Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3C/113/2016

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v právnej veci navrhovateľa: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., so sídlom Váci út 45/B, H-1137 Budapest, Maďarsko, reg.: 01-10-043108, práv. zast. Mgr. Ivan Petkov, advokát, Advokátska kancelária STRELÁK & PETKOV, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava o návrhu navrhovateľa na zabezpečenie dôkazného prostriedku, takto

rozhodol:

Súd návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 29.7.2016, písomne doplneným dňa 3.8.2016 spoločnosť Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., so sídlom Váci út 45/B, H-1137 Budapest, Maďarsko prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žiadala, aby súd podľa § 345 ods. 1 v spojení s čl. 4 zabezpečil dôkazný prostriedok, a to bezodkladne vydal uznesenie, prostredníctvom ktorého od Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, odboru dokladov a evidencií s odkazom na ust. § 190 CSP, zabezpečí dôkazný prostriedok, a síce : elektronický výpis z evidencie vozidiel o držiteľoch vozidiel a ich vozidlách identifikovaných evidenčným číslom motorového vozidla zaznamenaný na CD a to podľa stavu ku dňu kontroly uvedeného v excel tabuľke na CD-nosiči pripojenom k Návrhu a v nasledovnom rozsahu: meno a priezvisko fyzickej osoby držiteľa/vlastníka vozidla alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby držiteľa/vlastníka vozidla, adresa pobytu fyzickej osoby držiteľa/vlastníka vozidla alebo sídla právnickej osoby držiteľa/vlastníka vozidla, kategória vozidla, značka vozidla, obchodný názov vozidla, najvyššia prípustná hmotnosť vozidla, počet miest na sedenie, a to tak, aby navrhovateľ mal reálnu možnosť odoslať držiteľom vozidiel výzvu na zaplatenie pohľadávky z titulu tzv. sankčného poplatku a odvrátiť tak zánik práva na jeho zaplatenie márnym uplynutím 60-dňovej prekluzívnej lehoty podľa § 33/B ods. (5) maďarského.

2. Svoje podanie odôvodnil tým, že uvedené podanie je podaním pred začatím konania vo veci samej (§ 345 ods. 1 , nesmeruje voči žiadnej strane a nie je žalobou podľa § 131 a nasl. CSP, keď má za to, že návrh spĺňa náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 CSP, keď je z neho zrejmé ktorému súdu je určené, kto ho robí , ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a je podpísané oprávnenou osobou a žiadne ďalšie náležitosti pre toto podanie nepredpisuje.

3. Poukázal, že navrhovateľ je obchodná akciová spoločnosť v 100% vlastníctve maďarského štátu, zriadená a registrovaná podľa maďarských právnych predpisov v Maďarsku a na základe maďarského zákona č. I. z roku 1988 o cestnej doprave (ďalej len ako „ZoCD“) v spojení s nariadením maďarského Ministerstva hospodárstva a dopravy č. 36/2007 o poplatkoch za používanie diaľnic, rýchlostných ciest a hlavných ciest (ďalej len ako „Nariadenie o poplatkoch“) je oprávnený a súčasne povinný vyberať zákonné poplatky za používanie spoplatnených maďarských ciest, a v prípade nezaplatenia poplatku za použitie spoplatnenej cesty je oprávnený uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku vo výške určenej Nariadením o poplatkoch ako aj prípadnú náhradu škody a tým uplatňovať a chrániť svoje majetkové práva. Zákonnou povinnosťou podľa § 33/B ods. (5) maďarského ZoCD, je pred podaním žaloby odoslať prvú výzvu na zaplatenie pohľadávky z titulu sankčného poplatku v rámci 60 dňovej prekluzívnej lehoty. Držitelia vozidiel majú možnosť zaplatiť pohľadávku v základnej sadzbe do 30 dní od doručenia výzvy a tak predísť zvýšeniu sadzby pohľadávky ex lege na takmer 4-násobok základnej sadzby a tiež predísť žalobe o zaplatenie. Odhliadnuc od v danom prípade analogickej aplikácie § 345 ods. 1 v spojení s článkom 4 CSP, kedy možno primerane postupovať v zmysle článku 4 podľa § 345 ods. 1 bez ohľadu na to, či je alebo nie splnený predpoklad obavy z nemožnosti alebo sťaženia neskoršieho vykonania dôkazu, je podľa názoru navrhovateľa a fortiori splnený aj tento predpoklad. A síce, ak by súd nezabezpečil dôkazný prostriedok, tak ako to navrhuje v tomto podaní navrhovateľ, nemohol by sa navrhovateľ žiadnym spôsobom domôcť efektívnej súdnej ochrany svojich porušených práv na súde, keďže k actio nata v tomto prípade podľa maďarského hmotného práva dochádza až vtedy, ak držitelia vozidiel nezaplatia pohľadávku na základe navrhovateľovej výzvy a to ani v jej zvýšenej sadzbe, t.j. po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty na zaplatenie základnej sadzby pohľadávky, ktorá plynie odo dňa doručenia výzvy držiteľom vozidiel. Ak by navrhovateľ podal žalobu skôr, a síce bez predchádzajúceho podania návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku a bez predchádzajúceho zaslania výziev na zaplatenie pohľadávky v základnej sadzbe, tak ako mu to ukladá maďarské hmotné právo, takáto žaloba by bola podaná predčasne a z toho dôvodu by bola aj zamietnutá. V takomto konaní by nebol dôkazný prostriedok vykonaný vôbec, alebo ak by aj bol, tak úplne zbytočne, keďže v konaní o žalobe by to ani de facto ani de iure neviedlo k reálnej a spravodlivej ochrane oprávnených záujmov navrhovateľa, čo je zmyslom konania podľa CSP.

4. Navrhovateľ ďalej poukázal, že právny vzťah založený medzi navrhovateľom a držiteľmi dotknutých vozidiel registrovaných v Slovenskej republike neoprávneným použitím spoplatnených motorových ciest v Maďarsku sa podľa článku 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) spravuje maďarským hmotným právom, najmä ZoCD a Nariadením o poplatkoch. Na rozhodovanie o „predbežných opatreniach vrátane ochranných opatrení“ dostupných podľa CSP, ktorými podľa povahy veci je aj návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku pred začatím konania, sú podľa článku 31 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) príslušné súdy Slovenskej republiky a to aj vtedy, ak by vo veci samej boli príslušné súdy iného členského štátu napríklad Maďarska.

