Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_5P-38-2016.pdf
PDF · 78.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/38/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Denisa Hiščáková, v právnej veci mal. I. S., E.. XX.XX.XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky B. S., E.. XX.X.XXXX, I. Y. E. X, S. E. K. a otca A. G., E.. X.X.XXXX, I. O.. A. X, S. E. K., v konaní na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í s a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2P 99/2012-15 zo dňa 6.9.2012 vo výroku o výživnom zo strany otca na maloletú I. S., E.. XX.XX.XXXX tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletú zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, počnúc od 1.8.2016, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.6.2016 domáhala, aby súd zvýšil výživné otca na maloletú I. zo sumy 70 eur na sumu 120 eur od 1.8.2016, pričom výživné bolo naposledy určené rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2P/99/2012. Na pojednávaní súdu uviedla, že zvýšenie výživného na maloletú požaduje na sumu 100 eur s tým, že sa na tom s otcom dieťaťa dohodla.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletej od septembra 2016 začína povinná školská dochádzka, pričom maloletá má zdravotné problémy avšak otec sa o jej zdravotný stav nezaujíma.
3. Súd vo veci vykonal pojednávanie, na ktorom podľa § 180 Civilného sporového poriadku s poukazom na § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konal v neprítomnosti otca maloletej.
4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s písomným vyjadrením otca, so stanoviskom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/99/2012, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
5. Matka maloletej vo svojej výpovedi zotrvala na podanom návrhu z dôvodu, že maloletá nastupuje na základnú školu. Výživné žiada zvýšiť na sumu 100 eur mesačne od 1.8.2016 s tým, že takto sa s otcom dieťaťa dohodli. Zároveň uviedla, že otec za mesiac august 2016 už uhradil takto zvýšené výživné v sume 100 eur. Spolu s otcom maloletej už dieťaťu zakúpili školské pomôcky v hodnote 150 eur. K svojim osobným pomerom uviedla, že tieto sa zmenili v tom, že má priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a spolu majú syna narodeného v roku 2014. Spolu s priateľom uhrádzajú mesačne nájomné v sume 144 eur a hypotéku v sume 172 eur. Maloletá I. je zdravotne postihnutá, pravidelne navštevuje neurológiu, kardiológiu a ortopédiu s čím sú zvýšené výdavky na cestovné. Dcéra raz ročne absolvuje kúpeľné liečenie, ktoré jej prepláca poisťovňa, avšak matka ju sprevádza a za svoj pobyt sama uhrádza 300 eur. Matka je zamestnaná s príjmom vo výške minimálnej mzdy a tiež poberá rodičovský príspevok. Jej priateľ pracuje na dohodu s príjmom 120 eur mesačne.
6. Otec súdu písomne oznámil, že s návrhom matky v celom rozsahu súhlasí a žiada aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/99/2012 súd zistil, že rozsudkom č. k. 2P/99/2012-15 zo dňa 6.9.2012 bola maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 70 eur mesačne do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Z obsahu uvedeného spisu vyplynulo, že v čase vyhlásenia rozsudku matka bývala u rodičov, bola zamestnaná s príjmom 300 eur a tiež poberala rodičovský príspevok. Otec býval v podnájme s priateľkou a ich synom W., E.. XXXX a pracoval ako živnostník. Mesačný príjem otca podľa údajov v daňovom priznaní za rok 2011a jeho vyjadrenia bol vo výške 414,36 eur. Maloletá aj v tom čase mala zdravotné postihnutie, čo predstavovalo zvýšené výdavky matky s cestovným na lekárske vyšetrenia.
8. Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého dieťaťa, matka je naďalej zamestnaná u totožného zamestnávateľa s minimálnou mzdou a rovnako popri tom je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Matke však pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi L. D., E.. XX.X.XXXX. Matka toho času žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je otcom mal. L. a ktorý je zamestnaný s čistým príjmom za mesiac jún 2016 vo výške 92,56 eura. Bývajú v byte, ktorý je vo vlastníctve matky dieťaťa. Osobné pomery otca sa od poslednej úpravy výživného nezmenili, naďalej býva s priateľkou a ich spoločným synom v byte, ktorého vlastníčkou je jeho priateľka, ktorá je nezamestnaná. Poplatky spojené s bývaním uhrádza otec. U otca však došlo k zmene zárobkových pomerov, nakoľko toho času je zamestnancom spoločnosti Subterra a.s. so sídlom v Prahe (od 4.5.2015). Jeho priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania za obdobie posledných 12 kalendárnych mesiacov podľa potvrdení predložených zamestnávateľom je vo výške 65.149,72 Kč (2.410,50 Eur).
9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov v domácnosti maloletej, matka je zamestnaná v súkromnej firme s mesačným príjmom 350 eur a tiež poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Žije s priateľom, ktorý je zamestnaný. Spolu majú syna L., E.. XX.X.XXXX. Bývajú v byte matky maloletej. Poplatky spojené s bývaním uhrádza matka vo výške 170 eur. Spláca úver vo výške 172 eur, telefón 25 eur a poplatok za odpad ročne v sume 64 eur. Otec pracuje cez slovenskú firmu v zahraničí a svoj príjme uviedol vo výške 1.200 eur. Býva s priateľkou a ich synom W., E.. X.X.XXXX v byte vo vlastníctva priateľky kde otec uhrádza všetky poplatky, jeho priateľka je nezamestnaná. Maloletá nastupuje do 1. triedy základnej školy kde bude navštevovať školskú jedáleň a klub. Je zdravá, záľuby má primerané veku.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
14. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
15. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku. 1 O.s.p. možno rozsudky o výžive maloletých zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
22. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť.
23. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 2P/99/2012-15 zo dňa 6.9.2012. Táto podstatná zmena pomerov nastala tak na strane maloletej, ako aj na strane otca a napokon aj na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť. Zmena na strane maloletej spočíva v jej nástupe na základnú školu, čo samo o sebe odôvodňuje zvýšenie výdavkov na dieťa. Zásadná zmena nastala predovšetkým v zárobkových pomeroch otca, ktorého príjem sa od poslednej úpravy výživného zvýšil. Vzhľadom na uvedené považoval súd návrh matky na zvýšenie výživného za opodstatnený a dôvodný. Výšku súčasného výživného súd ustálil na sumu 100 eur, pričom mal za to, že takýto rozsah vyživovacej povinnosti zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletej, zohľadňujúc aj pomery na strane matky dieťaťa ako druhého rodiča. Uvedená výška výživného je napokon výsledkom konsenzu rodičov maloletej, ktorý títo dosiahli aj pokiaľ ide o počiatok zníženia vyživovacej povinnosti od augusta 2016. Matka dieťaťa potvrdila, že otec už v auguste uhradil zvýšení výživné, a teda v súvislosti so zvýšením výživného mu dlh na výživnom nevznikol.
24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.