Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/9/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu G.. D. O., X. X. J. Q. XX, XXX XX D., správca úpadcu Investičný fond Psips, a. s. „v likvidácii", „v konkurze", so sídlom Rudlovská cesta 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 230 217, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 639 proti žalovanému GPW s.r.o., so sídlom Vysoká 16, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 796, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731 o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cbi/12/2014-163 zo dňa 9. februára 2016 takto

rozhodol:

?

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 64Cbi/12/2014-163 zo dňa 9. februára 2016 p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žalobu žalobcu a rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. V napadnutom rozhodnutí okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom podaným faxovým podaním dňa 11.07.2014, doplneným originálom podaným na pošte dňa 14.07.2014 a doručeným súdu dňa 15. 07. 2014 domáhal určenia, že právny úkon úpadcu, a to uzavretie Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 18. 06. 2012 so žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod zaknihovaných cenných papierov emitenta ELEKTROKARBON, a. s. Topoľčany, IČO: 31 412 432 v počte 7 500 ks za kúpnu cenu 7.500 Eur je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1K/6/2013 právne neúčinný a žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu vo výške 81.750 Eur. Žalobca uviedol, že ako správca konkurznej podstaty pri preskúmavaní zmluvnej dokumentácie a účtovníctva úpadcu zistil v súlade s § 73 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z., že právny úkon úpadcu vykazuje znaky uplatnenia odporovacieho práva správcu. Úpadca dňa 18.06.2012 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o kúpe cenných papierov, predmetom ktorej bol odplatný prevod zaknihovaných cenných papierov emitenta ELEKTROKARBON, a. s. Topoľčany, IČO: 31 412 432, v počte 7 500 ks s menovitou hodnotou 1 akcie 33,20 Eur za celkovú kúpnu cenu 7.500 Eur, ktorá po prerátaní na 1 kus akcie predstavuje kúpnu cenu 1 Euro. V rozhodnom období, t. j. v období mesiaca pred i po uzatvorení kúpnej zmluvy došlo na Burze cenných papierov, a. s. k uskutočneniu viacerých obchodov rovnakej emisie cenných papierov emitenta ELEKTROKARBON, a. s., kúpna cena ktorých predstavovala v priemere 11,90 Eur za jednu akciu. Dojednaním takto nízkej ceny úpadca previedol

majetok v hodnote približne 89 250 Eur (7 500 ks x 11,90 Eur), a to za neprimerane nízku cenu. Po odpočítaní zaplatenej kúpnej ceny tak boli veritelia v konkurznom konaní v dôsledku odporovateľného právneho úkonu ukrátení o sumu 81.750 Eur (89.250 Eur - 7.500 Eur), ktorá mohla byť použitá na ich uspokojenie. Žalobca uviedol, že z uvedených skutkových okolností je zrejmé, že kúpna cena bola neprimeraná, odporovateľný právny úkon úpadcu bol uzavretý v lehote jedného roka pred začatím konkurzného konania a odporovacia žaloba je podaná včas, t. j. v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu, pričom týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov v čase úpadku dlžníka.

3. Podaním zo dňa 21.07.2014, označeným ako Doplnenie návrhu, navrhovateľ uviedol, že počas celého roka 2012 došlo k zobchodovaniu 1 551 akcii emitenta ELEKTROKARBON, a. s. za celkovú kúpnu cenu 17.486,17 Eur, čo predstavovalo priemer 11.27 Eur za 1 ks akcie. V rozhodujúcom období mali akcie stúpajúcu hodnotu, ktorá oscilovala až na cenu 16,40 Eur za jednu akciu. Spoločnosť ELEKTROKARBON podľa posledných účtovných závierok za rok 2011 a 2012 a výročnej správy za rok 2011 vykazovala znaky bonitného podniku.

4. Žalobca uviedol, že právny úkon úpadcu bol vykonaný v lehote jedného roka pred začatím konkurzného konania, dňa 19. 02. 2013. Úpadca bol v čase uzavretia právneho úkonu v úpadku vo forme platobnej neschopnosti. Pre účely tohto súdneho konania je potrebné vychádzať z uznaných pohľadávok v hodnote 133.727,36 Eur.

