Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-53-2024.pdf
PDF · 85.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/53/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M., a A. B. C., D., B., v trestnej veci obžalovaného E. F., pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. júna 2024 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/102/2023 zo dňa 11. januára 2024, a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/102/2023 zo dňa 11. 01. 2024 vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám
odsudzuje
obžalovaného E. F., nar. XX. XX. XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom G. H., t. č. ÚVTOS Košice – Šaca,
podľa § 147 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), § 41 ods. 1, § 43 Trestného zákona na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/102/2023 zo dňa 11. 01. 2024 bol obžalovaný E. F. uznaný za vinného zo spáchania zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe od neskorých nočných hodín dňa 23. 03. 2023 do 01.50 h dňa 24. 03. 2023 v Rimavskej Sobote v mestskej časti H. v rodinnom dome č. XX, kde žil v spoločnej domácnosti so svojou už teraz nebohou starou matkou D. F., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom G. H., H. XX a jej druhom D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. H., H. XX, za bližšie nezistených okolností pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol D. B. tým spôsobom, že ho chytil za krk a kopal ho do tela, potom podišiel k svojej starej matke D. F. a trhal ju za vlasy, keď ho D. B. okríkol, opäť skočil do neho, chytil ho za krk a kopal ho do tváre
a do hornej časti tela, a keď sa D. B. od neho podarilo ujsť z domu na dvor ku bránke, tam ho dobehol, chytil ho za krk, hodil ho na zem a kopal do hornej časti tela, zobral hlinu zo zeme a tou mu natieral hlavu a oči, ktoré mu chcel vydlabať, následne sa vrátil do domu k svojej starej matke, ktorú znovu napadol, čím v dôsledku jeho konania D. F. utrpela okrem iného pomliaždenie mozgu po tupých poraneniach hlavy, krku a hrudníka a v súvislosti s týmito zraneniami došlo u nej k splývavému hnisavému zápalu pľúc, ktoré spôsobilo zlyhanie dýchania s následným zlyhaním aj srdcovej činnosti a tým došlo k jej úmrtiu dňa 01. 04. 2023 o 07.00 h na chirurgickom oddelení Všeobecnej nemocnice v Rimavskej Sobote, a poškodený D. B. utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov, tržne zmliaždenú ranu čela vpravo a pomliaždenie tváre s dobou liečenia a práceneschopnosti do 14 dní, počas ktorej doby bol výraznejšie ovplyvnený v obvyklom spôsobe života pod dobu do 10 dní.
Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 147 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenému D. B. škodu vo výške 1.332,10 Eur a poškodenej obchodnej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., škodu vo výške 4.776,45 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o treste, ktoré neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne v podstate tým, že okresný súd pochybil, keď neaplikoval § 42 Trestného zákona a neuložil mu súhrnný trest odňatia slobody, okresný súd ani nijako neodôvodnil, prečo konanie posudzoval ako recidívu a uložil mu samostatný trest, pričom poukázal na rozhodnutie pod sp. zn. 11T/146/2022 zo dňa 30. 12. 2022, ktoré sa stalo právoplatným dňa 03. 08. 2023, a teda mal okresný súd zrušiť predchádzajúci výrok o treste, resp. dostatočne a jasne odôvodniť, z akého dôvodu bol ukladaný samostatný trest. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov je možné považovať za neprimerane prísny a tiež ho možno považovať za nezákonne uložený. Poukázal na závery znaleckého posudku, v zmysle ktorého boli u neho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti znížené v podstatnej miere, neboli však vymiznuté. Taktiež okresný súd pri ukladaní trestu nezohľadnil posudok ústavu na výkon trestu, v ktorom sa uvádzajú jeho paranoidné črty, pričom možno vyvodiť záver, že súd pri ukladaní druhu a výmery trestu tieto dôkazy nevyhodnotil správne. Ďalej poukázal na to, že jeho správanie bolo počas prípravného konania veľakrát iracionálne, na priebeh skutku si nepamätal, uvádzal, že ho niekto prenasleduje. Okresný súd taktiež neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, aj keď jeho priznanie bolo učinené po vykonaní dokazovania. Záverom uviedol, že v zmysle § 34 Trestného zákona mal okresný súd pri ukladaní trestu vziať do úvahy aj osobu páchateľa a jeho pomery, mal preto postupovať v zmysle § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a za súčasného uloženia ochranného liečenia mal byť uložený miernejší trest odňatia slobody, a to aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Na základe uvedeného preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží súhrnný trest odňatia slobody za použitia § 39 Trestného zákona.
Obhajkyňa obžalovaného v rámci verejného zasadnutia uviedla, že obžalovaný aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť v auguste 2023. Preto navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 43 Trestného zákona uložil obžalovanému ďalší trest, a aby pri rozhodovaní prihliadol na všetky skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní, teda aby uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 Trestného zákona, a rovnako tak prihliadol na nepriaznivý zdravotný stav obžalovaného.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za správny, uložený trest za primeraný a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia súhlasil s tým, čo uviedla jeho obhajkyňa a dodal, že ľutuje, čo spáchal.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu. Obžalovaný podal odvolanie len proti výroku o treste, preto ani krajský súd výrok o vine nepreskúmaval.
Čo sa týka výroku o treste, krajský súd musí konštatovať, že okresný súd pochybil, keď uložil obžalovanému samostatný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov. Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný spáchal skutok v nočných hodinách zo dňa 23. 03. 2023 na 24. 03. 2023. Z odpisu registra trestov obžalovaného je zistiteľné, že naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/146/2022 zo dňa 30. 12. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 08. 2023. Krajský súd na základe vyžiadania dodatočných informácií od okresného súdu zistil, že obžalovaný uvedený trestný rozkaz prevzal dňa 26. 01. 2022, proti trestnému rozkazu podal prokurátor dňa 25. 01. 2022 odpor, ktorý však dňa 03. 08. 2023 vzal späť, čím sa stal trestný rozkaz právoplatný. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný spáchal prejednávaný skutok v medziobdobí od vyhlásenia skoršieho rozhodnutia do nadobudnutia jeho právoplatnosti, pričom v čase ukladania trestu skôr uložený trest ešte nebol vykonaný. Okresný súd teda nemal ukladať obžalovanému samostatný úhrnný trest odňatia slobody, ale ďalší trest v zmysle § 43 Trestného zákona.
Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a uložil obžalovanému ďalší trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov. Pri ukladaní trestu krajský súd v prípade obžalovaného prihliadol na dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Krajský súd neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal a oľutoval ho až po vykonanom dokazovaní, pričom v zmysle uvedeného ustanovenia ide o kumulatívnu podmienku, teda obžalovaný sa musí priznať k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovať, a ani krajský súd nevyhodnotil takéto priznanie za úprimné, ktoré nebolo vykonané v počiatočných štádiách trestného stíhania, ale až v jeho závere, po vykonanom dokazovaní.
Podľa § 43 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.
Obžalovaný bol prepustený z väzby dňa 12. 09. 2023 a bol ihneď preradený do výkonu trest, kde začal vykonávať trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/146/2022 zo dňa 30. 12. 2022. Ku dňu rozhodnutia krajského súdu mal obžalovaný vykonať ešte z trestu uloženého skorším rozhodnutím 2 roky a 3 mesiace, preto krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov, a to aj za použitia ustanovení o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 Trestného zákona, aby tak bola dodržaná dikcia ustanovenia § 43 Trestného zákona. Takto uložený trest je potom podľa názoru krajského súdu dostatočný, a to jednak vzhľadom na ochranu spoločnosti, nápravu páchateľa, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie, pričom dostatočne zabezpečí prevýchovu obžalovaného a zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného. Vzhľadom na okolnosti prípadu a následok, ktorý bol spáchaný trestným činom, kedy konaním obžalovaného došlo k smrti jeho starej matky, súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom ostatné výroky napadnutého rozsudku ostali týmto rozhodnutím nedotknuté (výrok o uloženom ochrannom opatrení a výrok o náhrade škody).
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.