Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sf/32/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: AGRO TAMI, a.s. Cabajská 10, Nitra, IČO: 36 467 430, zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100066787/2024 zo dňa 08.01.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doručenej správnemu súdu dňa 18.03.2024 z a m i e t a .

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 18.03.2024 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100066787/2024 z 08.01.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101626171/2023 z 28.06.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume XXX XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016. Žalobca navrhuje súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie.

2. Súčasne s podaním žaloby navrhol žalobca priznať správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že plnením daňovej povinnosti vyplývajúcej mu z napadnutých rozhodnutí mu vzniká značná finančná a s tým spojená hospodárska škoda vo výške XXX XXX,XX Eur (vyrubený rozdiel dane), ktorá ohrozuje stabilný ekonomický chod spoločnosti a možnosť udržania zamestnanosti na doterajšej úrovni. K tomu poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. -50 zo dňa 07.12.2010, v zmysle ktorého súd pri hodnotení naplnenia znaku hrozby závažnej ujmy vzal do úvahy výšku vyrubeného rozdielu dane.

II.

3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo správnemu súdu doručené dňa 24.05.2024 a administratívny spis žalovaného bol správnemu súdu doručený dňa 27.05.2024. Vo vyjadrení žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že tento navrhuje zamietnuť. Uvedené odôvodňoval tým, že žalobca v návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať, že vyrubený rozdiel dane má mať vplyv na činnosť žalobcu, pričom ani neuviedol, aký vplyv by mal mať vyrubený rozdiel dane na jeho činnosť a zároveň tieto skutočnosti ani žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca v návrhu odkladného účinku hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu, nepredložil žiadne doklady potrebné

na posúdenie celkovej majetkovej situácie a ani na posúdenie tvrdenej hrozby závažnej ujmy, finančnej škody či iného likvidačného charakteru, ktorý žalobca uvádza v tejto žalobe.

III.

4. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

10. pre priznanie odkladného účinku v zmysle stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný

nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (bližšie napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. ).

11. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd konštatuje, že nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila značná finančná a s tým spojená hospodárska škoda, prípadne hrozba ďalej závažnej ujmy inými právnymi následkami. Svoj návrh odôvodnil žalobca len poukazom na výšku daňovej povinnosti uloženej napadnutým, resp. prvostupňovým rozhodnutím, ktorej zaplatením hrozí žalobcovi ním tvrdená značná finančná a s tým spojená hospodárska škoda vo výške XXX XXX,XX Eur, ktorá ohrozuje stabilný ekonomický chod spoločnosti a možnosť udržania zamestnanosti na doterajšej úrovni. Svoje tvrdenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie, resp. nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. Prípadné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe teda nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok. Priznanie odkladného účinku býva odôvodnené prechodným stavom, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a teda nejde o stav, kedy by závažnú ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Žalobca taktiež vôbec neosvedčil, že by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

12. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy, či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

13. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol s poukazom na .

14. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .