Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_0T-27-2016.pdf
PDF · 94.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-0T/27/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom pre prípravné konanie JUDr. Miroslavom Šedivcom v trestnej veci proti obžalovanému Y. X., nar. XX.XX.XXXX P. G., trvale bytom T. J. I.W. XXX, okres G., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. augusta 2016, takto
rozhodol:
Obžalovaný: Y. X.
nar. XX.XX.XXXX P. G.
trvale bytom T. J. I. XXX
j e v i n n ý , ž e
v období od 14.00 hod. dňa 22.07.2016 nenastúpil bez vážneho dôvodu výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, ktorého výkon trestu mu vyplýval z trestného rozkazu Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/38/2016 zo dňa 13.04.2016, právoplatného dňa 22.06.2016, hoci dňa 14.07.20106 do vlastných rúk prevzal písomnú výzvu Okresného súdu Revúca na nástup do výkonu trestu odňatia slobody najneskôr dňa 22.07.2016, na písomnú výzvu okresného súdu nereagoval, o odklad výkonu trestu odňatia slobody nepožiadal,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom, t ý m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
rozhodol:
podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obvineného súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 11.08.2016, na súd obžalobu na obžalovaného Y. X. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný a na všetky otázky, ktoré mu súd položil v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku odpovedal zhodne „áno“. Následne súd po návrhu prokurátora a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace výrokom o treste a náhrade škody.
Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine uznal obžalovaného vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním listinných dôkazov: odpis registra trestov č. l. 20, trestný rozkaz č. l. 15, výpis z evidencie priestupkov č. l. 22, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný je nezamestnaný, spolu so svojou družkou a ich maloletým synom žije v osade v obci T. J. I.. Po smrti svojho otca sa obžalovaný stará aj o svojho mladšieho dvanásťročného brata a svoju matku, ktorej pomáha najmä s drevom. Do výkonu trestu odňatia slobody obžalovaný nenastúpil, pretože nemal peniaze na cestu a to z dôvodu, že nemá žiadny príjem, lebo si pre chýbajúci občiansky preukaz nemôže vybaviť dávku v hmotnej núdzi. Obžalovaný takto so svojou družkou žije iba z prídavku na jedno dieťa 25,- Eur mesačne a z príspevkov svojej matky a matky jeho družky.
Obžalovaný bol v minulosti už celkom 6-krát súdne trestaný, väčšinou za majetkovú trestnú činnosť, z toho raz bol odsúdený podmienečne, v skúšobnej dobe sa však neosvedčil a tak bol nariadený výkon trestu, a päťkrát bol odsúdený nepodmienečne k trestom odňatia slobody od 3 mesiacov (najkratší trest) do 5 rokov (najdlhší trest). Naposledy bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/38/2016 zo dňa 13.04.2016, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, nenastúpenie ktorého trestu obžalovaným v určenom termíne je predmetom tohto súdneho konania. Obžalovaný bol tiež deväťkrát postihnutý za páchanie rôznych priestupkov najmä na úseku cestnej dopravy, znečisťovanie verejného priestranstva a jedenkrát za priestupok proti majetku.
Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Týmto rozsudkom súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a to tým konaním, že obžalovaný bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov. Podľa ustanovenia § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona obžalovanému možno uložiť trest v rozpätí zákonnej sadzby 0 až 2 roky. Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanoveniami § 34 Trestného zákona, s prihliadnutím tiež na ustanovenie § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona. Pri určení druhu a výšky trestu zároveň súd zohľadnil aj mieru, akou konanie obžalovaného zasiahlo objekt trestného činu.
Základné zásady ukladania trestov (určovania druhu a výmery trestu) upravuje § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 5 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne: a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu, b) u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine,
c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Uvedené ustanovenia § 34 ods. 4 a 5 Trestného vôbec neupravujú aký význam má pri ukladaní trestu a pri určovaní jeho druhu a výmery okolnosť, akou mierou zasiahlo konanie páchateľa objekt trestného činu (s výnimkou ustanovenia § 34 ods. 5 písm. c) Trestného zákona, ktorého použitie však v tejto veci vzhľadom na dokonanie činu neprichádza do úvahy a sčasti vo forme následku trestného činu). To však neznamená, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu by sa malo prihliadať iba na okolnosti uvedené v § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona a že by pritom bolo úplne irelevantné, do akej miery konanie páchateľa priamo zasiahlo objekt trestného činu. Z ustanovení osobitnej časti Trestného zákona je potrebné vyvodiť základnú zásadu (v § 34 Trestného zákona ani neuvedenú) rovnako záväznú pri ukladaní trestu a určovaní jeho druhu a výmery, ktorá spočíva v ekvivalencii druhu a výmery trestu k miere, akou konanie páchateľa zasiahlo objekt trestného činu.
Objektom trestného činu vraždy je ochrana ľudského života. Podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na 15 až 20 rokov. Podľa § 145 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na 20 až 25 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na dvoch osobách. Z uvedených ustanovení vyplýva, že páchateľovi sa uloží tým prísnejší trest, čím viac osôb usmrtí, t.j. čím viac zasiahne objekt trestného činu.
Objektom trestného činu krádeže je ochrana majetku. Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 212 ods. 3 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním väčšiu škodu. Podľa § 212 ods. 4 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na 3 roky až 10 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu. Podľa § 212 ods. 5 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na 10 rokov až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu. Z uvedených ustanovení vyplýva, že páchateľovi sa uloží tým prísnejší trest, čím väčšiu škodu na cudzom majetku spôsobí, t.j. čím viac zasiahne objekt trestného činu.
Objektom trestného činu nezaplatenia dane je ochrana záujmu štátu na riadnom výbere daní. Podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, potrestá sa odňatím slobody až na 3 roky. Podľa § 278 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody na 1 až 5 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu. Podľa § 278 ods. 3 Tr. zákona, odňatím slobody na 3 až 8 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu. Z uvedených ustanovení vyplýva, že páchateľovi sa uloží tým prísnejší trest, čím väčšiu škodu spôsobí štátu nezaplatením dane, t.j. čím viac zasiahne objekt trestného činu.
Z uvedených náhodne vybratých ustanovení osobitnej časti Trestného zákona vyplýva prvá a najzákladnejšia zásada ukladania trestu a určovania jeho druhu a výmery, že totiž prvým v tomto smere určujúcim hľadiskom nie sú len okolnosti uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona, ale je to práve miera, akou konanie páchateľa zasiahlo objekt trestného činu. Uložený trest musí preto vždy zodpovedať v prvom rade rozsahu, v akom páchateľ svojim konaním ohrozil alebo porušil objekt príslušnej skutkovej podstaty trestného činu. Okolnosti uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona, predovšetkým v ods. 4 a 5, sú len doplňujúcimi okolnosťami, ku ktorým má súd prihliadať pri ukladaní trestu a určovaní jeho druhu a výmery, slúžiacimi k modifikácii výmery a druhu uloženého trestu v prvom rade určených podľa toho, ako konanie páchateľa zasiahlo objekt trestného činu, a prispôsobenia druhu a výmery trestu okolnostiam spáchania trestného činu, pomerom páchateľa a pod.
Objektom trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je záujem štátu na riadnom výkone uložených trestov odňatia slobody, v súdenom prípade teda záujem štátu na výkone trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov. Pokiaľ následkom obžalovaným spáchaného trestného činu bolo porušenie záujmu štátu na riadnom výkone trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, uloženie trestu odňatia slobody v trvaní prokurátorom navrhovaných štyroch mesiacov v rámci trestnej sadzby 0
- 2 roky by bolo zjavne neprimerané a nezodpovedajúce miere, akou konanie obžalovaného zasiahlo objekt trestného činu. Uložený trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov by o 1/3 presiahol výmeru
skôr uloženého trestu v trvaní troch mesiacov (ktorý je objektom obžalovaným spáchaného trestného činu).
Vychádzajúc z uvedeného pomeru (zvýšenie o 1/3 výmery nenastúpeného trestu) potom horná hranica trestnej sadzby podľa § 348 ods. 1 v trvaní 2 roky by bola primeraným trestom za nenastúpenie výkonu uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov (pri páchateľovi, ktorý by nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov za rovnakých okolností spáchania činu a pomerov ako u obžalovaného v súdenej veci). Okolnosti spáchania činu a spoločenská nebezpečnosť a pomery obžalovaného (ktorý pácha trestnú činnosť a to aj pomerne závažného charakteru opakovane a skôr ukladané tresty v tomto smere nemali na osobu obžalovaného podstatnejší vplyv) nie sú ani zďaleka výnimočné a je len otázkou času, kedy iný páchateľ za rovnakých okolností ako je tomu v prejednávanej veci nenastúpi výkon uloženého trestu odňatia slobody napr. v trvaní 6 rokov. Takémuto páchateľovi by však bolo podľa zákonnej sadzby možné uložiť len trest odňatia slobody do 2 rokov, hoci pri zachovaní ekvivalencie uloženého trestu (pretože v rovnakej veci by mal byť uložený rovnako určený trest) primeraným trestom by bol trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov (teda zvýšený o 1/3 výmery nenastúpeného trestu); takémuto páchateľovi by teda ani nebolo možné uložiť v rámci zákonnej sadzby primeraný trest.
Nenastúpenie výkonu trestu odňatia slobody nemá kvalifikovanú skutkovú podstatu (§ 348 ods. 2 sa k ustanoveniu § 348 ods. 1 písm. a) ako kvalifikovaná podstata nevzťahuje), trestná sadzba podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona v rozpätí 0 až 2 roky je preto určená pre nenastúpenie trestov odňatia slobody v trvaní od 1 mesiaca až do 25 rokov (resp. doživotie), nenastúpenie každého takéhoto trestu je zároveň možné potrestať len v rámci tejto zákonnej sadzby. Preto pri zohľadnení miery akou konanie páchateľa zasiahlo objekt trestného činu, dolná hranica trestnej sadzby podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona je určená pre potrestanie páchateľa, ktorý nenastúpi trest odňatia slobody kratšieho trvania (v trvaní niekoľko mesiacov) a horná hranica tejto trestnej sadzby je určená pre páchateľa, ktorý nenastúpi trest odňatia slobody dlhšieho trvania napr. až na 25 rokov (alebo doživotie).
Z uvedených dôvodov, keďže obžalovaný nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, t.j. najmä pri zohľadnení miery akou obžalovaný zasiahol objekt trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, by uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému v prokurátorom navrhovanej výmere štyroch mesiacov bolo neprimerane prísnym a vysokým trestom.
S ohľadom na osobu obžalovaného, ktorého možno považovať za recidivistu opakovane odsúdeného k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a to aj za pomerne závažnú trestnú činnosť (napr. lúpež), za primeraný druh trestu súd považoval uloženie trestu odňatia slobody, pretože uloženie alternatívneho druhu trestu by s prihliadnutím k osobe obžalovaného nemalo dostatočne prevýchovný účinok.
Pri určovaní výmery uloženého trestu odňatia slobody súd vzal do úvahy najmä mieru v akej obžalovaný zasiahol objekt trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a ďalej okolnosti spáchania trestného činu, spoločenskú nebezpečnosť a rodinné a osobné pomery obžalovaného, ktorý páchal trestnú činnosť opakovane, pričom skôr ukladané tresty v tomto smere nemali na osobu obžalovaného podstatnejší prevýchovný vplyv. Súd taktiež prihliadal na to, že obžalovaný sa dopúšťal opakovane rôznej priestupkovej činnosti, a napokon zohľadnil aj zhodný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Takto súd, zohľadniac uvedené skutočnosti, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere jedeného mesiaca, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby od 0 do 2 rokov.
Takto určený trest súd považoval za primeraný aj vzhľadom k represívnej funkcii trestu, ktorej cieľom nemá byť uloženie neprimerane tvrdého trestu, ktorým by trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov za nenastúpenie trestu odňatia slobody vo výmere troch mesiacov určite bol. Aj trestná represia musí mať svoje hranice, pretože účelom trestu nie je len potrestať páchateľa trestného činu, ale hlavne ho prevychovať. Vzhľadom k spôsobu života obžalovaného je zrejmé, že ani nekonečne dlhý výkon trestu odňatia slobody by neviedol k trvalej náprave obžalovaného. Už v minulosti pritom obžalovaný za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona odsúdený bol, pričom za nenastúpenie trestu odňatia slobody vo výmere jedného roka bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov.
V slovenskom trestnom práve pri ukladaní trestov neplatí zásada sčítacia, ale pri ukladaní trestu za viac trestných činov (úhrnného alebo súhrnného trestu) súd uloží iba jeden trest podľa trestnej sadzby za čin najprísnejšie trestný (§ 41 a § 42 Trestného zákona). Tým skôr (arg. a minore ad maius) nemôže platiť ani zásada znásobovacia, podľa ktorej by za nenastúpenie výkonu trestu odňatia slobody obžalovaný mal byť potrestaný trestom odňatia slobody v rovnakej alebo vyššej výmere ako je výmera nenastúpeného trestu odňatia slobody.
Ani sám štát nemá vo všetkých prípadoch rovnaký záujem na výkone všetkých druhov trestu, čo vyplýva napr. z ustanovenia § 492 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, podľa ktorého súd medzinárodný zatýkací rozkaz nevydá, ak trest odňatia slobody, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je kratší ako štyri mesiace. Skutková podstata prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona však už nerozlišuje medzi nenastúpením trestu odňatia slobody nepatrnej dĺžky (1 deň - štyri mesiace) a nenastúpením trestu odňatia slobody dlhšieho trvania. S ohľadom na viazanosť súdu zákonom a formuláciu skutkovej podstaty prečinu podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formálne postihujúceho nenastúpenie trestu odňatia slobody v akejkoľvek dĺžke (t.j. aj len niekoľko dní) zrejme nemožno na takéto prípady aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona o nepatrnej závažnosti skutku. Vzniká však takto právna nerovnosť medzi obžalovaným, ktorý nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov zdržiavajúc sa v cudzine (ktorý podľa § 492 Trestného poriadku nebude na účely výkonu trestu zatknutý a teda ani nebude odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktorého znaky skutkovej podstaty naplnil) a obžalovaným, ktorý nenastúpi výkon toho istého trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov zdržiavajúc sa na území Slovenskej republiky (ktorý je na účely výkonu trestu odňatia slobody zadržaný, trest vykoná a okrem toho je ešte aj odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia k ďalšiemu trestu). Zabezpečenie vnútorného súladu právneho poriadku (§ 492 Trestného poriadku a § 348 Trestného zákona) je vecou zákonodarcu, nie súdu. Pokiaľ však obžalovaný nenastúpením výkonu trestu odňatia slobody vo výmere troch mesiacov naplnil formálne znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona iba v menšej miere, potom táto nízka miera v akej obžalovaný svojim konaním znaky tejto skutkovej podstaty naplnil, musí byť súdom zohľadnená pri ukladaní trestu a určovaní jeho výmery tak, že obžalovanému nebude uložený neprimerane prísny a vysoký trest.
Z dôvodov zhora uvedených preto súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca považujúc takto určený druh a výšku trestu za primerané a dostačujúce.
Pre výkon trestu súd obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v dobe posledných desiatich rokov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.