Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/90/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. Q. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Bc. W. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v S. - O. pri G. stanici č. XXXX/X a W. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Z. na S. ulici č. XXXX/X toho času v V. E. č. XX zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom advokátom so sídlom v Humennom na Starinskej ulici č. 2272 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 24.2.2016 č.k. 27P 139/2015-80 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého O. Q. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého O. 80 Eur mesačne od 17.4.2015 do budúcna, ktoré výživné je povinný prispievať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Dlžné výživné za obdobie od 17.4.2015 do 1.3.2016 vo výške 313 Eur zaviazal otca uhradiť matke maloletého do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 17.4.2015, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletého O. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu 150 Eur mesačne od podania návrhu. Z písomného vyjadrenia otca zistil, že nemá výhrady voči zvereniu dieťaťa do starostlivosti matky, ale nesúhlasí s výškou výživného požadovanou matkou s tým, že na výživu dieťaťa prispieva dobrovoľne 50 Eur mesačne. Pracuje ako profesionálny vojak s čistým príjmom 888,93 Eur a poberá daňový bonus. Okrem maloletého O. má ďalšie štyri deti, pričom na maloletú K. má určené výživné 130 Eur mesačne, ďalšie tri deti bývajú v spoločnej domácnosti s ním a ich matkou, s ktorou žije ako druh a družka v rodinnom dome, na kúpu ktorého si vzali hypotekárny úver, ktorý spláca po 167 Eur mesačne, výdavky na bývanie má 154 Eur. Pracuje ako vojak v Q., za bývanie platí 90 Eur mesačne a cestovné 120 Eur mesačne. Z výpovede matky zistil, že s otcom dieťaťa neboli manželia ani spolu nebývali, otec uznal otcovstvo k maloletému, ktorý toho času navštevuje materskú školu, za ktorú matka uhrádza 55 Eur mesačne. Má atopický ekzém a pre ochorenie obličiek je dispenzarizovaný. Otec na výživu dieťaťa prispieva 50 Eur mesačne, okrem toho neprispieva ničím. Maloletý mal operáciu uší a vyberané mandle v Humennom v novembri 2015, kde uhradila spolu s cestovným a všetkými poplatkami 60 Eur. Okrem toho je sledovaný na kardiológii pre šelest, ako aj v imunoalergologickej ambulancii. Okrem maloletého O. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému W. narodenému v roku 2004, ktorý je v prime osemročného gymnázia, na výživu ktorého má otec tohto dieťaťa určenú vyživovaciu povinnosť 110 Eur mesačne. S oboma deťmi býva sama v obecnom dvojizbovom byte. Z opisu mzdového listu matky zistil jej príjem za obdobie od mája 2014 do apríla 2015 priemerne 746,77 Eur mesačne a za obdobie od mája do decembra 2015 priemerne 789,96 Eur mesačne, za január 2016 818,31 Eur. Z

výpovede otca zistil, že okrem maloletého O. má ďalšie štyri deti, a to K., ktorá navštevuje piaty ročník základnej školy, na výživu ktorej bol zaviazaný prispievať rozsudkom 130 Eur mesačne a ďalšie tri deti pochádzajúce z terajšieho manželstva, dvojičky W. a W., ako aj maloletú W. narodenú v roku 2015, ktoré sú ešte v starostlivosti matky. Býva s manželkou a troma deťmi v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom osobnom vlastníctve, kúpil ho pred šiestimi rokmi za 28.000 Eur, kedy bral úver vo výške 40.000 Eur z dôvodu, že ide o starý dom, ktorý potreboval rekonštrukciu. V roku 2015 prefinancoval úver kvôli zníženiu úrokov, keďže predtým platil splátky 280 Eur a teraz 167 Eur mesačne. Za prácou cestuje do Martina, kde je cez týždeň a za ubytovanie tam platí 25 Eur týždenne, čiže 100 Eur mesačne. Do práce chodia spolu dvaja autom, niekedy aj s jeho autom Renault Laguna, rok výroby 2004. Uviedol, že je vyučený hasič, v tomto odbore nikdy nepracoval, vo vojenskom útvare pracuje od 1.4.2004. Na výživu maloletého O. platí pravidelne 50 Eur mesačne, preto žiadal určiť výživné v uvedenej výške. Z opisu mzdového listu otca konajúci súd zistil, že jeho priemerný čistý príjem za obdobie od októbra 2014 do septembra 2015 bol 890,33 Eur a od októbra 2014 do decembra 2015 895,48 Eur mesačne. Zo správy kolízneho opatrovníka z 30.6.2015 zistil, že matka býva s deťmi v dvojizbovom byte, okrem maloletého O. má aj maloletého W., za byt uhrádza 160 Eur mesačne a inkaso 120 Eur. Tiež platí úver 200 Eur, pôžičku 50 Eur a podobne. Maloletý O. navštevuje materskú školu, má atopický ekzém, pravidelne s ním matka navštevuje urológa kvôli obličke, má hydroneflózu. Od septembra 2015 maloletý navštevuje FK F.. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 160 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že rodičia maloletého nie sú manželia, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Maloletý je od narodenia v starostlivosti matky, jej starostlivosť je vykonávaná v záujme maloletého, preto zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti. Otec na výživu maloletého prispieva pravidelne 50 Eur mesačne, avšak vzhľadom na jeho priemernú čistú mesačnú mzdu 895,48 Eur je uvedená výška neprimeraná potrebám maloletého, ktorý navštevuje materskú školu, a to aj s prihliadnutím na jeho ďalšie štyri vyživovacie povinnosti, preto zaviazal otca prispievať na výživu maloletého podľa jeho potrieb vo výške 80 Eur mesačne od podania návrhu. Dlžné výživné vyčíslil na 313 Eur ako rozdiel medzi určeným výživným a otcom uhrádzaným výživným v rozhodnom období, ktoré mu uložil vzhľadom na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti uhradiť v lehote dlhšej, a to 90-dňovej, od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia.

4. Matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok a určil výživné 150 Eur mesačne, nakoľko otec neuviedol presné informácie vo veci vyplácania cestovného jeho zamestnávateľom, nakoľko podľa jej vedomostí mu cestovné v plnom rozsahu prepláca zamestnávateľ priamo na ruku do piateho dňa v mesiaci. Uvedené sumy nemá uvedené vo výplatnej páske. Otec tiež neuviedol, že tento mesiac (marec 2016) predal jedno zo svojich áut a že v minulosti dokázal splácať 100 Eur mesačne za malotraktor a neuviedol majetkové pomery v jeho rodine. Jeho rodičia vlastnia tri rodinné domy v Snine a dva byty v Humennom. Okrem toho si otec privyrába mimo práce aj brigádne, čo súdu dostatočne nevysvetlil. Maloletý trpí vrodenou vývojovou chybou srdca, je v sledovaní kardiológa a nedovyvinutím obličky, preto je sledovaný aj nefrológom. Otec však na žiadne mimoriadne výdavky dieťaťa nie je ochotný prispievať.