5. Žalovaný uviedol, že v procese uzatvárania Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 18. 06. 2012 nedošlo k porušeniu žiadneho právneho predpisu a všetky ustanovenia zmluvy, vrátane kúpnej ceny, sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Namietol, že žalobca nedodržal lehotu na podanie žalobného návrhu podľa § 57 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. a namietol aj spôsob výpočtu výšky uplatneného nároku. Uviedol, že na slovenskej burze cenných papierov nie je likvidita, na trhu je nízky počet obchodov, a teda sa pomerne ľahko a často manipuluje s cenou. Cena na trhu, akú prezentoval žalobca nie je relevantná. Posledný obchod pred napádaným obchodom bol realizovaný dňa 07. 06. 2012, a to v počte kusov 39 akcii. Predmetom napádaného obchodu bol prevod 7 500 ks akcii. O takýto balík akcií nebol za obdobie minimálne 2 a pol roka dozadu ani len záujem na tzv. anonymnej burze cenných papierov. Dôvod, prečo sa tieto akcie predávali priamo a nie cez burzu bol, že na anonymnej burze cenných papierov nebol o takýto balík akcií žiadny záujem. Čím je menšia likvidita, tým sú väčšie skoky v cene akcie a účastníci na trhu môžu ľahko ovplyvňovať cenu. Preto nie je možné brať skutočnú cenu tak, že navrhovateľ zobral jednotlivé obchody pred uskutočneným a napádaným obchodom a po napádanom obchode.

6. Okresný súd s poukazom na ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) vec prejednal a rozhodol aj bez prítomnosti navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 09. 02. 2016. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, bez ohľadu na naplnenie ďalších zákonných predpokladov tej ktorej konkrétnej skutkovej podstaty odporovateľnosti je, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka a odporovateľný právny úkon musí ukracovať uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť o pohľadávku prihlásenú riadne a v konkurznom konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, nakoľko len takéto pohľadávky možno v konkurze uspokojovať. Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v dôsledku odporovateľného právneho úkonu, ak vznikla pred týmto právnym úkonom dlžníka alebo v čase od jeho urobenia do jeho účinnosti. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza v zásade vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť splatné pohľadávky veriteľov, existujúce v čase vykonania úkonu, ktoré boli zároveň prihlásené aj do konkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza tiež v prípade, kedy sa síce nezmenší majetok dlžníka, ale napadnutý úkon sa ho týka tak, že v jeho dôsledku nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov. Ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom za predpokladu, že sú zároveň aj preukázané a v žiadnom prípade nepostačuje len tvrdenie skutočností, ktoré svedčia o splnení skutkovej podstaty niektorého z odporovateľných právnych úkonov a následne skutočnosť ukrátenia veriteľov nahradiť len dohadmi a predpokladmi.

7. Okresný súd upozornil, že dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na žalobcovi. Bolo preto základnou povinnosťou navrhovateľa v tomto súdnom konaní uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovanej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať. V podanom návrhu žalobca konštatoval a Súvahou aj preukázal

záväzky úpadcu k 31. 05. 2012, čo bolo bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu, teda k dátumu 18. 06. 2012. Okrem toho žalobca konštatoval a preukázal aj ďalšie záväzky úpadcu splatné v čase uzatvorenia odporovanej zmluvy, konečným zoznamom pohľadávok veriteľov preukázal celkovú výšku pohľadávok uplatnených prihláškami veriteľov a súčasne konštatoval, že pre účely tohto súdneho konania je potrebné vychádzať z konečného zoznamu pohľadávok veriteľov s výšou uznaných pohľadávok 133.727,36 Eur. Zo Súvahy úpadcu vypracovanej ku dňu 31. 05. 2015 považoval okresný súd za preukázané tvrdenie žalobcu, že úpadca pred odporovaným právnym úkonom vykazoval záväzky v sume 4.902.343 Eur. Hodnota majetku dlžníka sa však nepočíta len zo záväzkov, teda z pasív, ale majetkom sa rozumie súhrn všetkých majetkových hodnôt, teda vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt podľa § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca na splnenie svojej dôkaznej povinnosti na preukázanie hodnoty majetku úpadcu pred odporovaným právnym úkonom predložil Súvahu vypracovanú k 31.05.2012, čo okresný súd vyhodnotil ako dostatočný dôkaz aj na preukázanie celkových majetkových pomerov úpadcu. Súd potom považoval za preukázané, že pred odporovaným právnym úkonom bolo vlastné imanie úpadcu v sume 47.518.389 Eur. Vlastné imanie v súvahe je vždy rozdielom medzi hodnotou celej strany aktív a hodnotou záväzkov v širšom zmysle, vrátane hodnoty časového rozlíšenia na strane pasív, a teda vyjadruje majetok podniku po odpočítaní všetkých jeho účtovných dlhov. Súd potom pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že hodnota majetku úpadcu pred účinnosťou odporovanej zmluvy, teda hodnota vlastného imania bola 47.518.389 Eur. Na preukázanie pohľadávok veriteľov žalobca ako dôkaz predložil Konečný zoznam pohľadávok veriteľov s vyznačeným popretím. Pre posúdenie účinkov odporovateľnosti právneho úkonu sú však relevantné pohľadávky veriteľov, ktoré existovali ku dňu odporovaného právneho úkonu, a ktoré boli v konkurze riadne prihlásené a uznané. Zo žalobcom vypracovaného Konečného zoznamu pohľadávok veriteľov však nebolo možné jednoznačne ustáliť, ktoré z prihlásených a uznaných pohľadávok veriteľov existovali ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, keďže nie pri každej pohľadávke bol uvedený dátum jej vzniku. Ak by však súd vzal do úvahy všetky prihlásené a uznané pohľadávky veriteľov, spolu vo výške 133 727,36 Eur, keďže úpadca mal pred odporovaným právnym úkonom vlastné imanie v sume 47.518.389 Eur, stále je rozdiel medzi majetkom úpadcu a záväzkami vo výške 42.616,50 Eur (47.518.389 - 4.902.343 Eur), a to aj v prípade, že by súd k záväzkom odporcu pripočítal aj záväzok z titulu súdneho poplatku v sume 3.169 Eur a poplatkov za vedenie majiteľa účtu cenných papierov spolu v sume 2.057,70 Eur, na základe čoho by rozdiel medzi majetkom a záväzkami predstavoval sumu 42.610.819,30 Eur. Ide tak o sumu, ktorá by stačila na uspokojenie pohľadávok veriteľov v celej sume 133.727,36 Eur.

8. Okresný súd preto z dôkazov predložených žalobcom považoval za preukázané, že zostávajúci majetok úpadcu po odporovanom právnom úkone stačil na uspokojenie pohľadávok úpadcu. Naopak, žalobca v konaní nepreukázal, že sa po účinnosti odporovaného právneho úkonu znížilo, resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, keď nepreukázal, že majetok úpadcu pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči úpadcovi a po účinnosti odporovanej zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Z hľadiska preukázania zákonnej podmienky, že odporovaným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka je totiž irelevantné, aké boli majetkové pomery úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, resp. aký majetok úpadcu bol zapísaný do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Súd potom dospel k záveru, že bez ohľadu na skutočnosť, či právny úkon bol urobený počas úpadku úpadcu, rovnako bez ohľadu na skutočnosť, či právny úkon bol urobený bez primeraného protiplnenia, nie je splnený základný zákonný predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu s poukazom na § 57 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z., teda že ide o právny úkon, ktorý ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu (dlžníka) a z uvedeného dôvodu súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol.

9. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré si však neuplatnil, preto mu ho súd nepriznal.

10. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b) OSP, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f ) OSP.

11. Žalobca v odvolaní uviedol, že okresný súd sa zameral výlučne na vyriešenie otázky, či napádaným právnym úkonom úpadcu skutočne došlo k ukráteniu veriteľov prihlásených pohľadávok. Zameral sa pritom výlučne a formálne len na listinný dôkaz predložený žalobcom, a to na Súvahu úpadcu, zostavenú ku dňu 31. 05. 2012. Z predloženej súvahy ustálil a mal za preukázané, že úpadca pred uzavretím odporovaného právneho úkonu mal záväzky 4.902.343 Eur a disponoval vlastným imaním vo výške 47.518.389 Eur. Súd bez ďalšieho skúmania, aký skutočný a reálny majetok je zahrnutý pod vykázaným vlastným imaním úpadcu tento dôkaz považoval za dostatočný na preukázanie, že uzavretím odporovaného právneho úkonu nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov, ako jeden zo základných predpokladov pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu a z uvedeného dôvodu návrh zamietol. Žalobca uviedol, že považuje za nedostatočné, ak súd svoje rozhodnutie oprel výlučne o vlastné imanie, vyčíslené v súvahe úpadcu ku dňu 31.05.2012 bez toho, aby vyhodnotil aj skutkové tvrdenia navrhovateľa a posudzoval otázku majetku aj v kontexte všeobecne známych skutočností, týkajúcich sa úpadcu. Uviedol, že dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom by nemalo spĺňať len čisto formálne zákonné postupy pri úvahe súdu a zásady voľného hodnotenia dôkazov, ale malo by mať predovšetkým oporu v zistení aspoň v náznakoch, že taký majetok úpadcu tu skutočne v rozhodujúcom čase bol a vykazoval likviditu 47.518.839 Eur, t. j. takú hodnotu v danom čase a mieste, za ktorú by bolo možné odôvodnene očakávať jeho speňaženie a uspokojenie pohľadávok veriteľov v takom rozsahu.

12. Podľa žalobcu je všeobecne známe, že úpadca ako investičná spoločnosť v minulosti prevádzal cenný majetok do zahraničia a spoločnosť priviedol do konkurzu. Súd sa nezaoberal skutkovými tvrdeniami, ktoré uviedol navrhovateľ na prvom pojednávaní, konanom dňa 23. 01. 2015, keď súdu podrobne vysvetlil, že majetok úpadcu v rozhodnom období pozostával z cenných papierov, ktoré mali nulovú hodnotu z dôvodu, že išlo o akcie emitentov, ktorí boli v likvidácii, alebo v konkurzoch a z toho dôvodu ani nie sú zapísané v súpise majetku. Túto nulovú hodnotu mali tak v čase vyhlásenia konkurzu, ako aj v rozhodujúcom období v čase uzavretia odporovaného právneho úkonu. Reálnym a jediným publikovaným majetkom v súpise majetku úpadcu je pohľadávka voči osobitnej správkyni. Ak aj súd nemal predložené listinné dôkazy o tom, že majetok úpadcu účtovne vykazovaný ako vlastné imanie má nulovú hodnotu, pochybnosť o skutočnom a reálnom majetku vyvoláva už aj zápis vo výpise z obchodného registra úpadcu. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva, že úpadca krátko pred uzavretím spornej zmluvy o kúpe cenných papierov dňa 01.06.2012 uzavrel aj zmluvu o predaji časti podniku. Zmluvou o predaji časti podniku úpadca previedol na tretiu osobu akcie spoločnosti VUVT - Engineering, a.s., spoločnosť ELEKTROKARBON, a.s. (akcie podniku prevedené na žalovaného) a VUVT - Engineering, a.s., ktorých akcie úpadca prevádzal v krátkom časovom rozpätí a boli jediné majetkové hodnoty podnikov, v ktorých mal úpadca účasť, na majetok ktorých nebol vedený konkurz. Úpadca sa teda v krátkom časovom rozpätí zbavil jediného majetku, ktorý mal ešte hodnotu a ktorý mohol slúžiť na uspokojenie veriteľov. Zo Súvahy síce vyplývala imaginárna hodnota majetku úpadcu, ktorá však bola na prvom pojednávaní žalobcom spochybnená a boli uvedené dôvody, pre ktoré tento formálny účtovný doklad nezodpovedá vo vzťahu k aktívam úpadcu jeho reálnej hodnote. Súd sa s touto skutočnosťou v odôvodnení nevysporiadal, čím došlo k porušeniu zásady spravodlivého súdneho konania. Ak by v danom prípade žalobca považoval súvahu úpadcu rovnako za nespornú z hľadiska jej obsahu o výške majetku a záväzkoch a z toho dôvodu by nepredniesol žiadnu žalobnú námietku, mal by za to, že súd správne vyhodnotil predložený dôkaz, ku ktorému nebol produkovaný žiadny opak o týchto skutočnostiach. V súdenej veci však má za to, že vyhodnotením dôkazu súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej a rozhodnutie považuje za predčasné.

13. Žalobca uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ už v návrhu poukázal na skutočnosť, že úpadca už raz bol v konkurze, ktorý bol ukončený konečným rozvrhom výťažku a úplným uspokojením pohľadávok veriteľov. Už aj s ohľadom na túto skutočnosť je ťažko predstaviteľné, aby dlžník za jeden a pol roka od skončenia prvého konkurzu v novembri 2010 nadobudol majetok evidovaný v Súvahe k 31.05.2012 vo výške 47.518,839 Eur a v rovnakej výške bol formálne evidovaný v majetku úpadcu aj v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa 11.07.2013 Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1K/6/2013. Ak by aj zákonný sudca v konkurznom konaní posúdil Súvahu úpadcu čisto formálne, úpadca by do dnešného dňa nebol v konkurze, a taký návrh by bol zamietnutý na úkor práv veriteľov. Je nepochybné, že súd nemôže mať úplnú vedomosť o prípadných iných konaniach, vedených voči úpadcovi, ak by však aj konkurzný súd hodnotil dôkazy čisto formálne, nikdy by nebola naplnená materiálna ochrana zákonnosti. Formálnosť v rozhodovaní súdu tak prevážila

nad materiálnou ochranou zákonnosti. Vzhľadom na uvedené považoval žalobca rozhodnutie súdu za vecne nesprávne formálnym vyhodnotením dôkazu, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na odstránenie namietanej spornosti nevykonal žiadny dôkaz, nesprávne právne posúdil nevykonanie možného dôkazu s ohľadom na koncentračnú zásadu, preto konanie trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu poukazuje na skutkové, ako aj právne zdôvodnenie napádaného rozhodnutia, nakoľko s týmto odôvodnením v plnom rozsahu súhlasí. Zdôraznil, že navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca bol na termín súdneho pojednávania riadne predvolaný, a tým, že sa pojednávania nezúčastnil, dal sám priestor na to, aby súd po vykonaní dokazovania zákonným spôsobom rozhodol. Poukázal na ust. § 118a ods. 1 OSP, z ktorého vyplýva tzv. koncentrácia súdneho konania, a teda, že účastníci konania vrátane žalobcu sú povinní najneskôr do skončenia prvého pojednávania uviesť všetky relevantné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci, pričom na neskôr tvrdené skutočnosti a neskôr označené dôkazy sa neprihliada. Zákonodarca dal tak týmto ustanovením jasne najavo, že aktívnym má byť, pokiaľ ide o preukazovanie dôvodnosti návrhu na začatie konania jedine žalobca, a nikto iný. Na skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré sú konštatované v odvolaní a ktoré nekorešpondujú, resp. sú nad rámec písomne vyhotovenej žaloby preto nie je možné vzhľadom na znenie § 118a ods. 1 OSP vôbec prihliadať. Tvrdenie žalobcu, že je „všeobecne známe“, že úpadca previedol majetok do zahraničia, nie je právne relevantnou argumentáciou a súd sa takýmto tvrdením ani nemôže zaoberať.

15. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sám predložil ako dôkaz v rámci súdneho konania Súvahu úpadcu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že vlastné imanie, a teda hodnota majetku úpadcu je v sume 47.518.389 Eur, a teda, že úpadca disponoval majetkom, ktorý by mohol uspokojiť pohľadávky veriteľov v sume 133.727,36 Eur. Je plne v kompetencii žalobcu ako disponenta s týmto sporovým konaním, aby vzhľadom na charakter súdneho konania nielen niečo tvrdil, ale svoje tvrdenie aj priamo preukázal. Z pohľadu žalovaného však v písomne vyhotovenej žalobe nie je preukázané, že by úpadca skutočne nemal majetok, resp., že by žalobca reálne preukázal nesprávnosť predkladanej súvahy, z ktorej mimo iného vychádzal pri zisťovaní veriteľov úpadcu. Ani na prvom pojednávaní, konanom dňa 23.01.2015 žalobca nepreukázal, že by úpadca nedisponoval reálnym majetkom. Na predmetnom pojednávaní zástupca len všeobecne skonštatoval bez bližšieho preukázania, že „úpadca síce mal povedzme cenné papiere, atď., ale v podstate išlo o cenné papiere v podnikoch, ktoré nemajú žiadnu hodnotu. Boli to podniky v likvidácii, v konkurzoch a v podstate z toho dôvodu nie sú zapísané, lebo nemajú žiadnu hodnotu“. Žalobca má však pri tomto type súdnych konaní povinnosť preukázať, a nielen niečo tvrdiť. Pokiaľ svoje tvrdenie zákonným spôsobom nepreukáže, je povinnosťou súdu tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade, návrh v celom rozsahu zamietnuť. Ani na jednom zo súdnych pojednávaní si žalobca nesplnil svoju povinnosť svoje tvrdenie o nemajetnosti úpadcu aj náležite preukázať. Okresný súd tak musel vychádzať zo spisového materiálu, ktorý mu v podstate zabezpečil žalobca a rozhodnúť na základe jeho obsahu. Pokiaľ by súd sám vykonával nejaké dokazovanie, týkajúce sa spochybňovania súvahy úpadcu, resp. pokiaľ by súd začal spochybňovať samotným žalobcom predloženú súvahu úpadcu, došlo by k porušeniu práv na strane žalovaného, pretože jedine žalobca bol povinný reálne spochybňovať túto súvahu, ak chcel, aby sa na ňu neprihliadalo. Tak, ako mal žalobca na jednej strane právo podať žalobu a využiť zákonný postup podľa § 118a OSP, tak má aj žalovaný na strane druhej právo na to, aby bola žaloba zamietnutá, ak žalobca nevyužije dostatočne svoje práva a zároveň nesplní svoj povinnosti. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 18.06.2012 úpadca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli v písomnej forme v súlade s § 19 až 21 a § 30 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a s prihliadnutím na § 409 a nasl. Obchodného zákonníka

Zmluvu o kúpe cenných papierov. Zmluvné strany sa dohodli, že predmetom zmluvy je odplatný prevod cenných papierov. Predávajúci sa zaviazal previesť do vlastníctva kupujúceho cenné papiere emitenta ELEKTROKARBON, a. s. v počte 7 500 kusov s menovitou hodnotou jednej akcie 33,20 Eur, cena za 1 kus akcie predstavuje kúpnu cenu 1 Euro, podoba zaknihovaná za cenu spolu 7.500 Eur.

18. Zo Súvahy úpadcu, vystavenej k 31. 05. 2012, založenej na č. l. 45 súdneho spisu odvolací súd zistil, že vlastné imanie úpadcu, uvedené v riadku 067 je 47.518.389 Eur. Záväzky úpadcu, uvedené v riadku 088 sú vo výške 4.902.343 Eur. Zo zoznamu pohľadávok veriteľov v konkurze sp. zn. 1K/6/2013, založenej na č. l. 57 spisu odvolací súd zistil, že z pohľadávok prihlásených veriteľmi správca uznal pohľadávky s konečnou zistenou sumou v celkovej hodnote 133.727,36 Eur.

19. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 1K/6/2013 zo dňa 04.07.2013 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Investičný fond Psips, a. s. „v likvidácii“, so sídlom Rudlovská cesta 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 230 217 a do funkcie správcu konkurznej podstaty správcu ustanovil G. D. O..

20. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o žalobe rozsudkom č. k. 64Cbi/12/2014-113 zo dňa 23. januára 2015, ktorým návrh zamietol z dôvodu, že návrh na začatie súdneho konania bol súdu doručený dňa 15.07.2014 a vzhľadom na to, že právo odporovať právnemu úkonu sa malo uplatniť v lehote do 1 roka od vyhlásenia konkurzu, teda do 14.07.2014, a dospel k záveru, že navrhovateľ svoje právo neuplatnil v určenej lehote, a teda jeho právo odporovať právnemu úkonu zaniklo. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 43CoKR/16/2015-137 zo dňa 01.10.2015 rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že nesprávne vyhodnotil charakter lehoty na doplnenie podania, urobeného telefaxom a dospel k záveru, že okresný súd bol povinný prihliadnuť na doplnenie odporovacieho návrhu v origináli a priznať mu účinky včasného doručenia návrhu na súd.

21. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

22. Podľa § 57 ods. 1 prvá veta zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len , právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

23. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

24. Podľa § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

25. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

26. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

27. Žalobca podal odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostali zachované.

28. Preskúmaním veci dospel odvolací súd na základe skutočností uvedených v spisovom materiáli k záveru, že okresný súd správne vychádzal zo skutkového stavu tvrdeného a preukázaného žalobcom, pričom na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, upravujúce podmienky odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka.

29. Okresný súd správne vyhodnotil podmienky úspešného uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu dlžníka, keď skonštatoval, že nie je splnená základná zákonná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu s poukazom na § 57 ods. 4 ZKR, a teda, že ide o právny úkon, ktorý ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu.

30. Žalobca v konaní nepreukázal, že majetok úpadcu po odporovanom právnom úkone nestačil na uspokojenie tých pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré boli splatné v čase účinnosti právneho úkonu a ktoré boli prihlásené a uznané správcom konkurznej podstaty v konkurze vyhlásenom na úpadcu. Žalobca tiež nepreukázal, že sa v dôsledku odporovaného právneho úkonu znížilo, resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov. Odvolací súd sa preto stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

31. Nad rámec odôvodnenia okresného súdu sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu, že dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom spĺňalo iba čisto formálne zákonné postupy, a to na úkor práv veriteľov. V tejto súvislosti je nutné poukázať na znenie ust. § 118a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. To neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu. V prejednávanej veci bolo prvé pojednávanie vykonané dňa 23.01.2015 za účasti právnych zástupcov žalobcu aj žalovaného. Žalobca na uvedenom pojednávaní všeobecným spôsobom k výške majetku úpadcu v čase uzavretia odporovaného právneho úkonu uviedol, že „úpadca síce mal povedzme cenné papiere, atď., ale v podstate šlo o cenné papiere v podnikoch, ktoré nemajú žiadnu hodnotu. Boli to podniky v likvidácii, v konkurzoch a v podstate z toho dôvodu nie sú zapísané, pretože nemajú žiadnu hodnotu“. Toto tvrdenie žalobca však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, ani nenavrhol vykonanie dôkazov, ktoré by toto tvrdenie preukázali. Okresnému súdu predložil sám žalobca Súvahu, vypracovanú ku dňu 31.05.2012, z ktorej vyplývala výška vlastného imania 47.518.389 Eur a výška záväzkov 4.902.343 Eur. Žiaden dôkaz (napr. znalecký posudok ohľadom hodnoty cenných papierov majetku úpadcu ku dňu uzavretia odporovaného právneho úkonu a pod.), ktorým by žalobca spochybnil údaje uvedené v súvahe okresnému súdu predložené neboli a nebolo ani navrhnuté vykonanie dokazovania týmto smerom. Žalobca tak nevyužil možnosť predložiť dôkazy alebo navrhnúť vykonanie konkrétnych dôkazov preukazujúcich jeho všeobecné skutkové tvrdenia ohľadom reálnej hodnoty majetku úpadcu v čase vykonania odporovaného právneho úkonu.

