Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/372/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého U. L., O.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov X. C., O.. X.X.XXXX, Z. V. G. X, M. a U. L., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. Ď. Č.. XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Zveruje maloletého U. L., O.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého U. od 1.8.2016 do budúcna výživným vo výške po 135 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého.

V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého U. doručila tunajšiemu súdu dňa 1.10.2015 podanie, ktorým žiadala súd o určenie výživného zo strany otca na maloletého. Keďže toto podanie matky nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania, matka bola uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 23P 372/2015 zo dňa 5.10.2015 vyzvaná na odstránenie vád podania a následne dňa 6.11.2015 doručila súdu riadny návrh vo veci, ktorým žiadala súd o určenie výživného zo strany otca na maloletého dôvodiac tým, že je slobodnou matkou, o maloletého U. sa stará sama, tento je žiakom 3.ročníka základnej školy, s jeho výchovou a výživou má vysoké výdavky, pričom je samoživiteľkou, rodičovské práva a povinnosti rodičov voči maloletému doposiaľ súdom upravené neboli, o otcovi dieťaťa nemala žiadne vedomosti, vyčíslila výdavky na začiatku školského roka 2015/2016 150 eur, ďalej uviedla výdavok na školský klub 11 Eur mesačne, stravovanie v školskej jedálni 23 Eur mesačne, poistka dieťaťa 16,20 Eur mesačne, podnájom 100 Eur mesačne, stravovanie v domácnosti 100 Eur mesačne, ošatenie dieťaťa podľa potreby v priemere 70 Eur mesačne, splátka pôžičky 48 Eur mesačne.

2. Otec maloletého sa k návrhu písomne nevyjadril, zásielky súdu mu boli doručované na adresu jeho trvalého bydliska uvedenú v registri obyvateľov.

3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 10.12.2015 na základe výsledkov vykonaných šetrení doporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový a skutočný stav:

5. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti po dobu ôsmich rokov. Od rozchodu rodičov starostlivosť o maloletého v celom rozsahu zabezpečuje matka sama, otec o dieťa neprejavuje žiaden záujem a na jeho výživu neprispieval žiadnou formou. Ako vyplynulo z výpovede matky, situácia sa čiastočne zmenila po tom, čo podala návrh vo veci, kedy jej z adresy trvalého bydliska starého otca dieťaťa zo strany otca bolo zaslaných 19.2.2016 - 500 Eur, 5.2.2016 - 60 Eur a 4.8.2016 - 250 Eur, vždy s poznámkou, že ide o výživné, pričom ale matka uviedla, že podľa jej názoru môže ísť o príspevky zo strany starého otca, čo vyvodzovala z toho, že písmo na uvedených poštových poukážkach bolo písmom starého otca dieťaťa, a podľa jej vedomostí otec dieťaťa sa na území SR dlhodobo nezdržiava.

6. Matka dieťaťa sa XX.X.XXXX vydala, spolu s terajším manželom bývajú v 3-izbovom byte, ktorý byt je vo vlastníctve jej manžela, v súvislosti s ktorým bývaním hradia mesačné náklady 180 Eur, manžel matky je zamestnaný a dosahuje reálny mesačný príjem 550 Eur, medzičasom matke pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej G., O.. XX.X.XXXX, dieťaťa z terajšieho manželstva, spolu s maloletou je matka toho času na materskej dovolenke a sú jej vyplácané dávky vo výške 282 Eur mesačne. Matka je zamestnankyňou K. Š. F. X, M., kde, ako vyplýva z opisu jej mzdových listov, do nástupu na materskú dovolenku dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 348,45 Eur.

7. Okrem maloletého U. a maloletej G. matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

8. Maloletý U. v školskom roku 2015/2016 bol žiakom 3.ročníka základnej školy, v škole matka hradila poplatky, aké sú uvedené vyššie, zároveň škole hradila poplatok ZRPŠ 14 Eur ročne, výdavky na školské učebnice, pracovné zošity podľa požiadaviek školy a štandardné výdavky na školské pomôcky. V rámci školy maloletý sa venuje florbalu, za čo matka nehradí žiaden pravidelný poplatok, plateným mimoškolským aktivitám sa nevenuje, zdravotné problémy nemá.

9. Ako je uvedené vyššie, súd zistil adresu otca dieťaťa v registri obyvateľov, na ktorú adresu otcovi boli súdom zasielané zásielky, ktoré si však otec nikdy nevyzdvihol a ktoré boli súdu vracané s oznámením, že adresát je neznámy. Súd kontaktoval aj príbuzných otca, ktorých zistil z registra obyvateľov, pričom matka otca súdu oznámila, že o otcovi maloletého nemá žiadne vedomosti, obdobne otec otca oznámil súdu, že o otcovi dieťaťa nemá žiadne vedomosti.

10. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne súd zistil jediného zamestnávateľa otca, u ktorého pracoval na základe dohody o vykonaní práce od 4.8. do 19.11.2014, a to spoločnosť U.-F. M. F..E..D.., ktorá spoločnosť následne na výzvu súdu oznámila, že otec v čase výkonu prác na základe dohody o vykonaní práce dosiahol priemernú čistú mzdu 45,48 Eur.

11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že otec dieťaťa nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce, kde bol vedený v období od 25.5.2009 do 20.9.2009, dňa 21.9.2009 bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu.

12. Z výpovede matky súd zistil, že z čias spolužitia rodičov maloletého táto mala vedomosť, že otec má ukončené stredoškolské vzdelanie, je vyučeným sústružníkom, podľa jej vedomostí nikdy v riadnom pracovnom pomere zamestnaný nebol, pracoval na základe rôznych dohôd o vykonaní práce, v čase keď žili spolu, vykonával brigádnické práce v oblasti stavebníctva a dosahoval príjem okolo 700 Eur.

13. Na pojednávaní konanom vo veci matka žiadala výživné zo strany otca voči maloletému určiť od tohto obdobia do budúcna, v prevyšujúcej časti pokiaľ ide o obdobie od 1.10.2015, kedy doručila súdu návrh do začiatku mesiaca augusta 2016, návrh vzala späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.

Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 31 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. 7) (2) Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“). (3) Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. (4) Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

Podľa § 32 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. (2) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná. (3) Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa. (4) Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. (5) Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 215 civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2)Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

14. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletého

U. do osobnej starostlivosti matky, keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že matka starostlivosť o maloletého dlhodobo po dobu ôsmich rokov zabezpečuje výlučne sama, túto zabezpečuje, ako vyplynulo i zo šetrení kolízneho opatrovníka, na požadovanej úrovni, o tejto jej starostlivosti o dieťa nikdy žiadne nedostatky zistené neboli, otec sa na výchove a výžive maloletého nijakým spôsobom za posledných osem rokov nepodieľa, preto je jednoznačne v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky.

15. Pri stanovovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym, športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom na strane matky súd zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti formou osobnej starostlivosti o maloletého a prihliadol aj k rodinným príspevkom, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa. Zároveň súd zohľadnil osobné, zárobkové a majetkové pomery rodičov, na strane matky prihliadol k tomu, že táto žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je riadne zamestnaný a prihliadol zároveň na to, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére G., O.. XX.X.XXXX, na to, že matka z dôvodu starostlivosti o maloletú dcéru je na materskej dovolenke, čím je obmedzená jej možnosť dopĺňania so svojich príjmov nad rámec vyplácaných jej materských dávok a zároveň súd zohľadnil na strane otca jeho možnosti a schopnosti v súlade s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, zohľadnil vek otca, to, že v minulosti, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, mal pracovné skúsenosti a prihliadol k možnosti otca dosahovať príjem ako vyplýva z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva priemerný príjem v národnom hospodárstve 883,- Eur, v oblasti stavebníctva, v ktorej otec, ako vyplynulo z výpovede matky, v minulosti pracoval - 632,- Eur a vzhľadom na uvedené súd stanovil výživné tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Vzhľadom na to, že matka maloletého vzala svoj návrh v prevyšujúcej časti späť, v súlade s ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil.

17. O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II do 15 dní odo dňa jeho doručenia /ust. § 362 Z.č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP/.

V odvolaní je popri všeobecných náležitostiach podania potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /ust. § 363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ ust. § 365 CSP/ Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. / ust. § 62 ods. 1,2 CMP/

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.