Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/92/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Szabóovej a členov senátu JUDr. Štefánie Sališovej a Eleny Oravskej v trestnej veci obžalovanej A. O. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.08. 2016 v Bratislave takto

rozhodol:

Obžalovaná:

A. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka Ruskej federácie, číslo cestovného pasu Ruska XXXXXXXXX, trvale bytom Q., O. Q. X, byt XXX, t. č. vo väzbe v ÚVV Bratislava,

s a u z n á v a v i n n o u, že

dňa 27.12.2015 v presne nezistenom čase do 16:00 hod. pomohla osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolene vstúpiť na územie Slovenskej republiky, a to takým spôsobom, že dňa 27.12.2015 zakúpila v Ruskej federácii v meste Moskva na letisku Vnukovo letenky na let Moskva - Bratislava, na základe predtým zabezpečovaných cestovných dokladov, ktoré mala pri sebe a následne spolu s týmito osobami dňa 27.12.2015 v čase o 14:20 hodine priletela pravidelnou leteckou linkou DP801 z Moskvy do Bratislavy, kde po vystúpení z lietadla pri pasovej kontrole vykonávajúcej sa pri vstupe na územie Slovenskej republiky dňa 27.12.2015 v čase pred 16:00 hodinou predložila svoje cestovné doklady spolu s cestovnými dokladmi troch osôb, ktoré mala počas cesty z Moskvy do Bratislavy pri sebe, a o ktorých vedela, že sú falšované, a to: -cestovné doklady štátne príslušníka Indickej republiky W. X., narodený XX.XX.XXXX, štátny občan Indickej republiky, číslo cestovného pasu Indie: S., s platnosťou od 26.12.2011 do 25.12.2021 a schengenské vízum Talianskej republiky typu „C“, počet vstupov -MULTI, číslo ITA061784567, vydané dňa 24.12.2015 Zastupiteľským úradom Talianskej republiky v Moskve, platné od 25.08.2015 do 24.02.2016, použiteľné na 30 dní,

- cestovné doklady štátne príslušníka Arménskej republiky menom P. Z., narodený XX.XX.XXXX, štátny občan Arménskej republiky, číslo cestovného pasu Arménska:U., s platnosťou od 07.04.2006 do 07.04.2016,v ktorom bolo vlepené schengenské vízum typu „C“ č:ITA061784565 s platnosťou od 05.05.2015 do 03.05.2016,počet vstupov - MULTI, s dĺžkou pobytu na 90 dní,

- cestovné doklady štátne príslušníka Arménskej republiky menom U. Q., narodený XX.XX.XXXX, štátny občanArménskej republiky, číslo cestovného pasu Arménska:U., s platnosťou od 21.07.2006 do 21.07.2016,v ktorom bolo vlepené schengenské vízum typu „C“ č:ITA061784566 s platnosťou od 05.05.2015 do 03.05.2016,počet vstupov - MULTI, s dĺžkou pobytu na 90 dní,

pričom hraničnou kontrolou bolo zistené, že vízum v cestovnom pase štátneho príslušníka Indie je opatrené falošným schengenským vízom a cestovné doklady Arménska majú pozmenenú biodátovú stranu a nachádzajú sa v nich falošné víza Talianskej republiky.

teda

pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, umožnila a pomáhala v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania

- na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l a

zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím §§ 36 písm. j), 38 ods. 2, ods. 3, 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 5 ( päť ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovanej A. O., výsluchom svedkyne W. Q., prečítaním výpovede svedkov Y. W., X. W., K. W. z prípravného konania, prečítaním odborných vyjadrení Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, ako aj oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná A. O. v prípravnom konaní spáchanie skutku poprela. Uviedla, že sprevádzala svojho krstného syna X. na ceste do Talianska, kde mali zotrvať sedem dní, počas ktorých mali navštíviť historické pamiatky. Na tento čas mali objednaný hotel a po skončení pobytu mal jej krstný syn odletieť z Ríma do New Dilhy. Ďalšie dve osoby sprevádzala len na základe prosby ženy z letiska, pravdepodobne ich príbuznej, ktorú nikdy predtým nevidela. O skutočnosti, že tieto osoby nemajú náležité doklady a víza obžalovaná nevedela. V prípravnom konaní tiež vypovedala, že dňa 26.12.2015 zavolala mužovi menom Y., že dňa 27.12.2015 alebo 28.12.2015 plánuje odletieť do Milána alebo Ríma, podľa toho, kam sa jej podarí kúpiť letenky. Toho muža Y. poznala cez arména W., ktorého pozná z práce. Dňa 27.12.2015 opäť zavolala Radžovi, že ide na letisko Vnukovo, pričom Radža ju požiadal, či by sa nemohla zastaviť pre X.. Povedala mu, aby X. doviedol na metro juhozápadné a stretnú sa na benzínke BP. Okolo 9:30 hod. prišli, Radža jej dal 200 eur, ale obžalovaná si ich nezobrala, lebo X. je jej krstný syn , tak že mu ona kúpi letenku. Zobrala X. do auta, v ktorom bola s kamarátkou, ktorá ju viezla na letisko a išli na letisko. Keď prišli na letisko, na tabuli videla ich let do Milána, preto išla kúpiť letenky. Pokladníčka jej však povedala, že letenky do Milána už nie sú, ale že sú do Bratislavy a že existuje let z Bratislavy do Ríma. Obžalovaná predložila svoj pas a aj pas X., aby mohla kúpiť letenky a vtedy ju oslovila jedna žena v červenej čiapke, ktorá stála za nimi, či by jej nepomohla. Vedľa tejto pani nikto nestál a ona držala v ruke doklady. Táto pani obžalovanú požiadala, či by jej nepomohla kúpiť letenky a pomôcť doletieť do Talianska jej dvom

vnukom, ktorí sedeli opodiaľ a ktorí zle počujú. Obžalovaná sa pokladníčky opýtala, či má ešte ďalšie dve letenky do Bratislavy a pani v červenej čiapke predložila pasy svojich vnukov. Obžalovaná povedala pokladníčke, že kým vytlačí letenky, obžalovaná zatiaľ pôjde vymeniť ruble za eurá, lebo bolo potrebné zaplatiť za letenky. Obžalovaná zaplatila letenky pre seba a X. a pani v červenej čiapke za svojich vnukov. Následne dostali letenky, obžalovaná zobrala svoje letenky a pasy ( pas obžalovanej a X. ) a pani v červenej čiapke letenky a pasy svojich vnukov. V tej chvíli sa ozvala pokladníčka, že urobila chybu, že treba podpísať všetky letenky, na čo obžalovaná podpísala všetky štyri zakúpené letenky. Následne obžalovaná s X. išli na registráciu k bezpečnostnej službe leteckej spoločnosti, kde im skontrolovali aj pasy aj víza. Ich pasy mala stále pri sebe obžalovaná a ona ich aj predkladala. Na kontrole obžalovanej povedali, že ona môže pokračovať, ale jej krstný syn X. nie, lebo nie je uvedené, kam ďalej pokračuje z Bratislavy. Preto museli panej z bezpečnostnej služby ukázať rezerváciu v hoteli, kde majú zabezpečené ubytovanie v Ríme. Na letisku v internetovej kaviarni obžalovaná vytlačila adresu hotela, kde už s X. mali vykonanú rezerváciu. Takéto potvrdenie o ubytovaní obžalovaná vytlačila na žiadosť pani v červenej čiapke aj pre jej dvoch vnukov. Následne obžalovaná opäť išla na registráciu, kde im skontrolovali pasy, víza a potvrdenia o ubytovaní. Potom obžalovanú a X. pustili k ďalšej ceste, teda na registráciu, išli každý sám a každý sám aj musel predložiť letenku a pas, tam ich oboch zaregistrovali a ďalej išli na hraničnú kontrolu. Na hraničnej kontrole obžalovaná opäť predložila pas svoj a aj X. a prešli cez hraničnú kontrolu. Potom prišla na hraničnú kontrolu pani v červenej čiapke a oslovila príslušníčku hraničnej polície, a vysvetlila jej, že poprosila obžalovanú, aby dohliadala na jej dvoch vnukov, ktorí zle počujú. Preto príslušníčka hraničnej polície požiadala obžalovanú, aby chvíľu počkali a niekam telefonovala. Následne ich všetkých pustili cez hraničnú kontrolu a pani v červenej čiapke odovzdala pasy svojim vnukom a letenky a ostatné papiere na ubytovanie obžalovanej. Tieto papiere mala odovzdať obžalovaná na letisku v Bratislave ľuďom, ktorí bude čakať vnukov - chlapcov na letisku v Bratislave s transparentom. Následne išli do lietadla. Po pristátí obžalovaná chlapcom kývla, aby išli za ňou, prišli k pultu hraničnej kontroly, každý držal v ruke pas, pričom pred pultom X. podal svoj pas obžalovanej so slovami „please“, tak zobrala jeho pas a predložila svoj pas a pas X.. Potom povedala hraničiarovi, že robí sprievod dvom chlapcom a kývla na nich, na čo oni dvaja položili svoje pasy na pasy obžalovanej a X.. Potom príslušník zobral zospodu najprv pas obžalovanej, cez lupu kontroloval jeho pravosť a spýtal sa, kam cestuje, ktorý z tých chlapcov je jej krstný syn. Obžalovaná uviedla, že v Bratislave ostane jeden - dva dni so svojim krstným synom a potom pôjdu do Ríma a ukázala im X.. Príslušník potom orazítkoval ich pasy a arménske pasy tých dvoch chlapcov zobral a kázal im čakať. Následne prišli policajti a všetkých ich zadržali. Obžalovaná tiež uviedla, že všetky 3 pasy ( X. a dvoch chlapcov ) otvorila v Moskve pri registrácii, videla v nich mená a víza. Na hlavnom pojednávaní urobila obžalovaná vyhlásenie, že sa cíti byť nevinná zo spáchania skutku, teda vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstate zhodne a uviedla, že koncom júna - začiatkom júla 2015 mala telefonát od jej bývalého námestníka W., ktorý sa jej opýtal, či má kamarátku menom Y.. Obžalovaná mu povedala, že má takú kamarátku z Indie, ale o nej 17 rokov nepočula. S tou kamarátkou študovala, od roku 1983 do 1998 sa kamarátili. W. jej povedal, že obžalovanú hľadá Y. bratranec, ktorý je v Moskve a že sa chce s ňou stretnúť. Stretnutie obžalovaná neodmietla, stretli sme sa 1.8.2015 na stanici metra Smolenska. Tam sa rozprávali, W. obžalovanú zoznámil s Y., bratrancom Y.. Obžalovaná mu ponúkla pomoc, ak by niečo potreboval. Asi o mesiac obžalovanej zavolal Y., či náhodou nepôjde do Európy, nakoľko obžalovaná tam chodí 2 - 3 krát za mesiac. Preto mu povedala, že určite pôjde v septembri alebo v októbri. Následne obžalovanej asi v septembri zase zavolal Y. a opýtal sa, kedy asi obžalovaná pôjde do Európy. Obžalovaná sa spýtala, prečo to chce vedieť a Y. jej povedal, že či by nezobrala syna kamarátky Y. so sebou. Obžalovaná mu povedala, že s tým nie je problém. Potom niekedy asi v septembri, bola obžalovaná na letisku v Moskve - Domodedovo, lebo išla s dvomi deťmi do Duseldorfu a potom do Ríma a volal jej opäť bratranec Y. Y., že či by nemohla zobrať aj krstného syna X.. Avšak asi 40 minút pred odletom jej Y. zavolal, že to nestíhajú, teda že neprídu, lebo X. nemôže odísť z práce. Následne obžalovanej asi v novembri zavolal Y., že by X. chcel ísť do zahraničia, chce aby ho obžalovaná vzala so sebou, lebo nepozná Európu, nech mu ju ukáže. S Y. obžalovaná telefonovala aj 15.12.2015 a povedala mu, že do Európy môže ísť hocikedy, lebo je nahnevaná na manžela. Potom obžalovaná zavolala Y., že 22.12.2015 letí do Rigy s kamarátkou. Obžalovaná dňa 22.12.2015 prišla na letisko aj s kamarátkou, ale ten let zrušili, tak nikam neleteli. Dňa 26.12.2015 obžalovaná opäť zavolala Y., že letí do zahraničia. Y. sa jej spýtal, či nemôže skočiť aj pre X., ale obžalovanú mu povedala, že nech Y. X. prinesie ráno na deviatu na stanicu metra Juhozápadná. Oni meškali, prišli až 9,30 hod. Radža sa ospravedlnil, obžalovaná rýchlo zobrala k sebe X. a išli na letisko. Obžalovaná tiež uviedla, že letenky kupuje vždy na letisku, lebo je poverčivá. Na letisku obžalovaná pozrela na informačnú tabulu na odlety a bolo tam, že o 10,05 hod. je let do Milána, tak chcela zobrať letenky do Milána, ale registrácia už bola

ukončená. Pani na registrácii im povedala, že môžu letieť cez Bratislavu do Ríma a zároveň, že letenky budú lacnejšie ak ich kúpia priamo v Bratislave. Preto obžalovaná kúpila letenky iba do Bratislavy, s tým, že potom v Bratislave kúpi letenky ďalej do Ríma. Obžalovaná kúpila dve letenky, pre seba a pre X.. Pri tomto všetkom bola obžalovanej kamarátka, ktorá obžalovanú viezla na letisko. Za nimi stála neznáma pani v červenej čiapke. Tá pani obžalovanú chytila za ruku a poprosila ju, lebo počula, že ide do Talianska, či by nevzala jej dvoch vnukov do Milána, ale obžalovaná jej vysvetlila, že ide cez Bratislavu. Pani v červenej čiapke obžalovanej povedala, že kamkoľvek pôjdu, všade ich bude niekto čakať, čo tá pani v červenej čiapke zariadi, nakoľko jej vnuci sú zlé počujúci. Preto jej obžalovaná povedala, že rada pomôže. Obžalovaná jej povedala koľko stoja letenky, a k pasom obžalovanej a X. položených na okienku, pani v červenej čiapke priložila ďalšie dva pasy, a to pasy jej dvoch vnukov. Kým pani v pokladni vybavovala letenky, obžalovaná išla zameniť peniaze. Pani v červenej čiapke obžalovanej dala tiež eurá a tie obžalovaná zamenila spolu. Obžalovaná najskôr dala pani v pokladni peniaze za svoje letenky, a zamenené ruble tej pani odovzdala tej pani, pričom ona sama kúpila letenky pre svojich vnukov, obžalovaná jej len pomohla. Pani v červenej čiapke obžalovanej ukázala svoj cestovný pas, čím dokázala, že tiež mala letieť so svojimi vnukmi, ale nemôže, lebo jej dcéra ochorela. Následne zobrali letenky a išli na registráciu. Obžalovaná a X. išli spolu na registráciu a pani v čerenej čiapke zobrala letenky aj pasy a niekam odišla. Následne obžalovaná s X. prišli k okienku, kde bol zástupca leteckej spoločnosti a počula hlas pani, ktorá im predávala letenky, že im zabudla povedať, že tieto letenky sa nedajú vrátiť alebo vymeniť, a preto jej má obžalovaná podpísať na letenkách, že je o tom informovaná. Preto obžalovaná podpísala kópie leteniek, ktoré bolo treba podpísať a ostávali v pokladni a podpísala aj svoje dva originály. Keď prišli za zástupcom leteckej spoločnosti, odovzdali svoje letenky a pani v červenej čiapke s vnukni odovzdala svoje letenky pri ďalšom okienku a obžalovaná podpísala aj dva originály leteniek tej pani. Zástupca leteckej spoločnosti skontroloval ich letenky, či majú platné víza a povedal, že potrebuje ukázať rezerváciu na hotel. Obžalovaná išla na letisku do internetovej kaviarne, aby vytlačila rezerváciu a pani s vnukmi utekala za ňou, aby jej tiež pomohla. Obžalovaná jej s tým pomohla. Rezerváciu pre X. vytlačila a rezerváciu pre vnukov tej pani obžalovaná urobila a vytlačila priamo na mieste. Rezerváciu robili pomocou platobnej karty tej pani. Obžalovaná tiež vypovedala, že tá pani sa volala Valentína. Následne vzali svoju rezerváciu na hotel a odišli na registráciu, a obžalovaná s X. sa vrátili k okienku na registráciu tiež. Každý z nich podal pas na registráciu. Zaregistrovali sa a išli na colnú kontrolu. Obžalovaná sa rozlúčila s kamarátkou a na colnej kontrole videla tú pani s vnukmi, ako sa rozpráva s colnou kontrolou. Pani z colnej kontroly zavolala obžalovanú a opýtala sa, či by bola ochotná pomôcť s tými dvoma vnukmi, nakoľko sú nepočujúci. Pani z colnej kontroly niekam zavolala a povedala, že sú tu traja príslušníci cudzieho štátu a jedna štátny občianka Ruska. Vypýtala si od nich registračné karty a opýtala sa ich, či sa ešte vrátia do Ruska. Tá pani v červenej čiapke vravela, že jej vnuci pôjdu zo zahraničia priamo do Arménska. X. mal tiež priamo letenku z Milána do Dhili. Takže každého na colnej kontrole ešte raz skontrolovali a išli ďalej už do lietadla. Keď prešli registráciu, tak počuli, že let sa odkladá kvôli počasiu o 2 hodiny. Preto obžalovaná pozvala spolucestujúcich do kaviarne a zaplatila. O 20 minút hlásili, že môžu nastupovať do lietadla. Na registrácii do lietadla chlapci sami podali pasy a obžalovaná s X. tiež každý podal pas sám. Obžalovaná tiež uviedla, že pani v červenej čiapke, keď sa lúčila s chlapcami, tak ich objala, niečo im ukazovala rukami a potom obžalovanej podala celý balík

- euroobal dokladov a povedala jej, aby to odovzdala tomu, kto bude chlapcov čakať na letisku. Keď prišli do Bratislavy, vystúpili z lietadla, išli do autobusu, ktorý ich naviedol priamo do letiskovej haly a chlapcom obžalovaná ukázala rukou, aby sa držali pri nej. Keď boli v letiskovej hale, chlapci začali obžalovanej podávať svoje pasy, ale ona im povedala, nech si ich nechajú, lebo každý musí osobne predložiť svoj pas. Postavili sa do rady, zase boli niekde ďalej, tak ich zavolala k sebe. Stále sa jej snažili dať svoje pasy, ale obžalovaná im povedala, že nech si ich nechajú a nech sa držia pri nej. Pri colnej kontrole obžalovaná zobrala svoj pas, X. jej dal svoj pas, priložila potvrdenie z hotela a podala to na colnú kontrolu. Potom sa otočila a ukázala na dvoch chlapcov a povedala, že títo dvaja chlapci zle počujú, ale budú ich čakať na letisku. Obžalovaná tiež uviedla, že jej vina bola v tom, že zobrala doklady tých chlapcov a osobne ich podala na colnú kontrolu. Jej pas bol spodný a na jej pase ležali ešte 3 pasy, X. a týchto dvoch chlapcov. Colníčka otvorila pas obžalovanej, začala ho kontrolovať, dala pečiatku do pasu, potom zobrala pas X. a povedala, aby chvíľu počkali. Potom prišiel policajt a začal kričať „pasy, pasy“ a všetkých štyroch ich oddelili od seba a ďalej nasledovali kontroly. Obžalovaná tiež uviedla, že nevedela, čo jej tak mohla dať tá pani za dokumenty, preto išla na toaletu a tie papiere hodila do koša. Obžalovaná tiež uviedla, že letenky na let z Moskvy do Bratislavy nevyhadzovala. Letenky, ktoré boli do Bratislavy mal každý pri sebe. Na otázku predsedníčky senátu obžalovaná uviedla, že rezerváciu ubytovania robila deň vopred, teda 26.12.2015. Nevedela kam budú letenky, tak urobila rezerváciu v oboch mestách, a to aj v Ríme aj Miláne.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa W. Q., ktorá uviedla, že obžalovaná ju poprosila, aby ju odviezla na letisko. Stretli sa pri stanici metra juho - západná a zastavili sa na pumpe, kde k ním pristúpil mladý pán. Obžalovaná jej dlho vysvetľovala, kto je ten pán. Bol to syn jej kamarátky. Prišli na letisko, obžalovaná išla kupovať letenky, svedkyňa počkala, kým jej obžalovaná povedala, že letenky sú. Keď svedkyňa už chcela odísť, prišla nejaká pani za obžalovanou a začali sa spolu rozprávať. Tá staršia pani, požiadala o pomoc, pretože mala vnukov, ktorý zle počujú, a nevedia sa orientovať na letisku a nevedia dobre komunikovať. Ešte sa jej tá pani pýtala, či často lieta do Európy. Ale v tom obžalovaná svedkyni povedala, že už môže ísť, že už si len kúpia lístky a letia. Preto svedkyňa rýchlo odišla, lebo parkovanie na letisku je veľmi drahé. Svedkyňa tiež uviedla, že za 15 minút, čo je bezplatné parkovanie, sa stihla vrátiť k autu a odísť. Svedkyňa tiež vypovedala, že jej obžalovaná ponúkala, aby spolu leteli do Rigy koncom decembra, ale svedkyňa to z rodinných dôvodov odmietla. Mali letieť 15. alebo 22. decembra.

V súlade s § 263 ods. 3 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané výpovede svedkov Y. W., X. W., K. W. z prípravného konania. Súd odmietol vykonať dôkaz - osobný výsluchom uvedených svedkov, nakoľko obžalovaná neoznámila súdu údaje o ich totožnosti a bydlisku.

Svedok Y. W. v prípravnom konaní uviedol, že niekedy v septembri 2015 sa Moskve v modlitebni stretol s jednou ženou, ktorú poznal pod menom X., ktorú oslovil, aby mu vybavila víza do Európy. Dal jej svoj indický pas a 250 eur. Dňa 26.12.2015 po večerných hodinách mu volala Júlia, že má prísť 27.12.2015 o desiatej hodine na letisko, lebo už má vybavené Schengenské víza do Európy. Dňa 27.12.2015 sa svedok stretol s Júliou na letisku pred vchodovými dverami. Po asi 10 minútach sa objavila ďalšia osoba, a to svedok K. W.. Júlia ich následne posadila na sedadlá v letiskovej hale a na 10 - 15 minút niekam odišla. Keď sa vrátila zobrala ich tam, kde sa vybavujú palubné vstupenky. X. tieto vstupenky vybavila, ale nedala im ich, iba im ich na chvíľu dala do rúk, aby sa naučili svoje nové mená. Následne išli na pasovú kontrolu, kde sa stretli s obžalovanou, ktorá tam stála so svedkom X. W.. X. im vysvetlila, že obžalovaná tiež cestuje tam, kde oni, a že im bude pomáhať. X. sa s obžalovanou asi jeden a pol minúty rozprávala a potom odovzdala ich pasy ( pas Y. W. a K. W. ) do rúk obžalovanej spolu s letenkami. Potom X. odišla, bolo to skôr, ako sa prišli na radu na pasovú kontrolu. Keď X. odišla, obžalovaná predložila ich pasy a doklady policajtovi pri pasovej kontrole, policajt označil pasy pečiatkou a všetci sa presunuli do ďalšej haly, kde si sadli oproti sebe. Potom obžalovaná asi po minúte niekam odišla a vrátila sa asi po dvadsiatich minútach, keď už hlásili, že majú nastúpiť do lietadla. Následne obžalovaná odovzdala ich palubné vstupenky ku kontrole stewardovi a opečiatkované ich steward vrátil do priamo jednotlivým cestujúcim, nakoľko pri vstupe do lietadla sa odovzdávali letuške. Po pristátí lietadla všetci spoločne vystúpili z lietadla a nastúpili do autobusu a išli k pasovej kontrole. Vtedy si svedok Y. spolu so svedkom K. pýtali od obžalovanej svoje pasy, ale ona im rukou naznačila, že pasy bude predkladať ona. Keď obžalovaná prišla na rad, predložila svoj pas, následne svedkov trocha posunula rukou dopredu, lebo zaostávali a potom predložila aj ich pasy ku kontrole. Keď predložila ich pasy ku kontrole, policajt im posunkami ukázal, aby išli na bok a následne boli zadržaní. Svedok tiež vypovedal, že si myslí, že sa obžalovaná s X. mali poznať, nakoľko sa spolu rozprávali asi dve minúty a potom X. obžalovanej odovzdala ich doklady obžalovanej a potom odišla. Pas im X. do rúk nedala, ale odovzdala ich obžalovanej, ktorá ich mala stále pri sebe.

Svedok X. W. v prípravnom konaní vypovedal, že na jeho požiadanie mu jeho strýko Q. W. vybavil schengenské víza, aby mohol ísť oslavovať Nový rok do Európy. Strýko svedkovi priniesol dňa 27.12.2015 pas spolu s vízami a letenkou k nemu domov a potom svedka zobral svojim autom na letisko. Ako prichádzali so strýkom do letiskovej haly, pred vchodom stála obžalovaná a strýko svedkovi povedal, že je to jeho kamarátka a že ona pôjde do tej krajiny, kam svedok. Svedok spolu s obžalovanou išli dovnútra letiskovej haly, strýko odišiel. Obžalovaná si v letiskovej hale vybavila palubnú vstupenku, svedok si vybavil svoju vlastnú palubnú vstupenku a spolu išli k pasovej kontrole, kde obžalovaná predložila svoj doklad a svedok tiež predložil svoj doklad ku kontrole. Následne pokračovali do ďalšej haly, kde si sadli na stoličky. Potom každý zvlášť predložil na opečiatkovanie svoju palubnú vstupenku a pokračovali spoločne do lietadla. Potom, ako lietadlo pristálo, svedok spoločne s obžalovanou nastúpili do pripraveného autobusu a išli na pasovú kontrolu. Ako stáli v rade, svedok podal obžalovanej svoj pas do rúk obžalovanej so slovami „please help“, ona následne predložila svoj pas a vzápätí aj pas svedka na kontrolu policajtom. Následne ich polícia zadržala. K tomu, či obžalovaná predkladala aj pas

niekoho iného sa svedok vyjadriť nevedel. Svedok tiež uviedol, že obžalovanú nikdy predtým nevidel, nepoznal ju.

Svedok K. W. v prípravnom konaní uviedol, že cez svojich kamarátov oslovil pani X., aby mu vybavila turistické víza do Schengenu. Cez svojich kamarátov pani X. aj odovzdal svoj indický pas a zálohu za vybavenie schengenského víza 700 dolárov. Dňa 26.12.2015 zavolala Júlia svedkovmu kamarátovi Z. W. s odkazom, že svedok má zajtra, t. j. 27.12.2915 letieť, že má vybavené víza a poletí niekam do Európy. Svedok sa mal dostaviť na letisko okolo desiatej, čas odletu nevedel. Po príchode na letisko tam už X. stála aj s jedným mužom - Y. W.. Následne všetci traja išli do letiskovej haly, kde Júlia pre nich vybavila palubné vstupenky, X. mala pri sebe pasy s vízami, aj letenky. Potom, ako už mali vybavené palubné vstupenky, všetci traja išli ďalej do letiskovej haly, X. im ukázala palubné vstupenky, na ktorých boli iné mená, ako ich vlastné a povedala im, aby sa tieto mená naučili. Potom asi desať minút sedeli na stoličkách a čakali, kedy začne pasová kontrola. Následne sa na pokyn pani X.Ú. presunuli k ľuďom čakajúcim na pasovú kontrolu a tam sa dostali k obžalovanej, s ktorom sa X. asi jednu - dve minúty rozprávali. X. obžalovanej odovzdala oba pasy ( Y. W. a K. W. ) s vízami a letenky a X. sa obrátila na svedka a na svedka Y. W. a povedala im „Help, help“ a pritom ukázala na obžalovanú, z čoho pochopili, že obžalovaná im má pomôcť. V rade na pasovú kontrolu stál s obžalovanou aj svedok X. W.. Potom X. odišla z letiska a nechala ich tam s obžalovanou a X. W.. Keď prišli na rad, obžalovaná predložila pasovej kontrole všetky štyri pasy, odovzdala ich policajtovi, ten ich opečiatkoval a vráti jej ich naspäť a poslal ich ďalej. Následne pokračovali do ďalšej haly, kde asi 15 minút čakali a potom už išli k lietadlu, kde im skontrolovali a opečiatkovali palubné vstupenky, ktoré taktiež predkladala obžalovaná. Svedok tiež uviedol, že celú dobu sa k svojmu pasu nedostal, nakoľko jeho pas mala X. a tá ho potom odovzdala obžalovanej. Po pristátí vystúpili z lietadla a spoločne prestúpili na autobus, išli do haly na pasovú kontrolu a držali sa pohromade. Obžalovaná bola pred nimi, po asi desiatich minútach sa dostali na rad, obžalovaná mala všetky ich odklady, najprv predložila svoj, ktorý policajt opečiatkoval a potom policajtovi obžalovaná podala aj ďalšie pasy. Policajt následne na nich kýval, aby si sadli na stoličky, kým kontroloval ich pasy a potom ich polícia všetkých zadržala.

Za súhlasu okresnej prokuratúry a obžalovanej boli na hlavnom pojednávaní prečítané odborné vyjadrenia Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, a to:

- Odborné vyjadrenie ( č. l. 127 -131 ), podľa ktorého cestovný pas Arménska č. AG XXXXXXX vydaný na meno Z. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Arménsko, vydaný 07. apríla 2006 s platnosťou do 07. apríla 2016 je pozmenený cestovný pas Arménska, a to takým spôsobom, že na biotádovej strane bola vymenená fotografia držiteľa cestovného pasu, opatrená tankovou stopou. Na str. 15 bolo nalepené falošné vízum ITA č. XXXXXXXXX a na str. 14 boli odtlačené 2 falošné pečiatky Poľskej republiky.

- Odborné vyjadrenie ( č. l. 132 -135), podľa ktorého cestovný pas Indickej republiky č. S. znejúci na meno X. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Indická republika, je pozmenený cestovný pas Indickej republiky, a to tým spôsobom, že sa v ňom nachádzalo falošné schengenské vízu ITA č. 061784567.

- Odborné vyjadrenie ( č. l. 126 -140 ), podľa ktorého cestovný pas Arménska č. AH XXXXXXX vydaný na meno Q. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Arménsko, vydaný 21. júla 2006 s platnosťou do 21. júla 2016 je pozmenený cestovný pas Arménska, a to tým spôsobom, že sa v ňom nachádzal falošné schengenské vízum ITA č. 061784566, pričom doklad zneužila iná osoba ako svoj vlastný. Na str. 12 boli odtlačené dve falošné pečiatky Poľskej republiky a na str. 13 bolo nalepené falošné schengenské vízum ITA č. 061784566. Na str. 9 na schengenskom víze Talianska ITA č. I 12020708 bola cez fotografiu držiteľa odtlačená falošná priechodová pečiatka.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to najmä zoznamom pasažierov letu PIM DP801 a fotokópiami cestovných dokladov ( č. l. 141 - 149 ), kópiami letenkami a rezerváciami ubytovania ( č. l. 153 - 163 ), pripojenými spismi OS BA II sp. zn. 0T/547/2015, OT/546/2015 a 0T/548/2015, správami na obžalovanú a odpisom registra trestov.

Z kópií leteniek ( č. l. 153 - 156 ) vyplýva, že

- Letenka č. ETKT 298 9689828433 je na meno W. Q., č. cestovného dokladu AH XXXXXXX, na deň 24.12.2015, let Moskva - Riga,

- Letenka č. ETKT 298 9689828435 je na meno X. W., č. cestovného dokladu S., na deň 24.12.2015, let Moskva - Riga,

- Letenka č. ETKT 298 9689828434 je na meno P. Z., č. cestovného dokladu U., na deň 24.12.2015, let Moskva - Riga,

- Letenka č. ETKT 298 9689828432 je na meno W. Q., č. cestovného dokladu XXXXXXXXX ( cestovný pas obžalovanej ), na deň 24.12.2015, let Moskva Riga.

Z kópii leteniek ( č. l. 157 - 158 ) vyplýva, že

- Letenka č. 425 6143912081 je na meno W. Q., č. cestovného dokladu AH XXXXXXX, na deň 27.12.2015, let Moskva - Bratislava, je podpísaná obžalovanou,

- Letenka č. 425 61439112082 je na meno P. Z., č. cestovného dokladu U., na deň 27.12.2015, let Moskva - Bratislava, je podpísaná obžalovanou.

Z rezervácii ubytovania ( č. l. 159 - 160 ) vyplýva, že na meno X. W. a meno Q. W. je rezervované ubytovanie v hoteli Santa Justa Lisboa v Lisabone, na deň 22.12.2015.

Z pripojeného spisu OS BA II sp. zn. 0T/547/2015 vyplýva, že X. W. pri svojom výsluchu v postavení obvineného uviedol ako rodičov - matka P. V. a otec W. W..

Z pripojeného spisu OS BA II sp. zn. 0T/546/2015 vyplýva, že K. W. pri svojom výsluchu v postavení obvineného uviedol ako rodičov - matka P. V. a otec W. W..

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obžalovanou resp. jej obhajcom - prečítanie sms správ z mobilných telefónov, nakoľko na telefóne bola technická porucha a nepodarilo sa otvoriť sms správy, teda obžalovaná nezabezpečila dôkaz, ktorý navrhla. Súd tiež odmietol vykonať dôkaz - sprístupnenie internetu obžalovanej, za účelom ukázania rezervácie ubytovania, nakoľko sa týkal okolností nepodstatných pre rozhodnutie.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd vinu obžalovanej jednoznačne preukázanú. Obžalovaná v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie skutku a tvrdila, že iba sprevádzala svojho krstného syna X. na ceste do Talianska, pričom mali objednaný hotel a po skončení pobytu mal jej krstný syn odletieť z Ríma do New Dilhy. Ďalšie dve osoby sprevádzala len na základe prosby ženy z letiska, pravdepodobne ich príbuznej, ktorú nikdy predtým nevidela. Jej vina bola iba v tom, že zobrala doklady tých chlapcov a osobne ich podala na colnú kontrolu. Súd však jej obhajobe neuveril a považoval ju za účelovú, prednášanú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný trestný čin. Obhajoba obžalovanej bola vyvrátená výpoveďami svedkov, a to svedka X. W., K. W. a Y. W., ako aj odbornými vyjadreniami Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

Obžalovaná je teda usvedčovaná predovšetkým výpoveďou svedkov Y. W. a K. W., ktorí zhodne uviedli, že sa pred letiskom stretli s X., ktorá odovzdala ich pasy a letenky obžalovanej, ktorá tam bola s X. W.. X. sa s obžalovanou asi jeden a pol minúty rozprávala a potom odovzdala ich pasy obžalovanej spolu s letenkami. Obžalovaná predložila ich pasy a doklady policajtovi pri pasovej kontrole. Po pristátí lietadla v Bratislave všetci spoločne vystúpili z lietadla a nastúpili do autobusu a išli k pasovej kontrole. Keď obžalovaná prišla na rad, predložila svoj pas a potom predložila aj ich pasy ku kontrole. Tiež uviedli, že celú dobu sa k svojmu pasu nedostali, nakoľko pasy mala X. a tá ich potom odovzdala obžalovanej. Júlia im ukázala iba palubné vstupenky, na ktorých boli iné mená, ako ich vlastné, tieto mená sa mali naučiť. Obžalovaná je usvedčovaná aj výpoveďou svedka X. W., ktorý uviedol, že obžalovanú nikdy predtým nevidel, nepoznal ju. Stretol sa s ňou pred vchodom do letiskovej haly, pričom mu strýko povedal, že je to jeho kamarátka a že ona pôjde do tej krajiny, kam svedok. Svedok spolu s obžalovanou išli dovnútra letiskovej haly, strýko odišiel. Potom, ako lietadlo pristálo v Bratislave, svedok spoločne s obžalovanou nastúpili do pripraveného autobusu a išli na pasovú kontrolu. Ako stáli v rade, svedok podal obžalovanej svoj pas, ona následne predložila svoj pas a vzápätí aj pas svedka na kontrolu policajtom. Obžalovaná je so spáchanie skutku usvedčovaná aj odbornými vyjadrenia Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, z ktorého je zrejmé, že cestovné pasy Arménska a cestovný pas Indickej republiky boli pozmenené, a že sa v nich nachádzali falošné schengenské víza Talianska. Uvedené falošné víza mali po sebe nasledujúce evidenčné čísla, z čoho jednoznačne vyplýva, že boli vybavované naraz, čo vylučuje náhodné stretnutie dotknutých osôb na letisku v Moskve. Rovnako náhodné stretnutie vylučuje aj skutočnosť, že svedkovia X. W. a K. W., uviedli pri svojej výpovedi v

postavení obvinených rovnakých rodičov - matka P. V. a otec W. W., čo znamená, že sú súrodenci a podľa dátumu narodenia dokonca dvojičky. Ak by obžalovaná, ako sama tvrdí, bola krstnou mamou svedka X. W., musela by vedieť, že má súrodenca - dvojičku, a to svedka K. W.. Obžalovaná je zo spáchania skutku usvedčovaná aj listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu, a to predovšetkým kópiami leteniek a rezerváciou ubytovania, ktoré obžalovaná zahodila po pristátí lietadla v Bratislave na toalete, z ktorých vyplýva, že na deň 24.12.2015 mali obžalovaná a svedok X. W., a tiež W. Q. a P. Z. ( falošné mená K. W. a Y. W. ) kúpené letenky z Moskvy do Rigy, a že dňa 22.12.2015 bolo rezervované ubytovanie pre svedka X. W. v Lisabone, čo jednoznačne tiež preukazuje, že obžalovaná nestretla svedkov Y. W. a K. W. náhodne na letisku dňa 27.12.2015, a že ich nesprevádzala na základe požiadania neznámej pani. Letenky z Moskvy do Bratislavy na meno P. Z. a W. Q. sú opatrené podpisom obžalovanej ( čo potvrdila aj obžalovaná ), z čoho je možné jednoznačne vyvodiť, že predmetné letenky kupovala na letisku v Moskve obžalovaná pre svedkov Y. W. a K. W. ( na falošné mená K. W. a Y. W. ). Súd tiež poukazuje na to, že letenky z Moskvy do Rigy na deň 24.12.2015 spolu s letenkami z Moskvy do Bratislavy na deň 27.12.2015, ktoré obsahujú vlastnoručný podpis obžalovanej, mala obžalovaná u seba a zahodila ich na toalete v Bratislave na letisku. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že sama obžalovaná vypovedala, že ona predkladala pasy svedkov a osobne ich podala na colnú kontrolu.

V konaní vypovedala aj svedkyňa W. Q., ktorá uviedla, že viezla obžalovanú na letisko, že k nim pristúpil mladý pán. Keď prišli na letisko, obžalovaná išla kupovať letenky. Keď svedkyňa už chcela odísť, prišla nejaká pani za obžalovanou a začali sa spolu rozprávať. Tá staršia pani, požiadala o pomoc, pretože mala vnukov, ktorý zle počujú, a nevedia sa orientovať na letisku a nevedia dobre komunikovať. Obžalovaná svedkyni povedala, že už môže ísť, že už si len kúpia lístky a letia. Preto svedkyňa rýchlo odišla, lebo parkovanie na letisku je veľmi drahé. Súd však tvrdeniu svedkyne neuveril a vyhodnotil ho ako tendenčné urobené v snahe vypovedať v prospech obžalovanej, ktorá je jej kamarátkou, teda pomôcť jej tým zbaviť sa zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť. Tu súd poukazuje na to, že obžalovaná vypovedala, že s ňou svedkyňa ostala až po colnú kontrolu, pričom svedkyňa uvádzala, že sa s obžalovanou rozlúčila ešte pred nákupom leteniek, tak aby stihla ešte bezplatné parkovanie ( 15 min ).

Z takto vykonaného dokazovania a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne mal súd preukázanú vinu obžalovanej A. O.

- pre prečin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, keďže je nepochybné, že pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, umožnila a pomáhala v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania

- na viacerých osobách.

V súlade so závermi vykonaného dokazovania súd upravil aj skutkovú vetu žalovaného zločinu oproti podanej obžalobe, nakoľko vykonaním dokazovaním nebolo nijako preukázané, že by obžalovaná zabezpečila potrebné doklady na vycestovanie z krajiny, ktoré boli falošné.

Pokiaľ ide o obhajobou namietanú právnu kvalifikáciu skutku, súd tu uvádza, že nie je možné súhlasiť s názorom obhajoby, že aby bol čin spáchaný na viacerých osobách musí byť spáchaný na viacerých poškodených osobách, a teda že pri trestnom čine prevádzačstva podľa § 355 Trestného zákona je poškodený verejný záujem a poškodeným je Slovenská republika, teda jedna osoba. Pojmy poškodený v trestnom konaní a osoba, na ktorej bol spáchaný trestný čin, totiž nie sú totožné pojmy, nemajú rovnaký obsah a rozdielny zmysel im priznáva aj právna úprava. Pojem poškodeného je upravený v ust. § 46 ods. 1 Trestného poriadku, pričom toto ustanovenie procesnoprávne vymedzuje poškodeného ako subjektu trestného konania, ktorému v trestnom konaní priznáva určité práva a povinnosti, prostredníctvom ktorých môže vlastným menom vykonávať vplyv na priebeh trestného konania. Naproti tomu pojem viaceré osoby je pojem hmotnoprávny, ktorý spolu s ďalšími kategóriami osôb (ako dieťa, osoba blízka veku mladistvých, osoba vyššieho veku blízka osoba, chorá osoba, odkázaná osoba a ďalšie), ktoré chcel zákonodarca zvlášť vymedziť, je upravený v ustanoveniach § 127 Trestného zákona. Pojem viacerých osôb je v ust. § 127 ods. 12 Trestného zákona definovaný tak, že sa nimi na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby. Ide o presnú zákonnú definíciu, ktorej rozširovanie o ďalšie kritériá, dokonca v rozpore s jej výslovným znením, nie je prípustné. Pokiaľ by totiž bolo úmyslom zákonodarcu viazať k všeobecnému pojmu osoby nejaké ďalšie kritérium (napríklad, že by malo ísť o osobu poškodenú), bol by tak urobil a vymedzil by toto kritérium v ust. § 127 alebo priamo v ust. § 355

ods. 1 Trestného zákona. Z uvedeného je teda zrejmé, že tvrdenie obhajoby, podľa ktorého nemôže byť čin spáchaný na viacerých osobách, pokiaľ tieto osoby nie sú zároveň poškodenými, nie je správny.

Keďže z ustáleného skutkového stavu vyplýva, že obžalovaná spáchala trestný čin podľa § 355 ods. 1 Trestného zákona tým, že pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, umožnila a pomáhala v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a uvedený čin spáchala na viacerých osobách ( troch ), spáchala čin závažnejším spôsobom konania. Preto konanie obžalovanej nie je možné právne posúdiť inak, ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona.

Súd pri rozhodovaní o treste, majúc na zreteli základné zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Trestného zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z odpisu registra trestov obžalovanej súd zistil, že nebola doposiaľ súdne trestaná.

Pri zisťovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uvedených v § 36 a § 37 Trestného zákona, súd zistil len poľahčujúcu okolnosť. Poľahčujúcou okolnosťou u obžalovanej bolo, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúce okolnosti u obžalovanej neboli zistené.

Vzhľadom na to, že u obžalovanej prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, na základe čoho sa obžalovaná dostala do výmery trestnej sadzby 7 - 9 rokov. Súd však vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj vzhľadom na pomery obžalovanej má za to, že by použitie takto upravenej trestnej sadzby bolo pre obžalovanú neprimerane prísne. Súd má zároveň za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a preto bolo použité mimoriadne zmierňovacie ustanovenie zakotvené v § 39 ods. 1 Trestného zákona, ktoré umožňuje obžalovanej uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom.

Z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že páchateľovi možno uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Keďže podľa zákona ide o mimoriadne zníženie trestu, pre takýto postup musia byť zistené také okolnosti prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa v iných obdobných prípadoch, a zároveň vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Takéto mimoriadne okolnosti prípadu súd zistil aj v predmetnej trestnej veci. Popri už uvedenej poľahčujúcej okolnosti a neexistencii priťažujúcej okolnosti je potrebné zdôrazniť počet osôb, na ktorých bol trestný čin spáchaný. Tento bol totiž spáchaný len na troch osobách, čo je počet na dolnej hranici osôb požadovaných pre kvalifikáciu trestného činu spáchaného závažnejším spôsobom konania ( § 127 ods. 12 Trestného zákona). Do úvahy je potrebné vziať aj pomery obžalovanej, ktorá má osem detí a dlhodobá neprítomnosť páchateľa v rodine by mohla vážnym spôsobom ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb. Zohľadniac všetky uvedené okolnosti prípadu a pomery obžalovanej dospel konajúci súd k záveru, že použitie trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom za zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d), t. j. sedem až deväť rokov, je pre obžalovanú neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí trest vo výmere piatich rokov.

Na výkon tohto trestu súd zaradil obžalovanú za použitia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaná doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.