5. Otec navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, prípadne napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že určí výživné pre maloletého vo výške 50 Eur mesačne. V prvom rade namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku, keď súd svoj záver o určení výšky výživného odôvodnil prakticky len jednou vetou s poukazom na jeho mzdu a potreby dieťaťa, pričom svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil. Vo vyjadrení k návrhu podrobne uviedol svoje príjmy a rodinné aj majetkové pomery, ako aj výdavky na platenie výživného pre ostatné maloleté deti. Súdu tiež predložil písomné dôkazy preukazujúce jeho náklady a výdavky na bývanie a zabezpečenie a udržanie si zamestnania, ktoré mu umožňujú primeraným spôsobom zabezpečovať starostlivosť o všetky jeho maloleté deti a ktoré vyčíslil na sumu 721,74 Eur. Pri jeho priemernej mesačnej mzde 895,48 Eur mu teda po odrátaní uvedených výdavkov ostáva mesačne suma 173,74 Eur a po odrátaní zvýšeného výživného iba čiastka 143,74 Eur, z ktorej musí uspokojovať potreby svojej manželky a výživu troch maloletých detí. Z rozsudku vyplýva, že čistý mesačný príjem matky bol v roku 2014 746,77 Eur a v roku 2015 789,96 Eur s tým, že v januári 2016 mala príjem 818,31 Eur. K tomu dostáva výživné pre maloletého O. 50 Eur a maloletého W. 110 Eur mesačne. Nepochybne poberá aj prídavky na deti. Jej príjem teda mesačne predstavuje sumu najmenej 1.000 Eur, z ktorého živí seba a svoje dve deti. Naproti tomu jeho príjem predstavuje aj s rodinnými prídavkami približne 900 Eur, z ktorého musí živiť seba, svoju manželku a svojich päť detí. Z tohto je zrejmé, že matka má dostatočný príjem, aby sa

zodpovedajúcim spôsobom podieľala na starostlivosti a zabezpečení výživy maloletého O. a výživné 50 Eur, ktoré doposiaľ pravidelne platil na výživu maloletého zodpovedá jeho zárobkovým a majetkovým pomerom. Podľa napadnutého rozsudku platí matka úver 200 Eur a pôžičku 50 Eur, avšak nie je zrejmé, na aký účel si tieto úvery vzala a či tieto peniaze nemohli byť použité účelnejšie pre maloleté deti.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že obsahuje nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, nakoľko podľa jej vedomostí otec dieťaťa žiadnu manželku nemá, pretože je rozvedený. Družka nie je jeho manželkou, z čoho vyplýva fakt, že voči nej nemá vyživovaciu povinnosť. Táto je momentálne na rodičovskej dovolenke, poberá 230 Eur mesačne, z toho rodinné prídavky na tri deti 69 Eur mesačne. Do domácnosti teda prispieva sumou 300 Eur. Okrem toho má jeho družka riadne zamestnanie vo firme M. Michalovce. V prípade finančnej tiesne môže dieťa umiestniť do jaslí a ísť pracovať na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu. Otec v odvolaní neuviedol skutočnosť, že na svoje prvorodené dieťa pochádzajúce z manželstva s U. B. prispieva 130 Eur mesačne. Táto jeho dcéra K. žije spolu s matkou v byte v Poprade spolu so svojim otčimom, teda v úplnej rodine. Matka maloletej K. pracuje ako vedúca v Drogérii I. s pravidelným mesačným príjmom cca 700 Eur. K. otčim má taktiež svoje pevné zamestnanie. V prípade, ak otec nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému O. navrhuje, aby podal návrh na zníženie výživného pre maloletú K.. Poukazuje tiež na fakt, že žije sama bez manžela alebo akéhokoľvek partnera na rozdiel od exmanželky otca dieťaťa a vychováva dve deti. Jej starší syn W. je študentom osemročného gymnázia, z čoho vyplývajú aj zvýšené výdavky spojené so štúdiom na takejto škole. Taktiež ďalšie jeho tri deti žijú s ním a s družkou v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, teda v úplnej rodine, čo by mal súd zvážiť. Navrhuje, aby otec preukázal, že má manželku, a to predložením sobášneho listu, ďalej preukázal, akou formou sú vyplácané cestovné príkazy vojakom, pretože má vedomosť, že hotovosťou na ruku každý začínajúci mesiac, čo k ich príjmu činí ďalších cca 200 Eur a navrhuje, aby si otec znížil výživné pre maloletú K., ak sa cíti byť vo finančnej tiesni. Súdu navrhuje prihliadať na fakt, že otec má dostatok financií, keďže je schopný platiť si právneho zástupcu, čo si ona dovoliť nemôže.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na zmenu, preto ho v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojení, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e), súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

10. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

12. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 32 účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

15. Podľa § 35 súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

16. Podľa § 36 súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

17. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

19. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O.s.p. platného do 30.6.2016 ako aj ust. § 191 ods. 1 účinného od 1.7.2016 vyplýva, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach totiž neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo aj napriek tomu, že to malo vzťah k prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach

(skutkových zisteniach) nezrozumiteľné. V odôvodnení sa obmedzil len na konštatovanie, že otcom uhrádzané výživné 50 Eur mesačne vzhľadom na priemernú čistú mesačnú mzdu 895,48 Eur je neprimerané potrebám dieťaťa, ktoré navštevuje materskú školu, a to aj s prihliadnutím na ďalšie štyri vyživovacie povinnosti otca. Nie je však zrejmé, aké potreby dieťaťa považoval za odôvodnené s poukazom na tvrdenia matky o zvýšených potrebách dieťaťa v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom, ktoré však matka v konaní nepreukázala a súd ani jej tvrdenia žiadnym spôsobom neverifikoval. Súd ďalej nezaujal žiadne stanovisko k rodičmi prezentovaným výdavkom a tieto nehodnotil z hľadiska ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, to znamená, nehodnotil ktoré sú z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti nevyhnuté a ktoré nie. Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku ani nemohol urobiť správne závery o skutkovom stave, keď nevykonal dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p., teda podľa platnej právnej úpravy v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorému korešponduje ust. § 36 účinného od 1.7.2016, keď neverifikoval tvrdenia otca, resp. jeho rozporné tvrdenia týkajúce sa statusu matky jeho ďalších troch detí, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, keď raz tvrdí, že je to jeho družka a následne manželka, čo má vplyv na posudzovanie jeho vyživovacích povinností, ako aj vo vzťahu k jeho tvrdeniam o plnení vyživovacej povinnosti k maloletému O., keď v konaní o zvýšenie výživného pre maloletú K. B. uvádzal, že si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému O. 100 Eur mesačne (rozsudok Krajského súdu v Prešove 8CoP 17/2014-57). Súd prvej inštancie sa tiež nezaoberal odôvodnenými potrebami maloletých detí otca pochádzajúcich z jeho terajšieho vzťahu a nepreveril tvrdenia matky, že príjem otca je vyšší, nakoľko poberá od zamestnávateľa náhrady za cestovné a ubytovanie, vo vzťahu ktorým otec raz uviedol, že uvedené príjmy nemá a potom že v čistom príjme má započítaný príspevok na bývanie. Z opisu mzdového listu otca však tieto príjmy zistiteľné nie sú. Vzhľadom na vyživovaciu povinnosť otca k piatim maloletým deťom a skutočnosť, že v roku 2014 bol schopný dopĺňať zdroj svojich príjmov aj brigádnickou činnosťou, bolo povinnosťou súdu zamerať dokazovanie aj na zistenie potencionality príjmov povinného rodiča v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

21. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vydal nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie, ktorým postupom znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva, teda relevantne argumentovať v odvolacom konaní, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a zároveň nevykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, nemohol vec ani správne právne posúdiť, musel odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko rozsah dokazovania, ktorý je potrebné vo veci vykonať nie je účelné doplniť odvolacím súdom a rovnako napraviť nedostatky spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

22. V ďalšom konaní teda bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť dôvody zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku, zistiť dôsledne skutočný stav v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným (§ 35 , a to s poukazom aj na argumentáciu matky v odvolacom konaní týkajúcu sa lepších pomerov otca ako ich sám prezentuje (predaj malotraktora, predchádzajúce splátky za jeho kúpu), zistený skutočný stav veci posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s ust. § 191 ods. 1 vyhodnotiť dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .