Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/431/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XX, E. C., o zaplatenie 444,87 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7C/275/2014-31 zo dňa 12.03.2015, v zamietajúcej časti, v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti a v časti o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti r u š í .

III. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 351,90 eura, spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 62,15 eura, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 351,90 eura od 15.08.2014 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol. Zároveň súd určil, že hlava 18 zmluvných úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. je neplatná z dôvodu neprijateľnej podmienky. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 26,50 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b) a i) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a), b) a j), § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len . Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli písomnú úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému na kúpu tovaru, Lôžkovlny vo výške 390 eur. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 20,20 % a RPMN 22,4 %, pričom žalovaný sa zaviazal, že požičanú sumu uhradí žalobcovi v 48 mesačných splátkach po 12,70 eura, teda žalovaný mal celkom zaplatiť sumu 568,80 eura. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť dohody o úrokoch z úveru, žalobca nemá právo požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z úveru, len naozaj poskytnuté plnenie, teda skutočne poskytnutú sumu, ktorá bola vo výške 390 eur. Žalovaný do podania návrhu zaplatil žalobcovi sumu 38,10 eura. Súd vedený týmito

úvahami, návrhu žalobcu čo do sumy 351,90 eura (390 eur - 38,10 eur) vyhovel. Žalobca si vo svojom návrhu uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 17 eur, v zmysle hlavy 18 § 2 úverových zmluvných podmienok. Podľa tohto ustanovenia: „V prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur. Táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.“ Čo sa týka zmluvnej pokuty, ide o dojednanie absolútne neplatné. Dojednania o zmluvnej pokute sú písané veľmi drobným písmom, skoro nečitateľným písmom ako aj celé úverové podmienky. Sú zapracované medzi menej podstatné a menej významné podmienky. Takto formulované dojednanie nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho úverové podmienky, súčasťou ktorých majú byť aj dojednania o zmluvných pokutách, nie sú podpísané ani žalobcom ani žalovaným, pričom zákonné ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku vo výške 36 eur, súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal o akú upomienku ide a či vôbec bola poslaná žalovanému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu čo do zaplatenia poplatku za upomienku vo výške 36 eur zamietol. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že úverová zmluva zo dňa 29.11.2011 neobsahuje všetky zákonom predpísané záležitosti a to najmä náležitosti zmluvy podľa písm. k) ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. S poukazom na hore uvedenú skutočnosť, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 cit. zák. Čo sa týka kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 78,57 eura, súd zistil, že zo sumy 351,90 eura je kapitalizovaný ročný úrok z omeškania za obdobie od 15.06.2012 do 14.08.2014 suma vo výške 62,15 eura a preto vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Poukazujúc na § 517 ods. 2 ďalej súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 351,90 eura od 15.08.2014 do zaplatenia. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu vo veci v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania titulom súdneho poplatku 26,50 eura podľa položky 1, písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov.

3. Proti tomuto rozsudku, v zamietajúcej časti, v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. Odvolateľ nesúhlasil so záverom, že úverová zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmluve bola uvedená výška splátky 12,70 eura, počet splátok 48, lehota splatnosti 14.11.2015. Žalovaný mal možnosť si do žalobcu kedykoľvek vypýtať výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Súd zároveň v rozsudku vyhlásil neprijateľné podmienky uvedené v úverových zmluvných podmienkach, v odôvodnení rozsudku však neuvádza presvedčivé a relevantné dôvody, súd teda nepostupoval v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Poukazujúc na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva došlo tým k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, vyžaduje sa, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a významné, inak treba takéto rozhodnutie považovať za arbitrárne. Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odvolateľ poukázal na to, že odporca podpísal zmluvu na základe slobodnej vôle a podľa vlastného uváženia. Dojednania v úverových zmluvných podmienkach sú platnými a rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami. Predmetná zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka. Neprijateľnú podmienku nie je možné vnímať jednostranne, je potrebné sledovať, aký bude mať právny následok pre budúce právne vzťahy, ak súd vyhlási neprijateľné podmienky.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil.

8. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 351,90 eura, spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 62,15 eura, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 351,90 eura od 15.08.2014 do zaplatenia a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na to, že žalovaný proti rozsudku odvolanie nepodal, v tejto vyhovujúcej časti toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostala zamietajúca časť, určenie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti a závislý výrok o náhrade trov konania.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 29.11.2011 žalobca uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. 4111168234. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver na nákup spotrebného tovaru vo výške 390 eur. Účastníci sa v zmluve dohodli, že žalovaný bude poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi splácať formou 48 pravidelných mesačných splátok vo výške 12,70 eura. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 30,16 % eur a RPMN 35,2 %. Žalovaný nedodržal dohodnutý splátkový kalendár a žalobcovi zaplatil len sumu 38,10 eura. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 444,87 eura, ktorá suma pozostáva z istiny úveru 16,94 eura, z úroku vo výške 18,61 eura, zo zosplatnenej istiny vo výške 353,77 eura, z dlžného poistného vo výške 2,55 eur, z poplatku za upomienku II vo výške 36 eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 17 eur.

10. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď skonštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že ak zmluva neobsahuje presne vymedzené náležitosti konkretizované v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch).

12. Jednou z podstatných (povinných) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad cit. ustanovenia, ktorý každý

z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. K uvedenej právnej úprave sa pristúpilo po predchádzajúcich skúsenostiach pri uplatňovaní nárokov zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pri ktorých sa obvykle stávalo, že veriteľ si jednotlivé splátky započítal najprv na úroky, poplatky, prípadne iné sankcie a až naposledy na istinu (čo nebolo v rozpore s Obchodným zákonníkom), s poukazom na povahu záväzku ako absolútneho obchodu. V prípade, ak zmluva obsahuje náležitosti § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, jednotlivé splátky sa započítajú aj na istinu aj na príslušenstvo pohľadávky veriteľa.

13. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Aj odvolací súd po preskúmaní predmetnej zmluvy zistil, že neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, a teda predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z vyššie citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami dňa 29.11.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre tento záver postačuje, ak úverová zmluva neobsahuje čo i len jednu zákonom špecifikovanú obsahovú náležitosť, preto bolo už ďalej bezpredmetným skúmať splnenie ďalších obsahových náležitostí zmluvy o úvere.

15. Čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu, ani tento nebol dôvodný, a to z dôvodu, že dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné.

16. Odvolací súd považuje zmluvnú pokutu za dojednanú neplatne a neúčinne na základe toho, že dohodu účastníkov o zmluvnej pokute nemožno akceptovať ako súčasť všeobecných úverových podmienok. Podľa zákonných ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. V danom prípade úverové podmienky nie sú účastníkmi podpísané. Nedodržanie písomnej formy právneho úkonu s poukazom na § 40 ods. 1 je dôvodom absolútnej neplatnosti. Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď sa toho nikto nedovolá. Vzhľadom na to, že neexistuje platné dojednanie o zmluvnej pokute, nemá žalobca právo požadovať od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva, a to formou obmedzení autonómie vôle (nález Ústavního soudu zo dňa 15.06.2009, sp. zn. I.ÚS 342/09, N 144/53 SbNU 765). V spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. A preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovností prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať (prípadne i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej rovine poctivo. Pokiaľ nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť jeho správania, a takémuto nepoctivému správaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému

konaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, ktorú spotrebiteľ podpisuje).

17. Vzhľadom však na to, že súd prvej inštancie správne považoval dojednanie zmluvnej pokuty za absolútne neplatné, neprichádzalo už do úvahy ďalej skúmať otázku neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 4 OZ, a preto aj bolo nadbytočným vo výroku súdneho rozhodnutia určiť neplatnosť zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmysle § 153 O.s.p.. Naviac je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti absolútne ničím neodôvodnil, čo dôvodne namietal aj odvolateľ.

18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, vrátane výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

19. Zároveň bolo nevyhnutým, aby odvolací súd v časti, v ktorej súd prvej inštancie určil, že hl. 18 zmluvných úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. je neplatná z dôvodu neprijateľnej podmienky, napadnutý rozsudok z dôvodu nadbytočnosti výroku s použitím § 388 C.s.p. zmenil tak, že ho v tejto časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. bez potreby vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v prevažnom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). Vzhľadom však na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .