Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-51-2014.pdf
PDF · 178.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3T/51/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom na hlavnom pojednávaní dňa 18.08.2016 v trestnej veci proti obžalovanému M. Z., nar. XX.XX.A. v Bojniciach, trvale bytom S. č. XX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný M. Z., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom S. č. XX, živnostník
j e v i n n ý , ž e
dňa XX.X.XXXX v čase okolo 09.35 hod. v H. nad H. - časť I. X. na ulici M. pred rodinným domom č. p. XXXX/XX ako konateľ spoločnosti ROAD group, s. r. o. zodpovedný za riadny a bezpečný výkon stavebnej činnosti spoločnosti ROAD group, s. r. o. a užívanie zdvíhacieho zariadenia - hydraulickej ruky nezabezpečil aby toto zariadenie používal iba ním poverený zamestnanec, ktorý by spĺňal požiadavky odbornej a zdravotnej spôsobilosti a poveril obsluhou vyhradeného technického zariadenia osobu, ktorá nespĺňala požiadavky určené na jeho obsluhu pri nakladaní lešenárskych trubiek uložených na ulici na nákladné motorové vozidlo zn. Volvo EVČ: BN-XXX BO na jeho ložnú plochu s otvorenou bočnicou, pričom došlo z dôvodu ich nesprávneho uloženia a viazania do výšky 240 cm nad úroveň vozovky, kde sa nachádzal v pracovnom priestore poškodený I. Láclavík k ich uvoľneniu a pádu cez otvorenú bočnicu z ložnej plochy vozidla na poškodeného W., čím porušil ustanovenia § 6 písm. a) nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., § 9 ods. 5 a § 72 ods. 3, ods. 6 písm. b) vyhlášky č. 374/1990 Zb., ďalej § 16 ods. 5 Zák. č. 124/2006 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 75 ods. 1 písm. a), písm. h) Vyhlášky číslo 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach, § 215 ods. 10 Vyhlášky č. 59/1982 Zb. o základných požiadavkách na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení, všetky v znení účinnom ku dňu 24.05.2013 pričom poškodený utrpel z dôvodu zavalenia lešenárskych trubiek zranenia, a to polytrauma, pomliaždenie mozgu s jeho prekrvácaním v čelovospodinovospánkovom laloku vľavo aj s akútnym krvným výronom pod tvrdú plenu mozgovú, obojstranná sériová zlomenina rebier, mnohopočetné obojstranné zmliaždenia pľúc, zlomenina kľúčnej kosti vpravo, bodnú ranu (výpis kostným úlomkom) nad kľúčnou kosťou, na následky ktorých dňa 10.8.2013 I. W. v NsP V. zomrel
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní 4 /štyri/ roky.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenej J. D., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom ul. 9. I. č. XXX/ XX, H. nad H..
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd odkazuje poškodenú J. D., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom ul. X.. I. č. XXX/XX, H. nad H. s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom zo dňa 28.5.2014 č.k. 3T/51/2010-510 uznal obžalovaného M. Z. za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, za čo bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného a uloženia povinnosti obžalovanému ospravedlniť sa poškodenej. Odvolací súd - Krajský súd v U. na základe odvolania obžalovaného proti predmetnému rozsudku uznesením zo dňa 2.11.2015 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Senát odvolacieho súdu okresnému súdu uložil prvostupňovému súdu opätovne vypočuť svedka V.. N. C. a I. C. následne opätovne vyhodnotiť dôsledky dokazovania vzhľadom na dôveryhodnosť výpovedí jednotlivých svedkov. Odvolací súd konštatoval možnosť totožnosti skutku pre zachovanie totožnosti následkov aj ak sa vyhodnotí protiprávnosť konania obžalovaného z dôvodu, že je ako subjekt zodpovedný za riadny a bezpečný výkon stavebnej činnosti spoločnosťou ROAD group s.r.o..
Vzhľadom na právny názor, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a ktorým je súd prvého stupňa viazaný, po vrátení veci odvolacím súdom dopočul svedkov V.. N. C. a I. C., dopočul znalcov V.. M. F., I.. S. K. a prof. I.. Q. T., X.. a zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť nevinný, ku skutku uviedol, že pán W. sa niekoľkokrát prišiel pýtať na prácu, oni prácu pre pána W. nemali. Obžalovaný sa s ním stretol asi dva - tri krát v živote, sekretárka vo firme brala od neho osobné údaje, pre zostavenie dotazníka. V to ráno sa pán W. stretol so zamestnancami pri skladových priestoroch v areáli firmy preglejka, tí ho poslali do kancelárie firmy. Obžalovaný mu tam vysvetlil, že pre neho prácu nemá, pán W. preto odišiel, bolo medzi siedmou až osmou hodinou rannou. Nevie si preto vysvetliť, prečo sa objavil v I. X.. V to ráno dal pokyn chlapom aby lešenie, ktoré sa nachádzalo na stavbe preniesli na chodník za účelom jeho naloženia a odvezenia. Obžalovaný na miesto prišiel s nákladným vozidlom značky Volvo o pol deviatej alebo deviatej. Zisťoval, či chlapi na stavbe robia to, čo majú nariadené, lešenie už bolo nachystané, tam kde kázal, následne si začal pripravovať priestor a manipulovať so zariadením, aby mohol uvedené lešenie nakladať. V tom čase prišiel pán W.. Obžalovaný nakladal bremeno. Pán W. chcel od neho ešte nejaké informácie. Obžalovaný mu niekoľkokrát vravel aby nebol v tom priestore, aby šiel bokom. V čase, keď k pádu trubiek došlo, už nejaké balíky trubiek boli na úložnej ploche, pri položení ďalšieho balíka na úložnú plochu došlo
k uvoľneniu popruhov na tomto balíku a následne došlo k zosypaniu dielcov lešenia na zem a zasiahlo to aj pána W.. Keď to padalo, obž. stihol odskočiť. Rachot, ktorý to spôsobilo začuli aj ostatní pracovníci, nevedel ako pracovníci prišli ku nemu, niekto z nich mu pomohol p. W. vyťahovať spod železa, položili na chodník, bol v bezvedomí. Následne sa po minúte alebo dvoch prebral, už zavolali záchranku, bol očividne v šoku tak ako obžalovaný. Cez okno vyzrel G. S. ml. a pýtal sa čo sa stalo. Potom vyšiel von, pričom doniesol deku a fľašku vody. Čakali na záchranku, dlho nechodila, možno až pol hodinu. Svedok H. ju preto bol hľadať. Medzitým odstraňovali železné trubky z cesty aby ju neblokovali. Potom prišli policajti a záchranka. Na otázky obž. uviedol, že v čase, keď dochádzalo k manipulovaniu s nákladom, bol pri zariadení, ktorým sa ruka ovláda a pán W. sa nachádzal za korbou daného vozidla. Nepamätal si, či spozoroval p. W. ešte pred nakladaním, alebo počas neho, keď ho spozoroval povedal mu, aby keď sa chce rozprávať, počkal keď to bude naložené a že sa tam nemá motať, na čo pán W. odstúpil dozadu a obžalovaný mu potom nevenoval pozornosť. Čo sa týka zabezpečenia pracovného priestoru postupuje tak, že si vyhradí priestor, ktorý potrebuje na manipuláciu s bremenom a vyzýva osoby aby do tohto priestoru nevstupovali, pri komplikovanejších prípadoch, o aký v tomto prípade nešlo, keďže nejde o frekventovanú ulicu, je možné pribrať vyškoleného pracovníka, ktorý zabezpečuje tento priestor. Takéhoto pracovníka nemal, nakoľko ho nepotreboval. Mal na aute zapnuté výstražné signály aby dal najavo, že sa tam niečo deje, priestor opáskovaný nebol, sám od seba si toto nemôže dovoliť. Pomoc od spolupracovníkov nepovažoval za potrebnú, štandardne sa tak nerobilo. Mal na sebe reflexnú vestu a auto malo zapnuté výstražné svetlo. K úkonom polície uviedol, že zisťovali čo sa stalo, asi si pýtali aj doklady, následne fotili miesto činu, ukazoval im krvavý fľak, pričom v tom čase na mieste záchranka nebola. Pýtali sa, či sa niečím hýbalo. Vyhotovovali iba fotodokumentáciu, o popruhoch sa neinformovali. Ten popruh bol súčasťou auta zakúpeného v marci, akurát sa dali urobiť revízie na zariadenie auta a popruh. Neskôr polícia zisťovala, kde popruh je, ale obžalovaný tento medzičasom stratil na vykládke. O popruh sa polícia zaujímala pred vyšetrovacím pokusom, preto na základe popisu sa zohnal podobný popruh. Obžalovaný uviedol, že takýmto postupom nakladal už takéto bremeno a nikdy sa nič nestalo.
Obžalovaný je z trestnej činnosti usvedčovaný čiastočne vlastnou výpoveďou, ako aj svedeckými výpoveďami svedkov V.. N. C., I. C., ďalej čiastočne aj výpoveďami svedkov I.. N. S., C. S. ml., zápisnicou, fotodokumentáciou a audiovizuálnym záznamom z vykonaného vyšetrovacieho pokusu, ako aj závermi znaleckých posudkov č. X/XXXX z odboru bezpečnosť a zdravie pri práci, 17/2013 z odvetvia chirurgia a č. 64/2013 z odvetvia súdne lekárstvo, včítane ich doplnení, ktoré boli jednotlivými znalcami prezentované na hlavnom pojednávaní.
Svedkyňa poškodená J. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 23.05.2013 jej druh I. W. povedal, že mu volal obžalovaný s tým, že má prísť do preglejky pozrieť sa na stroj UNC, či je tento stroj opraviteľný s tým, že by ho od 01.06. zamestnal. I. W. mu povedal, že 5 rokov na tom stroji robil, že s tým nemá problém. Ráno 24.05.2013 vstal pred siedmou hodinou ráno. C. mu hovorila, že nemá nikde ísť, nakoľko v ten deň mali oslavu 35. Výročia, čo boli spolu. On jej povedal, že ide iba na chvíľku, že príde hneď naspäť. Neskôr mu potom volala na telefón, on nedvíhal, čo nikdy predtým nerobil, nakoľko on v aktovke nosil všetky doklady aj mobil. Keď mu viackrát takto volala, začala sa báť, čo sa deje. O piatej poobede jej volal obž., že je majiteľ firmy, že I. W. mal úraz, že je v nemocnici v Partizánskom na JIS. Prosila ho aby išiel s ňou do Partizánskeho do nemocnice, obž. povedal, že teraz nemôže, že až o siedmej hodine. Keď poškodená čakala pred domom, videla, že prichádzajú príslušníci PZ, oni povedali, že idú nahlásiť zranenie pána W., povedali, že sa to stalo doobeda, že teraz je v nemocnici v Partizánskom a nemôže hovoriť. Pri návšteve v nemocnici zistila, že I. W. chýba telefón, ktorý mal byť v taške, sestrička povedala, že má zobrať všetko, iba kartičku poistenca má tam nechať, brala tašku so zakrvaveným oblečením, nakoľko sa s ním nedalo komunikovať, po chvíli išli preč. Po ceste naspäť sa pýtala obž., čo sa stalo, on uviedol, že sa roztrhol nejaký popruh a že na I. padli lešenárske trubky. Na žiadosť pána Z. tomuto dala kľúče od osobného auta Fiat Punto, na ktorom chodil I. W., nakoľko toto bolo odparkované v preglejke, že on ho dovezie k bytu, na druhý deň to spravil. Pýtala sa, či sa našiel aj mobilný telefón, on jej povedal, že sa má pozrieť v aute. Na zadnom sedadle auta, bol jednak šedý sveter I. W. ako aj mobilný telefón, tento bol vymazaný. Myslí si, že to mohol urobiť obžalovaný. Obžalovaný jej ani na otázku nepovedal, čo tam vlastne robil jej druh. Obž. jej pri rozhovore dával finančnú hotovosť 50 euro na to aby kúpila niečo I. W. do nemocnice, ona ich nechcela vziať, ale potom ich vzala. Na otázky uviedla, že v deň skutku mal oblečené pásované tesilové nohavice, košeľu, ktorá bola asi fialová a šedomodrý sveter, ktorý sa našiel na zadnom sedadle Fiatu Punto. Vždy nosil v aute aj staré oblečenie na prezlečenie. Uviedla, že sestrička jej v nemocnici odovzdala oblečenie sviatočné, ktoré bolo krvavé, pri odstraňovaní rozporov z prípravného konania ( kde uviedla, že jej bolo odovzdané
zakrvavené pracovné oblečenie) uviedla, že si na to nepamätá, že si pamätá iba, že jej bol odovzdaný nátelník. Poškodená dodala, že jej I.. S. spomínal, že jej druha videl šoférovať v obdobnom aute, aké je vo vlastníctve firmy ROAD Group s. r. o. už v apríli toho roka.
Svedkyňa I. C., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní dňa 5.4.2016 uviedla, že v to ráno zametala schody, bola vonku pri smetiaku, dívala sa ako manžel ide autom z tej strany, kde sa to stalo, manžel prešiel, odstavil auto, povedali si možno dve vety a potom počula zvuk pádu ako padalo postupne lešenie. Vravela mužovi, že určite sa tam niečo stalo, išla sa pozrieť, vtedy sa snažila zavolať aj záchranku, keď tam prichádzala, počula, že volali I., I., tá osoba už bola na druhej strane, na chodníku, on vtedy ležal v bezvedomí, oni na neho kričali, ona im vravela, aby s ním nič nerobili, lebo mal zranenie aj na hlave aj na pleci. On sa potom prebral, bol dezorientovaný, potom znova upadol do bezvedomia. Svedkyňa potom išla domov. Neviem presne povedať, že ktoré osoby tam boli, videla to v čase, keď lešenie padalo, hlavne to počula, možno na vzdialenosť 100 metrov. Nepamätá si, či na mieste okrem nákladného auta videla aj iné auto. Obžalovaného na mieste nevidela. Na mieste boli traja, a ten poškodený bol štvrtý. Priamo na mieste iná osoba nebola, možno sa niekto pozeral z okien. Kto volal záchranku nevie určite, vie, iba že záchranka prišla neskoro.
Svedok V.. N. C., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní dňa 5.4.2016 uviedol, že išiel ráno do obchodu autom, manželka bola vtedy pred ich domom na chodníku a zametala. Keď išiel autom po ulici, všimol si, že traja alebo štyria chlapi prenášali haky lešenia. Prenášali to z klietky, kt. bola na pravej strane, teda pred chalupou pána S. prenášali to cez cestu k nákladnému autu, ak si dobre pamätá červenej farby, skladali to pri pravú bočnicu tohto auta na cestu na zem na asfalt. Svedok pokračoval v ceste do obchodu, za 10 minút, keď sa vracal z obchodu, musel počkať, nakoľko ešte dvaja z týchto ľudí prenášali lešenie. Potom keď ho pustili, išiel k ich chalupe, čo je odtiaľ asi 70 metrov, pred domom odstavil auto na ľavej strane. Z dotyčných osôb, kt. to tam prenášali poznal iba pána I. lebo tento robil u syna na byte kúpeľňu. Ostatné osoby nepoznal. Potom po odparkovaní vyberal zo zadných sedadiel nákup a počul rachot ako keby kov udieral o kov a výkrik manželky. Nevie čo presne hovorila, ale niečo v zmysle, že to niekoho muselo zabiť. Obzrel sa a videl, že lešenie bolo padnuté na asfalte, bolo porozhadzované, manželka vravela, že niekto je pod ním, niekoho tam zasypalo. Prišli tam aj s manželkou, oni dávali vtedy dole to lešenie, manželka im najskôr vravela, aby s ním nehýbali, oni ho tak či tak preniesli a to na chodník pred dom S.. Boli tam, keď ten zranený sa prebral, chcel vstávať, hovorili mu, že nech leží, že sa nevie, čo mu je. Vie, že manželka vytáčala záchranku, ale tá prišla veľmi neskoro. Na osobe bolo vidieť, že má nejak zvláštne ruku, krvavú tvár aj oblečenie, osoba sa aj javila, že je v šoku. Potom odišli k ich domu. Na otázky uviedol, že zranený mal oblečené montérky. Videl ho aj predtým nosiť lešenie cez cestu. Vie, že tam bol ešte okrem poškodeného a pána I. aj nejaký vyšší chlap tiež v montérkach, ale tieto osoby nepozná. Ak si to pamätá, pri pákach bol pán I.. On bol pri tej hydraulickej ruke, on bol pri ovládacej jednotke tej hydraulickej ruky, ktorá je za kabínou vozidla pred korbou. Obžalovaného na mieste nevidel. Nakladanie lešenia sledoval, keď čakal kým to prenášali, v tom momente ešte sa tá klietka s lešeniami nedvíhala, následne sa obzrel až potom, keď nastal rachot pri páde lešenia. Priamo moment pádu lešenia nevidel. To, že aj poškodený nosil lešenie spoznal podľa toho, že tam boli tri postavy, tento pán bol taký nižší, útly, chudý, podľa toho, keď ho videl na chodníku vie, že to bola tá istá osoba. Mal montérky, bol malý, chudý, mal chudú tvár, určite nemal ani bradu ani fúzy. Manipuláciu s hydraulickou rukou nevidel, keď tam stál, videl, že ešte dve osoby prenášajú lešenie, pri zariadení, resp. pri ovládaní ruky stál pán I., potom pomaly autom išiel k jeho domu až následne po odparkovaní auta začul pád lešenia. Toto trvalo cca 3 minúty, možno. Pri nákladnom aute už iné vozidlo stáť nevidel a ani v blízkosti už nevidel inú osobu. Možno po 8-10 minútach došlo na miesto malé nákladné auto s korbou, jednalo sa o malú dodávku možno pre 5 ľudí, ktorá má vzadu nákladnú plochu na materiál. Nie je si istý farbou, možno bola biela. V čase, keď tadiaľ išiel autom, určite tam obžalovaný nebol a ani v čase, keď sa tam prišli pozrieť s manželkou, určite tam nebol, či tam neprišiel neskôr, to nevie. Podľa neho videl všetky osoby, ktoré sa vtedy na mieste činu nachádzali. Obžalovaného pozná iba z videnia, osobne ho nepozná, možno ho pár krát videl na ulici. Meno obžalovaného niekedy spomínal jeho syn, oni sa mali rozprávať niekedy ešte pred udalosťou na našej ulici pred pozemkom pána D. pri tom nebol, jeho meno si teraz ani nepamätá. Osobu svedka I. pozná, obkladal synovi kúpeľňu ako aj sa poznajú kvôli tomu, že dcéra im darovala írskeho setra. S ním sa stretol viac krát. Jeho by určite rozpoznal. V čase, keď stál s autom pri mieste činu v aute sedel, ale odtiaľ mal dobrý prehľad, lebo ide o vyššie auto. Stál na úrovni kabíny, kabínu videl, tam nikto nebol, na druhú stranu korby nevidel. Svedok uviedol, že na 90 percent osoby na mieste činu poškodeného oslovovali menom I. a mal pocit, že ho poznajú. K výzoru
poškodeného uviedol, že mohol byť neoholený, ale zapustenú bradu nemal ani fúzy. V čase po páde lešenia, keď prišiel na miesto určite tam vtedy nikto iný nebol okrem osôb, ktoré pomáhali poškodenému.
Svedok I.. N. S., po zákonnom poučení na pojednávaní dňa 25.5.2016 vypovedal, že pán W. bol niekoľko rokov jeho pacient, bol jeho všeobecný lekár. Pán W. nechodil na ambulanciu často, pani D. je tiež jeho pacientka a po tom úraze pána W. bola na jeho ambulancii a ona ho informovala o tom, čo sa stalo pánovi W.. Spomína si, že jej vravel, že ho videl na Hrežďovskej ceste ako riadi nákladné vozidlo. Týmto sa ich rozhovor skončil. Za nejaký čas ho navštívila so synom a ten sa ho opýtal, či by si na to auto vedel spomenúť. Povedal mu, že si na to živo spomína, nakoľko to nebolo bežné auto, bolo to auto značky Volvo bielej farby s červenými znakmi a spomína si na to, lebo išiel ráno okolo 7.15 hod. z Držkoviec po návšteve pacienta a na Hrežďovskej ceste zbadal oproti idúce toto vozidlo, a keďže na jeho strane mal prekážku, nejaké osobné vozidlo, zostal za týmto vozidlom stáť, a nechal prejsť uvedené nákladné vozidlo. Toto vozidlo pritom pozoroval a videl za volantom pána W., samozrejme na presný dátum si nepamätal, ale keďže k uvedenému pacientovi chodil na odber krvi tak podľa jeho zdravotnej dokumentácie a výsledkov z laboratória uvedený dátum vedel odhadnúť. Tak potom dátum uviedol pri výsluchu v prípravnom konaní, v súčasnosti si ten dátum už nepamätá. Pri odstraňovaní rozporov z výpoveďou z prípravného konania potvrdil, že malo ísť o dátumy buď 24.4.2013 alebo 22.3.2013. Pri nahliadnutí na fotografiu vozidla uviedol, že je to podobné vozidlo, značku si nepamätá. Bolo to biele vozidlo s nejakými červenými pásmi, či malo presne takú potlač, to si už nepamätá. Pamätá si to aj z toho dôvodu, že sa mu to vozidlo páčilo, lebo to nie je bežná Škoda alebo Iveco alebo niečo podobné. Vozidlo malo asi odkrytú korbu, myslí si, že zdvíhacie zariadenie asi nemalo. Bolo to Volvo, bolo dvojnápravové, podľa neho prevaha farby bola biela, toto je možno moc červené, ale v tom sa môže mýliť vzhľadom na časový odstup. Poškodenej vravel, že také nejaké auto videl na Sládkovičovej ulici v H., nevraví, že išlo o to isté auto. Keby 4-5 takýchto áut stretol na ulici nevedel by určiť, o ktoré sa jednalo. Najskôr nevedel odkiaľ je, nevšimol si ani logo, až neskôr sa dozvedel čo sa stalo, všimol si po ceste z Dvorca, že to auto tam stáva pri jednom dome, čo sa prerába. Logo sedí s tým, čo bolo ako logo na aute.
Svedok G. S. st. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase keď sa skutok stal, nebol doma. Pri rekonštrukcii domu mal uzavretú zmluvu s firmou, ktorej vlastníkom je pán Z., išlo o práce náter a oprava fasád. Do kontaktu prišiel iba s jedným pracovníkom, ktorý mu dával podpisovať pracovný denník.
Svedok G. S. ml. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ranných hodinách medzi desiatou bol doma, mal akademický týždeň pred maturitou. Umýval si hlavu. Začul veľký hluk, von sa pozrel po cca pol minúte, keď zistil, že sa niečo deje, v strede cesty pred domom ležal na zemi nehybne nejaký muž, bol zasypaný lešenárskymi trubkami, bol približne v prostriedku vozidla na ľavo, od vozidla cca 2 metre, mohol byť už posunutý osobami, ktoré mu pomáhali. Na mieste boli dvaja ľudia, ktorí z neho odhadzovali trubky. On bežal von, chcel volať záchranku, ale tá už bola volaná. Išiel za zraneným pánom, doniesol nejakú deku aby neležal na zemi. Zbežne pána prehliadol, snažil sa s ním komunikovať, on bol však v šoku. Pokiaľ si pamätá, toho pána pred tým nevidel. Následne s ním zostal až do príchodu záchranky, záchranke to trvalo dlho, dvakrát ju urgoval. Zraneného odviezli a on sa vrátil do domu. Zranený mal tričko, montérky, bol oblečený v pracovnom. V tom čase sa na dome robila iba fasáda.
Svedok I. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si pamätá, že v ten deň zatepľoval na jednej strane sokel, bolo to v ranných hodinách, resp. doobeda. Pracoval na pravej strane domu od suseda, na spodnej časti. Vo výhľade na nakladanie mu bránili stromy. Ráno po príchode povynášali so svedkom T. lešenie na chodník pred dom na M. ulicu. Keď k uvedenému skutku došlo, počul, že niečo padlo, pokým prišiel, keď počul, že ľudia kričali, že na niekoho padlo lešenie už iba videl pána, ktorého poznal len pod menom I. ako leží na zemi. Spolupracovníci už boli okolo neho a v tom čase už na ňom trubky neboli. Pamätá si, že predtým počul, že niekto hovoril: ,,Nestojte pod tým bremenom." V danom momente nevŕtal, bol pri plynovej skrinke, čo je od miesta kde sa to stalo 5 až 6 metrov, pre zvuk motora nevedel rozoznať kto to povedal. Čo sa týka záchranky, prvýkrát ju začul ako prechádza okolo, ale táto na miesto nedošla, išiel hľadať, túto nenašiel, keď ju počul druhýkrát išiel ju opäť hľadať, pričom ju našiel pri areáli firmy M. a zaviedol ich na miesto. K p. W. uviedol, že ho videl, chodil sa pýtať, či nie je pre neho nejaká práca v ranných hodinách do skladu firmy, prvýkrát to bolo asi mesiac pred touto udalosťou, poslal ho do kancelárie firmy. Nevie o tom, že by tam tento pán skutočne pracoval. On na stavbu prišiel modrým Peugotom, doniesol so sebou pána T. a pána I..
Svedok C. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ráno na siedmu nastúpili do práce, pracoval ako živnostník. Mávajú zraz v sklade v preglejke, povedali si, čo idú robiť v ten deň, sadli do modrého Peugeotu - dodávky a išli do domu pána S.. Mali najskôr vyniesť demontované lešenie. On si potom zobral rebrík a išiel opravovať fasádu na dome pána S.. Išlo o opravu vo dvore vo výške. Po čase prišlo auto nakladať, potom začul rachot, kolega Z. I. na neho zakričal, že má ísť dole, že spadlo lešenie. Vybehli na ulicu, videl osobu, ktorú nepoznal pod hromadou lešenia. Nejaké železá boli popadané dolu na zemi, nejaké boli na korbe. Osoba poškodeného bola na zemi, bola na úrovni korby, auto bolo na krajnici. Osoba ležala na ceste. So svedkom I. prišli naraz, začali odkladať železá, na mieste bol obž.. Poškodeného dali na protiľahlý chodník, volala sa záchranka. Videli, že mal poškrabané na hlave, bol dezorientovaný, bol pri vedomí, nekomunikoval. On potom išiel za svojou prácou. Svedok výzvu, aby nikto nestál pod bremenom nepočul, on bol na vzdialenosť celej dĺžky chalupy ako aj celej dĺžky cesty, bol až v zadnej časti domu. Poškodeného predtým videl asi raz, keď sa bol pýtať na prácu, v deň úrazu ho nevidel. Svedok uviedol, že poškodený mal na sebe montérkovú blúzu.
Svedok Z. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že robili na dome pána S. v Ozorovciach. On robil sokle na baráku. Ďalší dvaja spolupracovníci vykladali na chodník lešenie, potom išli naspäť ku svojej robote. Medzitým prišiel pán Z. na aute, odviezť lešenie. Nevedel, koľko bolo hodín. On robil v zadnej časti aj z boku domu. V čase keď sa konkrétny skutok stal, už robil z boku domu v jeho zadnej časti. Po niekoľkých minútach prišlo auto, podľa zvuku vydedukoval, že na aute sa rozkladá ruka, robil si ďalej svoje. Po nejakom čase počul rachot železa. Počul ako obž. niečo skríkol, postavil sa a utekal na miesto. Keď prišiel na miesto, zbadal ako obž. dáva z poškodeného dole háčka (časti lešenia). S týmito mu pomohol poodhadzovať ich na bok. Potom zakričal na dvoch pomocníkov, ktorí tam boli aby prišli pomôcť. Medzitým pán Z. zavolal záchranku. Poškodeného dali preč z prostriedku cesty na chodník, potom čakali na záchranku. Mladý S. prišiel až po určitom čase, keď čakali na záchranku. Poškodený nemal na sebe sviatočné oblečenie. Na nejaký hlas na mieste si nepamätá, zaregistroval iba rachot. Na miesto, kde došlo k úrazu nevidel, nakoľko popri práci kľačal, vo výhľade mu bránilo podlahové miesto lešenia. Na miesto prišiel až potom. Poškodený ležal približne v prostriedku vzhľadom na korbu vozidla a bol približne v prostriedku cesty. Poškodený ležal na chrbte, keď odstránili tyče tak sa chcel stavať, bol pri vedomí, pozeral na nich očami, ale nekomunikoval. Chcel komunikovať, ale nebolo mu rozumieť. My sme mu nedovolili, aby sa postavil. Svedok uviedol, že poškodeného videl pri skladoch možno týždeň - dva predtým. On vo firme pracoval od apríla toho roku. Svedok uviedol, že vozidlo Volvo vo firme začali používať až neskôr po jeho nástupe do práce. Svedok uviedol, že si ešte pamätá, že na miesto prišla pani C..
Svedok M. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vyšetrovanie prejednávanej veci neviedol, neviedol ani vyšetrovací pokus zo dňa 14.03.2014, tohto sa iba zúčastnil, viedol ho kolega H., ktorý mal pridelený spisový materiál. Rozdeľovanie úloh bolo na kolegovi H., pričom on iba vypomáhal, určoval kto kde má stáť, určoval úlohy. Pomáhal pri vykonaní fotodokumentácie, držaní čísel. Vyšetrovací pokus sa robil na ulici, pričom horný aj dolný koniec ulice bol opáskovaný. Pohyboval sa v medziach pásky. Na druhej strane pásky sa nachádzala hliadka OO PZ a na druhej strane pásky boli príslušníci kriminálneho oddelenia PZ. Bolo úlohou hliadok zabezpečiť miesto, on si na inú osobu nespomína. Osobu na zázname poukazovanú obhajcom nepozná.
Svedok V. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na mieste sa nachádzal, nemal pridelenú osobitnú úlohu. Vyšetrovací pokus viedol kolega H.. Priestor bol zabezpečený jednak páskou a boli tam služobné vozidlá. On sa nachádzal za priestorom pokusu, zo strany ulice B. nová, tam nebol uniformovaný policajt, resp. on si na neho nespomína. B. na zázname poukazovanú obhajcom nepozná, pokiaľ sa tam vykonával vyšetrovací pokus nemala tam čo robiť, policajná páska je zreteľná.
Svedok N. R. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že vo svojej výpovedi v prípravnom konaní vypovedal pravdu, keď uviedol, že vykonal školenie obžalovaného k obsluhe hydraulickej ruky a viazaniu bremien, predložil záznamovú knihu o priebehu teoretickej aj praktickej časti. Z fotodokumentácie z udalosti on nezistil závažné porušenie predpisov, jedine časti lešenia by zväzoval do zväzkov. Čo sa týka označenia a odstavenia vozidla pri nakladaní, predpisy podľa fotodokumentácie porušené neboli, umiestnenie vozidla je na úvahe obsahujúcej osoby, vozidlo má byť označené v prípade väčšej frekvencie a pohybu vozidiel a ľudí, čo sa nejedná o tento prípad. Čo sa týka samotného stroja, kontrolu tohto vykonal svedok tiež, počas školenia na ňom vykonal odbornú prehliadku, skúšku hydraulickej ruky, ako aj viazacích
prostriedkov. K viazacím prostriedkom pri udalosti sa nevedel vyjadriť, či boli použité tie, čo boli ním prehliadnuté.
Svedkyňa Y. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s pánom W. prišla do styku týždeň-dva pred udalosťou. Ona vo firme pracuje od druhého mája toho roku. Pokiaľ vie, ona sa s ním v deň udalosti nestretla. Uviedla, že čo sa týka pohovoru, o prijatí konkrétnych osôb rozhoduje šéf, pričom si vypýta potrebné doklady, preukazy, dotazníky do kancelárie odovzdáva ona. Na otázku uviedla, že je možné, že po udalosti kontakty na blízku osobu p. W. zháňala ona.
Svedok N. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že viedol vyšetrovanie v danej veci. Čo sa týka vyšetrovacieho pokusu, on bol riadiaci orgán, na mieste zabezpečil prítomnosť policajtov. Nevie presne, kde boli umiestnení, ale myslí, že to bolo dostatočne vzdialené od miesta vyšetrovacieho pokusu. Takisto si pamätá, že miesto bolo ohradené páskou. Nevedel, či sa to robilo v konkrétnom prípade, ale v rámci taktickej prípravy sú príslušníci poučení aby nevpúšťali do priestoru nepovolené osoby. Po prehratí záznamu uviedol, že osoba, na kt. poukazuje obhajca mu nie je známa, neprítomnosť nepovolaných osôb mali zabezpečiť prítomní príslušníci PZ.
Znalec V.. M. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nepozná žiadne nové skutočnosti, ktoré by v súčasnej dobe nejako spochybňovali závery, ktoré boli podané písomne. Pôvodný znalecký posudok robil na základe podkladov, ktoré mal v tom čase k dispozícii, všetky tieto doklady sú spísané v časti 1/5. Mal platný preukaz obsluhovateľa, zápisnice a svedecké výpovede. Z týchto všetkých dokumentov, ktoré boli k dispozícii došiel k záveru, že viazač bremien a obsluhovač zariadenia mal v tom čase platný preukaz, teda bol oprávnený vykonávať činnosť. Zo svedeckých výpovedí, ktoré mal v tom čase k dispozícii došiel k záveru, že tesne pred tou udalosťou obsluhovač zdvíhacieho zariadenia upozorňoval nejakú osobu, aby odišla preč, aby sa tam nezdržovala, aby opustila miesto. Potom bol predvolaný, aby sa zúčastnil vyšetrovacieho pokusu. Bol prizvaný aby pozoroval situácie, ktoré boli nasimulované tak ako boli v čase udalosti, čo aj urobil. Pozoroval ako prebiehala situácia, spôsob prenášania bremena. K doplneniu ZP uviedol, že v tom pôvodnom ZP uvádzal, že obsluhovateľ neporušil nič, lebo vychádzal z tých skutočností ale pri vyšetrovacom pokuse sa ukázali niektoré veci, o ktorých predtým nevedel. Bolo to najmä to, že pri zdvíhaní bremena a jeho prenášaní na korbu vozidla musela obsluha zdvíhacieho zariadenia dbať zvýšenú pozornosť pri manipulácii so zdvíhacím zariadením, lebo pri korbe, na ktorej bolo bremeno sa nachádzal bližší nezistený kábel. Faktom je, že obsluha zdvíhacieho zariadenia musela upierať pozornosť a sledovať bremeno a korbu a zároveň dávať pozor aby nezachytil kábel. Druhá vec, ktorá vyšla najavo bola, že hydraulická ruka, aby mohla byť v činnosti, musel byť spustený motor kvôli hydraulike, ktorý bol značne hlučný a obmedzoval sluchovú pozornosť obsluhy. Tretia vec, ktorú si všimol bola, že z miesta obsluhy hydraulickej ruky, ktorá sa nachádzala medzi kabínou a korbou, aby obsluha zdvíhacieho zariadenia musela sledovať ako bremeno ukladá na korbu, musela byť spustená bočnica nákladného vozidla, aby videli, kde to bremeno ukladá. Keby tá bočnica bola zdvihnutá, obsluha by nemala výhľad na korbu vozidla, kde sa to ukladá. Toto boli tri také momenty, pri ktorých bolo zrejmé, že samotná obsluha zdvíhacieho zariadenia nemohla dostatočne bezpečne preniesť, uložiť a odviazať to bremeno a zároveň dávať pozor aby sa nejaká cudzia osoba nepriblížila do nebezpečného priestoru alebo nebezpečného dosahu zdvíhacieho zariadenia, čo v čase vypracovania ZP do úvahy nebral, je to uvedené v skutočnosti v doplnku číslo 1 tretej časti záver. Pôvodný znalecký posudok aj doplnok nie sú vo vzájomnom rozpore lebo to, čo sa tvrdí v ZP, že obsluha a viazač mali platný preukaz je skutočnosťou, činnosť vykonával tak ako vykonávať mohol. Práve zlou organizáciou práce došlo k takej situácii, že cudzia osoba vošla do nebezpečného priestoru a následne došlo k nehodovému momentu. Na otázky uviedol, že z výsluchov bolo zrejmé, že sa malo jednať o tichú uličku, kde nebol žiadny pohyb vozidiel ani chodcov a preto tam nebolo treba nejakým ohradením zabezpečiť miesto a čo sa týka hlučnosti motora o tejto sa vo výpovediach nehovorilo, nemal k dispozícii fotodokumentáciu, v ktorej by bolo vyplývalo, že bočnica nákladného vozidla je taká vysoká. Na otázku, aby uviedol, ktoré z bezpečnostných úkonov, či slovné upozornenia, opáskovanie miesta alebo fyzická ochrana alebo ostraha miesta, čo je najdôležitejšie, uviedol, že predpisy o BOZP neuvádzajú čo je prvoradé, jednoducho obsluhovač je povinný zabezpečiť, aby sa tam nedostali nepovolené osoby, je tam iba uvedené napr. ohradením alebo strážením, pričom sa ohradením sa nemusí myslieť opáskovanie. Na otázku, či keď obsluha zariadenia zistí, že v pracovnom priestore sa nachádza osoba a túto vyzve aby priestor opustila, avšak napriek výzve priestor neopustí, môže napriek tomu pracovník zariadenie ovládať, znalec uvádza: V zmysle zákona nemôže, v praxi by povedal že môže, prax môže byť taká osoba, že v čase manipulovania s tým bremenom, teda zastavenie by znamenalo, že to bremeno ostane
nad hlavou tej osoby, vtedy predpisy hovoria, že treba pokračovať. Znalec uviedol, že normálna prax je taká, že viazač bremien a manipulátor zariadenia, si navzájom signalizujú jednotlivé situácie a takto vykonávajú svoju prácu. V tom prípade bolo v jednej osobe aj viazač bremien a manipulátor zariadenia. Osoby nemusia mať osobitné školenie k zabezpečeniu takéhoto priestoru, je to síce výhodou ale mohol to vykonať jeden z prítomných pracovníkov na stavbe. Znalec potvrdil, že išlo o výkon práce na verejnej komunikácii, že tam neboli prekážky brániace ohradeniu priestoru. Keby to išlo na dlhšiu dobu, tak by bolo potrebné. V praxi sa nestretol, aby niekto žiadal o to iba na naloženie nákladu. K rozsahu pracovného priestoru uviedol, že tento je okolo 7 metrov. Znalec uviedol, že okrem zlej organizácie a zlého zabezpečenia priestoru, iné porušenia predpisov nezaznamenal. Znalec pri dopočutí na hlavnom pojednávaní dňa 5.4.2016 po zákonnom poučení uviedol, na otázku, či obžalovaný mohol nejakým spôsobom porušiť zákonné ustanovenia v prípade ak s hydraulickým zariadením nemanipuloval on sám uviedol, že k tomuto sa viac menej vyjadroval aj v posudku, resp. v jeho doplnení v časti, kto mohol zariadením manipulovať a akým spôsobom malo byť so zariadením manipulované, aby k zraneniu nedošlo. So zdvíhacím zariadením môže manipulovať iba osoba na to oprávnená, kt. má žeriavnický preukaz, takisto zavesovať bremená na takéto dvíhacie zariadenie môže iba osoba, ktorá má platný preukaz viazača premien. V čase, keď som spracovával ZP, sa vychádzalo zo skutkovej situácie, že zariadenie mal obsluhovať aj náklad viazať obžalovaný, ten mal platný preukaz viazača bremien aj preukaz žeriavnika. Ak sú pochybnosti o tom, kto viazal bremeno a kto obsluhoval hydraulickú ruku, potom by manipuláciu s týmto zariadením mohla vykonávať iba osoba, kt. mala oprávnenia na tieto činnosti. Myslím, že vozidlo, na kt. bola hydraulická ruka patrila spoločnosti obžalovaného a v tom prípade STN 270143 ustanovuje v článku 33, že užívateľ zdvíhacieho zariadenia je zodpovedný za prevádzku zdvíhacích zariadení a je povinný najmä určiť k obsluhe týchto zariadení pracovníkov k tomu oprávnených, telesne a duševne spôsobilých. To sa týka povinnosti užívateľa zdvíhacieho zariadenia. Povinnosti zamestnávateľa upravuje nariadenie vlády 392 z roku 2006, ktoré v paragrafe 6, písm. a) ustanovuje, že ak používanie pracovného prostriedku môže ohroziť bezpečnosť a zdravie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia aby pracovný prostriedok používal ním poverený zamestnanec. Podľa vyhlášky 374 z roku 1990 Zb. v § 9, ods. 5 ustanovuje, že dodávateľ stavebných prác nesmie poveriť pracovníkov vykonávaním stavebných prác ak nespĺňajú požiadavky odbornej a zdravotnej spôsobilosti. § 72 ods. 3,6, že ak má stroj charakter vyhradeného technického zariadenia a hydraulická ruka takýmto vyhradeným zariadením je, musí obsluha spĺňať požiadavky určené na jeho obsluhu. Stroje môžu samostatne obsluhovať len pracovníci, kt. sú dodávateľom stavebných prác určený na obsluhu, a sú preukázateľne zaškolený a zacvičený a majú podľa osobitných predpisov odbornú spôsobilosť na obsluhu. Bez ohľadu na to, kto zabezpečoval manipuláciu s hydraulickou rukou a viazanie bremena, musel mať na to platný preukaz alebo osvedčenie, musel byť na túto prácu poverený zamestnávateľom alebo prevádzkovateľom zdvíhacieho zariadenia. Na otázky uviedol, že stabilitu zdvíhacieho zariadenia je povinná zabezpečiť obsluha vozidla predtým, než začne s manipuláciou s hydraulickým zariadením. Počas prenášania bremena spoluzodpovedá za prenos bremena osoba ovládajúca hydraulickú ruku s osobou viazača, oni zodpovedajú aby nedošlo k rozkývaniu bremena. Uviedol, že v čase vyšetrovacieho pokusu bolo ovládacie zariadenie na pravej strane vozidla v smere jazdy, teda na strane spolujazdca, nachádzalo sa medzi kabínou a korbou. Nemá znalosť, že by v tejto konkrétnej hydraulickej ruke mohlo byť iné ovládanie. Zariadenie neohliadal, iba sledoval, ako bolo ovládané počas vyšetrovacieho pokusu Nevie sa preto vyjadriť, či zariadenie mohlo byť ovládané aj z iného miesta. Na základe toho robil doplnok posudku, ďalej prihliadal na výpovede svedkov a na platné predpisy BOZP.
Znalec MUDr. Dušan Gyuttment, po zákonnom poučení uviedol, že na záveroch, ktoré podal v posudku zotrváva. Na otázky uviedol, že v posudku nebola zadaná otázka o tom, či a ako oneskorenie v príchode RPZ mohlo ovplyvniť zdravotný stav u poškodeného, takže ani sa k nej priamo nevyjadroval, nevyjadrovali sa k tomu ani znalci zo súdneho lekárstva, kt. posudok mal možnosť prečítať, ale podľa jeho názoru časový interval 15-20 minút do príjazdu RLP je v podstate priemerný v našej republike. A pri danom charaktere zranenia, aké utrpel aj poškodený, teda polytraumu s poranením mozgu a hrudníka, tento časový interval vzhľadom na to, že poškodený bol po dvihnutí zo zeme schopný ešte prejsť za pomoci na iné miesto, čiastočne komunikoval s okolím, a samotný príjazd RLP v intervale 15-20 minút od zranenia nemohol podstatnejším spôsobom ovplyvniť zdravotný stav v danom konkrétnom prípade, nakoľko mu bola poskytnutá adekvátna lekárska pomoc v priebehu 15-tich minút tzv. platinovej štvrťhodinky, kedy sa všetky poúrazové chorobné deje ešte len rozbiehali, pravda pri inom type zranenia, napríklad ak by bolo väčšie krvácanie do hrudníka, masívnejšie, z väčšej cievy, by táto otázka mohla mať vplyv na oxigenáciu mozgu - jeho okysličenie súčasne poraneného. Pacient nemal zapadnutý
jazyk, dýchal spontánne, nevyžadoval intubáciu - zavedenie kanyly do priedušnice a jeho schopnosť konania bola primeraná zraneniu. Čo by napríklad pri hlbokom bezvedomí a so stratou všetkých reflexov bolo samozrejme iné. Ideálne by bolo, keby záchranka bola prítomná v momente úrazu, ale podstatnejším spôsobom to neovplyvnilo stav, nakoľko pacient prežil, včasne bola zahájená adekvátna liečba. Dá sa len analogizovať aj pri dlhšom čase, nakoľko skutočne nešlo o masívne bezprostredne život ohrozujúce krvácanie alebo hlboké bezvedomie vyžadujúce okamžitú resuscitáciu a obnovu krvného obehu, samotný stav poškodeného, kt. prežil tento interval hovorí v prospech záveru, kt. uviedol pri 15 -20tich minútach. Je pravdou, že to ovplyvňovalo zdravotný stav, ale nie natoľko, aby sa následný zdravotný stav vyvíjal inak. Pri prijatí do zdravotníckeho zariadenia mal pacient tlak 160/90 pacient bol pri vedomý. Sledoval okolie, na výzvu pohyboval dolnou končatinou, aj keď neodpovedal adekvátne na otázky. On dýchal spontánne. Ak by sa oneskorene začalo umelé dýchanie a bolo by potrebné, toto by napríklad malo vplyv, ale v danom prípade to nebolo. Vývoj následkov zranenia bol postupný, pľúca nespľasli naraz, nedošlo k nárazovému masívnemu krvácaniu do hrudníka. V takýchto prípadoch by síce bolo lepšie, keby zdravotná starostlivosť bola poskytnutá hneď, avšak on šokový stav prežil, prežil aj obdobie 7mich týždňov, kedy bol prepustený na doliečovanie do Trenčína, iné by to bolo v prípade, ak by pacient zomrel bezprostredne po úraze v priebehu niekoľkých hodín. Nemyslím si, že by kľúčovú rolu v následkoch zohrávalo, či sanitka prišla po 15-20tich minútach, možno dokonca až po 45 tich minútach. Vývoj stavu bol postupný, osoba v prvom štádiu prežila. Osoba bola pri vedomý, aj keď neodpovedala adekvátne, hýbala aj končatinami. Dokonca aj napríklad ložisko pomliaždenia mozgu sa zistilo až na ďalší deň. V danom prípade sa jednalo o slabšie žilové krvácanie do mozgu, ktoré je pomalšie, to sa operuje niekedy až po 24 hodinách, nejednalo sa o tepnové, kde sa zákroky vykonávajú do 60-90 minút s plnou obnovou funkcie. Stav pacienta bol v podstate zlepšený, ja sa prikláňam v tejto otázke k názoru znalcov z oblasti súdneho lekárstva, kt. názor je zachytený v ich ZP. Oni uvádzajú, že poskytnutá liečba bola adekvátna, intenzívna a komplexná. On postup v nemocnici Ilava nehodnotil, nebol na to vyzvaný, hodnotili to znalci z oblasti súdneho lekárstva, k ich sa názoru pripája. Nemal dôvod preskúmavať správnosť postupu lekárov. Nezistil žiadne také markantné skutočnosti, pre kt. by považoval za potrebné sa o tom zmieňovať.
Znalec prof. MUDr. František Novomeský, CSc. po zákonnom poučení dňa 18.8.2016 uviedol, že dňa 12.8.2013 spolu s kolegom doc. MUDr. Krajčovičom vykonali súdnu pitvu neb. I. W., kt. bola nariadená uzn. tunajšieho OR PZ k tomu mali ďalšie listinné materiály a to list o prehliadke mŕtveho a ďalej mali prepúšťacie správy zo zdravotníckych zariadení, v kt. bol ten pán po utrpení úrazu hospitalizovaný. Vykonali súdnu pitvu a závery ustálili tak, že išlo o muža, kt. od momentu pitvy 11 týždňov dozadu utrpel veľmi vážne zranenia hlavy a hrudníka, čo sa stalo a od toho momentu ho bolo možné pokladať za pacienta v mimoriadne vážnom stave poškodenia zdravia. Bol liečený rôzne, podotýka úlohou pitvajúcich lekárov bolo vykonať pitvu a nie posudzovať liečbu a dospeli k takémuto záveru: základnou príčinou, kt. viedla k smrti toho muža, bol ťažký úraz hlavy, mozgu a hrudníka. Vzhľadom na to, že od toho momentu bol ten pacient ako ležiaci, nemohol sa pohybovať, sa postupom času v priebehu tej polohy v leže vzhľadom na rozlámaný hrudník, rebrá, poškodenie pľúc charakteru pomliaždenia sa u tohto poškodeného rozvinul obojstranný ťažký hnisavý zápal pľúc, ako komplikácia toho poranenia, kt. vo svojom dôsledku viedol k smrti toho pána W., zlyhaním funkcií dýchania a krvného obehu. Toto všetko sa udialo v časovom rozmedzí asi cca 11 týždňov, od momentu utrpenia úrazu až po smrteľný záver, kt. nastal. Tieto diagnózy potvrdili dôsledným mikroskopickým vyšetrením tkanív a možno ich pokladať za objektívne a nespochybniteľné. O tom zápale pľúc sa nedá pochybovať. Vo veci sme podali ZP, kt. sa len okrajovo dotýka úrovne poskytovania zdravotníckej starostlivosti, pretože ako úvodom povedal, v čase vypracovania ZP k dispozícii mali len prepúšťacie správy. Z hľadiska forenzného tento prípad v žiadnom prípade nie je nejaký neobvyklý, u takého subjektu, kde dôjde k ťažkého úrazu hlavy a hrudníka je ten zdravotný stav väčšinou taký zlý, že mu je ťažko pomôcť. Toto by neovplyvnilo ani poznatky, kt. vyplývajú zo súdom doručeného ZP a správ úradu na dohľad zdravotnej starostlivosti. Na záveroch ZP zotrváva.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy. Zo znaleckého posudku Ing. Rudolfa Zábojníka č. 4/2013 odbor bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zo dňa 24.07.2013 vyplynulo, že po preštudovaní spisu nezistil v konaní obžalovaného porušenie právnych predpisov. Následne po vykonaní vyšetrovacieho pokusu bol znalcom vyhovovaný doplnok č. 1 k uvedenému znaleckému posudku, z ktorého vyplýva, že podmienky pre vznik nehodového deja boli vytvorené nesprávnou organizáciou práce pred a počas nakladania bremena na vozidlo. Znalec uviedol, že pri dodržaní ustanovení právnych prepisov by nemohlo dôjsť k nesprávnemu vstupu nepovolenej osoby do pracovného
priestoru zdvíhacieho zariadenia počas manipulácie so zariadením. Znalecký posudok obsahoval dôvody uvádzané znalcom aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Dušana Gyüttmenta č. 17/2013 odvetvia chirurgia zo dňa 02.10.2013 vyplýva, že I. W. utrpel pri udalosti nasledovné zranenia: polytrauma, pomliaždenie mozgu s jeho prekrvácaním v čelovospodinovospánkovom laloku vľavo aj s akútnym krvným výronom pod tvrdú plenu mozgovú, obojstranná sériová zlomenina rebier, mnohopočetné obojstranné zmliaždenia pľúc, zlomenina kľúčnej kosti vpravo, bodnú ranu (výpis kostným úlomkom) nad kľúčnou kosťou. Jednalo sa o ťažké zranenie, so smrteľným následkom pre vznik poúrazových komplikácii. Aj v prípade prežitia poškodeného by zranenia spôsobili veľmi závažné obmedzenia na spôsobe života v trvaní 6-8 týždňov ako aj trvalé následky. V doplnku č. 1 znaleckého posudku vyhotovenom po vyšetrovacom pokuse znalec za najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku zranenia u poškodeného označil pád lešenia z korby vozidla pri uvoľňovaní viazacích prostriedkov na poškodeného stojaceho vedľa vozidla, pričom popruhy boli uvoľňované obžalovaným.
Zo záverov znaleckého posudku 64/2013 znalcov Prof. MUDr. Františka Novomestského, PhD. a MUDr. Jozefa Krajčoviča, PhD. z ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz z odvetvia súdne lekárstvo vyplýva, že smrť u osoby I. W. nastala z chorobných príčin- zlyhanie krvného obehu a dýchania po obojstrannom ťažkom zápale pľúc, ktoré však boli v priamej príčinnej súvislosti so skorším zranením a to ťažkým úrazom hlavy a hrudníka . Závery znaleckého dokazovania potvrdili, že za vznikom zranení u poškodeného môžu bez akýchkoľvek pochybností byť pád lešenárskych trubiek na poškodeného a následne ich razantný prítlak na poškodeného. Zranenia hlavy a hrudníka z pohľadu neskorších následkov hodnotia ako rovnocenné.
Zo zápisnice, fotodokumentácie a videozáznamu z vyšetrovacieho pokusu zo dňa 14.3.2014 vyplýva priebeh nakladania bremena na korbu vozidla, umiestnenie vozidla, uchytenie nákladu, miesto, kde sa nachádzal obžalovaný a poškodený v čase pádu bremena, popisovaný svedkami a obžalovaným. Umiestnenie vozidla a bremena pred nakladaním zodpovedá výpovediam svedkov a obžalovaného, ako aj fotodokumentácii z miesta činu. Pokus zachytáva výšku na seba ukladaného bremena, výšku úložnej plochy vozidla a výšku bočníc vozidla vzhľadom na následné výhľadové možnosti obsluhy hydraulickej ruky pri manipulácii s týmto zariadením. Audiovizuálny záznam zachytáva aj hluk spôsobovaný motorom vozidla, pri prevádzke hydraulickej ruky. Zo záznamu je zrejmé, že miesto vyšetrovacieho pokusu bolo opáskované a za miestom vyšetrovacieho pokusu boli umiestnené vozidlá PZ, pričom napriek týmto opatreniam sa do priestoru vyšetrovacieho pokusu (nie do pracovného priestoru vozidla) dostala nezúčastnená osoba.
Z evidenčnej karty vozidla Volvo FL 7, EČ BN-782BO vyplýva, že vlastníkom tohto vozidla je od 05.04.2013 spoločnosť ROAD Group, s.r.o, so sídlom Dvorec č. XX, obžalovaný je podľa výpisu z obchodného registra SR jediným vlastníkom a konateľom tejto spoločnosti. Z evidenčnej karty vyplývajú technické špecifikácie, ako aj skutočnosť, že vozidlo legálne disponuje zariadením - hydraulickou rukou BERGER - HIABB typ 100 v.č. 4582.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR(č.l. 400-404) vyplýva, že obžalovaný sa v období od 1.1.2010 dopustil celkovo 11 priestupkov, všetky boli spáchané na úseku cestnej dopravy, pričom nešlo o priestupky závažnejšieho charakteru.
Zo správy obce Dvorec (č.l. 405) zo dňa 9.5.2014, vyplýva, že obžalovaný je v uvedenej obci prihlásený na trvalý pobyt, ale zatiaľ v obci nebýva. Bližšie informácie k osobe z tohto dôvodu obec poskytnúť nevedela, takisto neeviduje na obž. žiadne sťažnosti.
Z odpisu registra trestov (č.l. 406) vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov súd mal za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný je z trestnej činnosti usvedčovaný primárne výpoveďami svedkov V.. N. C. a I. C. a podporne výpoveďami svedka C. S. ml., zápisnicou, fotodokumentáciou a audiovizuálnym záznamom z vykonaného vyšetrovacieho pokusu, ako aj závermi znaleckých posudkov č. 4/2013 z odboru bezpečnosť a zdravie pri práci, 17/2013 z odvetvia chirurgia a č. 64/2013 z odvetvia súdne lekárstvo, včítane ich doplnení prezentovanými na
hlavnom pojednávaní. Obžalovaný sa z obžalobného skutku síce necítil byť vinný, avšak na druhú stranu z jeho výpovedi zjavne vyplynulo, že on mal byť osobou, ktorá obsluhovala zariadenie - hydraulickú ruku v čase skutku. Taktiež z jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že počas nakladania dielcov lešenia na úložnú plochu nákladného vozidla za pomoci hydraulickej ruky do pracovného priestoru mal prísť pán W.. Tento mal byť obžalovaným upozornený aby priestor opustil. Upozornenie obdobného charakteru začul aj svedok I. H.. Výpoveď obžalovaného ako aj svedecké výpovede svedkov I., T. a H., z ktorých vyplynulo, že poškodeného p. W. v podstate nepoznali a tento sa na mieste skutku ocitol náhodne, pričom hydraulickou rukou mal manipulovať sám obžalovaný, súd považoval za nedôveryhodné. Uvedení svedkovia, ktorých výpovede podporovali výpoveď obžalovaného boli v čase skutku v zamestnaneckom resp. obdobnom právnom vzťahu so spoločnosťou M. Group s.r.o., ktorej vlastníkom je práve obžalovaný a tak boli od uvedenej spoločnosti a existencie dobrých vzťahov s jej konateľom - obžalovaným do značnej miery závislý minimálne po finančnej stránke. Na druhú stranu výpovede svedkov N. C. a I. C., ktorí taktiež boli v podstate priamymi svedkami skutku a do istej miery aj výpoveď svedka C. S. ml. ( v otázke počtu prítomných osôb na mieste nehody) boli od výpovede svedkov T., I. a H. v otázke prítomnosti obžalovaného na mieste činu diametrálne odlišné, pričom pri týchto svedkoch súd nezistil žiadny dôvod pre pochybnosti o ich zaujatosti vo veci. Počet ľudí na mieste skutku uvádzaný svedkom C. S. ml. ( okrem zranenej osoby ďalšie dve osoby), alebo svedkyňou I. C. ( tri osoby a poškodený) a svedkom N. C. ( v čase pred skutkom sa mal na mieste nachádzať poškodený, svedok I. a osoba postavou zodpovedajúca vzhľadom na výšku pravdepodobne osobe svedka H. ) taktiež nezodpovedá obsahu výpovedí obžalovaného a T., I. a H., podľa ktorých tam mali byť okrem poškodeného minimálne 4 ďalšie osoby, keď odstraňovať lešenie z poškodeného mali okrem obžalovaného aj svedok I. a T. a na miesto mal prísť aj svedok H.. Z výpovede svedka N. C., ktorú súd považoval za dôveryhodnú vyplýva, že v čase pred skutkom, keď prechádzal motorovým vozidlom cez miesto činu videl na mieste prenášať lešenie aj samotného poškodeného. C. tak, ako to vyplýva z výpovedí svedka N. C., ale aj C. S. ml., mal v čase skutku oblečený pracovný odev, čo taktiež nasvedčuje skutočnosti, že na mieste skutku vykonával stavebné práce, pričom obdobné zistenie vyplýva aj z výpovede svedka MUDr. Dolana, ktorý videl poškodeného W. viesť motorové vozidlo s logom spoločnosti ROAD group s.r.o. (pričom v neskoršom z alternatívnych dátumov, kedy k uvedenému malo dôjsť bola skutočne vlastníkom uvedeného vozidla už spoločnosť ROAD group s.r.o., a svedok pri svojej výpovedi uvádzal dostatok markantov vozidla, pre ktoré podľa názoru súdu uvedené vozidlo jednoznačne opoznal), ďalej obdobne aj kontaktovanie sa poškodeného s obžalovaným za účelom výkonu prác vo svojej výpovedi uvádzala aj svedkyňa poškodená. Z výpovede svedkyne I. C. a svedka N. C. vyplýva, že prítomní pracovníci oslovovali poškodeného menom a svedok C. nadobudol pocit, že ho poznajú. Z výpovedi svedkyne poškodenej vyplýva, že motorové vozidlo poškodeného bolo v čase skutku odstavené v areáli, kde má prevádzku aj spoločnosť ROAD group s.r.o.. Súd preto za nedôveryhodné považuje aj tvrdenia obžalovaného a svedkov H., I. a T. o tom, že poškodený nevykonával pre spoločnosť ROAD group s.r.o na mieste nehody žiadne práce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal za to, že aj poškodený vykonával v čase skutku práce pre spoločnosť ROAD group s.r.o.. Svedkovia N. C. a I. C. uviedli, že v čase skutku ( resp. svedkyňa C. v čase krátko po skutku ) nevideli na mieste obžalovaného, napriek skutočnosti, že podľa jeho výpovede a svedkov T., H. a I. mal poškodenému osobne pomáhať. G. N. C. a I. C. taktiež na mieste videli iba vozidlo zn. Volvo s hydraulickou rukou a uvádzali, že iné vozidlo na mieste nebolo napriek skutočnosti, že z výpovedí obžalovaného a svedkov I., T. a H. vyplývalo, že svedkovia H., I. a T. sa na miesto nehody dopravili iným motorovým vozidlom. Súd výpovede v tejto časti svedkov T., H. a I., ako aj výpoveď samotného obžalovaného vyhodnotil na rozdiel od výpovedí svedkov N. C. a I. C. za nedôveryhodné z už skorej uvedených dôvodov. Ako to vyplynulo zo správ spoločnosti ROAD group s.r.o. svedkovia H., T. a I. disponovali iba preukazom viazačov bremien, t.j. žiaden z nich nemal oprávnenie žeriavnika, t.j. nebol v súlade so zákonom spôsobilý manipulovať so zariadením- hydraulickou rukou na motorovom vozidle Volvo vo vlastníctve spoločnosti ROAD group s.r.o.. Samotný poškodený p. W. ako to vyplýva z výpovede obžalovaného nebol zamestnancom, resp. nepracoval legálne pre spoločnosť ROAD group s.r.o.. Ak teda z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v momente skutku dochádzalo niektorou z prítomných osôb k manipulácii s hydraulickou rukou za účelom nakladania lešenia a žiadna z prítomných osôb toto nemohla v súlade so zákonom vykonávať, potom obžalovaný, ako osoba zodpovedná za riadny a bezpečný výkon stavebnej činnosti spoločnosti ROAD group, s. r. o. a užívanie zdvíhacieho zariadenia - hydraulickej ruky nezabezpečil aby toto zariadenie používal iba ním poverený zamestnanec, ktorý by spĺňal požiadavky odbornej a zdravotnej spôsobilosti a obsluhu vyhradeného technického zariadenia ( hydraulickej ruky) mohla tak vykonávať iba osoba, ktorá nespĺňala požiadavky určené na jeho obsluhu. Z doplnenia záverov znaleckého dokazovania znalcom prezentovaných na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že takéto konanie obžalovaného je porušením ustanovení § 6 písm. a) nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., § 9 ods. 5 a § 72 ods. 3, ods. 6 písm. b) vyhlášky č. 374/1990 Zb., ďalej § 16 ods. 5 Zák. č. 124/2006 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 75 ods. 1 písm. a), písm. h) Vyhlášky číslo 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach, § 215 ods. 10 Vyhlášky č. 59/1982 Zb. o základných požiadavkách na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení, v zneniach účinných ku dňu 24.05.2013. Následne v súvislosti s porušením zákonných a podzákonných povinností stanovených obžalovanému ako osoba zodpovedná za riadny a bezpečný výkon stavebnej činnosti spoločnosti ROAD group, s. r. o. a užívanie zdvíhacieho zariadenia - hydraulickej ruky došlo pri neodbornej manipulácii so zariadením osobou, ktorá na to nebola spôsobilá, k situácii, ktorá spôsobila následok predvídaný Trestným zákonom a to vznik zranení, ktorým v konečnom dôsledku poškodený podľahol. Pokiaľ obžalovaný, ako osoba zodpovedná za riadny a bezpečný výkon stavebnej činnosti spoločnosti ROAD group, s. r. o. nezabezpečil aby zariadenie užívala iba spôsobilá osoba a následne odborne nespôsobilá osoba obsluhujúca vyhradené zariadenie nezabezpečila aby sa v pracovnom priestore zariadenia nenachádzala iná osoba a v súvislosti s tým došlo u poškodeného k vzniku zranení, ktorých následkom aj neskôr podľahol je na mieste konštatovať príčinnú súvislosť medzi zanedbaním zákonných a podzákonných povinností na strane obžalovaného vyplývajúcich mu z jeho postavenia v spoločnosti ROAD group s.r.o. a úmrtím poškodeného p. W.. V príčinnej súvislosti s nedbanlivostným konaním obžalovaného teda bolo spôsobené úmrtie poškodenému a čin bol pri tom spáchaný závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona keď minimálne povinnosť podľa ust. § 16 ods. 5 Zák. č. 124/2006 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci má charakter povinnosti stanovenej zákonom. K následkom t.j. súvislosti úmrtia poškodeného so zraneniami vzniklými u jeho osoby pri skutku súd poukazuje jednak na závery znaleckého dokazovania znalcov vykonávajúcich súdnu pitvu, kde bol stanovený jednoznačný súvis medzi prvotne spôsobenými zraneniami a ich následkom, pričom vznik takéhoto následku pri obdobných zraneniach nie je neobvyklý ten a zdravotný stav väčšinou taký zlý, že mu je ťažko pomôcť. Obdobne aj znalec z odvetvia chirurgia konštatoval nezistenie takých pochybení pri poskytovaní lekárskej pomoci RPZ, ktoré by malo za následok závažné zhoršenie zdravotného stavu pacienta a ani v následnej poskytovanej starostlivosti nezistil také nedostatky, ktoré by považoval za markantné. Súd iba okrajom odkazuje aj na pripojený spis ORP-189/VYS-PE-2014 týkajúcom sa posúdenia zdravotnej starostlivosti poskytovanej poškodenému, kde znalecký inštitút forensic.sk na strane 146 v bode 5 záverov spisu taktiež konštatuje, že napriek časovému odstupu od úrazu úmrtie je v príčinnej súvislosti s predchádzajúcim úrazom ( t.j. v tejto veci prejedávaným skutkom).
Pokiaľ súd mal za preukázané na základe vykonaného dokazovania a to primárne z ucelenej logickej reťaze vytváranej dôkazmi zloženými zo svedeckých výpovedí svedkov V.. N. C., I. C., ďalej čiastočne aj výpoveďami svedkov MUDr. Jozefa Dolana, C. S. ml., zápisnicou, fotodokumentáciou a audiovizuálnym záznamom z vykonaného vyšetrovacieho pokusu, ako aj závermi znaleckých posudkov č. 4/2013 z odboru bezpečnosť a zdravie pri práci, 17/2013 z odvetvia chirurgia a č. 64/2013 z odvetvia súdne lekárstvo, včítane ich doplnení, ktoré boli jednotlivými znalcami prezentované na hlavnom pojednávaní, o ktorých dôveryhodnosti nemal pochybnosti, že k vzniku zranení u p. W. došlo v súvislosti s porušením povinností vyplývajúcich obžalovanému z horeuvedených predpisov a skutočnosť, že k úmrtiu došlo v súvislosti so zraneniami spôsobenými poškodenému pri skutku je daná príčinná súvislosť medzi nedbanlivostným konaním obžalovaného spočívajúcim v porušením právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s daným druhom zariadení a vznikom poškodenia zdravia u p. W. ako aj následného spôsobenia smrti u jeho osoby. Čo sa týka naplnenia znakov závažnejšieho spôsobu konania zo strany obžalovaného, t.j. znaku predvídaného ust. ods. 2 písm. a) §149 Tr. zákona, súd považoval ustanovenia § 16 ods. 5 Zák. č. 124/2006 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 45 ods. 6, 75 ods. 1 písm. a), písm. h) Vyhlášky číslo 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach, § 215 ods. 10, § 229 ods. 1 Vyhlášky č. 59/1982 Zb. o základných požiadavkách na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení, všetky v znení účinnom ku dňu 24.05.2013, za dôležité povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, alebo všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorých účelom je ochrana zdravia a života osôb a ktorých porušenie za danej situácie jednoznačne v značnej miere zvýšilo nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie, preto mal za preukázané, že obžalovaný sa konania dopustil závažnejším spôsobom konania predvídaným ust. § 138 písm. h) Tr. zákona - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie a naplnil tak znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ust. § 149 ods. 2 Tr. zákona.
Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania žalovaného skutku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti tak z hľadiska veku aj príčetnosti. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný konal nedbanlivostne, nakoľko z dokazovania v konaní nevyplynuli žiadne skutočnosti preukazujúce, že konanie obžalovaného by malo byť vedené priamym, alebo nepriamym úmyslom spôsobiť poškodenie zdravia, alebo smrť u p. W., na druhú stranu ako osoba zodpovedná za riadny a bezpečný výkon stavebnej činnosti spoločnosti ROAD group, s. r. o. a užívanie zdvíhacieho zariadenia - hydraulickej ruky a aj osoba sama oprávnená s daným zariadením manipulovať ( súčasťou školenia jednoznačne je aj oboznamovanie s povinnosťami spojenými s manipuláciou s vyhradením zariadením) vedel, že môže ohroziť a porušiť aj záujem chránený trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Daným nedbanlivostným konaním spočívajúcim v poručení predpisov BOZP a majúcim za následok vznik zranení u neb. p. W. a následne aj jeho smrť, obžalovaný tak porušil záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane zdravia ľudí.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie a na nezistenie žiadnych poľahčujúcich, alebo priťažujúcich okolností. Súd je toho názoru, že v danom prípade neexistovala na strane obžalovaného poľahčujúca okolnosť vo forme vedenia riadneho života pred spáchaním trestného činu a to napriek skutočnosti, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, nakoľko z výpisu evidencie priestupkov bolo zistené, že v období od 1.1.2010 sa dopustil 11 priestupkov na úseku cestnej dopravy. Berúc do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmeru trestu, súd vzhľadom na poznatky o osobe obžalovaného, keď tento nebol doposiaľ súdne trestaný a ani z iných dostupných poznatkov o osobe nevyplynulo, že pre nápravu osoby a ochranu spoločnosti by mal byť nevyhnutný nepodmienečný trest odňatia slobody, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorej trvanie súd určil na štyri roky. Vzhľadom na následok a citovú ujmu na strane poškodenej J. D., súd považoval za potrebné ako povinnosť obžalovanému počas doby probačného dohľadu osobne sa ospravedlniť poškodenej. Súd v tejto veci je toho názoru, že ľutovanie následku prezentované obžalovaným na hlavnom pojednávaní, pri súčasnom popieraní svojej viny v žiadnom prípade nenahrádza účel a morálnu hodnotu ospravedlnenia sa za konanie, ktoré napĺňa znaky trestného činu a ktorého následkom bola smrť druha poškodenej.
V otázke náhrady škody súd odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie, nakoľko podľa názoru súdu vykonané dokazovanie neposkytovalo dostatočný právny základ na ustálenie rozsahu vzniklej ujmy u poškodenej. Vykonanie ďalšieho dokazovania na preukázanie rozsahu vzniklej citovej ujmy z pohľadu vzťahu poškodenej a neb. p. W., prípadne vzťahov blízkych pracovnoprávnym vzťahom medzi obžalovaným a p. W. v značnom rozsahu presahovalo potreby dokazovania pre účely trestného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. ( podľa §309 ods. 1 Tr. poriadku).