Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-354-2015.pdf
PDF · 106.74 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/354/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobkyne: W. T., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom A., D. Z. XXX/XX, zast. JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom so sídlom v Bratislave, Krížna 44, proti žalovanému: A. Z., nar. XX.X. XXXX, bytom T., W. XXX/XX, o zaplatenie 2.300 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 12.6. 2015 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 2.300 eur s príslušenstvom /úroky z omeškania/ na tom skutkovom základe, že na základe ústnej dohody poskytla odporcovi dňa 15.11. 2011 pôžičku vo výške 2.000 eur, ktorú poukázala na bankový účet matky žalovaného, S. Z. a následne v zmysle e-mailovej komunikácie so žalovaným mu poskytla ďalšiu pôžičku vo výške 1.000 eur, spolu teda sumu 3.000 eur. V októbri r. 2013 žalovaný vykonal u matky žalobkyne rekonštrukciu kúpeľne v hodnote 700 eur. V zmysle dohody bola táto čiastka odrátaná z celkovej výšky dlhu. Po odrátaní sumy 700 eur za rekonštrukciu kúpeľne zostávajúci dlh predstavuje sumu 2.300 eur. Žalovaný existenciu dlhu 2.300 eur nepopiera, čo aj písomne žalobkyni potvrdil a vlastnoručne podpísal. Dňa 11.12. 2014 žalobkyňa požiadala prostredníctvom mobilnej textovej správy žalovaného aby jej dlh splatil do konca roku 2015...“Tak do konca marca 2015 mi to pošli a hneď budeme mať dušu na mieste. OK?“. Žalovaný sa v odpovedi zaviazal, že dlh v stanovenej dobe vráti....“Ok dohodnuté. Ak to bude skôr, budem len rád..“. Po tomto prísľube však prestal so žalobkyňou komunikovať, nereaguje na textové správy a ani na snahy žalobkyne dovolať s mu. Dňa 26.1. 2015 a doporučene dňa 19.3. 2015 boli prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne žalovanému zaslané pokusy o zmier, v ktorých bol odporca vyzvaný, aby uhradil dlžnú sumu do 31.3. 2015. Odporca na pokusy žalobkyne o mimosúdne vyriešenie sporu nereagoval.
2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že si nikdy žiadne peniaze od žalobkyne nepožičal.
3. Dokazovaním vykonanom na pojednávaní, vypočutím účastníkov, svedkov V. C., O. T., S. Z. a A. Z., listom adresovaným právnym zástupcom žalobkyne žalovanému z 26.1. 2015 /Pokus o zmier pred podaním žalobného návrhu/, prepisom SMS-iek /č. l. 6 až 10/, prepisom SMS-ky adresovanej žalovaným žalobkyni z 8.11. 2011 /č. l. 11/, obsahom písomnosti z č. l. 93, listom adresovaným právnym zástupcom žalobkyne žalovanému z 19.3. 2015 /Posledný pokus o zmier pred podaním žalobného návrhu. Výzva na zaplatenie./, zoznamom dlžníkov Sociálnej poisťovne /č. l. 62 a 63/, výpisom z účtu matky žalovaného / č. l. 73 až 76/, výkazom z účtu žalobkyne v DNB banke /č. l. 80 až 81/, oznámením VÚB banky /č. l.
88/, výpisom z účtu otca žalovaného vo VÚB banke /č. l. 89 až 90/ a písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 9.5. 2016, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
4. Tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe, že na základe ústnej dohody poskytla žalovanému dňa 15.11. 2011 pôžičku vo výške 2.000 eur, ktorú poukázala na bankový účet matky žalovaného, S. Z. a že následne v zmysle e-mailovej komunikácie s žalovaným žalovanému poskytla ďalšiu pôžičku vo výške 1.000 eur, spolu teda sumu 3.000 eur, z ktorej následne odrátala sumu 700 eur za rekonštrukciu kúpeľne jej matky žalovaným a že teda žalovaný jej dlhuje z titulu pôžičky spolu sumu 2.300 eur, žalobkyňa v konaní preukazovala predovšetkým písomnými dôkazmi uvedenými vyššie.
5. Pokiaľ v konaní žalobkyňa tvrdila, že žalovaný existenciu dlhu 2.300 eur nepopiera, čo jej aj písomne potvrdil a vlastnoručne podpísal, o čom ako dôkaz predložila súdu písomné vyjadrenie ňou napísané v texte: „Ja dole podpísaný A. Z. ml. týmto potvrdzujem, že som si v roku 2013 požičal od Daniely Hodálovej 2.300 eur.“, pričom tvrdila, že toto vyjadrenie žalovaný podpísal, žalovaný v priebehu konania uviedol, že vyššie uvedenú písomnosť nepodpísal a opakovane tvrdil, že si nikdy v minulosti žiadne peniaze od žalobkyne nepožičal.
6. Žalobkyňa v konaní preukázala, že dňa 11.12. 2014 požiadala prostredníctvom mobilnej textovej správy žalovaného aby jej zaplatil dlh /bez jeho bližšej identifikácie/ do konca roku 2015../“Tak do konca marca 2015 mi to pošli a hneď budeme mať dušu na mieste. OK?“/, ako i to, že žalovaný sa v odpovedi zaviazal, že dlh v stanovenej dobe vráti.../“Ok dohodnuté. Ak to bude skôr, budem len rád“/.
7. E-mailom zo dňa 8.11. 2011 žalovaný žiadal pre svoju rodinu žalobkyňu o pôžičku v sume 2.000 eur na účet, s tým, že všetko bude mať vrátené aj s tým, čo „mamine požičala ti vrátim ja osobne .....“.
8. Dňa 26.1. 2015 prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne bol žalovanému zaslaný pokus o zmier, v ktorom bol žalovaný vyzvaný, aby uhradil dlžnú sumu 2.300 eur do 31.3. 2015. Vo vyššie uvedenom liste sa okrem iného uvádza, že žalovaný si od žalobkyne požičal 3.000 eur, suma ktorá bola zaslaná bankovým prevodom na účet jeho matky s tým, že túto pôžičku čestne vráti. Zo sumy 3.000 eur bola odpočítaná čiastka 700 eur, ktorú žalovaný vynaložil na úpravu kúpeľne matky žalobkyne. Dňa 19.3. 2015 prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne bol žalovanému opätovne zaslaný doporučene pokus o zmier, v ktorom bol žalovaný opakovane vyzvaný, aby uhradil dlžnú sumu 2.300 eur do 31.3. 2015.
9. Z výpisu z účtu VÚB, a.s. č. 3111651753/0200 na meno A. Z. z novembra 2011, z výpisu z účtu VÚB, a.s. č. 2120314556/0200 na meno Viera Stupková z novembra 2011, z oznámenia VÚB, a.s. zo dňa 12.4. 2016, z výkazu z účtu žalobkyne vedeného v DNB banke v Nórsku za obdobie november 2011, ako i z výpovede žalovaného a jeho otca A. Z. ako svedka na pojednávaní pred súdom, mal súd zistené, že dňa 16.11. 2011 bola na bankový účet otca žalovaného pripísaná suma 2.000 eur, ktorú poukázala žalobkyňa platobným príkazom zo dňa 15.11. 2011. Uvedená suma teda nebola, ako mylne uviedol vo svojom písomnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne zo dňa 9.5. 2016, pripísaná na účet žalovaného.
10. Dňa 18.1. 2016 zverejnila Sociálna poisťovňa nový zoznam dlžníkov, medzi ktorými je aj žalovaný s dlhom vo výške 5.113,57 eur /č. l. 63/.
11. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní pred súdom sa spočiatku nevedel vyjadriť k údajnej ďalšej pôžičke žalobkyne žalovanému vo výške 1.000 eur. Takisto tvrdil, že meno matky žalovaného / S. Z./ je v písomnostiach banky uvedené z dôvodu, že žalovaný žiadal poslať peniaze na účet, na ktorý aj boli poukázané, s tým, že malo ísť o účet jeho matky, čo však pravda nebola, účet patril otcovi žalovanému, o čom sa žalobkyňa dozvedela až na súdnom pojednávaní. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný povedal na pojednávaní, že žalobkyňa požičala jeho matke 1.000 eur, bola to pravda, matka žalovaného tieto peniaze aj žalobkyni vrátila, ide o nespornú skutočnosť. Podľa potvrdenia z VÚB a.s., ktoré bolo doručené súdu 12.4.2016, vyplýva, že na účet 211651753 s názvom účtu A. Z. bola poukázaná dňa 16.11.2011 suma 2.000 eur, keď žalobkyňa posielala tieto peniaze z banky v Nórsku, toto číslo účtu jej uviedol žalovaný a podľa pamäti žalobkyne, že tento účet patrí jeho matke žalovaného S. Z.. Z banky v Nórsku boli peniaze odoslané 15.11.2011 a do VÚB a.s. došli 16.11.2011, na číslo účtu, ktoré má názov A. Z.. O. S. Z. v dokladoch figuruje preto, lebo žalovaný uviedol, keď mala poslať žalobkyňa 2.000 eur, že to je účet jeho matky S. Z.. Až z potvrdenia VÚB a.s. sa dozvedela, že nie.
12. Žalobkyňa na pojednávaní pred súdom tvrdila, že v roku 2011 prišiel za ňou, do jej bytu, sused / žalovaný/ s prosbou, či by mu nepožičala 1.000 eur, že peniaze potrebuje na nejaký byt v Prievidzi. V tom čase začala pracovať Nórsku a peniaze mala. Sadli do auta, išli do banky, v banke vybrala peniaze 1.000 eur, a vyššie uvedenú sumu odovzdala v hotovosti do rúk odporcovi. Potom odcestovala o mesiac do Nórska a na to o 4 mesiace jej prišiel mail, či by žalovanému mohla požičať 2.000 eur, pretože 1.000 eur mu bolo málo, nestačili mu to, poslal jej číslo účtu, napísal jej, že jej pošle číslo účtu mamine, poslal jej ho a na to číslo účtu poslala v novembri 2011 sumu 2.000 eur. Nemali určený dátum vrátenia peňazí, s tým, že keď tieto peniaze bude potrebovať, tieto jej vráti. Prvýkrát žalovaného žiadala o vrátenie peňazí 28.6.2014, stretli sa vtedy a ústne jej povedal, že jej ich do konca 2014 vráti. Keďže sa už blížil koniec roku 2014, sms-kou ho žiadala o vrátenie peňazí, pretože do konca roku jej nedošli žiadne peniaze a na to jej žalovaný odpísal sms-kou, že jej peniaze vrátiť nemôže, s tým, že v januári 2015 a februári 2015 má nejakú prácu, fušku, a že do konca marca 2015 jej peniaze vo výške 2.300 eur určite vráti. Je pravda, že žalovaný jej prerábal kúpeľňu niekedy v roku 2013. Žiadal, aby mu zaplatila nejakých 700 eur za materiál, ktorý kúpil. Žalovaný bol však dlžný sumu 3.000 eur, preto sumu 700 eur od dlhu odrátali a zostala suma 2.300 eur, ktorú od žalovaného žaluje. Pokiaľ ide o sumu 1.000 eur, na túto sumu nebol vystavený medzi ňou a žalovaným žiaden doklad. Otec žalovaného bol prítomný, keď odporcovi sumu 1.000 eur dávala, vedel o tom aj jej priateľ O. T., ktorému telefonovala, tvrdila mu, že ide žalovanému požičať 1.000 eur, nikto ďalší tam vtedy nebol. Takisto o jednotlivých prevodoch z účtu na účet vie jej priateľ O. T., ktorý bol vždy pri týchto úkonoch s ňou, vedel o všetkom. Pokiaľ ide o sumu 1.000 eur, otec žalovaného ju bol spolu so žalovaným žiadať o pôžičku vo výške 1.000 eur. Peniaze odovzdala žalovanému bezprostredne v ten istý deň, ako boli z banky vybrané, v banke. Mailom ju žalovaný následne požiadal o to, aby mu požičala sumu 2.000 eur, aby tieto peniaze boli poslané na účet jeho mamy. Od začiatku si bola vedomá tej skutočnosti, že peniaze, ktoré posiela, pôjdu na účet matky žalovaného. Je pravda, že jeden raz požičala peniaze matke žalovaného, bolo to 1.000 eur, bolo to v hotovosti, po mesiaci, resp. dvoch jej boli tieto peniaze vrátené. Aj švagor žalovaného mal od nej raz požičanú sumu 3.000 eur, ktorú jej vrátil. Otec žalovaného si od nej nikdy peniaze nepožičal. Žalovanému povedala, že potrebuje jeho podpis k požičaniu peňazí vo výške 2.300 eur, text napísala ona ručne a žalovaný jej ho prišiel do jej bytu dňa 28.6. 2014 podpísať. Boli pritom len ona a žalovaný. Ohľadne vrátenia pôžičky mala so žalovaným za účasti jej priateľa O. T. aj rokovania. Bolo to 12.6.2014. Dohodli sa na tom, že žalovaný im peniaze do konca roku 2014 vráti. Na tomto rokovaní okrem nej a žalovaného bol prítomný aj jej priateľ a mama, ktorá počula o čom všetkom sa bavili.
13. Žalovaný na pojednávaní pred súdom uviedol, že nie je pravda, že by si peniaze vo výške 2.300 eur od žalobkyni požičal a že by nejaké peniaze prišli na účet jeho matky. Žalobkyňa v minulosti požičala viacerým osobám z jeho rodiny peniaze, rovnako aj jeho rodičom, ktorí žalobkyni peniaze následne vrátili. Na základe toho aj on komunikoval v mene svojich rodičov so žalobkyňou ohľadne toho, že jej peniaze za svojich rodičov vráti. Je tiež pravda, že prerábal kúpeľňu matke žalobkyne. Za materiál zaplatil asi 600 eur pričom žalobkyňa mu za prerábku dala o niečo viac, spolu asi sumu 700 eur. Či žalobkyňa poskytla niektorému z jeho rodičov pôžičku opakovane, uviesť nevedel, mal však záujem prípadný dlh jeho rodičov žalobkyni vrátiť sám, pretože jeho rodičia žili len z dôchodku. Vždy, keď mu žalobkyňa napísala, že potrebuje vrátiť nejaké peniaze, hneď volal mame, aby zistil, či žalobkyni dlhuje ešte nejaké peniaze. Pokiaľ žalobkyňa takisto v žalobe tvrdí, že mu mala poskytnúť ďalšiu pôžičku vo výške 1.000 eur, nevie o čo ide, pretože od žalobkyne nikdy žiadne peniaze neprevzal. Žalovaný v priebehu celého konania žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na rozpory v tvrdení žalobkyne, a síce, že podľa žalobkyne peniaze v sume 2.000 eur mali byť poslané jeho mame, ktorá však žiadne peniaze na účet v tom čase nedostala, čo preukázal výpisom z účtu svojej matky. V skutočnosti bola suma 2.000 eur zaslaná na účet jeho otca. Že by mu mala byť poskytnutá suma 1.000 eur poprel. Potvrdil, že medzi stranami sporu prebiehala mailová komunikácia. Jeho rodičia potrebovali peniaze, nemajú internet a ani počítač. Pokiaľ, ako tvrdila žalobkyňa, jej jeho otec vrátil 1.000 eur, z požičanej sumy 2.000 eur by zostala suma 1.000 eur a keby sa z tejto sumy odrátala suma za prerábku kuchyne 700 eur, zostal by dlh vo výške 300 eur.
14. Z výpovede svedkyne V., matky žalobkyne, mal súd zistené, že žalovaného pozná, v súčasnosti sa s ním už nerozpráva. Jej dcéra, čiže žalobkyňa, požičala peniaze, bolo to tak, že ich pýtala mama žalovaného pre pána žalovaného. Vie toľko, že jej sľúbil, že jej to bude splácať, nič však nesplácal. Jej dcéra požičala pánovi Z. 3.000 eur, najskôr 1.000 eur, neskôr 2.000 eur. Prerábali jej kúpeľňu, zostala im dlžná 700 eur, preto tých 700 eur odrátali z 3.000 eur dlhu, zostal teda dlh vo výške 2.300 eur.
15. Michal Černý, bývalý priateľ a terajší manžel žalobkyne na pojednávaní potvrdil, že žalovaného pozná. V súčasnosti s ním nie je v dobrom vzťahu z dôvodu, že mu požičali peniaze a tieto im doteraz nevrátil. Žalobkyňa požičala žalovanému peniaze, v lete roku 2011 bolo požičaných prvých 1.000 eur, fyzicky nebol pritom prítomný, ale volala mu terajšia manželka, spýtala sa ho, či môže požičať pánovi A. mladšiemu sumu 1.000 eur. O 4 mesiace neskôr im zase písal žalovaný mail, že by si chcel požičať ďalších 2.000 eur. Žalovanému W. T. požičala najskôr 1.000 eur a potom 2.000 eur. 1.000 eur požičiavala žalovanému v Partizánskom, peniaze mu dávala osobne. 2.000 eur bolo poskytnutých prevodom z nórskeho účtu žalobkyne na účet mamy žalovaného. Zo sumy 3.000 eur z dôvodu prerábky kúpeľne odrátali sumu 700 eur, lebo žalovaný chcel za prácu 700 eur. V roku 2014 sa dohodli v byte žalovanej s A., že sa finančne vyrovnajú. Žalovaný povedal, že do konca roku 2014 sa vyrovnajú, sľub však nedodržal.
16. Svedkyňa Viera Stupková, matka žalovaného, na pojednávaní pred súdom uviedla, že žalobkyňu pozná, bývajú oproti sebe. V minulosti mali dobré vzťahy, starala sa v neprítomnosti žalobkyne a jej matky na území Slovenska aj o ich byt a vybavovala im rôzne veci. V súčasnosti sú medzi nimi zlé vzťahy. Tvrdila tiež, že žalobkyňa požičala jej manželovi na jej žiadosť a na žiadosť jej manžela sumu 2.000 eur. Z výpisu manželovho účtu má vedomosť, že mu táto suma prišla. Okrem sumy 2.000 eur, si ona a ani jej manžel od žalobkyne nikdy predtým a ani potom nič nepožičali. Je pravda, že pre žalobkyňu vybavovala rôzne iné veci, a to aj také, že platila za mamu žalobkyne rôzne veci - platby. Vždy jej mama žalobkyne nechala sumu peňazí, ktorú bolo potrebné zaplatiť za tieto rôzne veci. Vie, že jej manžel žalobkyni z požičanej sumy vrátil sumu v hotovosti 1.000 eur, nebola však pritom a nevie uviesť, či pritom bol aj niekto iný. Vie, že peniaze hneď naraz nevrátili, žalobkyňa ich nežiadala vrátiť peniaze hneď, povedala, že počká. Keď bola žalobkyňa aj so svojou mamou na území Slovenska, robila sa jej kúpeľňa. Matka žalobkyne jej nechala kvôli tomu peniaze, mohlo ísť o nejakých 1.000 eur, potom sa platili účty, chýbala suma 700 eur za materiál, matka žalobkyne jej potom ešte nejaké peniaze kvôli prerábke kúpeľne poslala, všetko jej spravili, dohoda bola taká, že 700 eur sa odráta z tej ich dlžoby, išlo vtedy už len o sumu 1.000 eur, 300 eur zostalo ešte zaplatiť. Tieto peniaze by žalobkyni dala, „keby sa inak zachovala“. Keďže v minulosti pre žalobkyňu vybavovala rôzne veci a v čase jej neprítomnosti na Slovensku sa tiež starala o jej byt, povedala si, že suma 300 eur bude sumou adekvátnou týmto činnostiam a preto sumu 300 eur, teda zvyšok dlhu z pôžičky žalobkyni nevrátila. Peniaze v sume 2.000 eur na účet jej manžela prišli v roku 2011. Čo s týmito peniazmi urobili, je ich vec. Tieto peniaze synovi / žalovaný/ nedala. Nie je pravda, že si od žalobkyne v minulosti požičala aj ďalšiu sumu 1.000 eur a následne jej túto vrátila. V roku 2011 internet a ani počítač nemali, všetky veci jej a manželovi vybavoval ich syn, žalovaný.
17. Svedok Pavel Stupka, otec žalovaného, na pojednávaní pred súdom potvrdil, že s žalobkyňou mal v minulosti dobré vzťahy, ide o jeho susedu. V súčasnosti sa všetko skomplikovalo kvôli nejakej dlžobe. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by si jeho syn od žalobkyne alebo od jej rodiny niekedy niečo požičal. Požičal si s manželkou od žalobkyne sumu 2.000 eur, ktorú potrebovali na bežné veci. Peniaze z pôžičky v celej výške 2.000 eur žalobkyni vrátili, vrátili sa postupne, najprv sa vrátila suma 1.000 eur, nevie však, kedy to presne bolo. On osobne tieto peniaze vrátil. Dal ich z ruky do ruky žalobkyni. Zvyšok sa vrátil postupne. Všetko sa vrátilo do 3 rokov. Žiaden písomný doklad o vrátení týchto peňazí nie je, čo je aj chyba. Nebolo povedané, dokedy má sumu 2.000 eur vrátiť. O vrátenie týchto peňazí ho už nikto potom nežiadal. Predtým a ani následne si on, ani jeho manželka, od žalobkyne, resp. od jej rodiny, už nijakú sumu nepožičal. Zo sumy 2.000 eur, ktorá mu bola poukázaná na účet, synovi neposkytol nič. Či si žalovaný od žalobkyne niečo niekedy požičal, nevie, do jeho života sa nestará, je dospelý. Má vedomosť aj tú, z predmetnej dlžoby sa kvôli prerábke kúpeľne odrátala suma 700 eur. Na otázku sudcu, prečo sa k tejto veci vo svojej výpovedi nevyjadril a vyjadroval sa k nej až následne, na otázku svojho syna na pojednávaní, uviedol, že to boli jeho peniaze, on materiál za sumu 700 eur kupoval, tieto peniaze mu dala žalobkyňa alebo jej mama.
18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t. j. veci zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého /toho istého/ druhu. Právny vzťah založený touto zmluvou môže byť tak odplatný, ako aj
bezodplatný. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú: a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, pretože tu nejde iba o užívanie veci, ako napr. pri výpôžičke, ale ide o ich prechod do vlastníctva dlžníka, b/ druhovo /genericky/ určené veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e/ obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky /splnenia dlhu/ nie je dohodnutá, dlžník je povinný plniť prvého dňa potom, čo veriteľ o plnenie požiadal /§ 563 Občianskeho zákonníka/. Odo dňa, keď veriteľ mohol toto svoje právo vykonať po prvý raz, začne plynúť trojročná premlčacia doba na jeho súdne uplatnenie; inak táto premlčacia doba začne plynúť od dohodnutej splatnosti. Pokiaľ by účastníci zmluvy ponechali na vôli dlžníka a ten by so splanením záväzku /s platením dlhu/ otáľal, určí ju na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi /§ 564 Občianskeho zákonníka/. Premlčacia doba na uplatnenie práva veriteľom v takom prípade začne plynúť od určenia splatnosti súdom.
20. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka /pri peňažnej pôžičke/ alebo odovzdaním „z ruky do ruky“.
21. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná.
22. Podľa právneho názoru súdu, žalobkyňa v konaní nepreukázala ani to, že medzi ňou a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke.
23. Ako bolo uvedené už vyššie, esenciálnymi náležitosťami zmluvy o pôžičke je záväzok veriteľa prenechať dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a záväzok dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24. Je síce pravda, že zmluva o pôžičke môže byť stranami zmluvy uzavretá i ústnou formou, veriteľ si však v takom prípade musí byť vedomý problémov pri preukazovaní existencie zmluvného vzťahu s dlžníkom. Už samotné tvrdenia uvádzané v žalobe, že najprv žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku vo výške 2.000 eur a až následne ďalšiu pôžičku vo výške 1.000 eur, resp. aj v liste adresovaným právnym zástupcom žalobkyne žalovanému z 26.1. 2015, podľa ktorého pôvodná pôžička činila 3.000 eur a peniaze z pôžičky boli zaslané bankovým prevodom na účet matky žalovaného, boli vyvrátené v konaní vykonanými dôkazmi, keď bolo preukázané, že žalobkyňa bankovým prevodom previedla na účet otca žalovaného v novembri 2011 len sumu 2.000 eur.
25. Z výpovedí samotnej žalobkyne a jej matky na pojednávaní pred súdom je takisto zrejmý rozpor ich tvrdení s tým, čo sa uvádza v žalobe, a síce, že najskôr bola požičaná suma 2.000 eur a až následne ďalšia suma 1.000 eur.
26. Takisto v liste adresovanom právnym zástupcom žalobkyne dňa 26.1. 2015 žalovanému sa v rozpore s tvrdeniami samotnej žalobkyne, jej matky a svedka O. T., ale i z predložených dôkazov z VÚB banky uvádza, že peniaze z pôžičky vo výške 3.000 eur boli zaslané bankovým prevodom na účet matky žalovanej.
27. Žalovaný v celom priebehu konania popieral, že by si v minulosti nejaké peniaze od žalobkyne požičal on sám. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania svoje predchádzajúce tvrdenie v žalobe zmenila a tvrdila, že najskôr poskytla žalovanému titulom pôžičky sumu 1.000 eur a tvrdila, že pri odovzdávaní peňazí nebol okrem nej a žalovaného nikto ďalší prítomný, tieto svoje tvrdenia nepreukázala žiadnymi písomnými dôkazmi.
28. Len z obsahu e-mailu zo dňa 8.11. 2011 adresovaným žalovaným žalobkyni 8.11. 2011, ktorý však nie je dostatočne autorizovaný, možno vyvodiť, že žalobkyňa žalovanému už niekedy predtým mala požičať nejaké peniaze. Na inom mieste tohto e-mailu sa zas uvádza žiadosť o pôžičku vo výške 2.000 eur na v maily neuvedený účet s tým, že všetko bude žalobkyni žalovaným vrátené aj s tým, čo matke už požičala.
29. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil tvrdenia žalobkyne, že bol s ňou ohľadne požičania a takisto vrátenia peňazí z pôžičky v kontakte /viď SMS-ky, e-mail i samotné výpovede strán sporu/, tvrdil však, že konal v mene svojich rodičov, ktorí mu to v konaní svojimi výpoveďami aj potvrdili.
30. Z výpovede rodičov žalovaného na pojednávaní a takisto z výpisu účtu otca žalovaného vo VÚB a.s., mal súd zistené, že 16.11. 2011 boli na účet otca žalovaného poukázané žalobkyňou peniaze v sume 2.000 eur a to na žiadosť oboch rodičov žalovaného. Obaja rodičia žalovaného potvrdili tvrdenia svojho syna, že pôžičku im vybavoval on pretože v roku 2011 počítač a ani internet nemali.
31. Skutočnosť, že suma 2.000 eur poukázaná na účet otca žalovaného nebola pôžičkou poskytnutou žalovanému svedčí i tvrdenie matky žalobkyne, ktorá uviedla, že „peniaze pýtala matka žalovaného“ a že žalovaný jej dcére „sľúbil, že to bude splácať“.
32. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe a aj v priebehu konania tvrdila, že žalovaný existenciu dlhu vo výške 2.300 eur nepopiera, čo aj písomne potvrdil a vlastnoručne podpísal /písomnosť z č. l. 93/, súd uvádza, že v písomnosti napísanej žalobkyňou a podľa vyjadrenia žalobkyne podpísanou žalovaným /čo tento poprel/, mal žalovaný potvrdiť pôžičku z roku 2013, teda pôžičku inú, než ktorá je predmetom žaloby / pôžička z roku 2011/.
33. Na základe vyššie uvedeného zhodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, dospel súd k právnemu záveru, že žalovaný v spore nebol pasívne legitimovaný, inak povedané, žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala reálne odovzdanie veci /peňazí/ z titulu pôžičky žalovanému, z dôvodu ktorého súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
34. Na vyššie uvedenom právnom závere súdu by nič nezmenilo ani prípadné doplnenie dokazovania navrhnuté žalobkyňou - nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva, pretože, ako bolo už vysvetlené vyššie, žalovaný mal podľa žalobkyne potvrdiť pôžičku z roku 2013 /č. l. 93/, teda pôžičku inú, než ktorá je predmetom žaloby /pôžička z roku 2011/.
35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 Civilného sporového poriadku. V konaní si náhradu trov uplatnila len žalobkyňa, ktorá však v spore nebola úspešná. Na náhradu trov konania mal nárok len v konaní úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil a preto mu súd náhradu trov konania ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.
Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu/ obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.