Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16C-438-2015.pdf
PDF · 83.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/438/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 371, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: K. O.Ď., nar. XX.XX.XXXX, J. X, Bratislava, o zaplatenie 196,11 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 100,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 100,- eur od 20.10.2013 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 19.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 196,11 eur, spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 131,11 eur od 20.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradenia poskytnutého úveru. Uviedol, že dňa 18.09.2013 so žalovanou uzatvoril Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“) a to tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100,- Eur. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 131,11 Eur, ktorá tvorí súčet poskytnutého úveru a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 31,11 eur. Nakoľko žalovaná nevrátila žalobcovi dlžnú sumu, žalobca ju písomnými výzvami vyzval na úhradu záväzku, pričom žalovaná doposiaľ nerealizovala žiadnu úhradu. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči žalovanej aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- Eur.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
3. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len C.s.p.), nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.08.2016 (§ 219 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 300 C. s. p.).
4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho spisu, a to najmä: výpis z obchodného registra ohľadne žalobcu, Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 18.09.2013, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.09.2013, výpis z účtu žalobcu z č. l. 10, upomienka o nezaplatení pohľadávky zo dňa 26.10.2013, urgencia nezaplatenej pohľadávky zo dňa 02.11.2013, upozornenie na hrozbu exekúcie pohľadávky zo dňa 09.11.2013, posledná výzva zo dňa 16.11.2013 a zistil nasledujúci skutkový stav:
5. Strany konania uzavreli dňa 18.09.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky vo výške 100,- Eur a záväzok žalovanej vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s celkovými nákladmi úveru vo výške 131,11 Eur do 19.10.2013. RPMN bola 366,2 %. Žalobca svoj záväzok splnil tým, že dňa 18.09.2013 pripísal sumu 100,- Eur na účet žalovanej, ktorá svoj záväzok uhradiť dlžnú sumu spolu s celkovými nákladmi úveru nesplnila. Žalobca ju preto viacerými písomnými výzvami upozorňoval na povinnosť splniť záväzok zaplatiť dlžnú sumu. Žalovaná na nesplatenú istinu úveru doposiaľ neuhradila žiadnu sumu, ktorú tvrdenie žalobcu považoval súd za nesporné, nakoľko ho žalovaná výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 C. s. p.).
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 266/2005 Z. z.), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Podľa § 2 písm. c) zák. č. 266/2005 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
Podľa § 2 písm. d) zák. č. 266/2005 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 24 zák. č. 129/2010 Z. z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami konania nie je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z., pretože v prejednávanej veci došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu splatnosti nepresahujúcu 3 mesiace - úver bol poskytnutý dňa 18.09.2013, pričom splatnosť bola dojednaná do 19.10.2013, z ktorej skutočnosti nepochybne vyplýva, že splatnosť dotknutého úveru nebola dlhšia ako tri mesiace. Právny vzťah medzi stranami konania súd posúdil, ako právny vzťah založený zmluvou o bezodplatnej pôžičke, keďže podľa zmluvných dojednaní žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky bezúročne
8. Pokiaľ ide o nesplatenú istinu pôžičky vo výške 100,- Eur, v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy, pričom žalobcovi priznal v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 100,- eur od 20.10.2013 (dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky) do zaplatenia Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Vo vzťahu k dohode o poplatku za poskytnutie pôžičky, toto dojednanie je podľa názoru súdu v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. OZ a rovnako v rozpore s dobrými mravmi, pretože sa snaží spotrebiteľovi navodiť dojem, že pôžička je bezúročná, pričom v skutočnosti má spotrebiteľ pri mesačnej splatnosti pôžičky uhradiť odplatu za jej poskytnutie v sume 31,11 Eur, ktorú žalobca zavádzajúco nazval poplatkom za poskytnutie úveru. Takéto ustanovenie, ktoré nie je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ. Žalovaná nemala na výber pri podpise zmluvy, nemohla ovplyvniť jej obsah, zmluva jej bola doručená už vopred naformulovaná. Z uvedených dôvodov súd zmluvu v časti odplaty vyhodnotil ako absolútne neplatnú s poukazom na § 39 OZ a § 53 ods. 5 OZ, a preto súd v tejto časti a v časti zodpovedajúcich úrokov z omeškania považoval žalobu za nedôvodnú.
10. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil súd žalobu zaoberajúc sa žalobcom uplatnenými „skutočne vynaloženými nákladmi“ v celkovej výške 65,- eur. V tejto časti bolo potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal skutočné náklady spojené so zasielaním
upomienok alebo výziev, v konaní nebolo preukázané ani to, že žalovanej bola akákoľvek písomnosť doručovaná a akým spôsobom (písomne prípadne elektronicky).
11. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 196,11 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 100,- Eur s príslušenstvom. Pomer úspechu vo veci strán bol v zásade rovnaký (úspech žalobcu 50,99 %, úspech žalovanej 49,01 %), a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré usporiadanie vo veci nároku na náhradu trov konania považoval súd za spravodlivé posudzujúc úspech strán v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.