti úroku vyhovel. Žalovaný sa už 07.09.2013 dostal do omeškania. Voči uplatnenému nároku žalobcu neboli dôvodné námietky žalovaným. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa dojednaní v zmluve z dôvodu že žalobca nezachoval mlčanlivosť, či už o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení zmluvy u objednávateľa a ktoré súvisia s predmetom podnikania tretej strany alebo o zmluve, jej ustanoveniach a skutočnostiach, ktoré viedli k jej uzavretiu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca svoju zmluvnú povinnosť voči žalovanému neporušil. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. s tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdenia súdu prvej inštancie nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Rozsiahle dokazovanie pred súdom prvej inštancie preukázali porušenie zmluvnej povinnosti dodržiavať mlčanlivosť o ustanoveniach, ktoré vyplývajú priamo z uzavretej zmluvy o dielo. Žalovaným tvrdené skutočnosti o porušení povinnosti zachovávať mlčanlivosť potvrdili čestné prehlásenia E. R., Y. a T. F., Mariána R. a R. V. ako aj výpovede svedkov J. a J.. Skutkový záver súdu prvej inštancie nie je správny a žalovaný s ním nesúhlasí. Skutočnosti, ktoré rozširoval žalobca pred zástupcom tretej strany a pred ostatnými živnostníkmi sa týkala spôsobu fakturácie a platenia faktúr sa týkajú uzavretej zmluvy a vzťahuje sa na ne povinnosť mlčanlivosti. Napadnutý rozsudok žiadal žalovaný zmeniť a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania.
3. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného sú účelové, jednostranné a neobjektívne a nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Dôkazy vyprodukované žalovaným nepreukázali skutočnosť, že žalobca nezachoval mlčanlivosť a že mal šíriť nepravdu o žalovanom o úhrade faktúr. Faktúru na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.660 eur žalovaný dodatočne pre potreby súdneho konania vyprodukoval a to až 6 mesiacov po podaní žaloby a ju antidatoval. Žalobca vždy namietal a neuznával uplatnenie zmluvnej pokuty. Žalobca zmluvu nikdy neporušil. Napadnutý rozsudok
je vecne správny a jeho skutkové a právne závery sú správne a objektívne. Žalobca žiadal rozsudok potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 191 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka žalobcu zaviazal na zaplatenie sumy 1.660 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 10.09.2013 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
9. Súd prvej inštancie dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z príslušných ustanovení O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania, pričom postupoval v súlade s § 120 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016, a účastníkov konania poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť mal súd bez ohľadu na to, či je účastník konania právne zastúpený.
10. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že tvrdenia súdu prvej inštancie nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu, že sa súd nevyporiadal s výpoveďami konkrétnych svedkov (J. a J.), ktorí potvrdili porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu dodržiavať mlčanlivosť o ustanoveniach vplývajúcich zo zmluvy a značnú časť vykonaných dôkazov, ktoré potvrdzujú porušenie mlčanlivosti nehodnotil a v rozsudku neuviedol.
11. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca vykonal pre žalovaného dielo - práce, ktorých cenu si uplatnil touto žalobou. Táto skutočnosť nebola sporná. Spornou otázkou, ktorou bol vznik nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, keď vyslovil, že žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd mal pochybnosti o dôveryhodnosti predložených dôkazoch žalovaným, na ktoré poukazoval v odvolaní, v podobe čestných prehlásení E. R., Y. F., T. F. a Y. R., nakoľko ide o text napísaný na počítači, do ktorého uvedené osoby vpísali len svoje meno, údaje týkajúce sa ich živnosti, meno žalobcu a dátum a podpis. Ostatné údaje v čestných prehláseniach týkajúce sa šírenia nepravdivých informácií boli úplne identické na každom prehlásení a nie je zrejmé, kto tento text písal, či tento text skutočne vyjadruje vôľu podpísaných osôb. Z textu predložených prehlásení nie je možné s určitosťou konštatovať, že podpísané osoby potvrdzujú porušenie mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa mal žalobca dozvedieť pri plnení zmluvy alebo o skutočnostiach vyplývajúcich s uzavretej zmluvy o dielo. Vyššie uvedené osoby potvrdili šírenie nepravdivých informácií. Súd prvej inštancie sa s uvedenými predloženými listinnými dôkazmi zaoberal a aj ich vyhodnotil v závere napadnutého rozsudku keď uviedol, že ... „tvrdenie o tom, že žalobca mal uvádzať nepravdu o
tom, že mu žalovaný niečo včas nevyplatil, ani nemožno považovať za nezachovanie mlčanlivosti ...“ Súd prvej inštancie sa zaoberal aj výpoveďami svedkov J. a J., ktoré vyhodnotil spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, je toho názoru, že žalovaný nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a neuniesol tak dôkazné bremeno svojich tvrdení. Odvolateľom napádané nevyporiadanie sa s výpoveďami svedkov tak vyhodnotil odvolací súd za nepravdivé, nakoľko z obsahu celého odôvodnenia napadnutého rozsudku je jasné a zrozumiteľné aké dôkazy súd prvej inštancie vykonal a ako ich vyhodnotil.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 01.07.2016 potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).