Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-4903-2012.pdf
PDF · 75.54 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/4903/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného : Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, proti povinnému: DeDeDe s.r.o., so sídlom Zimná 18, 040 01 Košice, IČO: 36 681 768, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom : JUDr. Ján Sokol, Jantárova 30, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 2790/2012, takto :
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. U k l a d á oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31. 8. 2012 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX *. XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 26. 9. 2012, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ján Sokol.
Dňa 6. 8. 2015 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Súd šetrením zistil, že povinná spoločnosť bola dňa 6. 6. 2015 vymazaná z Obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 4. 3. 2015, č.k. 9CbR/70/2013-22.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku , exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú , pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.
Podľa § 61 CSP., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20 písm. a) ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
K zániku spoločnosti dochádza ku dňu výmazu z obchodného registra (§ 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení), kedy zároveň dochádza aj k zániku jej právnej subjektivity.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len EP), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pretože povinný výmazom z obchodného registra dňa 6.6.2015 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 61 CSP, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1 písm. g) EP, lebo povinný bol počas konania vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Povinný, ktorý hradí trovy exekúcie už neexistuje a preto ho súd nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať ani oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 EP, pretože nezavinil zastavenie exekúcie a Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 203 ods. 1 EP presne stanovuje podmienky, za ktorých možno zaviazať oprávneného nahradiť trovy exekúcie a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Súd má za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase jeho podania, t.j. dňa 31.8.2012, nemohol automaticky predpokladať, že jeho podanie nie je dôvodné a povinný dňa 6.6.2015 zanikne, čiže súd mal za to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd tiež nemohol zaviazať oprávneného na náhradu trov v zmysle § 203 ods. 2 EP, keďže exekúcia nebola zastavená na základe § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktorý je jediným dôvodom pre jeho použitie. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval ( Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 31/04 ). Súd pri priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi vychádzal tiež zo skutočnosti, že súdny exekútor je vždy povinný vykonať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky, nemôže návrh na výkon rozhodnutia odmietnuť a z toho dôvodu by nebolo spravodlivé, aby úkony ktoré je povinný vždy zo zákona vykonať znášal sám. Na základe vyššie citovaného súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona (§ 196 zákona č. 233/1995 Z. z.) patrí a povinného nemožno na náhradu trov exekúcie zaviazať, nakoľko tento bol dňa 6.6.2015 vymazaný z obchodného registra.
Vzhľadom na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav, súd popri rozhodnutí o zastavení exekúcie, uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: Odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. (minimálna odmena)....................33,19 Eur Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.:
- náklady so zavedením spisu................................................................................1,13 Eur
- poštovné..............................................................................................................4,50 Eur DPH 20 %.......................................................................................................................7,76 Eur Trovy exekúcie celkovo..............................................................................................46,58 Eur
Trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pozostávajú z minimálnej odmeny určenej súdnym exekútorom v zmysle ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky a hotových výdavkov v zmysle ust. §22 ods. 1 cit. vyhlášky.
Nakoľko súdny exekútor nepredložil exekučný spis, súd nemôže rozhodnúť o náhrade hotových výdavkov exekúcie, a teda priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur a náhradu DPH 20 % - 6,64 Eur,teda spolu vo výške 39,83 Eur.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil a oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.