5. Navrhovateľ tiež uviedol, že v zastúpení svojim právnym zástupcom, dňa 17.3.2015 požiadal príslušné orgány Slovenskej republiky na úseku evidencie motorových vozidiel podľa § 113 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoCP“), menovite Prezídium Policajného zboru, odbor dokladov a evidencií so sídlom Račianska 45, 812 72 Bratislava (PPZ), o poskytnutie údajov o držiteľoch motorových vozidiel a ich motorových vozidlách tak, aby mohol riadne a včas v súlade so ZoCD a s Nariadením o poplatkoch zaslať držiteľom motorových vozidiel výzvu na dobrovoľné zaplatenie poplatku za použitie spoplatnených ciest vo výške určenej podľa kategórie vozidla, jeho najvyššej prípustnej hmotnosti a počtu miest na sedenie, ktoré bolo použité pri neoprávnenom použití spoplatnených maďarských ciest bez zaplatenia poplatku. Príslušné orgány Slovenskej republiky na úseku evidencie motorových vozidiel žiadosti navrhovateľa o poskytnutie údajov o držiteľoch motorových vozidiel a ich motorových vozidlách nevyhoveli a vo svojom stanovisku uviedli, že poskytnutie údajov z evidencie motorových vozidiel priamo navrhovateľovi nie je možné a to s odôvodnením, ktoré nemá oporu v právnom poriadku SR. Navrhovateľ, či už vo vzťahu k PPZ alebo vo vzťahu k súdu ako subjekt konania pri napr. realizácii svojho práva nahliadnuť do spisu podľa § 354 v spojení s § 97 ods. 1, má právo spracúvať a teda aj získavať (§ 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 122/2013 Z. z.) osobné údaje o držiteľoch motorových vozidiel, ak títo sú fyzickými osobami, bez ich súhlasu a to podľa bodu 30 recitálu v spojení s článkom 7 písm. f) Smernice EP a Rady č. 95/46/ EHS o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (ďalej len ako „Smernica“) v spojení s § 10 ods. 3 písm. g) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov (ZoOOÚ). Ďalej na doplnenie uviedol, že neoprávnené použitie spoplatnenej cesty v Maďarsku nie je priestupkom, ani správnym deliktom, a teda ani deliktom na úseku bezpečnosti cestnej premávky, o ktorom by navrhovateľ autoritatívne konal a rozhodoval z pozície orgánu štátnej moci, ale je naopak civilnoprávnym deliktom (ako napr. nezaplatenie cestovného v električke) z ktorého zodpovednosť sa uplatňuje na princípe rovnosti subjektov občiansko-právnych vzťahov, a teda sa naň v žiadnom prípade nevzťahuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/82/EÚ z 25.10.2011, ktorou sa zjednodušuje cezhraničná výmena informácii o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky tak, ako sa mylne domnieva PPZ. V dôsledku neoprávneného použitia spoplatnenej cesty v Maďarsku vzniká navrhovateľovi podľa osobitného predpisu (maďarský zákon č. I. z r. 1988 o cestnej doprave v spojení s § 7/A ods. 3 písm. a) nariadenia maďarského Ministerstva hospodárstva a dopravy č. 36/2007 o poplatkoch za používanie diaľnic, rýchlostných ciest a hlavných ciest) o poplatkoch len štandardná peňažná pohľadávka vo výške určenej podľa tohto predpisu, ktorú si následne navrhovateľ uplatňuje a môže uplatňovať výlučne súkromnoprávnou mimosúdnou cestou alebo neskôr, po vzniku actio nata prostredníctvom súdov rovnako, ako ktorákoľvek fyzická či právnická osoba uplatňujúca si ochranu svojich majetkových práv (analogicky ako v prípade použitia MHD bez platného cestovného lístka uplatňuje dopravný podnik pohľadávku určenú podľa predpisov vo výške 100-násobku ceny základného cestovného lístka); pohľadávka navrhovateľa teda v žiadnom prípade nie je pokutou uplatňovanou na základe rozhodnutia cudzieho (maďarského štátneho orgánu) a vôbec žiadneho rozhodnutia. Údaje o vozidlách v žiadanom rozsahu (kategória vozidla, počet miest na sedenie, hmotnosť) sú nevyhnutné pre určenie výšky pohľadávky (poplatku) podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c) Nariadenia o poplatkoch (platobné kategórie) v spojení s § 7/A ods. 3 Nariadenia o poplatkoch (sadzby sankčných poplatkov podľa platobných kategórii).

6. Vzhľadom na situáciu, kedy príslušné orgány na úseku evidencie motorových vozidiel, ktoré sú na to ex lege povinné podľa podľa § 113 ods. 3 a ods. 4 ZoCP v spojení s § 10 ods. 2 a 10 ods. 3 písm. g) ZoOOÚ, berúc zreteľ na článok 7 písm. f) Smernice EP a Rady č. 95/46/EHS, odmietli navrhovateľovi poskytnúť údaje o držiteľoch motorových vozidiel a ich motorových vozidlách, nemá navrhovateľ inú zákonnú možnosť ako ochrániť svoje právo (pohľadávky voči porušiteľom jeho práv), len sa obrátiť s návrhom na zabezpečenie dôkazného prostriedku, ktorým je elektronický výpis z evidencie vozidiel. Úmyslom navrhovateľa, a súčasne aj jeho zákonnou povinnosťou podľa § 33/B ods. (5) maďarského ZoCD, je pred podaním žaloby odoslať prvú výzvu na zaplatenie pohľadávky (poplatku) v rámci 60 dňovej prekluzívnej lehoty. Tento poplatok majú držitelia motorových vozidiel možnosť zaplatiť do 30 dní od doručenia výzvy a tak predísť žalobe. Navrhovateľ preto bude vyvíjať maximálne úsilie smerujúce k tomu, aby držitelia dotknutých vozidiel dobrovoľne pohľadávky zaplatili. Navrhovateľ na záver svojho návrhu poukázal na čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého: „Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.“

7. Podľa Čl.4 ods. 1 Základných princípov Z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa Čl.4 ods. 2 Základných princípov ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Podľa § 345 pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní.

Podľa § 348 uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku súd vydá aj bez výsluchu strán. V uznesení o zabezpečení dôkazného prostriedku súd strane uloží, aby vydala dôkazný prostriedok do úschovy súdu alebo iného vhodného uschovávateľa, inak jej bude dôkazný prostriedok odobratý; zároveň navrhovateľovi uloží, aby v určenej lehote podal žalobu.

Podľa § 354 na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 187 za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 189 súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju predložil.

Podľa § 190 každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.

8. Dôkaz alebo dôkazný prostriedok možno zabezpečiť pred začatím konania, počas konania, ako aj po skončení konania. Na zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku sa vyžaduje návrh navrhovateľa, ktorý musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať aj osobitné náležitosti, t.j. navrhovateľ musí označiť vec, ktorej sa zabezpečenie dôkazu má dotýkať; konkrétne označiť dôkaz, ktorý sa má zabezpečiť; označiť skutočnosti, ktoré sa majú predmetným dôkazom preukazovať; uviesť miesto, kde sa predmetný dôkaz nachádza, resp. kde by sa mohol nachádzať; ako aj uviesť prečo má rozhodujúci význam pre samotný výkon zabezpečenia. Nevyhnutným predpokladom zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku je dôvodná obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Túto skutočnosť je pritom potrebné náležitým spôsobom odôvodniť, nakoľko v oboch prípadoch sa musí jednať o objektívne existujúce skutočnosti a nesmie ísť len o subjektívny názor navrhovateľa. Zabezpečenie tak plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu preventívnu, ktorá sa prejavuje najmä v tom, že zabraňuje vzniku situácie, kedy by sa jedna zo strán konania, či už prebiehajúceho alebo ktoré sa má začať, bez vlastného zavinenia mohla dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa nevykonáva dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ale len osvedčuje, či sú skutočne splnené všetky podmienky pre rozhodnutie v prospech navrhovateľa a vychádza pritom primárne zo skutočností a dôkazov, ktoré v návrhu uvedie navrhovateľ, predovšetkým, či navrhovaný dôkaz má súvis s prejednávanou vecou.

9. Podaným návrhom navrhovateľ pred začatím konania vo veci samej žiadal zabezpečiť dôkazný prostriedok podľa § 345 CSP, t.j. aby súd od Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, odboru dokladov a evidencií s odkazom na ust. § 190 CSP, zabezpečil elektronický výpis z evidencie vozidiel o držiteľoch vozidiel a ich vozidlách identifikovaných evidenčným číslom motorového vozidla zaznamenaný na CD a to podľa stavu ku dňu kontroly uvedeného v excel tabuľke na CD-nosiči pripojenom k návrhu v konkrétne stanovenom rozsahu. Navrhovateľ mal za to, že uvedené podanie tak ako bolo podané nie je žalobou podľa § 131 a nasl. CSP, nesmeruje voči žiadnej strane a spĺňa všetky náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, keď žiadne ďalšie náležitosti pre toto podanie nepredpisuje. V tomto smere súd poukazuje, že na konanie o zabezpečení dôkazu a dôkazného prostriedku sa podľa § 354 primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. Vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa, že podanie nesmeruje voči žiadnej strane a spĺňa všetky náležitosti, súd navrhovateľa na odstránenie vád podania v zmysle § 128 nevyzýval, keď z uvedeného podania je zrejmé, čoho sa domáha a čo sa ním sleduje a tiež vzhľadom na to, že podľa jeho tvrdenia nejde o žalobu. V súlade s čl. 11 základných princípov úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. V nadväznosti na uvedené, pokiaľ navrhovateľ zastúpený právnym zástupcom poukázal, že žiada zabezpečiť dôkazný prostriedok podľa § 345 ods. 1 s odkazom v petite na ust. § 190 CSP, uvedené podanie súd podľa obsahu a tiež odôvodnenia podaného návrhu posúdil výlučne ako návrh v zmysle § 345 a nasl. CSP, keď navrhovateľ v konaní výslovne uviedol, že podáva návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku pred začatím konania vo veci samej (§ 345 ods. 1 , naviac s prihliadnutím na to, že ust. § 190 predpokladá odlišný procesný postup v konaní. Navrhovateľ ďalej v podaní uviedol, že nemá možnosť sa domôcť ochrany svojich práv iným spôsobom, preto má súd postupovať v zmysle čl. 4 základných princípov CSP. K uvedenému súd uvádza, že podľa čl. 3 základných princípov každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené a výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

10. Zákon jasne vymedzuje, že zabezpečiť dôkaz možno len v prípadoch, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Pôjde najmä o ohliadku veci, výsluch svedka a pod. t.j. o získanie dôkazu prostredníctvom dôkazného prostriedku, u ktorého z určitých dôvodov (zdravotný stav alebo vek svedka, stavebné úpravy, poškodenie veci a pod.) hrozí, že bude zmarený plynutím času. Jeden zo základných predpokladov pre zabezpečenie dôkazného prostriedku

- obava, že dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s ťažkosťami v danej veci nie je daný. Je nepochybné, že MV SR, Prezídium policajného zboru, odboru dokladov a evidencií žiadané údaje vo svojej evidencii má a bude mať aj v budúcnosti a tieto súdu na základe žiadosti poskytne, tak ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ust. § 128 OSP, § 113 ods. 1,2 Z.č. 8/2009 Z.z. a § 17 ods. 6 Z.č. 305/2013 Z.z.. v obdobných prípadoch (napr. konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/78/2016). Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal, že pretrváva obava, že by neskôr vôbec nebolo možné takýto dôkaz zabezpečiť resp. len s veľkými ťažkosťami, poukazuje len na skutočnosť, že žiadané údaje sa mu prostredníctvom žiadosti na MV SR Prezídium policajného zboru nepodarilo zabezpečiť a na skutočnosť, že tieto údaje z evidencie sú potrebné pre zaslanie výziev osobám ktorých označenie takýmto spôsobom získa. 60 dňová prekluzívna lehota podľa § 33/B maďarského zákona o cestnej doprave, na ktorú navrhovateľ vo svojom podaní poukazuje, plynie až odo dňa zistenia držiteľa, preto v tomto smere rovnako nie je daná ani obava z nebezpečenstva zániku práva na zaplatenie pohľadávky márnym uplynutím tejto 60 dňovej lehoty, nakoľko táto doposiaľ nezačala plynúť, keďže držitelia motorových vozidiel neboli zistení. Súd ďalej poukazuje, že povinnosť vydať dôkazný prostriedok možno uložiť len strane, pričom zo žiadneho tvrdenia navrhovateľa nevyplýva, že sa v budúcnosti mieni žalobou vo veci samej domáhať na súde konkrétneho nároku voči Ministerstvu vnútra SR, Prezídiu Policajného zboru, odboru dokladov a evidencií, ktoré bolo označené v petite návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku.

11. Na základe uvedeného a cit. zákonných ustanovení, súd návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku zamietol, keď neboli splnené základné predpoklady pre vyhovenie návrhu. Navrhovateľ nepreukázal, že existuje dôvodná obava, že by navrhovaný dôkazný prostriedok nebolo možné zabezpečiť v budúcnosti v prebiehajúcom konaní, resp. by ho bolo možné zabezpečiť len s veľkými ťažkosťami a nie je daná ani obava z nebezpečenstva zániku práva na zaplatenie pohľadávky márnym uplynutím 60 dňovej lehoty, nakoľko 60 dňová prekluzívna lehota podľa § 33/B maďarského zákona o cestnej doprave plynie až odo dňa zistenia držiteľa a táto doposiaľ nezačala plynúť. Návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku spôsobom ako žiadal navrhovateľ nemožno vyhovieť a to ani s poukazom na čl. 2 a čl. 4 základných princípov CSP, na ktoré navrhovateľ poukazuje, nakoľko samotný jasne stanovuje predpoklady, za ktorých možno dôkaz alebo dôkazný prostriedok zabezpečiť a tieto neboli splnené.

12. Na záver súd poukazuje, že pokiaľ navrhovateľ uvádza, že bez ohľadu na to, či je alebo nie je splnený predpoklad obavy z nemožnosti alebo sťaženia neskoršieho vykonania dôkazu, je obava, že ak by súd nezabezpečil dôkazný prostriedok, tak ako to navrhuje v tomto podaní navrhovateľ, nemohol by sa navrhovateľ žiadnym spôsobom domôcť efektívnej súdnej ochrany svojich porušených práv na súde, súd má za to, že navrhovateľ má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv aj iným spôsobom a to v zmysle medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovateľ je právnická osoba so sídlom v Maďarskej republike a Slovenská republika je viazaná medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom. V zmysle NARIADENIA RADY (ES) č. 1206/2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“) Európska únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať Európsku úniu ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie tohto priestoru by spoločenstvo malo medzi iným prijať také opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré sú potrebné na správne fungovanie vnútorného trhu. Správne fungovanie vnútorného trhu vyžaduje zlepšenie spolupráce súdov pri vykonávaní dôkazov a najmä jej zjednodušenie a urýchlenie. Nakoľko je často nevyhnutné na vydanie rozhodnutia v občianskej alebo obchodnej veci pred súdom členského štátu vykonať dôkaz v inom členskom štáte, činnosť spoločenstva sa nemôže obmedziť len na oblasť doručovania súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach, ktoré je predmetom úpravy nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch. Je preto potrebné pokračovať v zlepšovaní spolupráce medzi súdmi členských štátov v oblasti vykonávania dôkazov. Na dosiahnutie efektívnosti tohto nariadenia by sa možnosť odmietnuť vybavenie dožiadania o vykonanie dôkazu mala obmedziť len na veľmi úzko vymedzené výnimočné situácie. Informácie poskytnuté podľa tohto nariadenia sú chránené. Nakoľko sa uplatňuje smernica 95/46/ES Európskeho parlamentu - čl. 7 písm. f a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov (1) a smernica 97/66/ES Európskeho parlamentu a Rady z 15. decembra 1997 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v telekomunikačnom sektore, nevyžaduje sa v tomto nariadení osobitná úprava ochrany osobných údajov.

13. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádzal, že nie je štátnym orgánom, ani iným orgánom verejnej moci, ale súkromnoprávnym subjektom - právnickou osobou a neoprávnené použitie spoplatnenej cesty v Maďarsku nie je priestupkom, ani správnym deliktom, je civilnoprávnym deliktom, teda mu vzniká štandardná peňažná pohľadávka. V tomto prípade v zmysle čl. 1 ods. 1 písm. a) Nariadenia toto nariadenie sa uplatní v občianskych alebo obchodných veciach, ak súd členského štátu (Maďarská republika) podľa vlastných právnych predpisov žiada príslušný súd iného členského štátu (Slovenskú republiku) o vykonanie dôkazu. V zmysle čl. 1 ods. 2 uvedeného Nariadenia dožiadaním nemožno žiadať o vykonanie dôkazu, ktorý nie je určený na použitie v súdnom konaní, ktoré sa začalo alebo sa má začať. V tomto prípade je daná právomoc na konanie vo veci samej tak súdu Maďarskej republiky ako aj súdu Slovenskej republiky a to v zmysle čl. 4, čl. 7 a čl. 26 Nariadenia č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Súd má za to, že Nariadenie č. 1206/2001 sa vzťahuje aj na daný prípad, kedy sa konanie má začať až po splnení ďalších predpokladov ako je zaslanie výzvy na zaplatenie poplatku, keď pre samotné zaslanie výzvy je potrebné zabezpečiť výpis z evidencie vozidiel o držiteľoch vozidiel a ich vozidlách identifikovaných evidenčným číslom motorového vozidla a to podľa stavu ku dňu kontroly v konkrétnom stanovenom rozsahu.

14. Súd ďalej poukazuje, že zmysle čl. 21 ods. 2 Nariadenia toto nariadenie nebráni dvom alebo viacerým členským štátom, aby naďalej uplatňovali alebo prijali dohody alebo dojednania na ďalšie uľahčenie vykonávania dôkazov za predpokladu, že sú zlučiteľné s týmto nariadením. V tomto smere súd poukazuje na uzatvorenú dvojstrannú zmluvu, keď podľa čl. 1 ods. 1, 2, 3 Oznámenia č. 63/1990 Zb. Federálneho ministerstva zahraničných vecí (ZMLUVA medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (ďalej len „Oznámenie“) štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany rovnakú právnu ochranu v osobných a majetkových veciach ako štátni občania druhej zmluvnej strany. Štátni občania jednej zmluvnej strany majú právo obracať sa voľne a bez prekážok na orgány druhej zmluvnej strany činné v občianskych, rodinných a trestných veciach, vystupovať pred nimi, podávať žiadosti a návrhy a vykonávať iné procesné úkony za rovnakých podmienok ako štátni občania druhej zmluvnej strany. Ustanovenia tejto zmluvy sa použijú obdobne aj na právnické osoby. Podľa Čl. 2 ods. 1 Oznámenia súdy, prokuratúry, štátne notárstva (ďalej justičné orgány) a iné orgány činné v občianskych, rodinných a trestných veciach si poskytujú v týchto veciach právnu pomoc. Podľa Čl. 5 Oznámenia zmluvné strany si poskytujú právnu pomoc výkonom jednotlivých úkonov, najmä spisovaním, zasielaním a doručovaním listín, vykonávaním prehliadok, odnímaním a odovzdávaním vecných dôkazov, získavaním a vykonávaním znaleckých posudkov, výsluchom účastníkov, obvinených, svedkov, znalcov a iných osôb a výkonom rozhodnutí. Podľa Čl. 14 ods. 1 Oznámenia justičné orgány zmluvných strán si na žiadosť poskytujú pomoc pri zisťovaní adries osôb zdržiavajúcich sa na ich území, ak je to potrebné na uplatnenie práv ich štátnych občanov.

15. Navrhovateľ vo svojom návrhu netvrdil a ani z jeho návrhu nevyplývalo, že pokiaľ výzva na zaplatenie pohľadávky bude neúspešná, bude sa v zmysle Nariadenia domáhať zaplatenia sankčného poplatku žalobou podanou na Okresnom súde Ružomberok, preto súd pri svojom rozhodnutí vychádzal len z obsahu podaného návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku. Z podanej žaloby však musí byť zrejmé, čoho sa ňou mieni domáhať t.j. určenia predmetu konania - zaplatenie poplatku podľa príslušnej platobnej kategórie, na základe akých skutočností a voči komu by prípadná žaloba mala smerovať a to s jednoznačnou identifikáciou žalovaného, tak aby vzhľadom na okolnosti prípadu (nemožnosť získania údajov v zmysle 133 , tento bol nezameniteľný s inou osobou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.