32. Žalobca pritom v odvolaní zotrval na používaní všeobecných formulácii a domnienok, ktoré nepodkladá dôkazmi. Uviedol, že „je všeobecne známe“, že úpadca ako investičná spoločnosť v minulosti prevádzal cenný majetok do zahraničia. Nie je pritom zrejmé, odkiaľ majú byť okresnému a odvolaciemu súdu „všeobecne známe“ detaily obchodného podnikania úpadcu. Pokiaľ odvolateľ namieta, že je „objektívne ťažko uveriť“ že obchodná spoločnosť môže mať reálny majetok v určitej výške dva roky po ukončení prvého konkurzného konania, je nutné uviesť, že výšku majetku úpadcu preukazoval sám žalobca predloženou súvahou bez toho, aby údaje v nej obsiahnuté konkrétnymi dôkazmi spochybnil. Pokiaľ by sa aj súd zaoberal jeho tvrdením, že majetok úpadcu pozostával z cenných papierov, ktoré mali nulovú hodnotu, takéto tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom preukázané a nebolo na neho navrhnuté ani vykonanie dokazovania. Ani námietka, že ak súd nemal predložené listinné dôkazy o tom, že majetok úpadcu má nulovú hodnotu, „mal nadobudnúť pochybnosti“ o reálnom majetku na základe zápisu vo výpise z obchodného registra úpadcu právne neobstojí. Pokiaľ by skutočnosti uvedené na výpise z obchodného registra úpadcu mali vzbudzovať u okresného súdu pochybnosti, bol na to povinný upozorniť priamo žalobca, čo neurobil. Preto jeho tvrdenie, že v čase vykonania odporovaného právneho úkonu bola hodnota majetku úpadcu iba imaginárna, nebolo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie preukázané, a odvolateľ ho žiadnym dôkazmi nepreukázal ani v priebehu odvolacieho konania. Nie je preto možné dospieť k záveru, že bola porušená základná zásada občianskeho súdneho konania, a to zásada spravodlivého súdneho konania, keďže okresný súd dôsledne vychádzal z dôkazov predložených priamo samotným žalobcom. Žalobca svoje vlastné dôkazy žiadnym spôsobom nespochybnil a nepreukázal ani pravdivosť údajov, uvedených v ním predložených listinných dôkazoch.

33. Okresný súd správne zistil, že rozdiel medzi majetkom a záväzkami v čase vykonania odporovaného právneho úkonu predstavovala kladnú hodnotu, a to sumu 42.616,50 Eur, preto bez ohľadu na to, či

právny úkon bol alebo nebol urobený bez primeraného protiplnenia, nebol splnený základný zákonný predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Pokiaľ žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, ktoré bol povinný v zmysle koncentračnej zásady predložiť najneskôr do skončenia prvého pojednávania, nie je možné previesť povinnosť tvrdenia a navrhovania dôkazov na okresný súd len s tým tvrdením, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov súdneho konania na vykonanie dokazovania a že je vecou úvahy súdu, či v konkrétnom prípade bude dokazovanie vykonané alebo nie a že sa pripúšťa vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhnuté dôkazy. Táto všeobecná zásada v taxatívne vymenovaných konaniach v § 118a OSP bola nahradená tzv. koncentračnou zásadou, podľa ktorej súd vykonával iba tie dôkazy, ktoré boli navrhnuté a označené na preukázanie tvrdení žalobcu najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Bolo by popretím princípu právnej istoty, pokiaľ by okresný súd v konaní, v ktorom povinne musel postupovať podľa koncentračnej zásady, začal sám z vlastnej iniciatívy vykonávať dokazovanie, smerujúce k popretiu tvrdenia žalobcu, keďže údaj o výške majetku a záväzkov úpadcu ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu vyplýval práve z dôkazu predloženého žalobcom. Zároveň okresnému súdu nebol predložený návrh na vykonanie dokazovania, ktorý by poprel údaje uvedené v súvahe predloženej žalobcom.

34. Keďže odvolací súd vyhodnotil postup okresného súdu pri hodnotení predloženej súvahy majetku úpadcu ako správny a iné námietky v odvolaní žalobca nevzniesol, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

35. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne

36. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .