Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-163-2013.pdf
PDF · 95.07 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/163/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: L. K., I.. X.X.XXXX, Z. M., O. XXX/XX, právne zastúpeného: JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Košice, Garbiarska 2, právne zastúpeného: JUDr. Daniel Blyšťan, advokát so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012, sp.zn. XC/ XXXX/XXXX.
II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 16.7.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012, ktorým mu bola ako žalovanému uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. ako žalobcovi sumu 51,45 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-€. V rámci odôvodnenia žaloby a jej doplnenia zo dňa 13.1.2014 poukázal na to, že žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. j) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení o rozhodcovskom konaní, t.j. preto, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a má za to, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca tiež žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
2. Žalovaný namietal nesplnenie poplatkovej povinnosti žalobcu s vyslovením názoru o tom, že dané konanie je osobitným konaním, ktoré sa spoplatňuje. Vyslovil tiež názor o neurčitosti žalobného petitu, v ktorom má byť uvedený aj právny dôvod požadovaného zrušenia rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že zmluvné podmienky v poistných zmluvách nespadajú pod súdnu kontrolu v zmysle smernice Rady 93/13/EHS - jej 19. bodu odôvodnenia, podľa ktorého hodnoteniu zmluvných podmienok v zmysle tejto smernice nepodliehajú, pretože zahŕňajú poistné riziko pri výpočte poistného. Hodnotí ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a jeho formuláciu považuje za nesprávnu v dôsledku chybného prekladu už spomínanej smernice a chybnej transpozície do OZ. Zdôraznil, že zámerom EÚ je uplatňovať v čo najväčšej miere mimosúdne prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv. Poukazuje na to, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žaloba nemusel podpísať a v takom prípade by nebol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Dôkazom tohto tvrdenia je aj záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý predchádzal uzavretiu poistnej zmluvy a ktorý preukazuje to, že klient bol poučený o možnostiach riešenia sporov v rozhodcovskom konaní a nežiadal ďalšie dopĺňajúce vysvetlenia. V dôsledku individuálneho dojedania rozhodcovskej doložky nemôže už súd skúmať
prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, čo však navyše ani nie je tento prípad. Zdôrazňuje koncepciu priemerne vnímavého a obozretného spotrebiteľa a v tej súvislosti skutočnosť, že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatne graficky, vizuálne a právne oddelený, obsahuje len 2 body, je teda stručný a zrozumiteľný bez toho, aby mohol spotrebiteľa zavádzať, pričom na znak vôle a súhlasu s jeho obsahom je samostatne verifikovaný menom, priezviskom, miestom, dátumom, číslom OP a osobitným podpisom žalobcu vzťahujúcim sa len týmto dojednaniam. Poukázal tiež na to, že dodatočne bola daná žalobcovi možnosť odmietnuť rozhodcovské konanie dodatkom č. 2 (bod 7, časť XVII. ods. 11b PP) , ktorý pripojil k vyjadreniu.
3. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 4.6.2015 uviedol, že v dôsledku ustanovenia § 243d Exekučného poriadku účinného od 1.1.2015 rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedená novela exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku, pričom právne postavenie strán súdneho konania sa obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia, respektíve pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí) z tohto dôvodu žiadal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť.
4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 23.3.2016 uviedol, že rozhodcovský rozsudok novelizáciou exekučného poriadku síce stratil záväznosť, no nedošlo k jeho zrušeniu takým spôsobom a s takými následkami ako to upravuje a predpokladá zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákon 99/1963 Zb. a teda nemožno hovoriť o strate právneho záujmu na rozhodnutí vo veci. V prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky musí zo zákona všeobecný súd pokračovať v konaní v rozsahu žaloby podanej na rozhodcovský súd. Základným cieľom procesu, ktoré bolo iniciované podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je zjednodušene povedané rozhodnutie o tom, či žalobca má voči žalovanému pohľadávku alebo nie. Túto otázku ustanovenie § 243d Exekučného poriadku nijako nevyriešilo a ani neodstránilo neistotu v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca sa odvolával na rozsudok Okresného súdu M. I. O. M..E.. XC/XXX/ XXXX zo dňa 29.6.2015, v ktorom sa uvádza že rozhodnutím po zrušení rozhodcovského rozsudku odpad nemožno žalovaného podať opakovane návrh na rozhodcovský súd v danej veci a žalobca sa tak dostane do definitívnej právnej istoty, že v budúcnosti takýto rozsudok nebude exekučným titulom.
5. Tunajší súd uznesením zo dňa 18.7.2014, č.k. XC/XXX/XXXX-110, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2015, odložil vykonateľnosť vyššie citovaného rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že konanie o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku nie je právoplatne skončené.
6. Tunajší súd uznesením zo dňa 18.7.2014, č.k. XC/XXX/XXXX-111, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2015, návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami k tejto zmluve, rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice XC/XXXX/ XXXX, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
8. Dňa 17.9.2008 uzavreli strany konania poistnú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX týkajúcu sa životného poistenia žalobu, ktoré malo trvať od 18.9.2008 do 18.9.2056.
9. Súčasťou príslušnej poistnej zmluvy sú VPP v počte 12 strán napísaných drobným písmom, ktoré podpísala aj žalobkyňa dňa 17.9.2008. ČI. XV. upravuje rozhodcovské konanie. V bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú označené ako „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“ a v nich v bode 2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobkyňou v ten istý deň 17.9.2008.
10. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania podaného na Arbitrážnom súde v Košiciach k zániku tohto poistenia došlo dňa 18.3.2010 pre neplatenie poisteného. Žalovaný si svoj nárok vyčíslil na sumu 51,45 €.
11. Arbitrážny súd Košice dňa 19.1.2012 bez pojednávania vydal rozsudok pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX, ktorým uložil žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatiť spoločnosti Rapid life životnej poisťovni a.s. sumu vo výške 51,45 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-€. Žalovaný nerozporoval, že rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 22.6.2013. Poučenie rozhodcovského rozsudku obsahuje informáciu o možnosti podania odporu v lehote 5 dní od doručenia, ale len za podmienky zaplatenia poplatku za odpor vo výške 72,-€.
12. Žalobca v zákonnej 30-dňovej lehote dňa 16.7.2013 podal na tunajšom súde žalobu proti žalovanému, ktorou žiadal, aby súd vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodov vyššie uvedených. V žalobe konkrétne uviedol aj zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, a to § 40 ods. 1 písm. j/ a c/ zák. č. 244/2002 Z.z..
13. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:
Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského súdu, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského súdu, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetko alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
Podľa ust. § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. na ochranu spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa ust. § 2 písm. a/ zák.č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá používa služby pre osobnú spotrebu.
Podľa ust. § 2 písm. b/ zák.č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa ust. § 2 písm. i/ zák.č. 250/2007 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne, s výnimkou činnosti upravených osobitnými predpismi.
Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14. Je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Predmetom tohto konania je posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne vyjednaná podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.1.2008. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenú formulári, tak ako v tomto prípade, potom možno ťažko dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy čo vyplýva priamo zo zákona (§ 788 ods. 3 OZ), preto aj v prípade, ak by žalobca nepodpísal osobitné zmluvné dojednania stále by vyplatili všeobecné poistné podmienky, ktoré taktiež obsahovali rozhodcovskú doložku v čl. XV. Spomínané VPP totiž tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, takže nebolo nutné ich podpísať, no zároveň to však znamená, že sa nemohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi. Žalovaný ako jediný dôkaz označil záznam o požiadavkách potrebách klienta podpísaný žalobcom, ktorý je opäť na predtlačenom formulári. V predtlačené časti formulára je uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich z sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania. Uvedená veta je bezvýznamná pre tento spor, nakoľko upozorňuje len na možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní a navyše nie sporov z poistenia, ale zo sprostredkovania poistenia. Žalovaný teda nepreukázal, že by žalobca ako spotrebiteľ bol informovaný o rozhodcovskom konaní ako inštitútu a jeho rozdielov v porovnaní so súdnym konaním, o rokovacom poriadku arbitrážneho súdu. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
15. Rozhodcovský súd si podľa rozhodcovskej doložky vyberá sám žalovaný a už táto okolnosť vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže jeho činnosť má charakter podnikania. Rozhodcovské konanie pritom musí spotrebiteľovi zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo namieste v prípade, ak by spotrebiteľ neuzavrel takúto doložku (napr. ústnosť a priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok v uplatnení spotrebiteľských práv) V danom prípade možno hovoriť po oslabení procesných práv spotrebiteľa, pričom možno poukázať napr. na neúmerne krátku lehotu na podanie odporu a na podmienku zaplatenia sumy 72,-€ za jeho podanie.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zrušil vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok potom, čo zistil, že podľa rozhodcovskej doložky, uzavretej medzi stranami dňa 17.9.2008, o nárokoch žalobcu (v tomto konaní žalovaného), vyplývajúcich z vyššie uvedenej poistnej zmluvy, môže výlučne rozhodovať iba rozhodcovský súd. Takto formulovaný text rozhodcovskej doložky z 17.9.2008 nie je medzi stranami sporný. Vzhľadom na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ a § 53 ods. 5 OZ dohoda rozhodcovskej doložky je neplatná, pretože sa v nej uvádza, že spory s dodávateľom vyplývajúce z poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami je oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní. V prípade neprijateľných podmienok ide stále o porušenie všeobecne právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a preto u žalobcu je daný dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1 písm. j/ zák.č. 244/2002 Z.z..
17. Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu, teda ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Ide pritom o absolútnu neplatnosť dohody o rozhodcovskej doložke, a preto súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou neplatnosti právneho úkonu tak, ako ho určí účastník konania. Z uvedeného dôvodu súd určil, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zák.č. 244/2002, pretože rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzný predpis na ochranu spotrebiteľa, ktorým je práve ust. § 53 OZ. Toto vyplýva aj z poznámky pod čiarou ako odkaz č.13 a práve na § 53 OZ.
18. Pokiaľ žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žaloba je neurčitá, nezrozumiteľná a nepreskúmateľná, lebo v petite nie je uvedené zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, tak podľa názoru súdu takéto tvrdenie žalovaného je iba účelovou obranou, pretože žalobca uviedol dôvody a konkrétne ustanovenia zákona, podľa ktorých sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, teda jej návrh je určitý, zrozumiteľný a preskúmateľný. Rovnako ostatné dôvody, uvádzané žalovaným, súd považuje za neopodstatnené a právne bezvýznamné vzhľadom k tomu, že v danom prípade poistná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľská zmluva a dohoda o rozhodcovskej doložke je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by obsah rozhodcovskej doložky bol v súlade so zákonom, s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ a § 53 ods. 5 OZ. Preukázanie skutočnosti, že obsah rozhodcovskej doložky rigorózne určuje, že spory medzi účastníkmi sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, činí zo zákona takúto dohodu o rozhodcovskej doložke neplatnou, tak ako už bolo uvedené vyššie.
19. Ďalej súd poukazuje na to, že znenie smernice má význam pri výklade a aplikácii generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 OZ, pretože už len tým, že tvorca smernice osobitne v prílohe poukázal na niektoré klauzuly nepochybne tak urobil preto, že majú vysokú potenciu spôsobiť v praxi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto ani nesprávny slovenský preklad smernice v časti prílohy bod q/ nemá zásadný význam v danom prípade.
20. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ „spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.
21. Pokiaľ ide o ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona, na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, uvedené ustanovenie je pre účely tohto konania bezprávneho významu, pretože napadnutý rozhodcovský rozsudok doposiaľ nebol zrušený, teda existuje a otázka jeho záväznosti je vecou jeho vykonateľnosti, čo nebolo predmetom tohto konania.
22. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, neplatná rozhodcovská doložka nezaložila právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, preto súd rozhodol tak, že predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.